Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sf/33/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK, s. r. o., so sídlom Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, právne zastúpeného: advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ, s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102393041/2025 zo dňa 17.06.2025, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.08.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 29.08.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102393041/2025 zo dňa 17.06.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100476959/2025 zo dňa 31.01.2025, ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil rozdiel dane v sume 5.585,52 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2020.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“). Žalobca uviedol, že nie je povinný preukazovať, že by ujma bezprostredne nastala, ale že určitá závažná ujma hrozí a poukázal preto na uznesenia Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 20S/2009/50 a sp. zn. 20S/37/2014), uznesenie Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 11S/212/2015) a uznesenia Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/41/2017 a sp. zn. 7S/41/2017), z ktorých vyplýva, že tieto súdy rozhodli o odklade vykonateľnosti rozhodnutia aj v nepomerne nižších sumách oproti tej, ktorá je aktuálne uložená žalobcovi. Uviedol, že žalovaný vydal rozhodnutia, ktorými vyrubil rozdiel dane celkovo v sume 46.346,74 eur. Výsledkom neodloženia je s plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti. Rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia daňového orgánu má za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského subjektu. Žalobca má aktuálne zapísané základné imanie vo výške 5.000 eur. Zdôraznil, že je v podnikateľskom sektore dlhoročnou a váženou spoločnosťou a likvidácia jeho spoločnosti bude mať negatívny vplyv na zamestnancov a obchodných partnerov. Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2025 vyjadril aj k návrhu na priznanie odkladného účinku. V ňom uviedol, že ho navrhuje zamietnuť, pretože žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré

by jednoznačne preukazovali ním deklarovanú situáciu, ktorá by mohla ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. K právnej úprave týkajúcej sa priznania odkladného účinku správnej žalobe správny súd uvádza, že znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Takáto úprava je daná tým, že správny súdny prieskum sa týka len právoplatných rozhodnutí, resp. konečných opatrení orgánov verejnej správy, a teda nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo.

9. v vymenúva procesné podmienky, za ktorých splnenia môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok. Týmito procesnými podmienkami sú:

- návrh žalobcu, keďže možnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je plne ovládaná dispozičnou zásadou,

- vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu,

- naplnenie dôvodov na priznanie odkladného účinku.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku je hrozba (nevyžaduje sa naplnenie príslušného následku), že s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť spojený následok spočívajúci v:

- závažnej ujme,

- značnej hospodárskej škode či finančnej škode,

- závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne

- inom vážnom nenapraviteľnom následku.

11. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe, posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe však neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí a ďalších bezprostredne hroziacich následkov, predpokladaných v a ani z administratívneho spisu hrozba závažnej ujmy z dôvodu okamžitého výkonu rozhodnutia orgánu verejnej správy nevyplýva. Žalobca dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe dostatočne neodôvodnil a len všeobecné poukázanie na rozhodnutia iných súdov s hypotetickou možnosťou ujmy v podobe zániku spoločnosti nijak nepreukázal.

12. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti preukázať. Žalobca nevysvetlil, akú závažnú ujmu, či značnú hospodársku škodu, resp. finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok, by mohol mať výkon napadnutého rozhodnutia v danom konkrétnom prípade, čím si žalobca nesplnil svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenia dôkazmi ( ), a teda neuniesol dôkazné bremeno. Preukázanie závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, pritom podľa názoru správneho súdu treba

považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Na uvedenú myšlienku odkazuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018: „Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie nepatrná alebo musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku Krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

13. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy nastala konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom závažná ujma.

14. Správny súd, po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného a súvisiacim spisovým materiálom, nezistil zákonný dôvod na jeho priznanie. Žalobca ako dôvod pre vyhovenie jeho návrhu uviedol, že mu výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca má však povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, konkrétne nešpecifikoval a správnemu súdu nepreukázal, správny súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, či iný vážny nenapraviteľný následok v tomto konkrétnom prípade vymedzenom v napadnutom rozhodnutí. Žalobca teda dôvodnosť svojho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal. Správny súd konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov priznania odkladného účinku žalobe.

15. Nie je pritom úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, či iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do práv, nielen všeobecnými tvrdeniami a hypotézami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.

16. Správny súd okrem toho poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neodôvodnil a neosvedčil, keď len všeobecne skonštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku s poukazom na zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].