Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/26/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Schmidl, so sídlom Borský Svätý Jur 774, proti žalovanej: BLACK SiNiLu s. r. o., so sídlom Unín 213, IČO: 52 474 429, zastúpenej advokátkou: JUDr. Karina Göghová, PhD., so sídlom Eötvösa 1/14B, Komárno, o zaplatenie sumy 6.000 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 9C/36/2024 - 81 zo dňa 14.októbra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti prvej vyhovujúcej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhej zamietajúcej výrokovej vete m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.999,80 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

IV. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,20 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; druhou výrokovou vetou v časti zaplatenia sumy 2.999,80 eura žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37 ods. 1 a 3, § 39, § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 491 ods. 1 až 3, , 2, , , (ďalej len „“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou, žalovanou a treťou osobou (vlastníčkou nehnuteľností) bola podpísaná trojstranná nepomenovaná zmluva, označená ako rezervačná zmluva, z ktorej nadobudli práva a povinnosti všetky tri zmluvné strany. Spor sa týka len vzájomných práv a povinností žalobkyne a žalovanej. Na základe rezervačnej zmluvy boli pre žalobkyňu počas dohodnutej doby rezervované inzerované nehnuteľnosti, o ktoré prejavila záujem. Za rezerváciu žalobkyňa v zmysle zmluvy zaplatila rezervačný poplatok vo výške 6.000 eur. Nárok na vrátenie rezervačného poplatku mala v zmysle zmluvy len vtedy, ak by žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť, a to povinnosť predložiť návrh kúpnej zmluvy po zaplatení rezervačného poplatku, najneskôr 30 dní pred dátumom 31.01.2024. Podľa rezervačnej zmluvy bol návrh kúpnej zmluvy predložený včas,

ak bol predložený kedykoľvek v čase od zaplatenia rezervačného poplatku až do 01.01.2024. Keďže žalovaná návrh kúpnej zmluvy žalobkyni predložila dňa 08.11.2023, teda po zaplatení rezervačného poplatku (tento bol zaplatený 25.10.2023) a najneskôr 30 dní pred uplynutím termínu, teda 30 dní pred dátumom 31.01.2024, návrh kúpnej zmluvy bol jednoznačne predložený včas a v tomto smere zo strany žalovanej k žalobkyňou tvrdenému porušeniu rezervačnej zmluvy neprišlo. Odôvodnenie žalobkyne ohľadom nedodržania lehoty na predloženie kúpnej zmluvy je v rozpore so zásadami logiky. Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy, v zmysle zákona platí, že od zmluvy môže zmluvná strana odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené alebo zmluvnými stranami dohodnuté. Z rezervačnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany si možnosť odstúpenia od zmluvy nedojednali. Žalobkyňa odstúpenie od zmluvy neoprela ani o žiadny zákonom stanovený dôvod. Dôvod, ktorý uviedla, a to nepredloženie návrhu kúpnej zmluvy včas, sa ukázal ako neopodstatnený.

4. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že odstúpenie do zmluvy zo strany žalobkyne je neplatné a právne neúčinné. V dôsledku neplatného odstúpenia od zmluvy nemohlo prísť k zrušeniu zmluvy, rezervačná zmluva zostala v platnosti a účinnosti až do uplynutia doby, na ktorú bola uzavretá. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a vlastníčkou nehnuteľností neprišlo, rezervačná zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bol uzavretá, t.j. dňom 31.01.2024. Týmto momentom vznikol žalobkyni nárok na vrátenie rezervačného poplatku titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zároveň však žalovanej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie ustanovení rezervačnej zmluvy zo strany žalobkyne, ktorá nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z rezervačnej zmluvy, a to uzavrieť kúpnu zmluvu s vlastníčkou nehnuteľností. Keďže prišlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, pohľadávka žalovanej voči žalobkyni vo výške 2.999,80 eura zanikla a žalovanej zostala povinnosť vydať žalobkyni zvyšnú časť rezervačného poplatku vo výške 3.000,20 eura. Námietka, že zmluvnou pokutou nemôže byť sankcionované odstúpenie od zmluvy, by bola namieste, ak by sa žalovaná domáhala zmluvnej pokuty z tohto dôvodu. Avšak dôvodom bolo porušenie rezervačnej zmluvy, teda námietka žalobkyne je neopodstatnená. Takisto je neopodstatnené tvrdenie, že zmluvná pokuta nebola dojednaná platne kvôli odkazu na neexistujúce ustanovenie zmluvy. Zo zmluvy je jednoznačne zrejmé, pre porušenie akej povinnosti bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie zmluvnej pokuty, toto je výslovne uvedené v čl. III ods. 1 rezervačnej zmluvy. Na zrozumiteľnosť a jasnosť dojednania zmluvnej pokuty nemá vplyv ani nesprávny odkaz na čl. I ods. 5 rezervačnej zmluvy namiesto čl. I ods. 4 rezervačnej zmluvy. Niet žiadnych pochybností ani o výške dojednanej kúpnej ceny nehnuteľností, z ktorej bola následne vypočítaná výška zmluvnej pokuty. Jedná sa zjavne len o chybu v označení správneho odseku, no jasnosť a zrejmosť významu rezervačnej zmluvy zostáva napriek tomu nedotknutá, preto táto chyba v písaní nemá dosah na platnosť dojednanej zmluvnej pokuty. Keďže teda žalobkyňa porušila rezervačnú zmluvu, vznikla jej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Po zániku zmluvy vznikla žalovanej povinnosť vrátiť žalobkyni rezervačný poplatok. Nakoľko došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, je žalovaná povinná vrátiť žalobkyni časť rezervačného poplatku vo výške 3.000,20 eura, ktorej zaplatenie súd žalobkyni priznal. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

5. Súd uviedol, že žalobkyňou navrhovaný výsluch vlastníčky nehnuteľností E. F. považoval pre potreby zistenia skutkového stavu pre rozhodnutie vo veci za nadbytočný. Žalobkyňa vykonaním tohto dôkazu chcela preukazovať, kedy na rezervačnú zmluvu pripojila podpis vlastníčka nehnuteľností, čo v tejto veci nie je právne relevantná informácia.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a vzhľadom na to, že úspech žalobkyne a žalovanej bol u každej cca 50 %, súd žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodov podľa , f) a h) (teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Dôvodila, že samotná rezervačná zmluva svojim obsahom napĺňa vo vzťahu k žalobkyni skôr obsahové náležitosti zmluvy o budúcej zmluve, čo potvrdzuje článok I. bod 2. zmluvy ktorý znie: „Účelom rezervácie je budúci prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzavretím Kúpnej zmluvy, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane Vlastník ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane Záujemca ako budúci kupujúci resp. kupujúci (ďalej len „sprostredkúvaná zmluva“)“. Účelom zmluvy vo vzťahu k žalobkyni

teda nebola povinnosť rezervácie, ale budúci prevod nehnuteľnosti, čo je možné ustáliť i na základe čl. IV tejto zmluvy. Povinnosť rezervovať zaväzovala výlučne len vlastníka a sprostredkovateľa v čl. I bod 3. v znení „Sprostredkovateľ a Vlastník sú povinní rezervovať pre Záujemcu Nehnuteľnosti na dosiahnutie Účelu najneskôr do 31.01.2024 (ďalej len „termín“)“. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že sa jedná o akcesorický záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej zaväzuje účastníkov tohto hlavného záväzku. Zaviazať sa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy môžu iba účastníci tejto zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá, iný subjekt sa sám nemôže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu. To znamená, že ustanovenie o zmluvnej pokute, kde je vyjadrené, že sprostredkovateľovi porušením vyššie uvedenej povinnosti vzniká nárok voči záujemcovi na zmluvnú pokutu, je absolútne neplatným, nakoľko žalovaná ako sprostredkovateľ nemala byť účastníčkou budúcej kúpnej zmluvy, teda hlavného záväzku, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečený. Účelom uzavretia predmetnej rezervačnej zmluvy (hlavný záväzok) bol budúci prevod vlastníckeho práva medzi vlastníkom a záujemcom. Záväzok medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý z tejto zmluvy vyplýval sa týkal výlučne povinnosti uhradenia rezervačného poplatku, ktorú si žalobkyňa voči žalovanej splnila. Nárok na zmluvnú pokutu zo strany žalovanej ako sprostredkovateľa teda odporuje účelu zákona, ktorým je v prípade povinností chránených zmluvnou pokutou uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a vlastníkom (analogicky napríklad rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 694/2011 a sp. zn. 33 Cdo 3448/2012).

8. Žalovaná skutočnú sprostredkovateľskú činnosť vykonávala v prospech vlastníka nehnuteľnosti s ktorým (a len s ním) sa rovnako dohodla v zmysle článku I bod 3. na povinnosti rezervovať nehnuteľnosti na dosiahnutie účelu do 31.01.2024. Nie je preto možné stotožniť sa so záverom súdu, že tento termín je rovnako termínom vzťahujúcim sa na žalobkyňu vo veci podpísania kúpnej zmluvy. Účel rezervácie, a teda budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizovaný uzavretím kúpnej zmluvy v zmysle článku I bod 2., ktorý bol dohodnutý medzi vlastníkom a žalobkyňou nebol podmienený žiadnym termínom. Tento termín preto nemožno rovnako ustáliť ako termín uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy, na ktorého porušenie sa viaže zmluvná pokuta. Zmluvná pokuta sa považuje za platnú, ak v zmluve bola dohodnutá výška pokuty alebo bol určený spôsob jej určenia. V danom prípade sa tak porušenie povinnosti, na ktoré sa viaže zmluvná pokuta, ako i samotný termín, dokedy je potrebné podpísať sprostredkúvanú zmluvu (hlavný záväzok, ktorý zabezpečuje zmluvná pokuta) a i samotná kúpna cena z ktorej vyplýva percentuálne vyjadrenie zmluvnej pokuty, viaže na článok I ods. 5 predmetnej rezervačnej zmluvy, ktorý v zmluve absolútne absentuje, pričom sa pokojne mohlo jednať o kúpnu cenu zníženú o započítaný rezervačný poplatok v zmysle článku IV bod 1. kde sa zmluvné strany dohodli, že zaplatený poplatok, bude započítaný ako preddavok na plnenie podľa účelu. Takýto nedostatok nie je v prípade spotrebiteľskej zmluvy možné zhojiť ani prípadným výkladom z obsahu dotknutej rezervačnej zmluvy, ktorá je zmätočná, pričom termín, na ktorý sa žalovaná odvolávala, bol priamo viazaný na povinnosť sprostredkovateľa a vlastníka nehnuteľnosti a nemožno ho vzťahovať i voči žalobkyni. Odvolanie sa vo veci zmluvnej pokuty na neexistujúci článok v rezervačnej zmluve teda spôsobuje jej neurčitosť a neplatnosť.

9. Žalobkyňa rovnako nesúhlasila s vyjadrením súdu, že zo strany žalovanej voči žalobkyni došlo k riadnemu plneniu a zabezpečeniu hypotekárneho úveru na to, aby žalobkyňa mohla uzatvoriť s vlastníkom kúpnu zmluvu tak, ako jej bolo zo strany žalovanej prisľúbené. Už v čase, keď malo dôjsť k zloženiu rezervačného poplatku, žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa má na seba vedené exekúcie, čo spôsobilo, že jej viaceré banky odmietli poskytnúť pôžičku na sumu 6.000,- eur, ktorou by uhradila rezervačný poplatok. Z uvedeného mohla žalovaná, ktorá sa zaoberá realitnou činnosťou už niekoľko rokov nadobudnúť istotu, že bude následne problém i s financovaním celej kúpnej sumy. Preto zo skutkového stavu tak, ako ho ustálil súd je zrejmé, že žalovaná sledovala primárne, ak nie výlučne, cieľ zaplatenia rezervačného poplatku, z ktorého by mala priamy finančný prospech a nie úspešné uzatvorenie kúpnej zmluvy a prevod nehnuteľnosti, čo nepochybne nie je a ani v danom prípade nebola úloha sprostredkovateľa. Miesto toho žalobkyňu neustále utvrdzovala v tom, že s hypotékou nebude problém, pričom sumy splátok budú okolo 500,- eur, pričom spôsob úhrady kúpnej ceny mal byť následne presne doplnený do kúpnej zmluvy. Keď sa žalobkyňa domáhala zaslania kúpnej zmluvy z dôvodu ozrejmenia platobných podmienok, žalovaná oznámila žalobkyni, že plnenie kúpnej zmluvy bude možné len kombináciou bankou poskytnutého hypotekárneho úveru a dočerpaním ďalších finančných prostriedkov prostredníctvom alternatívnych peer-to-peer platforiem, ako je žltý melón a podobne, s čím žalobkyňa absolútne nesúhlasila a už toho času jej vravela, že chce odstúpiť od zmluvy a žiadala vrátenie rezervačného

poplatku (uvedené vyplynulo z výsluchu strán, pričom súd na tieto vyjadrenia neprihliadal z dôvodu, že uvedené s predmetom konania nesúvisí), na čo jej žalovaná oznámila, že v žiadnom prípade, buď uzavrie kúpnu zmluvu alebo nebude mať nič. Žalobkyňa má za to, že vzhľadom na to, že sa žalovaná so žalobkyňou poznali, táto využila jej dôverčivosť a aj napriek tomu, že už od počiatku, kedy vznikol problém s úhradou rezervačného poplatku, vedela s ohľadom na odbornú starostlivosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy nepríde z dôvodu odmietnutia poskytnutia hypotekárneho úveru na plnú sumu, žalobkyňu ubezpečila, že všetko zariadi a úver jej zabezpečí, pričom si bola vedomá zmluvnej pokuty v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaná tak voči žalobkyni použila nekalé obchodné praktiky založené na klamlivom konaní a konaní v rozpore s odbornou starostlivosťou. Následne túto žalobkyňa informovala o nemožnosti pristúpenia k podpisu kúpnej zmluvy z dôvodu, že jej partner, ktorý sa podieľa na úhrade nákladov na domácnosť prišiel o zamestnanie a rovnako tak nie je možné narýchlo ukončiť nájom v byte, v ktorom spolu aktuálne žijú, čo fakticky zakladalo nemožnosť plnenia zo strany žalobkyne. Jednalo sa o faktickú nemožnosť plnenia z objektívnych dôvodov, pričom k nej došlo ešte pred samotným porušením akýchkoľvek zmluvných podmienok. Navyše ak bola rezervačná zmluva podpísaná zo strany žalobkyne z dôvodu uvedenia do omylu prostredníctvom žalovanej, táto je postihnutá neplatnosťou v zmysle ust. : „Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.“ Žalobkyňa preto navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo vo veci sám rozhodol.

10. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne odborne a vyčerpávajúco odôvodnil jeho rozhodnutie a rozhodol spravodlivo podľa zákona, ako aj v súlade s dobrými mravmi. Skutkové zistenia a právne závery súdu sú vecne správne. V konaní boli splnené všetky procesné podmienky, súd stranám umožnil uskutočniť všetky im patriace procesné práva a v konaní nedošlo ani ku žiadnym iným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Teda nebol daný žiaden zákonný dôvod pre podanie odvolania proti rozsudku. Jednotlivé žalobkyňou uvádzané dôvody odvolania (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/, pozn.), nie sú aplikované na konkrétne pochybenia súdu, t. j. chýba bližšia špecifikácia odvolacích dôvodov. Čisto paragrafované označenie dôvodov odvolania, tak ako ich použila žalobkyňa, je len formalistické, preto základné náležitosti odvolania, nie sú splnené. Žalovaná preto navrhovala podané odvolanie odmietnuť.

11. Ďalej uvádzala, že žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie jej sumy 6.000,- eur, titulom vrátenia rezervačného poplatku, založila na tom skutkovom základe, že od rezervačnej zmluvy odstúpila z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej vyplývajúcej jej z rezervačnej zmluvy, predložiť sprostredkúvanú zmluvu, po zaplatení rezervačného poplatku a najneskôr do 30 pracovných dní pred uplynutím termínu dohodnutého v rezervačnej zmluve. Počas konania, žalobkyňa predniesla ďalšie „možné“ dôvody pre ktoré odstúpila od zmluvy, t. j. už počas konania menila rozhodujúce skutočnosti, pričom ku zmene žaloby kvalifikovaným spôsobom, v súlade s ust. a nasl. nedošlo. Napriek tvrdeniam, na podklade ktorých, si žalobkyňa založila svoj nárok uplatnený v žalobe, v odvolaní absentuje odôvodnenie tohto nároku a odvolanie neobsahuje, z akého dôvodu považuje žalobkyňa rozsudok za vecne nesprávny, vo vzťahu práve k tomuto uplatnenému nároku. Obsah odvolania považuje žalovaná za zmätočný a aj v prípade, ak by zmena žaloby bola v odvolacom konaní prípustná, skutočnosti, na ktorých si žalobkyňa nárok zakladá, sú tak rôznorodé, že na ich základe nie je možné ustáliť ani to, od ktorých skutočností, si žalobkyňa svoj nárok odvodzuje. Žalovaná má za to, že obsah odvolania je zmenou žaloby, čo v odvolacom konaní nie je prípustné. Právnu aj skutkovú argumentáciu žalobkyne uvedenú v odvolaní výslovne odmieta a tvrdenia žalobkyne aj v odvolaní popiera.

12. Žalovaná predovšetkým nesúhlasí s právnym názorom, že v prípade rezervačnej zmluvy ide o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. V rezervačnej zmluve je uvedené, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je účelom rezervácie, nie rezervačnej zmluvy. Žalobkyňa si účel rezervácie a predmet rezervačnej zmluvy nesprávne zamieňa. Vo vzťahu ku tvrdeniu ohľadom zmluvnej pokuty s odkazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 694/2011, a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo 3448/2012 žalovaná uviedla, že v sporoch vedených českým najvyšším súdom išlo o odlišný prípad, vychádzajúci z odlišných okolností a skutkového stavu. V rezervačnej zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, sa k povinnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu, nezaviazala žalovaná, ako v príkladoch, na ktoré poukázala žalobkyňa.

V danom prípade išlo o trojstrannú zmluvu, pričom ku záväzku uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu nepristúpila žalovaná, ale samotná vlastníčka vo vlastnom mene. Vlastníčka teda bola účastníkom už aj samotnej rezervačnej zmluvy. V rezervačnej zmluve sa ku splneniu povinnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu teda zaviazali žalobkyňa a vlastníčka nehnuteľností, a to v čl. II ods. 3 Rezervačnej zmluvy. Nárok vlastníčky a žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa rezervačnej zmluvy vznikol z dôvodu, že žalobkyňa porušila povinnosť, ku ktorej sa zaviazala jednak ako účastník rezervačnej zmluvy a jednak ako budúci účastník sprostredkúvanej zmluvy, pričom túto povinnosť sama porušila. Zmluvná pokuta teda zabezpečovala záväzok, ku ktorému sa zaviazala v rezervačnej zmluve žalovaná a vlastníčka nehnuteľností. Dojednanie o zmluvnej pokute je platné, pretože záväzok, ktorého splnenie malo byť zmluvnou pokutou zabezpečené, vznikol platne. Pokiaľ ide o ďalšie žalobkyňou uvádzané dôvody pre neplatné dojednanie zmluvnej pokuty, žalovaná uviedla, že neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute opiera žalobkyňa o viac dôvodov, ktoré však neprednáša ako celok, ale zmätočne, a nejednotne, najprv v čl. I, potom v čl. II odvolania, ohľadom ktorej sa žalovaná v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu v rozsudku v bode 34. Ďalej odvolanie v čl. III. obsahuje fabulácie žalobkyne, a tam uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalobkyňa tieto jej tvrdenia nijako nepreukázala v konaní pred súdom, a nepreukazuje ich ani v odvolaní. Uvedené tvrdenia žalovaná popiera a poukazuje na množstvo dôkazov, ktoré tvrdenia žalobkyne hodnoverne a dostatočne vyvracajú. Navyše, ak mala žalobkyňa pocit, že ju žalovaná uviedla do omylu, jej nárok mala založiť na tejto skutočnosti už v žalobe, alebo mohla predložiť zmenenú žalobu, čo však neurobila. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej tiež nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), zaoberajúc sa najskôr skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania, dospel v prvom rade k záveru, že pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne voči prvej vyhovujúcej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel v časti o zaplatenie sumy 3.000,20 eura), je v tejto časti odvolanie žalobkyne podané neoprávnenou osobou.

15. Subjektom oprávneným podať odvolanie je totiž výlučne strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v neprospech žalobcu je porovnanie petitu posledného procesného úkonu urobeného žalobcom v priebehu konania s napadnutým výrokom. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáhala zaplatenia sumy 6.000 eur titulom vrátenia rezervačného poplatku. Vyhovenie žalobe žalobkyne v časti uvedenej v prvej výrokovej vete preskúmavaného rozsudku (v sume 3.000,20 eura s príslušenstvom), bolo v danej právnej veci celkom v prospech žalobkyne. Žalobkyňa teda nebola osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania voči prvej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie, pretože v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v jej neprospech, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne proti prvej vyhovujúcej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie, podľa / ako podané neoprávnenou osobou odmietol (výrok I.).

16. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalobkyne voči druhej zamietajúcej výrokovej vete výroku rozsudku súdu prvej inštancie a voči výroku o trovách, odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v týchto častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/, f/ a h/ ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúocesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne bolo v týchto častiach dôvodné, z ktorého dôvodu bolo potrebné v týchto častiach napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmeniť.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah účinne podaného odvolania a uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu žalobkyne o vrátenie rezervačného poplatku v časti sumy 2.999,80 eura zamietol dôvodiac, že nakoľko k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a vlastníčkou nehnuteľností z dôvodov na strane žalobkyne nedošlo, rezervačná zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, t. j. dňom 31.01.2024, ktorým momentom vznikol žalobkyni nárok na vrátenie rezervačného poplatku titulom plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol; zároveň však vznikol žalovanej voči žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dojednanej platne, za porušenie ustanovení rezervačnej zmluvy zo strany žalobkyne, ktorá nesplnila povinnosť vyplývajúcu z rezervačnej zmluvy, a to uzavrieť kúpnu zmluvu s vlastníčkou nehnuteľnosti; a pretože prišlo v konaní k započítaniu vzájomných pohľadávok, pohľadávka žalobkyne vo výške 2.999,80 eura zanikla a žalovanej zostala povinnosť vydať žalobkyni zvyšnú časť rezervačného poplatku vo výške 3.000,20 eura.

18. Žalobkyňa v odvolaní o. i. dôvodila tým, že ustanovenie o zmluvnej pokute, kde je vyjadrené, že sprostredkovateľovi porušením povinnosti záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú kúpnu zmluvu, vznikol nárok voči záujemcovi na zmluvnú pokutu, je absolútne neplatným, pretože žalovaná ako sprostredkovateľ nemala byť účastníkom sprostredkúvanej - budúcej kúpnej zmluvy, teda hlavného záväzku, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečený. Účelom uzavretia rezervačnej zmluvy bol budúci prevod vlastníckeho práva medzi vlastníkom a záujemcom. Záväzok medzi žalobkyňou a žalovanou z rezervačnej zmluvy, sa týkal výlučne povinnosti uhradenia rezervačného poplatku, ktorú si žalobkyňa voči žalovanej splnila. Preto nárok na zmluvnú pokutu zo strany žalovanej ako sprostredkovateľa odporuje zákonu, ktorým je v prípade povinností chránených zmluvnou pokutou uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a vlastníkom. Povinnosť rezervovať sa vzťahovala výlučne na vlastníka a sprostredkovateľa. Rezervačná zmluva vo vzťahu ku žalobkyni obsahovo spĺňa skôr náležitosti zmluvy o budúcej zmluve.

19. Žalovaná považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie veci za vecne správne. Uvádzala, že nesúhlasí s právnym názorom, že v prípade rezervačnej zmluvy ide o zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. Súhlasila však s tým, že k povinnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu sa nezaviazala žalovaná, ale samotná vlastníčka, nakoľko išlo o trojstrannú zmluvu. V rezervačnej zmluve sa k splneniu povinnosti uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu zaviazali žalobkyňa a vlastníčka v čl. II ods. 3 rezervačnej zmluvy. Nárok vlastníčky a žalovanej (sprostredkovateľky) na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol z dôvodu, že žalobkyňa porušila povinnosť, ku ktorej sa zaviazala jednak ako účastník rezervačnej zmluvy a jednak ako budúci účastník sprostredkúvanej zmluvy. Podľa žalovanej teda zmluvná pokuta zabezpečovala záväzok, ku ktorému sa zaviazala v rezervačnej zmluve žalovaná a vlastníčka nehnuteľnosti. Dojednanie o zmluvnej pokute je podľa žalovanej platné, pretože záväzok, ktorého splnenie malo byť zmluvnou pokutou zabezpečené, vznikol platne.

20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu tiež namietala, že podľa nej je obsah odvolania zmenou žaloby, čo je v odvolacom konaní neprípustné. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 6.000 eur titulom vrátenia zaplateného rezervačného poplatku. Pôvodne tento nárok odôvodňovala tým, že od rezervačnej zmluvy odstúpila pre nedodržanie záväzku žalovanej, predložiť jej návrh sprostredkúvanej kúpnej zmluvy. Neskôr svoju argumentáciu v konaní rozširovala, napr. o okolnosť, že žalovaná jej nepomohla vybaviť hypotéku na predmetnú nehnuteľnosť, že ide o vzťah spotrebiteľský a iné. Žalovaná v podaní zo dňa 18.07.2024 (č. l. 52 spisu) uviedla, že uznáva nárok žalobkyne voči nej z titulu vydania plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol (vo výške 6.000 eur), avšak si voči nemu započítava svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. ods. 1 rezervačnej zmluvy, pre porušenie čl. II. ods. 3 rezervačnej zmluvy žalobkyňou (povinnosť uzavrieť sprostredkúvanú kúpnu zmluvu), a to vo výške 2.999,80 (rozdiel potom predstavuje sumu 3.000,20 eura, ktorú súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni, ktorý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná odvolaním nenapadla).

21. Žalobkyňa potom konkrétne v podaní zo dňa 24.09.2024 (č. l. 62 spisu) právne argumentovala, že rezervačnú zmluvu v časti dojednania zmluvnej pokuty následkom porušenia povinností zmluvných strán, považuje za absolútne neplatnú, pretože zaviazať sa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy môžu iba účastníci tejto zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá; iný subjekt sa sám nemôže zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrie zmluvu; to znamená, že ustanovenie o zmluvnej pokute, kde je

vyjadrené, že sprostredkovateľovi porušením vyššie uvedených povinností vzniká nárok voči záujemcovi na zmluvnú pokutu, je absolútne neplatným, nakoľko žalovaná ako sprostredkovateľ, nemala byť účastníčkou budúcej kúpnej zmluvy, teda hlavného záväzku, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečený a uvedené odporuje účelu zákona, ktorým je v prípade povinností chránených zmluvnou pokutou uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a treťou osobou; preto sa žalovaná bezdôvodne obohatila, pokiaľ si rezervačný poplatok ponechala a sumu 6.000 eur žalobkyni nevrátila. Rovnako na pojednávaní dňa 25.09.2024 žalobkyňa okrem iného zopakovala svoju obranu, že otázku absolútnej neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty musí súd riešiť ex offo, a to bez ohľadu na prípadnú koncentráciu konania. Žalovaná na tomto pojednávaní zopakovala, že nárok na zmluvnú pokutu si uplatňuje z dôvodu porušenia právnej povinnosti, ku ktorej sa žalobkyňa v zmluve zaviazala, spočívajúcu v uzavretí kúpnej zmluvy.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa s otázkou platnosti dojednania zmluvnej pokuty v prospech žalovanej v rezervačnej zmluve v napadnutom rozhodnutí dostatočne právne nevysporiadal, pretože platnosť jej dojednania vzhľadom na vyššie uvedenú právnu argumentáciu žalobkyne neskúmal a posudzoval ho iba so zreteľom na jeho zrozumiteľnosť, jasnosť a určitosť, keďže dojednanie o zmluvnej pokute odkazovalo na čl. I ods. 5 rezervačnej zmluvy, ktorý však v rezervačnej zmluve nie je (iba čl. I ods. 4, pozn.), pričom dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je z tohto hľadiska zrozumiteľné, pretože niet žiadnych pochybností o výške dojednanej kúpnej ceny nehnuteľností, z ktorej bola následne vypočítaná výška zmluvnej pokuty.

23. Odvolací súd má za to, že tu nejde o zmenu žaloby, pokiaľ žalobkyňa už v konaní pred súdom prvej inštancie argumentovala neplatnosťou dojednania o zmluvnej pokute, ktorú si žalovaná oproti jej nároku na vrátenie rezervačného poplatku započítala, a to konkrétne z dôvodu, že žalovaná ako sprostredkovateľ nemohla so žalobkyňou platne dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia povinnosti žalobkyne ako záujemkyne uzavrieť kúpnu zmluvu s vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože zaviazať sa k uzatvoreniu kúpnej zmluvy môžu iba účastníci tejto zmluvy, ktorá má byť nimi v budúcnosti uzavretá; teda ak žalovaná ako sprostredkovateľ, nemala byť účastníčkou budúcej kúpnej zmluvy, t. j. hlavného zabezpečovaného záväzku, nemohol žalovanej porušením povinnosti žalobkyne uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu ani vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, pretože to odporuje účelu zákona, ktorým je v prípade povinností chránených zmluvnou pokutou uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a treťou osobou. Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala zaplatenia peňažného nároku vo výške 6.000,- eur, titulom vrátenia zaplateného rezervačného poplatku na základe rezervačnej zmluvy zo dňa 25.10.2023. Pôvodne ako dôvod uvádzala skutočnosť, že žalovaná si nesplnila včas povinnosť predložiť návrh budúcej kúpnej zmluvy. V priebehu konania sa však skutková situácia zmenila tak, že žalovaná uznala nárok žalobkyne na vrátenie rezervačného poplatku vzhľadom na to, že išlo o plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže rezervačná zmluva zanikla uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá, t. j. dňom 31.01.2024 (čl. VI. ods. 4 rezervačnej zmluvy) a uplatnila si voči žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. III. ods. 1 rezervačnej zmluvy a v priebehu konania vykonala aj započítací právny úkon (písomné podanie zo dňa 07.02.2024 – č. l. 32 spisu). Je preto logické, že žalobkyňa až v priebehu konania vzniesla argumentáciu ohľadom žalovanou v konaní uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd je pritom povinný každý uplatnený peňažný nárok posúdiť podľa adekvátnej právnej normy, ktorá dopadá na zistený skutkový stav. Nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatňovanou sporovými stranami, ale len skutkovým vymedzením uplatneného nároku v žalobe a v obrane proti žalobe a musí vyriešiť aj prípadné hmotnoprávne námietky uplatnené v priebehu sporového konania (tu započítanie) a vo vzťahu k nim uplatnenú obranu.

24. Podľa , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Nepomenovaná zmluva vznikne na základe dohody strán o jej podstatných náležitostiach. Pre právne vzťahy vyplývajúce z tzv. inominátnych zmlúv, je rozhodujúci obsah zmluvy (vlastného zmluvného dojednania), teda to, ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú pre ne záväzné. Len za situácie, keď nie je medzi účastníkmi v určitej otázke dojednané nič, použijú sa na záväzkový právny vzťah vzniknutý z nepomenovaných zmlúv analogicky tie ustanovenia , ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom jemu najbližšie.

25. Posudzujúc medzi stranami uzavretú trojstrannú rezervačnú zmluvu, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že ide o zmluvu inominátnu (pretože ako zmluvný typ takáto zmluva

v ôsmej časti nie je upravená), ktorej predmetom (čl. I ods. 1 rezervačnej zmluvy) je jednak záväzok sprostredkovateľa (žalovanej) a vlastníka (tretia osoba) rezervovať nehnuteľnosti (v kat. úz. F., na LV č. XXX, pozn.), ako aj záväzok vlastníka (tretia osoba) a záujemcu (žalobkyňa) uzatvoriť kúpnu zmluvu. V čl. I ods. 2 sa uvádza, že účelom rezervácie je budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane vlastník, ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane záujemca ako budúci kupujúci, resp. kupujúci (sprostredkúvaná zmluva). Tiež v čl. I. ods. 4 rezervačnej zmluvy sa vlastník a záujemca v zmysle ust. zaväzujú, že po zaplatení rezervačného poplatku najneskôr do uplynutia termínu (31.01.2024, pozn.) uzatvoria sprostredkúvanú zmluvu, pričom sa dohodli na kúpnej cene 106.000,- eur. Rezervačná zmluva teda obsahuje prejav vôle vlastníčky danú nehnuteľnosť predať záujemkyni a prejav vôle záujemkyne nehnuteľnosť od predávajúcej kúpiť, z ktorého dôvodu sa sprostredkovateľ a vlastník zaviazali predmetnú nehnuteľnosť na dohodnutú dobu rezervovať (t. j. neponúkať iným záujemcom na predaj).

26. V danom konkrétnom prípade teda obsahuje trojstranná rezervačná zmluva aj zmluvu o budúcej zmluve ( ), t. j. obsahuje kontraktačný záväzok (povinnosť) záujemcu a vlastníka v budúcnosti uzatvoriť konkrétnu kúpnu zmluvu. V rezervačnej zmluve je pritom v čl. I. ods. 4 vyjadrená obojstranná kontraktačná povinnosť vlastníka nehnuteľnosti a záujemcu v zmysle , po zaplatení rezervačného poplatku uzavrieť najneskôr do uplynutia termínu uzatvorenia (t. j. v čl. I. ods. 3 – najneskôr do 31.01.2024) sprostredkúvanú zmluvu, t. j. v zmysle čl. I. ods. 1 a 2 kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. a evidované na liste vlastníctva č. XXX: pozemok parc CKN č. 459/2 o výmere 520 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom v obci G.. súp. číslo XXX, postavený na pozemku parcelné číslo 459/2; keď v zmluve je výslovne uvedené, že účelom rezervácie je budúci prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktorý bude realizovaný uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej zmluvné strany budú na jednej strane vlastník ako budúci predávajúci, resp. predávajúci a na druhej strane záujemca ako budúci kupujúci, resp. kupujúci. Podľa čl. I ods. 4 bola dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške 106.000 eur. V čl. II. ods. 3 sa vlastník a záujemca zaviazali uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu v prevádzke sprostredkovateľa najneskôr posledný deň termínu (31.01.2024, pozn.) o 15 hod. Zároveň bolo podľa čl. IV. ods. 1 dohodnuté, že dňom uzavretia sprostredkúvanej (t. j. budúcej kúpnej) zmluvy, bude zaplatený (rezervačný) poplatok započítaný ako preddavok na plnenie účelu. V tomto prípade teda boli splnené všetky predpoklady pre platné dojednanie zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou ako budúcou kupujúcou a vlastníčkou nehnuteľností, ako budúcou predávajúcou, a to jej písomná forma, stanovenie lehoty, do ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, ako i dojednanie podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, ktorými v zmysle ust. sú subjekty kúpnej zmluvy, predmet kúpy a kúpna cena.

27. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou ako záujemkyňou a vlastníčkou (treťou osobou) do stanoveného termínu 31.01.2024 ani neskôr nedošlo. Rezervačný poplatok, zložený žalobkyňou podľa č. II ods. 1 rezervačnej zmluvy, ako prejav vážneho záujmu o nehnuteľnosti a o uzavretie sprostredkúvanej zmluvy a uhradený na účet sprostredkovateľa na základe jeho splnomocnenia vlastníkom na prijatie poplatku; následne preto nemohol byť podľa čl. IV. ods. 1 rezervačnej zmluvy započítaný ako preddavok na plnenie podľa účelu, ktorým bol prevod vlastníckeho práva. Z ust. čl. II. ods. 1 a čl. IV ods. 1 vyplýva, že rezervačný poplatok nepatril sprostredkovateľovi, bol len na základe splnomocnenia od vlastníka uhradený na jeho účet za účelom jeho započítania ako preddavku na kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy. Keďže však kúpna zmluva uzavretá nebola, má žalobkyňa právo na vrátenie nespotrebovaného rezervačného poplatku.

28. Podľa čl. III. ods. 1 rezervačnej zmluvy, ak záujemca poruší svoju povinnosť zaplatiť rezervačný poplatok v lehote uvedenej v čl. II. ods. 1 druhá veta tejto zmluvy a /alebo poruší svoju povinnosť po zaplatení poplatku najneskôr do uplynutia termínu (t. j. 31.01.2024) uzatvoriť sprostredkúvanú zmluvu, sprostredkovateľovi a vlastníkovi dňom porušenia ktorejkoľvek z uvedených povinností, vzniká voči záujemcovi nárok na zmluvnú pokutu, každému vo výške 2,83% z kúpnej ceny uvedenej v čl. I. ods. 5 tejto zmluvy. Na základe tohto ustanovenia si žalovaná uplatnila v spore voči žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.999,80 eura, čomu súd prvej inštancie vyhovel a v tejto časti preto žalobu žalobkyne zamietol. Voči povinnosti zaplatiť žalobkyni zvyšok rezervačného poplatku v sume 3.000,20 eura (t. j. 6.000 eur – 2.999,80 eura) sa žalovaná neodvolala. Vlastníčka (budúca predávajúca) si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňovala.

29. Podľa a 2 , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Zmluvnú pokutu teda možno dohodnúť len písomne a v dohode musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. Ak teda platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemôže byť platne uzavretá ani dohoda o zmluvnej pokute. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho vyplývajúcich.

31. Ako bolo uvedené vyššie, uzavretá trojstranná rezervačná zmluva bola zmluvou inominátnou ( ), a to v časti upravujúcej záväzok rezervácie predmetných nehnuteľností sprostredkovateľom a vlastníčkou, v záväzku zložiť rezervačný poplatok, v záväzku sprostredkovateľa v stanovenom termíne predložiť návrh sprostredkúvanej zmluvy. Rezervačná zmluva však v sebe obsahovala aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ( ) pokiaľ ide o obojstranný záväzok záujemkyne (žalobkyne) a vlastníčky (tretia osoba) uzatvoriť na špecifikované nehnuteľnosti do dohodnutého termínu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude budúci prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu 106.000,- eur, v ktorom prípade mal byť uhradený rezervačný poplatok započítaný ako preddavok na kúpnu cenu.

32. Avšak napriek tomu, že žalovaná bola účastníčkou predmetnej trojstrannej inominátnej zmluvy, v časti uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, nebola subjektom záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, keďže zo zmluvy (ako aj logiky veci) vyplýva kontraktačný záväzok v tomto smere len medzi záujemkyňou (žalobkyňa) a vlastníčkou nehnuteľností (tretia osoba). V trojstrannej rezervačnej zmluve teda bola obsiahnutá aj zmluva o budúcej zmluve, avšak jej stranami v tejto časti boli len záujemca (žalobkyňa ako budúca kupujúca) a vlastníčka nehnuteľností (ako budúca predávajúca). Žalovaná ako sprostredkovateľ subjektom zmluvy o budúcej zmluvy nie je, preto sa vo vzťahu k nej žalobkyňa ani platne nemohla zaviazať uzavrieť do stanoveného termínu budúcu kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu, ale tento záväzok žalobkyňa prijala len vo vzťahu k vlastníčke, ktorá bola tiež subjektom trojstrannej rezervačnej zmluvy.

33. Pretože medzi žalobkyňou (záujemca) a žalovanou (sprostredkovateľ) nevznikol záväzok zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ( ), t. j. hlavný zabezpečovaný záväzok, nemohlo medzi žalobkyňou a žalovanou dôjsť platne ani k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti žalobkyne uzatvoriť sprostredkúvanú, tu budúcu kúpnu zmluvu medzi žalobkyňou a vlastníčkou. Zmluvnou pokutou totiž možno platne zabezpečiť splnenie iba tých povinností, ktoré vyplývajú zo záväzkových právnych povinností založených hlavnou zabezpečovanou zmluvou, ktorej subjektom však žalovaná nebola.

34. Akcesorická povaha zmluvnej pokuty je daná tým, že jej platnosť je závislá od platnosti hlavného záväzku. Tu bol hlavným zabezpečovaným záväzkom, záväzok záujemkyne a vlastníčky na uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorej zmluvným subjektom sprostredkovateľ nie je. Preto ani nemohol byť zabezpečovacím inštitútom zmluvnej pokuty zabezpečený záväzok záujemkyne vo vzťahu k sprostredkovateľovi, uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu s vlastníkom, pretože takúto povinnosť žalobkyňa vo vzťahu k sprostredkovateľovi (žalovanej) na seba ani prevziať nemohla. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu môže byť spätá iba s hlavným zabezpečovacím právnym vzťahom, ktorým je záväzok záujemkyne a vlastníčky uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Vo vzťahu k porušeniu tohto záväzku, nemôže vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sprostredkovateľovi.

35. Navyše má odvolací súd za to, že neuzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť klasifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti. Neuzavretie zmluvy je totiž právom, za výkon ktorého nie je možné sankcionovať ( ), a to osobitne v situácii, keď v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve ešte nie sú známe ďalšie konkrétne okolnosti týkajúce sa uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, ako napr. spôsob úhrady kúpnej ceny, okolnosť, či vôbec záujemcovi bude poskytnutý úver, označenie financujúcej banky a jej podmienky v prípade poskytnutia hypotekárneho úveru, zriadenie záložného práva v prospech banky, konkrétne termíny poskytnutia finančných prostriedkov a pod. V žiadnom prípade sa záujemca

vo vzťahu k sprostredkovateľovi nemôže zaviazať, že s treťou osobou uzavrie budúcu kúpnu zmluvu. Je výlučne na vôli záujemcu, či vôbec a s kým uzavrie kúpnu zmluvu ohľadom predmetu kúpy, ktorý zamýšľa kúpiť. Pokiaľ teda záujemca s treťou osobou predpokladanú zmluvu neuzatvorí, nemôže ísť o porušenie povinnosti z rezervačnej zmluvy.

36. Odvolací súd tak dospel k záveru, že ustanovenie čl. III. ods. 1 rezervačnej zmluvy, o povinnosti záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu v prípade, že záujemca neuzatvorí sprostredkúvanú zmluvu, t. j. budúcu kúpnu zmluvu s vlastníkom, obchádza ustanovenie , ktoré spája nárok na zmluvnú pokutu iba s porušením zmluvy. Preto je dojednanie o zmluvnej pokute v čl. III. ods. 1 rezervačnej zmluvy v prospech sprostredkovateľa, pre prípad neuzavretia sprostredkúvanej budúcej kúpnej zmluvy s vlastníkom podľa absolútne neplatné. Pokiaľ sa subjekt zaviaže k uzatvoreniu zmluvy, je možné túto povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle ( ), takáto žaloba však logicky neprichádza do úvahy pri sprostredkovateľovi, ktorý nie je zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve.

37. V neposlednom rade je z čl. III. rezervačnej zmluvy zrejmé, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, bola dojednaná len pre prípad porušenia povinností záujemcom, alebo vlastníkom, avšak nebola dojednaná pre prípad porušenia povinností sprostredkovateľa, ktorý je v tom prípade iba povinný vrátiť rezervačný poplatok záujemcovi (čl. III. ods. 3), čo nemožno považovať za vyváženú úpravu zmluvnej pokuty, a to v neprospech žalobkyne, navyše v danom právnom vzťahu vo vzťahu k žalovanej vystupujúcej zároveň ako spotrebiteľky ( ), kedy podľa odvolacieho súdu prichádza do úvahy aj aplikácia ust. a ods. 4 písm. k) v spojení s , čo rovnako spôsobuje neplatnosť predmetného dojednania o zmluvnej pokute, keďže požaduje od spotrebiteľa

- žalobkyne, ktorá nesplnila svoj záväzok uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (zmluvná pokuta vo výške 2,83 % kúpnej ceny nehnuteľnosti je neprimeraná vo vzťahu k službe rezervácie nehnuteľnosti a prípravy návrhu zmluvy poskytnutej žalovanou), dojednanú navyše v čase, keď ešte nebolo zrejmé, či žalobkyni bude vôbec poskytnutý potrebný hypotekárny úver a neboli dojednané ani ďalšie konkrétne okolnosti budúcej kúpnej zmluvy (spôsob a lehoty platenia kúpnej ceny, zriadenie záložného práva v prospech banky a pod.).

38. Pretože v danom prípade je dojednanie o zmluvnej pokute v prospech sprostredkovateľa, pre prípad neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy záujemcu s vlastníkom absolútne neplatné, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu takejto zmluvnej pokuty žalovanou oproti nároku žalobkyne na vrátenie rezervačného poplatku titulom bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod poskytnutia rezervačného poplatku nevyužitím uzavretia kúpnej zmluvy s vlastníkom odpadol ( ). Žalovaná si teda aj zvyšnú časť rezervačného poplatku v sume 2.999,80 eura ako zmluvnú pokutu ponechala nedôvodne, preto odvolací súd považoval odvolanie žalobkyne za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie v tejto časti vec nesprávne právne posúdil (/ ), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v druhej zamietajúcej výrokovej vete v zmysle zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.999,80 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

39. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

40. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, bolo jeho povinnosťou v zmysle , 2 a CSP rozhodnúť opätovne aj o náhrade

trov prvoinštančného konania, o ktorých rozhodol odvolací súd podľa a napokon v konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu (výrok III.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd podľa a v odvolacom konaní žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok IV.), a to vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu oboch sporových strán v odvolacom konaní, keď žalobkyňa bola procesne neúspešná pokiaľ ide o odmietnutie jej odvolania v časti o zaplatenie sumy 3.000,20 eura a úspešná bola v časti o zaplatenie sumy 2.999,80 eura a u žalovanej presne naopak.

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).