Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/1370/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Babony TRE s.r.o., so sídlom Kozia 7755/7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 423 910, práv. zast. Mgr. Viera Vadovická, advokátka, so sídlom kancelárie Kuklovská 34, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 458 108, proti povinnému: Arcaniss, spol. s r. o., so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 52 264 335, o vymoženie 1 269,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Petr Krušina, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 4, 811 08 Bratislava, pod sp. zn. 361EX 209/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 261,30 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.05.2025 v spojení s opravou návrhu zo dňa 19.05.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 269,00 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Up/214/2025 zo dňa 05.03.2025, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.04.2025 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 19.05.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Petr Krušina, so sídlom exekútorského úradu Lazaretská 4, 811 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 361EX 209/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 11.06.2025 doručené podanie povinného označené ako „Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku“, v ktorom povinný uviedol, že existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Konateľka povinného z dôvodu ťaživej životnej situácie nekontrolovala elektronickú schránku danej spoločnosti v čase, keď bol doručovaný platobný rozkaz povinnému, resp. si platobný rozkaz v elektronickej schránke povinného nevšimla. Z uvedeného dôvodu daný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2025. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že žalobca (oprávnený v exekučnom konaní) v rámci konanie o vydanie platobného rozkazu (exekučného titulu v exekučnom konaní) tvrdil najmä, že žalovaný (povinný v exekučnom konaní) mal počas účinnosti Zmluvy o obchodnom zastúpení (t. j. od 15.11.2023 do 14.11.2024) vykonávať konkurenčnú činnosť k činnosti oprávneného, a preto si oprávnený uplatnil zmluvnú pokutu v sume 33 000,00 Eur a povinný sa bezdôvodne obohatil ma úkor oprávneného, nakoľko povinný mal uhradiť faktúry na fotografa, ktoré sa majú spájať s nehnuteľnosťami, ktoré odišli z portfólia oprávneného k povinnému. Tieto skutočnosti povinný popiera. Povinný považuje nárok oprávneného za neopodstatnený. Povinný ďalej popiera, že konateľka povinného odcudzila dňa 02.11.2024 niekoľko vecí patriacich oprávnenému a povinný má za to, že sa jedná o krivé obvinenie

a ohováranie, nakoľko veci, ktoré si konateľka zobrala boli v jej vlastníctve a ktoré si doniesla do kancelárie, a po ukončení spolupráce si ich zobrala. Povinný k tomu ďalej uviedol, že zo strany konateľky povinného bude osobitne podané trestné oznámenie pre možné krivé obvinenie a ohováranie. Na dôkaz predložil povinný „Záznam o odložení veci“ v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava- Odbor všeobecnej správy pod č.OU-BA-OVVS2-2025/365325. Konateľka povinného ďalším šetrením cez platformu „Elektronický súdny spis“ nahliadnutím do spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/214/2025 zistila, že pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v sume 33 000,00 Eur, oprávnený oprel svoje tvrdenia v uvedenom súdnom spore o dôkazy označené, okrem iného ako „Screenshoty ponúk pred 14.11.2024“ a „Screenshoty ponúk po 14.11.2024“. Povinný v rámci skúmania predmetných dôkazov narazil na nezrovnalosti. Povinný má za to, že mohlo dôjsť k pozmeneniu dátumov v rámci screenshotov, nakoľko tie vykazujú pri prvých číslach dňa a mesiaca anomálie. Konkrétne sa javí, akoby boli tieto čísla upravované, nakoľko pixely nie sú pravidelne usporiadané ako je to pri iných číslach v rámci času a v texte. Povinný sa domnieva, že oprávnený mohol v upomínacom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu uplatniť sfalšované alebo pozmenené dôkazy. Povinný ďalej uvádza, že pokiaľ ide o úhradu bezdôvodného obohatenia (istiny vymáhanej v exekučnom konaní), oprávnený oprel svoje tvrdenia o ním tvrdenej škode v uvedenom súdnom spore o dôkazy označené, okrem iného ako: faktúra č. 20230025 vystavená spoločnosťou Fellux s.r.o. (podľa názoru oprávneného vo faktúre nie je uvedená presná adresa fotenia, napríklad iba obec., fotenie sa podľa danej faktúry vzťahuje aj na obec, kde realitné prípady konateľka povinného ani povinný, nerealizovali a preto sa jedná podľa názoru povinného o podvod), faktúra č. 20230018 vystavená spoločnosťou Fellux s.r.o. (podľa vedomostí povinného, ani jedna fakturácia fotenia nespadá pod realitné prípady konateľky povinného ani povinného, na týchto adresách, kde sa malo uskutočniť fotenie nehnuteľností, nemala daná konateľka ani povinný žiadne nehnuteľnosti na predaj, podľa názoru povinného mohlo dôjsť k spáchaniu podvodu zo strany oprávneného, resp. jeho konateľa), faktúra č. 20230018 (povinný k tomu uvádza, že v roku 2022 s oprávneným nespolupracovala konateľka povinného ani povinný, zmluva o obchodnom zastúpení bola uzatvorená až dňa 15.11.2023 a podľa názoru povinného mohlo dôjsť k spáchaniu podvodu zo strany oprávneného, resp. jeho konateľa), faktúra č. 20220038 (povinný v rámci skúmania ďalších faktúr predložených oprávneným súdu v rámci upomínacieho konania narazil na ďalšie nezrovnalosti, pričom povinný má za to, že oprávnený uviedol súd posudzujúci predmetný návrh na vydanie platobného rozkazu do omylu, nakoľko oprávnený si uplatňoval svoj nárok vo vzťahu k faktúram, ktoré mal údajne oprávnený uhradiť, avšak z faktúr, a aj z dokladov o úhrade, vyplýva, že tieto boli vystavené nie na oprávneného, ale na spoločnosti Babony services s.r.o., IČO 55937241 a Babony corporations s.r.o., IČO: 56275471, a uhradené boli nie oprávneným, ale práve týmito spoločnosťami). Povinný má za to, že oprávnený, prípadne jej konateľ sa v rámci upomínacieho konania mohli dopustiť podvodu. Povinný má za to, že mu uvedeným konaním vznikla celková škoda vo výške vymáhanej pohľadávky v rámci exekučného konania, t. j. v sume 44 273,92 Eur, pričom ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie je na bankovom účte povinného blokovaných exekútorom v rámci predmetnej exekúcie celkovo 18 614,21 Eur. Povinný má aj za to, že uvedeným konaním oprávneného, prípadne jeho konateľa, mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu podľa , alebo , prípadne iného trestného činu. Z daného dôvodu podal povinný dňa 11.06.2025 trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Konateľka povinného pôsobí v realitnom segmente už 10 rokov, pričom má výborné referencie. Praktiky a postupy oprávneného považuje za vydieranie a nátlak a poškodzovanie dobrého mena. Povinný sa domnieva, že zo strany oprávneného ide – ohľadom údajného konkurenčného správania sa povinného, resp. jeho konateľky – o účelové obvinenie, s ohľadom na to, že v čase ukončenia spolupráce medzi oprávneným a povinným podľa Zmluvy o obchodnom zastúpení odišlo od oprávneného viacero realitných maklérov. Povinný má za to, že bol účelovo zneužitý, ako výstraha pre ostatných maklérov, ktorí tam pracovali a chceli by odísť. Spoluprácu s povinným oprávnený ukončil z viacerých dôvodov, ktoré súvisia najmä s účtovnými a daňovými operáciami, na ktoré ma najprv oprávnený povinného navádzal a potom od povinného požadoval, ktoré však povinný odmietol vykonávať. Povinný má za to, že oprávnený si na to trúfol s ohľadom na vek a citové rozpoloženie konateľky povinného. Zmluva o obchodnom zastúpení bola založená na neprimeranom obohatení sa na úkor iných: zmluvné pokuty boli nevyvážené - ak pochybí oprávnený, tak bola zmluvná pokuta 15 000,00 Eur, a ak by pochybil povinný, tak 33 000,00 Eur. Povinný má aj za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu, na základe ktorého sa vedie exekúcia, sa zakladá taktiež na falošnom obvinení – čestné vyhlásenie klientky. S touto klientkou sa viac ako rok riešil predaj jej bytu. Stále menila svoje rozhodnutia a názory a povinný sa domnieva, že zo strany oprávneného, išlo o účelové zneužitie tejto klientky. Podľa informácií, ktoré má povinný, oprávnený kontaktoval aj ďalších klientov a požadoval od nich to isté, avšak ani jeden z nich nepotvrdil jeho vykonštruované obvinenia

a o spoluprácu s oprávneným nemali záujem. S väčšinou klientov nemal oprávnený uzatvorené ani sprostredkovateľské zmluvy, a teda má povinný za to, že oprávnený ani nemal právo inzerovať ich nehnuteľnosti. Rovnako tak oprávnený nemá uhradené svoje záväzky voči povinnému. Povinný na záver dodáva, že je bez akýchkoľvek záznamov, je to spoľahlivá firma a získala status daňovo spoľahlivého subjektu. S ohľadom na to, že sa blíži ukončenie podania dane z príjmu, treba zaplatiť daň a nakoľko je firemný účet zablokovaný exekútorom, sú ohrozené platby a záväzky voči daňovému úradu. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu, alebo, ak súd exekúciu nezastaví, aby exekútor vydal upovedomenie o odklade do skončenia uvedenej trestnej veci.

4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 04.07.2025 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí s nasledovných dôvodov. Ako prvý dôvod na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že z dôvodu ťaživej životnej situácie si nekontroloval elektronickú schránku resp. si korešpondenciu v elektronickej schránke nevšimol. V tejto súvislosti oprávnený konštatuje, že jednak je zodpovednosťou povinného (a samozrejme v zásade akejkoľvek právnickej osoby) pravidelne si kontrolovať elektronickú schránku. Toto nie je žiadna novinka, keďže obchodné spoločnosti mali mať aktivované schránky už v roku 2017 a teda elektronické doručovanie sa realizuje už takmer 8 rokov. Oprávnený samozrejme nerozporuje, že konateľ povinného mohol prežívať ťažšie životné obdobie, to však povinného nezbavuje elementárnych povinností a zodpovedností – mohol sa v rámci svojich korporátnych štruktúr zariadiť a napr. konateľa, ktorý si nemohol svoje úlohy plniť riadne a včas, vymeniť. A rovnako tak je zodpovednosťou povinného zabezpečiť si takého konateľa, ktorý ku svojim povinnostiam pristupuje zodpovedne (včítane kontroly elektronickej schránky) – zodpovednosť povinného za to, že si konateľ povinného nevšimol korešpondenciu zo súdu v elektronickej schránke nemožno prehadzovať na oprávneného. Záverom teda možno skonštatovať, že povinný mal možnosť oboznámiť sa s exekučným titulom – v čase, keď ešte nebol ani právoplatný ani vykonateľný, rovnako tak so všetkými dôkazmi, ktoré oprávnený v súdnom konaní predložil, mal možnosť brániť sa v súdnom konaní – mohol podať odpor a rozporovať akúkoľvek skutočnosť tvrdenú oprávneným v súdnom konaní resp. rozporovať akýkoľvek dôkaz predložený oprávneným v súdnom konaní. Keďže však ako bolo spomenuté vyššie – povinný nekontroloval svoju elektronickú schránku, o tieto možnosti z vlastnej viny prišiel. Hoci oprávnený má za to, že vyššie uvedené postačuje ako dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, z dôvodu opatrnosti sa vyjadruje aj k obrane povinného, ktorej podstata je v tom, že oprávnený získal exekučný titul, ktorý je podkladom na výkon tohto exekučného konania, v dôsledku podvodného konania oprávneného. Povinný rozporuje screenshoty predložené v súdnom konaní ako jeden z dôkazov. Tieto boli vyhotovené na počítači právneho zástupcu oprávneného, a to dňa 13.11.2024 a 19.12.2024. Zároveň, pokiaľ by vznikla akákoľvek pochybnosť o hodnovernosti daných screenshotov, v súčasnej dobe je k dispozícii množstvo nástrojov, ktoré vedia spätne ukázať, aký bol obsah webstránky v daný dátum. Inými slovami, každá webstránka po sebe zanecháva digitálnu stopu – je možné sa dopátrať nielen k tomu, čo na nej v súčasnosti zavesené je, ale aj k tomu, čo na nej bolo zavesené v minulosti. Preto tento argument povinného považuje oprávnený za doslova smiešny – najmä, keď je na screenshotoch uvedená aj url adresa. Opäť sa vraciame k tomu, že toto mohol Povinný rozporovať v súdnom konaní, ale vlastnou vinou o túto možnosť prišiel. Opäť treba zopakovať, že toto mohol povinný rozporovať v súdnom konaní, ale vlastnou vinou o túto možnosť prišiel. Dané pohľadávky oprávneného prešli na oprávneného postúpením pohľadávky. Za predpokladu, že dané postúpenie nie je doložené v rámci dôkazov, oprávnený je ho pripravený kedykoľvek predložiť akejkoľvek autorite. Tomuto záveru oprávnený nerozumie – že na základe čoho mohla vzniknúť povinnému škoda. Tým, že si oprávnený uplatňoval pohľadávku, ktorú súd odobril, t. j. pohľadávka oprávneného bola a aj je oprávnená v plnej výške? Ale samozrejme, povinný má plné právo využiť všetky jemu dostupné prostriedky na preverenie situácie, či už civilné alebo trestné a prípadne uplatnenie daných nárokov na súde. Za predpokladu, že sa povinnému nepozdávala zmluva o obchodnom zastúpení, ktorú s oprávneným uzavrel, nemal ju vôbec uzavrieť, prípadne si mal pred jej uzavretím vyrokovať podmienky spolupráce, ktoré by v tomto čase vnímal ako vyhovujúce. Tým, že danú zmluvu podpísal, prejavil súhlas s podmienkami ako boli formulované v zmluve. Oprávnený dal povinnému zmluvu o obchodnom zastúpení vopred, povinný mal možnosť sa s ňou oboznámiť, vzniesť prípadné námietky a akýmkoľvek spôsobom nebol nútený ju podpísať. K argumentom povinného oprávnený len uvádza, že klientka je pripravená kedykoľvek výpoveďou potvrdiť všetky skutočnosti, ktoré uviedla v čestnom vyhlásení. Opätovne možno pripomenúť, že keby povinný zodpovedne pristupoval k svojim povinnostiam a pravidelne si prezeral

svoju elektronickú schránku, bol by informovaný o tom, že je voči nemu vedené súdne konanie a mohol sa v danom súdnom konaní aktívne brániť. Oprávnený je však názoru, že výsledok súdneho konania by bol na konci dňa ten istý, len by to dlhšie trvalo a povinný by musel v konečnom dôsledku platiť viac na trovách konania ako aj na úrokoch z omeškania. O týchto údajných záväzkoch voči povinnému sa oprávnený dozvedel až 06/2025, keď mu bola doručená výzva povinného na zaplatenie daných faktúr. Oprávnený však nerozumie, na základe čoho si povinný dané veci vyfakturoval, keďže ani zo zmluvy o obchodnom zastúpení a ani zo zákona ( ) nevyplýva, že by mal povinný na ním uplatnené sumy nárok. Preto tento nárok povinného oprávnený považuje za neopodstatnený. Pokiaľ však povinný na svojich nárokoch trvá, môže využiť všetky dostupné právne nástroje (t. j. súdy), presne tak, ako to urobil oprávnený. Oprávnený je pripravený daným súdnym konaniam čeliť. Z vyššie uvedených dôvodov oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie a ani s jej odkladom. Oprávnený si zároveň vyčísľuje svoje trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto podaním, a to vo výške 261,30 Eur (1 úkon právnej služby 246,46 Eur + režijný paušál 14,84 Eur) a v rámci tejto exekúcie si ich uplatňuje.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku: ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

9. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.

10. Podľa 9 ods. 1 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov).

12. Podľa § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do vlastných rúk; ustanovenia a sa na doručovanie platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

13. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovanie rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany

adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ“), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

14. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

15. Podľa § 30 ods. 4 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje, a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak nemá zriadenú elektronickú schránku.

16. Podľa § 30 ods. 6 zákona o e-Governmente, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa ods. 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

17. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne prístupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.

18. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

19. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,

20. Podľa 32 ods. 6 zákona o e-Governmente, ustanovenie odseku 5 písm. b) sa nepoužije, ak orgán verejnej moci rozhodne, že elektronické doručenie je neúčinné; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje, že účinky náhradného doručenia nemožno vylúčiť. Ak nastane skutočnosť podľa prvej vety, odosielateľ vykoná opätovné elektronické doručenie podľa tohto zákona; ustanovenia § 31 ods. 2 a § 31a sa použijú rovnako.

21. Podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente, ak osobitný predpis neustanovuje iný postup na rozhodovanie o neúčinnosti elektronického doručenia alebo ak sa podľa osobitného predpisu neúčinnosť elektronického doručenia neposudzuje ako predbežná otázka, orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické doručovanie týka, rozhodne na návrh adresáta, že elektronické doručenie je neúčinné, ak tento adresát preukáže, že a) objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo b) na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať.

22. Podľa § 33 ods. 2 zákona o e-Governmente, návrh podľa odseku 1 je potrebné podať do 15 dní odo dňa, keď sa adresát s obsahom elektronickej úradnej správy oboznámil alebo mohol oboznámiť.

23. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 27.05.2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie povinný podal dňa 11.06.2025. Návrh na zastavenie súd považuje za návrh podaný v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

24. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol žalovaný (povinný) povinný do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť

žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 1 269,00 Eur, úrok z omeškania 12,40% ročne zo sumy 34 269,00 Eur od 06.12.2024 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 33 000,00 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor a takisto zaplatiť náhradu trov konania vo výške 2 549,09 Eur. Exekučný titul, predložený oprávneným bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou bolo potvrdené, že exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2025.

25. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 26. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez jeho existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Ak je podkladom pre výkon exekúcie rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je tento exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorou exekučný titul opatrí súd, ktorý rozhodoval ako súd prvého stupňa (§ 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). Nakoľko daný exekučný titul bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

27. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný ako dôvod na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul nemohol z dôvodu ťaživej životnej situácie z elektronickej schránky prevziať. Súd k danej námietke povinného uvádza, že zo spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 1Up/214/2025 mal súd za preukázané, že dňa 05.03.2025 bol vydaný platobný rozkaz (exekučný titul). Následne bol platobný rozkaz doručovaný do elektronickej schránky žalobcu (oprávneného) a žalovaného (povinného). Predmetný platobný rozkaz bol povinnému doručený dňa 21.03.2025, a to fikciou doručenia. Nakoľko žalovaný (povinný) nepodal v zákonom stanovenej lehote odpor, nadobudol daný platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.04.2025. Súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v rámci upomínacieho konania, pričom toto konanie má samostatnú zákonnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v zákone o upomínacom konaní. V rámci zákona o upomínacom konaní je obsiahnutá aj úprava doručovania, pričom táto úprava predstavuje lex specialis k doručovaniu upravenému v (lex generali). To znamená, že v tomto prípade bude platiť zásada lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon), t. j. na doručovanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný v upomínacom konaní sa neuplatní úprava obsiahnutá v , nakoľko existuje špeciálna úprava doručovania, ktorá je obsiahnutá v zákone o upomínacom konaní. Podľa zákona o upomínacom konaní sa žalovanému platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom sa rozumie zákon o e-Governmente, ktorý podrobne upravuje doručovanie do elektronickej schránky. Zákon o e- Governmente jednoznačne v ustanovení odsek 1 uvádza, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. V zmysle zákona o e-Governmente ( odsek 1) sa elektronické schránky zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis. Z uvedeného je potom zrejmé, že táto schránka bola zriadená aj povinnému, nakoľko sa jedná o právnickú osobu. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že nepostačuje samotné

zriadenie tejto schránky, na doručovanie je potrebné, aby táto schránka bola aktívna. Táto aktivácia je proces, ktorým sa umožní využívanie tejto schránky na elektronické doručovanie, pričom tento proces začína úkonom správcu modulu a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok. Súd s poukazom na vyššie uvedené má za to, že povinný mal aktívnu elektronickú schránku na doručovanie, pričom k tejto schránke bol vytvorený prístup jednotlivým osobám v zmysle zákona o e-Governmente. V prípade, ak by povinný túto schránku aktivovanú nemal, nemohol by mu súd tento exekučný titul doručiť. V danom prípade teda súd pri doručovaní exekučného titulu správne vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní a zákona o e-Govenmente a platobný rozkaz bol doručovaný povinnému do jeho aktívnej elektronickej schránky na doručovanie. Povinný pri výkone svojej podnikateľskej, resp. obchodnej činnosti je povinný dbať o výkon všetkých povinností. Takou povinnosťou je aj preberanie písomnosti. Keďže si povinný schránku neskontroloval, bol mu platobný rozkaz doručený fikciou doručenia, t. j. po uplynutí 15-dní sa považoval za doručený, aj keď sa povinný s jeho obsahom neoboznámil. Súd taktiež poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým), a teda tým, ktorí sa aktívne o svoje práva (ochranu a ich výkon) zaujímajú. Ak je povinný pasívny, je si vedomý toho, že môže tieto svoje práva strácať. Potom nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý si svoje právo aktívne uplatňoval nielen v rámci konania o vydanie platobného rozkazu ale aj v rámci exekučného konania, tá skutočnosť, že povinný bol pasívny a platobný rozkaz si neprevzal.

28. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie následne namietal skutočnosti, ktoré oprávnený uplatnil v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a náležitosti zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným o obchodnom zastúpení, ktorá predchádzala vydaniu platobného rozkazu. K daným námietkam povinného súd uvádza, že tieto mal povinný namietať konaní o odpore voči platobnému rozkazu, ktorý je v danej exekučnej veci exekučným titulom, nakoľko nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu stratili tieto argumenty povinného právnu relevanciu Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul na podklade ktorého sa vedie exekučné konanie je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.

29. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

30. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).

31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

33. Podľa (ďalej len ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

35. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

36. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku).

37. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 30.06.2025 voči povinnému uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon spočívajúci vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 261,30 Eur (1/2 úkonu podľa , a vyhl. č. 246,46 Eur + 1x režijný paušál 14,84 Eur = spolu 305,76 Eur). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Exekučného poriadku a ustanoveniami , , , a Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vo výške 261,30 Eur (odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 246,46 Eur + 1x režijný paušál vo výške 14,84 Eur = 261,30 Eur). Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd postupovať v súlade s Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.