Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-53-2025.pdf
PDF · 70.51 KB
Case nature
Subarea
2S/53/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Peter Belica, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, IČO: 37 927 001, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8856/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2025/044419-002 zo dňa 10. júna 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) elektronicky dňa 26.08.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP1-2025/044419-002 zo dňa 10.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný v zmysle ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-ZA-OVVS2-2025 007430-013 zo dňa 06.03.2025, ktorým bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX C. (v súdnom konaní v procesnom postavení žalobcu) uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a za tento priestupok mu bola v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b), s poukazom na ust. § 12 ods. 1 a na ust. § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 60,- Eur.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh odôvodnil tým, že pokutu vo výške 60,- Eur, uloženú mu v nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii), môže štát vymáhať zablokovaním jeho peňažného účtu, čo vážne ohrozí žalobcu ako celoživotne zdravotne znevýhodneného človeka, a zároveň ovplyvní jeho schopnosť zabezpečiť pre seba liečbu prostredníctvom nákupu účinných liekov. Žalobca ďalej uviedol, že zablokovaním účtu si bez invalidného dôchodku nebude môcť dovoliť adekvátnu zdravotnú a medikamentóznu starostlivosť, čo nielen uškodí jeho zdraviu, ale aj ohrozí jeho život, pretože jeho ochorenie je celoživotne liečené pod neustálym lekárskym dohľadom. Zároveň uviedol, že doklady o jeho celoživotnom ochorení vie doložiť obratom.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
4. Podľa § 185 písm. a) SSP; správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
5. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
6. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie.
7. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil len teoretickými tvrdeniami o možnom zablokovaní jeho peňažného účtu na základe núteného výkonu napadnutého rozhodnutia a možným ohrozením jeho života a zdravia. Žalobca poukázal na jeho celoživotné ochorenie, ktoré je liečené pod neustálym lekárskym dohľadom, avšak nepodložil ho žiadnymi konkrétnymi písomnosťami alebo dokumentami, ktoré by reálne potvrdzovali žalobcove tvrdenia o existencii hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca neosvedčil ani tvrdenia o nútenom výkone napadnutého rozhodnutia, ktoré by žalobcovi spôsobili nemožnosť zabezpečiť si adekvátnu zdravotnú a medikamentóznu starostlivosť. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
8. Správny súd zastáva názor, že hrozba exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní jemu uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia mal byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok ich vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil.
9. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného by skutočne mohol mať za následok hrozbu závažnej ujmy pre žalobcu.
10. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa odkladného účinku. Musí ísť o hrozbu priamu a závažnú, a nie len o hypotetickú možnosť takejto tvrdenej hrozby, čo vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd zastáva názor, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol také skutkové okolnosti, ktorými by preukázal dostatočnú identifikáciu tvrdeného dôvodu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijako nepreukázal, že napadnutým rozhodnutím o uložení pokuty mu hrozí závažná ujma. Možno preto konštatovať, že v tomto prípade ide len o nepodložené, hypotetické tvrdenia vo všeobecnej rovine.
12. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v ust. § 185 písm.
a) ani písm. b) SSP, rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aplikujúc ust. § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).