Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/67/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudkýň JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobkýň: 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G., H. XXXX/X, 2/ I. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX, D. C.; obe právne zastúpené JUDr. Jánom Legerským - advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, IČO: 34 054 081, proti žalovanému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. E. G., H. XXXX/X, o zaplatenie 8.917,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. júna 2025, č. k. 68C/36/2024 - 101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyne 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 4.458,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 4.458,60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni 1/ a žalobkyni 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 19.04.2024, sa žalobkyňa 1/ aj žalobkyňa 2/ proti žalovanému domáhali, aby každej z nich zaplatil sumu 4.458,60 eur a zároveň im nahradil trovy konania. Súd prvej inštancie vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k. 68C/36/2024-30 zo dňa 28.05.2024, proti ktorému žalovaný včas podal odpor, čím zo zákona došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa .

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.06.2025, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil. O uvedenom termíne pojednávania bola dňa 27.05.2025 riadne vyrozumená vtedajšia právna zástupkyňa žalovaného A. I. C., s ktorou však žalovaný dňa 09.06.2025 podpísal Dohodu o ukončení zastupovania.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie a zistil nasledovný stav veci: V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú - každý v 1/3-ine - podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. E. G., obec Nové Mesto nad Váhom, okres Nové Mesto nad Váhom ako: byt č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby, samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC. Príslušenstvo bytu tvorí pivnica nachádzajúca sa v

suteréne bytového domu a jeho celková plocha je 51,82 m2. Nebolo sporné ani to, že uvedený byt strany sporu nadobudli dedením po matke žalobkýň, ktorá bola zároveň manželkou žalovaného. Žalovaný v uvedenom byte dlhé roky žil v spoločnej domácnosti s matkou žalobkýň a po jej smrti zostal v tomto byte naďalej bývať. Žalobkyne od uvedeného bytu majú kľúče, pričom v jednej miestnosti uvedeného bytu majú odložené nejaké svoje veci. Z výzvy zo dňa 04.08.2022 vyplýva, že žalobkyne žalovaného písomne vyzvali na písomné vyjadrenie sa k užívaniu spoločného bytu. V nej okrem iného poukazujú na nevhodné správanie sa žalovaného, kedy uvádzajú, že si nárokuje na všetko. Odmieta žalobkyniam vydať ich veci (zo školských čias, fotografie, veci po ich matke...). Poukazujú na to, že do bytu nemajú prístup, nakoľko žalovaný ponecháva zastrčený kľúč vo dverách zvnútra, počas svojej neprítomnosti umožňuje do bytu vstup iným osobám atď. Z listiny označenej ako Výzva na usporiadanie právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej veci zo dňa 29.02.2024 vyplýva, že žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu oslovili žalovaného so žiadosťou o uzatvorenie dohody, ktorou by došlo k usporiadaniu spoluvlastníckych práv vo vzťahu k užívaniu ich spoločného bytu výlučne žalovaným. Navrhli žalovanému, aby za užívanie bytu hradil každej žalobkyni sumu 123,85 eur mesačne, s tým, že by takúto sumu uhradil za obdobie predchádzajúcich 3 rokov. Žalovaný na uvedený list reagoval listom zo dňa 11.03.2024 označeným ako Reakcia na výzvu na usporiadanie právnych vzťahov z užívania spoločnej veci a na zaplatenie peňažnej náhrady za užívanie spoločnej veci zo dňa 29.02.2024, v ktorom uviedol, že si je vedomý, že predmetný byt je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. On však v tomto byte žil s matkou žalobkýň viac ako 38 rokov, investoval do neho čas aj peniaze a má k nemu citový vzťah. V čase keď sa byt odkupoval do súkromného vlastníctva poskytol matke žalobkýň peniaze na jeho odkúpenie. V dedičskom konaní po matke žalobkýň sa rozprávali o možnosti vyporiadania a prípadného zriadenia vecného bremena zodpovedajúceho právo doživotného užívania bytu, avšak nakoniec sa takto nedohodli. Dohodli sa tak, že žalovaný zostane v byte bývať, ponechá si jednu obývateľnú izbu a žalobkyne budú užívať druhú izbu, samozrejme aj so spoločnými priestormi s príslušenstvom (kuchyňa, kúpeľňa, WC). Žalobkyne majú od bytu kľúče, môžu tam kedykoľvek prísť, čo znamená, že de facto byt takisto užívajú a žalovaný im do užívania nijako nezasahuje. Žalobkyne si zamkli druhú izbu napriek tomu, že žalovaný tam mal svoj majetok v podobe nábytku. Tým, že nemá do tejto izby prístup, nevie skontrolovať, v akom stave nábytok je a či tam vôbec ešte je. Žalovaný nevie, či v danej izbe náhodou netečie radiátor alebo neplesnivejú steny, alebo niečo iné nemôže ohrozovať užívanie bytu ako celku. Nemá vedomosť o tom, či žalobkyne zabezpečujú upratovanie zamknutej izby, umývanie okien a pod. Žalobkyne si vymedzili túto izbu pre seba, v jej užívaní im nik nebráni a žalovaný im do tohto práva nijak nezasahuje. Naopak, žalobkyne sa nepodieľajú na nákladoch za užívanie bytu, ktoré má žalovaný právo požadovať 3 roky spätne. Poukázal na to, že sa domnieva, že dohoda o užívaní bytu existuje a pokiaľ túto žalobkyne chcú modifikovať, je pripravený na rokovania o započítaní nájomného ako aj úhrad nákladov za tento byt. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Novom Meste nad Váhom, odboru poriadkovej polície č. ČVS: ORP-198/NM-NM-2022 zo dňa 23.06.2022 vyplýva, že začaté trestné stíhanie pre prečin Nebezpečné vyhrážanie podľa postupujú odboru všeobecnej a vnútornej správy Okresného úradu v Novom Meste nad Váhom na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale mohlo by sa jednať o priestupok. Z odôvodnenia vyplýva, že dňa 07.02.2025 v čase od 20:30 hod. do 21:30 hod. na adrese H. XXXX/X, E. F. E. G. páchateľ J. B. po predchádzajúcej hádke s I. B. (žalobkyňa 1/) viackrát udieral francúzskou palicou, chytil ju pod krk a na A. B. počas incidentu kričal, že ich obe zabije, pričom toto konanie vzbudilo v poškodených dôvodnú obavu o život a zdravie. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že J. B. bol v súvislosti s týmto incidentom aj zadržaný a obmedzený na osobnej slobode. Z vykonaných výsluchov v trestnom konaní vyplynulo, že v daný deň došlo k verbálnemu aj fyzickému konfliktu medzi žalovaným, jeho priateľkou a zároveň opatrovateľkou J. K., žalobkyňou 1/ a žalobkyňou 2/. Dôvodom bola skutočnosť, že žalobkyne chceli v uvedenom byte prespať, čo viedlo na strane žalovaného k výraznej verbálnej aj fyzickej agresivite voči žalobkyniam. Žalobkyne sa v uvedenom byte nachádzali už od predošlého dňa z dôvodu, že na požiadanie žalovaného, ktorý bol pred tým v nemocnici, prišli spoločný byt upratať. Výpovede žalobkýň, J. K. a žalovaného ohľadne presného priebehu daného konfliktu sa rôznia, preto nie je z nich možné jednoznačne ustáliť ani len vyvolávajúcu príčinu. Je však zrejmé, že ich vzájomné vzťahy trpia napätím, k čomu prispieva aj prítomnosť J. K. v spoločnom byte. Polícia konanie žalovaného v danom prípade vyhodnotila ako skratovité s prihliadnutím na vyšší vek a psychické rozrušenie a únavu žalovaného v daný deň, preto vec odstúpili na priestupkové konanie. Z predloženého stanoviska spoločnosti MSS, s.r.o., Malinovského 1232/16, Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.02.2024 k odhadovanej tržnej hodnote prenájmu predmetného spoločného bytu vyplýva, že

prenájom dvojizbových bytov v obdobnej lokalite sa v čase od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohyboval v priemere vo výške 450,- eur / mesiac + energie a poplatok za správu. Pri tejto sadzbe by za uvedené obdobie bola celková výška nájmu 20.700,- eur/byt (t. j. 6.900,- eur / osoba / obdobie). Platba do fondu opráv by za uvedené obdobe bola v celkovej výške 3.609,22 eur (t. j. 1.203,07 eur / osoba / obdobie). Ak by bola v tomto období podpísaná nájomná zmluva, výška nájomného, ktorú by hradil 1/3 vlastník ostatným vlastníkom (v podiele 2/3), je vo výške 11.393,85 eur. Z predloženej lekárskej správy NsP Nové Mesto nad Váhom n.o. týkajúcej sa J. K. vyplýva, že dňa 07.05.2022 o 22:13 hod. boli u nej zistené čerstvé povrchové kožné hematómy a opuch v okolí ľavého oka a akcelerovaná arteriálna hypertenzia, t. č. stresovo podmienená. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 08.05.2022 súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti. Z predložených príjmových pokladničných dokladov, SIPO dokladov aj ročného vyúčtovania vyplýva, že žalovaný riadne vykonáva úhrady dane z nehnuteľností, ako aj príslušných poplatkov spojených s vlastníctvom sporného bytu. Poplatok odvádzaný do fondu opráv predstavoval v roku 2023 sumu 963,84 eur, čo je 80,32 eur mesačne. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobkyne riadne platia daň z nehnuteľností za spoločný byt.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú každý v 1/3- ine podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E. G.. Uvedený byt pozostáva zo vstupnej chodby, samostatnej kuchyne, dvoch izieb, kúpeľne a WC a prislúcha k nemu pivnica v suteréne bytového domu. Celková plocha bytu je 51,82 m2. Spoločný byt užíva na svoje bývanie výlučne žalovaný, a to od 25.02.2020, kedy došlo k úmrtiu matky žalobkýň a manželky žalovaného. Žalovaný riadne uhrádza príslušné poplatky spojené s užívaním sporného bytu s výnimkou dane z nehnuteľností, ktorú hradí každý spoluvlastník sám vo výške zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Nebolo sporné, že žalovaný neposkytuje žalobkyniam žiadnu náhradu za užívanie spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že medzi ním a žalobkyňami v minulosti došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, na základe ktorej má on právo bezplatne výlučne užívať spoločný byt na bývanie a žalobkyne majú v tomto byte vyhradenú 1 izbu, ktorú môžu plnohodnotne užívať, v tomto smere žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno. Jednak preto, že nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval a jednak preto, že vo svetle ostatných vykonaných dôkazov sa takéto tvrdenie javí viac ako nepravdepodobné. V rade prvom, niet pochýb o tom, že vzájomné vzťahy žalovaného a žalobkýň sú viac ako narušené, o čom svedčí závažný incident, ku ktorému došlo v spoločnom byte dňa 07.05.2022 vo večerných hodinách. Vychádzajúc z predloženého uznesenia OR PZ v Novom Meste nad Váhom, odboru poriadkovej polície zo dňa 23.06.2022, je zrejmé, že vzájomné vzťahy spoluvlastníkov sú viac ako napäté, čomu neprispieva ani skutočnosť, že žalovaný, hoci je minoritným vlastníkom sporného bytu, bez súhlasu, ak nie proti vôli žalobkýň, umožňuje v spoločnom byte zdržiavanie sa svojej opatrovateľky a zároveň priateľky J. K.. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že by medzi žalovaným a J. K. išlo o opatrovateľský vzťah na komerčnej báze v rozsahu stanoveného počtu hodín, keďže z uznesenia polície vyplýva, že J. K. prišla so žalovaným dopoludnia z nemocnice a nachádzala sa v sporom byte večer ešte aj po 20. hodine, kedy sa žalovaný údajne mal chystať do postele. Z výpovedí zúčastnených osôb v trestnom konaní nakoniec vyplynulo, že podľa všetkého práve prítomnosť J. K. v danom byte zohrala kľúčovú rolu pri vzniku zmieneného konfliktu a vyvolaniu osobnej agresie žalovaného voči žalobkyniam. V rade druhom, pri výmere bytu cca 52 m2, ktorý má len 2 obytné izby a len jednu kúpeľňu, WC a kuchyňu je jednoznačne vylúčené, aby tento mohol byť plnohodnotne využívaný súčasne 3 rovnocennými spoluvlastníkmi, pokiaľ bolo preukázané, že ich vzťahy nie sú ideálne. Za situácie, kedy medzi spoluvlastníkmi došlo ku konfliktu, ktorý si vyžiadal privolanie polície, zadržanie žalovaného a následné lekárske ošetrenie viacerých zúčastnených osôb, vôbec nemožno ani len uvažovať nad potenciálnou možnosťou akejkoľvek formy spoločného užívania daného bytu. Z vykonaného dokazovania navyše vyplynulo, že žalobkyne nemajú do bytu taký prístup aký by zodpovedal veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko poukazovali na to, že obyčajne majú problém sa do uvedeného bytu dostať kvôli zastrčenému kľúču z vnútornej strany dverí, pričom trvá dlho, než im žalovaný vôbec otvorí. Žalobkyne boli nútené žalovaného písomne vyzývať k umožneniu prístupu k veciam pochádzajúcim z ich detstva, ktoré sa stále nachádzajú v uvedenom byte, kde v minulosti žili spolu so svojou matkou, teda ide o ich "rodičovský" byt. Za tejto situácie preto nemožno od žalobkýň spravodlivo očakávať, aby bez náhrady strpeli užívanie spoločného

bytu žalovaným na ich úkor, t. j. nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Súd preto vyhodnotil nárok žalobkýň voči žalovanému na peňažnú náhradu za užívanie spoločného bytu nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina za plne dôvodnú a opodstatnenú a žalovaného zaviazal poskytnúť žalobkyniam peňažnú náhradu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej z nich, t. j. v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom 1/3 + 1/3. Pokiaľ ide o výšku peňažnej náhrady, túto súd stanovil v súlade s predloženým stanoviskom realitnej kancelárie MSS, s.r.o., z ktorej vyplýva, že cena komerčného prenájmu za dvojizbové byty v podobnej lokalite sa v období od 01.03.2020 do 31.12.2023 pohybovala na úrovni 450,- eur mesačne bez energií a ostatných poplatkov spojených s užívaním bytu. Uvedená výška komerčného nájmu nebola žalovaným účinne popretá, preto súd pri svojom rozhodovaní z nej vychádzal. Na tomto mieste však súd uviedol, že uvedená suma sa súdu javila absolútne primeraná aj vzhľadom na súdu dostupné informácie o cenách za prenájom obdobných nehnuteľností v meste Nové Mesto nad Váhom. Každej žalobkyni tak súd priznal voči žalovanému peňažnú náhradu vo výške 123,85 eur / mesiac. Pri svojom výpočte súd vychádzal z výšky preukázaného komerčného prenájmu 450,- eur mesačne, z čoho na spoluvlastnícky podiel 1/3-ina pripadá suma 150,- eur / mesačne, ktorá však bola znížená o sumu 26,15 eur / mesačne, zodpovedajúcu povinnému odvodu do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Uvedenú náhradu žalobkyniam priznal za požadované obdobie od 19.04.2021 do 19.04.2024, t. j. za 36 mesiacov, čo v číselnom vyjadrení predstavuje sumu 4.458,60 eur pre každú žalobkyňu (123,85 eur x 36 mesiacov). Nárok žalobkýň ako podielových spoluvlastníčok predmetného bytu na priznanú peňažnú náhradu voči žalovanému, ktorý spoločnú vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu nachádza oporu v ustanovení v spojení s , z ktorých súd pri svojom rozhodovaní primárne vychádzal. Žalovaného tak súd zaviazal zaplatiť sumu 4.458,60 eur žalobkyni 1/ a sumu 4.458,60 eur žalobkyni 2/, a to v štandardnej paričnej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy, súd pre nadbytočnosť nevykonal ohliadku spoločného bytu, pretože je zrejmé, že nemožno užívať dvojizbový byt o výmere cca 52 m2 s jednou kuchyňou, kúpeľnou a WC tromi rovnocennými spoluvlastníkmi v situácii, kedy sú ich vzájomné vzťahy konfliktné do takej miery, že si vyžiadali zásah polície. Súd nevykonal ani výsluch žalovaného, pretože tento sa na nariadené pojednávanie svojvoľne a bez ospravedlnenia nedostavil. Nevykonal ani výsluch svedkyne K., pretože strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto svedkyňa mohla objasniť.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa a plne úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ priznal proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd nevykonal na jeho žiadosť dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a ani neprizval ku konaniu ním navrhnutých svedkov. Súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul, pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného. Žalovaného jeho právna zástupkyňa informovala, že ho v tomto spore už viac nemôže zastupovať a ukončila zastupovanie. Neupozornila ho na skutočnosť, že dňa 17.06.2025 sa uskutoční pojednávanie a nebude ho mať kto na tomto pojednávaní zastúpiť, a z tohto dôvodu sa na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň. Má 83 rokov, je po dvoch ťažkých operáciách, jedna z nich bola operácia mozgu, kedy mu odstraňovali nádor. Po tomto zákroku má veľké zdravotné ťažkosti, čiastočne nepočuje. Žalobkyne mu zasielali rôzne výzvy, listy a pod., avšak už nie je v takej fyzickej ani mentálnej kondícii, aby dokázal sám reagovať na tieto ich výzvy, preto aj ostali bez reakcie. Nehnuteľnosť nadobudol počas života s matkou žalobkýň, táto nehnuteľnosť bola kupovaná z jeho prostriedkov, avšak na liste vlastníctva bola ako vlastník uvedená iba matka žalobkýň. Žalobkyne tvrdia, že nemôžu užívať predmetnú nehnuteľnosť, a ako dôvod uviedli správanie žalovaného a jeho útoky na žalobkyne. Toto tvrdenie je len subjektívnym názorov žalobkýň. Žalobkyne zrejme pozabudli na fakt, že to oni opakovane pri svojich návštevách žalovaného napádali slovne aj fyzicky. Žalovaný nie je v takej fyzickej kondícii, aby dokázal napadnúť inú osobu a biť ju. Má problém aj s bežnými dennými úkonmi, ako je návšteva lekára, vyjsť po schodoch a iné. Z týchto dôvodov má pri sebe opatrovateľku, p. K.. S opatrovaním a pomocou sa obrátil aj na žalobkyne, tie túto prosbu o pomoc odmietli a tak si našiel opatrovateľku. Nezakazuje žalobkyniam vstup do nehnuteľnosti, majú kľúče, hocikedy môžu prísť. Ak by mali záujem nehnuteľnosť užívať, so žalovaným by sa dohodli. Reálnu dohodu, vzhľadom k jeho zdravotnému stavu mu však žalobkyne nenavrhli, žiadajú od neho len peniaze. Užíva veľké množstvo

liekov, na ktoré každý mesiac vydáva značnú časť svojho príjmu. Jeho príjmom je iba starobný dôchodok vo výške cca 630,- eur / mes. Z tohto príjmu nie je možné, aby žalobkyniam platil sumu, ktorú žalobkyne žiadajú ako nájom. V tom prípade, by si musel vybrať, či si kúpi lieky alebo zaplatí domnelý nájom, ktorý požadujú žalobkyne. Po obdržaní platobného rozkazu sa obrátil na advokátku, ktorá mu uprostred procesu vypovedala zastupovanie. Nemal potrebné informácie ako má ďalej postupovať, konalo sa v jeho neprítomnosti a bol vynesený rozsudok v jeho neprítomnosti. Má za to, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a predložené dôkazy nepovažuje za vierohodné. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že žalovaný nebráni žalobkyniam užívať spoločnú nehnuteľnosť v takej miere, ako ju užíva on sám a jeho finančný ani zdravotný stav mu neumožňuje vyplatiť žalobkyniam požadovanú sumu, a preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

8. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že považujú napadnutý rozsudok, ako aj postup súdu prvej inštancie v konaní za vecne správny a zákonný a odvolacie námietky žalovaného proti tomuto rozsudku, ako aj postupu súdu prvej inštancie v konaní považujú za neopodstatnené a účelové. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd nevykonal na jeho žiadosť dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a ani neprizval ku konaniu ním navrhnutých svedkov, k tomuto uvádzajú, že nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli stranami sporu predložené v súlade s ustanovením tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.06.2025, ako aj zvukového záznamu z tohto pojednávania. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o neprizvaní ku konaniu ním navrhnutých svedkov, tak z obsahu písomných podaní žalovaného v tejto veci, ktorými sú odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 17.06.2024 a vyjadrenie zo dňa 30.09.2024 k vyjadreniu žalobkýň 1/ a 2/, vyplýva, že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie len výsluchom jedného svedka, a to J. K. a okrem toho navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkýň, žalovaného ako strán sporu a vykonaním obhliadky spoločného bytu. Žiadne iné dokazovanie žalovaný vykonať nenavrhol. Čo sa týka návrhu žalovaného na výsluch svedka J. K. obsiahnutý vo vyjadrení žalovaného zo dňa 30.09.2024 k vyjadreniu žalobkýň 1/ a 2/, tento nebol súladný ani s ustanovením , keď neobsahoval ani označenie skutočností, ktoré majú byť výsluchom svedka preukázané. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevykonanie výsluchu tohto svedka odôvodnil tým, že strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto svedkyňa mohla objasniť. V tomto smere žalobkyne poukazujú na to, že účelom výsluchu svedka v civilnom sporovom konaní nie je a ani nemôže byť dopĺňanie chýbajúcich skutkových tvrdení strany sporu o konkrétnych skutočnostiach, ale naopak predpokladom vykonania dôkazu výsluchom svedka je existencia konkrétnych sporných skutkových tvrdení, k odstráneniu spornosti ktorých by mal výsluch svedka viesť. Pokiaľ žalobca neoznačil konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom ním navrhnutého svedka preukázané a ani z vyjadrení žalobkýň nevyplynuli skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo potrebné výsluch svedka realizovať, tak súd prvej inštancie správne postupoval, keď dokazovanie výsluchom uvedeného svedka nevykonal. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania jeho výsluchom ako strany sporu, kde sám žalovaný svojou neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní možnosť vykonania takéhoto dokazovania zmaril a správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania obhliadkou spoločného bytu, ktorej vykonanie by z hľadiska posúdenia skutočností významných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku nemalo žiaden význam a bolo by tak neúčelné a zároveň nehospodárne. Ostatný dôkazný návrh žalovaného na výsluch žalobkýň ako strany sporu súd prvej inštancie riadne realizoval. Z týchto dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní dokazovania celkom neopodstatnené. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného, k tomuto uviedli, že ani tieto námietky nie sú opodstatnené. Nie je pravdou, že by súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vychádzal z celého obsahu spisu, teda aj z podaní strán sporu a listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré potom podrobil hodnoteniu v súlade s ustanovením . Čo sa týka nevypočutia žalovaného, tak bol to sám žalovaný, ktorý neumožnil súdu prvej inštancie vykonanie takéhoto dokazovania z dôvodov už vyššie uvedených, keď sa na pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. Čo sa týka uskutočnenia pojednávania bez prítomnosti žalovaného, tak súd prvej inštancie postupoval pri vykonaní pojednávania dňa 17.06.2025 plne v súlade s ustanovením , keď vykonal toto pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie

nedostavil a z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, ktorý by preukázal. O termíne pojednávania sa pritom žalovaný dozvedel včas a riadne, keď na termín 17.06.2025 bolo pojednávanie odročené na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.05.2025, a ktorého sa osobne zúčastnila advokátka zastupujúca vtom čase žalovaného. Táto advokátka žalovaného následne komunikovala so žalovaným ohľadom možného mimosúdneho vyriešenia veci, ktoré bolo zo strany žalobkýň prezentované na pojednávaní dňa 27.05.2025, čo nepochybne vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa 02.06.2025, ktorým odpovedal na návrh žalobkýň zo dňa 27.05.2025 (dátum pojednávania, na ktorom bol návrh žalobkýň na mimosúdne riešenie veci prednesený a na ktorom bol zároveň určený termín ďalšieho pojednávania na deň 17.06.2025) tak, že s návrhom žalobkýň nesúhlasí. Takáto odpoveď žalovaného zo dňa 02.06.2025 vyhotovená a podpísaná osobne žalovaným bola potom súdu prvej inštancie doručená, dňa 10.06.2025 advokátkou žalovaného spolu s dohodou o ukončení zastupovania žalovaného zo dňa 09.06.2025. Zo súhrnu týchto skutočností je nepochybné, že žalovaný sa musel o termíne pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, z takejto komunikácie s advokátkou, ktorá ho až do 09.06.2025 vo veci zastupovala, dozvedieť, keď je nepochybné, že táto advokátka v rámci plnenia jej povinností vyplývajúcich zo zastupovania žalovaného, tohto o termíne ďalšieho pojednávania konaného dňa 17.06.2025 informovala. Bez ohľadu na to vzhľadom na prítomnosť advokátky žalovaného na pojednávaní dňa 27.05.2025, na ktorom bol určený ďalší termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný sa riadne a včas o termíne tohto pojednávania dozvedel a nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby žalovaného na toto pojednávanie písomne predvolával po neskoršom ukončení jeho zastupovania v konaní advokátkou na základe dohody zo dňa 09.06.2025. Procesný postup súdu prvej inštancie bol preto správny a zákonný a neospravedlnená neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 17.06.2025 umožňovala vykonať toto pojednávanie a rozhodnúť vo veci aj v neprítomnosti žalovaného. Preto ani tieto námietky žalovaného proti správnosti postupu súdu prvej inštancie nie sú opodstatnené. Pokiaľ žalovaný namieta, že jeho právna zástupkyňa ho informovala, že ho nemôže v tomto spore viac zastupovať a ukončila zastupovanie a neupozornila ho na skutočnosť, že dňa 17.06.2025 sa uskutoční pojednávanie a z toho dôvodu sa na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň, tak ani táto námietka, a to už sčasti aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemôže byť opodstatnená. Z dokladov, ktoré dňa 10.06.2025 advokátka žalovaného doručila súdu prvej inštancie, vyplýva, že k ukončeniu zastupovania žalovaného došlo na základe vzájomnej dohody o ukončení zastupovania zo dňa 09.06.2025 a nie jednostranne, ako to uvádza žalovaný a zároveň z osobného vyjadrenia žalovaného k návrhu žalobkýň na mimosúdne vyriešenie veci, obsiahnutého v jeho písomnom podaní zo dňa 02.06.2025, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené spolu s dohodou o ukončení zastupovania, vyplýva, že žalovaný bol s priebehom pojednávania konaného dňa 27.05.2025 oboznámený, keďže reagoval na návrh žalobkýň prednesený na tomto pojednávaní. Preto tvrdenie žalovaného, že ho zastupujúca advokátka neupozornila na skutočnosť, že dňa 17.06.2025 sa uskutoční pojednávanie, je zjavne účelové. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa nemal možnosť vyjadriť k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň, tak takéto tvrdenie žalovaného je v priamom rozpore s obsahom písomných podaní za stranu žalovaného v tejto veci, a to odporom proti platobnému rozkazu obsiahnutom v podaní žalovaného zo dňa 17.06.2024 a vyjadrením k vyjadreniu žalobkýň 1/ a 2/ obsiahnutom v podaní žalovaného zo dňa 30.09.2024, z ktorých je zrejmé, že žalovaný mal nielen možnosť, ale sa aj vyjadril ku skutkovej a právnej stránke veci a reagoval na tvrdenia žalobkýň, od ktorých tieto odvodzovali uplatnený nárok v konaní. Z týchto dôvodov ani táto odvolacia námietka žalovaného nemá žiadne opodstatnenie. K ďalším tvrdeniam žalovaného obsiahnutým v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyne uvádzajú, že samotný vek žalovaného a s tým súvisiaci zhoršený zdravotný stav nie sú takými skutočnosťami, ktoré by ho zbavovali povinnosti k zaplateniu náhrady za užívanie spoločného bytu aj v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalobkýň a zakladali by jeho nárok na užívanie tohto bytu bezodplatne voči ostatným rovnocenným podielovým spoluvlastníkom, ktorí nemajú možnosť byt užívať práve z dôvodu, že tento užíva žalovaný, ktorého vzťah je navyše voči žalobkyniam dlhodobo veľmi negatívny. Zároveň je celkom nepravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyne mu nenavrhli žiadnu dohodu ohľadom úpravy užívania spoločného bytu, keď z vykonaného dokazovania v tejto veci vyplynul opak takéhoto tvrdenia žalovaného, kde žalobkyne preukázali, že žalovanému zaslali list zo dňa 04.08.2022 doporučenou listovou zásielkou, ktorú žalovaný prevzal dňa 08.08.2022, v ktorom vyzvali žalovaného na jeho vyjadrenie k užívaniu spoločného bytu a bol to práve žalovaný, ktorý žiadnym spôsobom na takúto snahu žalobkýň o vyriešenie veci vzájomnou dohodou nereagoval a v užívaní spoločného bytu pokračoval ďalej takým spôsobom, ktorý znemožnil žalobkyniam, aby sa na užívaní tejto spoločnej veci akokoľvek podieľali. Napokon

skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý nemá žiaden záujem o uzavretie akejkoľvek spravodlivej dohody o užívaní spoločného bytu, jednoznačne vyplynula aj z postoja žalovaného k návrhu na mimosúdne usporiadanie nielen predmetného nároku, ale aj spoluvlastníckeho vzťahu strán sporu k spoločnému bytu, ktorý bol za stranu žalobkýň prednesený na pojednávaní dňa 27.05.2025, a ktorý bol voči žalovanému veľmi ústretový. Tento návrh spočíval v tom, že ak by došlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu, na základe ktorej by tento nadobudli v rovnakom pomere žalobkyne, tak žalobkyne by ustúpili od uplatňovania predmetného nároku na zaplatenie náhrady za užívanie bytu žalovaným nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a žalobkyne by vyplatili za spoluvlastnícky podiel žalovaného peňažnú náhradu žalovanému, a to každá zo žalobkýň vo výške 10.000,- eur, pričom súčasťou takejto dohody by bolo aj zriadenie vecného bremena pre žalovaného spočívajúceho v práve doživotného bezplatného užívania bytu s tým, že bezplatným užívaním sa myslí, že by žalovaný neplatil žiadnu náhradu za užívanie (nájomné), ale platil by len to, čo doteraz, teda poplatky súvisiace so správou bytu a za energie. Žalovaný bez akejkoľvek snahy o prípadnú ďalšiu komunikáciu v tomto smere so žalobkyňami takýto návrh odmietol a zároveň žiaden iný návrh ohľadom spôsobu užívania spoločného bytu ani vyriešeniu spoluvlastníckeho vzťahu k nemu nepredniesol. K ostatnému tvrdeniu žalovaného v časti IV. bod 6. odvolania o tom, že žalobkyne nepredložili dostatočné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a že predložené dôkazy nepovažuje žalovaný za vierohodné, uviedli žalobkyne, že odhliadnuc od nesprávnosti tohto tvrdenia, žalovaný takýmto vyjadrením v podstate potvrdil jeho vedomosť o priebehu konania a obsahu dôkazov predložených žalobkyňami na preukázanie uplatneného nároku, čím spochybnil jeho predchádzajúce tvrdenia v odvolaní o tom, že sa nemal možnosť vyjadriť k veci. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností považujú všetky odvolacie námietky žalovaného proti správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie za neopodstatnené a účelové, a preto navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a zároveň žalobkyniam spoločne a nerozdielne priznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkýň uviedol, že žalobkyne uvádzajú, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ústnej dohody medzi ním a žalobkyňami o užívaní bytu. Nakoľko táto dohoda bola ústna a nie písomná a žalovaný nepredpokladal, že niekedy v budúcnosti bude viesť konanie na súde s dcérami jeho manželky o byt, v ktorom žili spoločne celý život, nemal potrebu zabezpečovať akékoľvek dôkazy o tejto dohode. Jediným dôkazom môže byť výsluch p. J. K., ktorá vie dosvedčiť existenciu tejto ústnej dohody. Žalobkyne uvádzajú žalovaného ako minoritného vlastníka spoločného bytu. Každý zo spoluvlastníkov vlastní podiel o veľkosti 1/3 k celku. Takže všetci spoluvlastníci sú rovnocenní. To, že žalobkyne sa dohodli, že spolu podajú voči žalovaného žalobu, z nich nerobí majoritných vlastníkov, nakoľko ani jedna z nich nevlastní väčší podiel ako ďalší spoluvlastníci. Preto je postavenie všetkých troch rovnocenné a malo by sa na práva všetkých troch prihliadať v rovnakej miere. Preto nepotrebuje ani k návštevám súhlas iných spoluvlastníkov, nakoľko p. J. K. v tomto byte trvalo nebýva, ale žalovaného navštevuje, pomáha mu, syn p. K. vozí žalovaného k lekárom a pod.. To, že spúšťačom incidentu dňa 07.05.2022 mala byť práve návšteva p. K., je iba tvrdenie žalobkýň. Nerozporuje, že vzťahy medzi žalovaným a žalobkyňami sú vážne narušené, ale treba brať do úvahy aj fakt, že žalobkyne svojim konaním voči žalovanému neprispeli k zlepšeniu, skôr naopak. Žalobkyne uvádzajú, že vzhľadom k výmere bytu, tento nie je možné plnohodnotne obývať všetkými spoluvlastníkmi. To, aké nároky na bývanie majú žalobkyne nevie, avšak žalovaný proti spolubývaniu so žalobkyňami nikdy nenamietal. Je úplne bežné, že v dvojizbových bytoch plnohodnotne žijú štvor a viacčlenné rodiny. Preto spolužitie troch dospelých osôb v dvojizbovom byte považuje za reálne. Avšak v prípade, že žalobkyne majú iné štandardy a nároky na bývanie, a byt sa im zdá malý, nerozumie prečo do tohto bytu chodia a užívajú ho, dokonca majú jednu izbu zamknutú. Do tejto izby nemá žalovaný prístup. Čo sa týka skutočnosti, že žalovaný necháva kľúč vo dverách, treba brať do úvahy fakt, že žalovaný má 83 rokov, niektoré veci robí zo zvyku a takisto aj pre svoju ochranu. Keďže zdravotný stav žalovaného je vážny a má veľké bolesti, potrebuje čas, kým vstane a prejde ku dverám a otvorí ich. Stojí za úvahu, že ak by mali žalobkyne záujem o zachovanie dobrých vzťahov so žalovaným, ktorý žil dlhé roky s ich matkou a teda aj napriek tomu, že nie sú pokrvní príbuzní, sú určitým spôsobom rodina, že by žalovanému zavolali, či niečo nepotrebuje, pomohli mu s nákupom, prípadne aj vopred ohlásili svoju návštevu, kedy by žalovaný vedel, že kľúč zo zámku má vytiahnuť, aby si mohli otvoriť. Avšak konanie žalobkýň smeruje len k tomu, získať finančný prospech. Trvá na tom, že nemal vedomosť o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.06.2025, nakoľko sa spoliehal na svoju právnu zástupkyňu, ktorá ho bez akéhokoľvek dôvodu informovala, že ona ho už zastupovať nemôže. To, či a kedy bola podpísaná dohoda o ukončení zastupovania, si žalovaný nepamätá. Berme do úvahy jeho zlý zdravotný

stav. Preto je pochopiteľné, že sa spoliehal, že všetky náležitosti a povinnosti si jeho právna zástupkyňa bude plniť a odovzdá mu aj dokumenty, ktoré jej predložil. To sa však nestalo a teda z tohto dôvodu ani nemal odkiaľ vedieť o pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.06.2025. Nemenný zostáva aj fakt, že žalovaný nebol počas celého konania vypočutý, súd si nepreveril jeho finančné možnosti. Bez týchto dôležitých skutočnosti rozhodol tak, že je povinný zaplatiť žalobkyniam takmer 10.000,- eur. Finančné možnosti žalovaného neumožňujú takúto sumu vyplatiť, jednorazovo ani v splátkach. Konanie žalobkýň hraničí so zachovaním dobrých mravov. Žalovaný neupiera vlastnícke právo žalobkýň k bytu. Avšak jeho zdravotný stav, ani finančné možnosti mu neumožňujú vyplatiť žalobkyne z bytu tak, aby sa stal výlučným vlastníkom, ani nie je po uhradení poplatkov za byt a liekov schopný zaplatiť im požadované nájomné. Žalobkyne navrhli žalovanému, že v prípade, ak dôjde k dohode o vyporiadaní spoluvlastníctva tak, že žalobkyne nadobudnú byt v rovnakom pomere, ustúpia od uplatňovania predmetného nároku a vyplatia každá žalovanému sumu 10.000,- eur, pričom súčasťou dohody, by bolo zriadenia vecného bremena pre žalovaného. Chce dať do pozornosti súdu skutočnosť, že žalovaný tento byt považuje za svoj domov, vzhľadom aj k jeho veku chápe túto ponuku ako skutočnosť, že sa vzdá svojho domova v prospech žalobkýň, s čím nesúhlasí. Žalovaný od žalobkýň nežiada nič iné, iba to, aby mohol v pokoji v tomto byte dožiť. Zároveň žalovaný žiada žalobkyne, aby zvážili späťvzatie tejto žaloby. Vlastnícke právo žalobkýň nijakým spôsobom týmto neutrpí a môžu prejaviť ľudskosť a empatiu voči osobe, ktorá žila s ich matkou, s ktorou tvorili spoločne rodinu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam je zrejmé, že žalovaný nebráni žalobkyniam užívať spoločnú nehnuteľnosť v takej miere, ako ju užíva on sám a jeho finančný ani zdravotný stav mu neumožňuje vyplatiť žalobkyniam požadovanú sumu a preto navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z až 194 . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle .

12. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal na jeho žiadosť dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a ani nevykonal výsluchy ním navrhnutých svedkov, že súd vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného a že žalovaného jeho právna zástupkyňa informovala, že ho v tomto spore už viac nemôže zastupovať a ukončila zastupovanie, pričom žalovaného neupozornila na skutočnosť, že dňa 17.6.2025 sa uskutoční pojednávanie a nebude ho mať kto na tomto pojednávaní zastúpiť a z toho dôvodu sa žalovaný na pojednávaní nezúčastnil a nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň. 13. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa , vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

15. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.

16. Podľa a 2 , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. Vyjadruje teda aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V situácii, keď spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Tak podľa judikatúry SR a čiastočne aj v ČR je takýto nárok nárokom vyplývajúcim z podstaty podielového spoluvlastníctva, teda nárok vyplývajúci z (napríklad 4Cdo 298/2008 zo dňa 24.11.2009, NS SR 2Cdo 141/2009 z 30.05.2000). Tak podľa judikatúry SR a čiastočne aj v priestore ČR pritom platí, že je bez významu dôvod, pre ktorý spoločnú vec jeden zo spoluvlastníkov neužíva. Uvedené však platí bez výhrad len v situácii, pokiaľ ohľadom užívania spoločnej veci nie je medzi podielovými spoluvlastníkmi uzavretá dohoda o užívaní spoločnej veci a významné je i to, či za užívanie veci je dohodnutá odplata alebo nie. Za všetky súdne rozhodnutia NS SR súd v tejto časti cituje rozhodnutie NS SR 6Cdo 184/2010, podľa ktorého nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.

18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané a čo bolo v konaní aj nesporné, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú každý v 1/3- ine podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, na prízemí, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parc. č. XXXX, vrátane k nemu prislúchajúceho podielu XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E. G.. Rovnako z dokazovania vyplynulo, že spoločný byt užíva na svoje bývanie výlučne žalovaný, a to od 25.02.2020, kedy došlo k úmrtiu matky žalobkýň a manželky žalovaného, pričom žalovaný riadne uhrádza príslušné poplatky spojené s užívaním sporného bytu s výnimkou dane z nehnuteľností, ktorú hradí každý spoluvlastník sám vo výške zodpovedajúcej veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný neposkytuje žalobkyniam žiadnu náhradu za užívanie spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Čo sa týka námietky žalovaného tak pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní, že medzi ním a žalobkyňami v minulosti došlo k uzatvoreniu ústnej dohody, na základe ktorej má on právo bezplatne výlučne užívať spoločný byt na bývanie a žalobkyne majú v tomto byte vyhradenú 1 izbu, ktorú môžu plnohodnotne užívať, v tomto smere ani podľa odvolacieho súdu žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno (do skončenia dokazovania nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval), pričom samotné faktické užívanie nehnuteľností žalovaným nepotvrdzuje existenciu dohody spoluvlastníkov o užívaní spoločnej nehnuteľnosti. I keď dohoda spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nevyžaduje písomnú formu, táto môže byť uzavretá aj

ústne, alebo aj konkludentne, teda mlčky, avšak ako vyplýva i z R 54/1973, treba vždy starostlivo zvážiť, či už v samom dlhodobom užívaní veci určitým spôsobom treba a možno vidieť takúto dohodu. Bude tomu tak len vtedy, ak je takéto užívanie veci podľa všetkých okolností zjavne výrazom vôle vzájomnou dohodou upraviť užívanie veci a nie len dlhodobým faktickým stavom, ktorý poprípade porušuje práva niektorého spoluvlastníka. V prejednávanej veci pritom žalobkyne existenciu akejkoľvek dohody popreli a ako už bolo uvedené vyššie žalovaný v tejto súvislosti neuniesol svoje dôkazné bremeno (do skončenia dokazovania nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by existenciu takejto ústnej dohody preukazoval). Vzhľadom na vyššie uvedené teda podľa odvolacieho súdu nie je možné urobiť záver, že len dlhodobé faktické užívanie nehnuteľností založilo takúto dohodu o užívaní spoločnej veci vo vnútornom vzťahu medzi podielovými spoluvlastníkmi. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobkyniam nebráni užívať ich podiel, túto odvolací súd rovnako nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, je bez významu dôvod, pre ktorý spoločnú vec jeden zo spoluvlastníkov neužíva, avšak aj tak z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyne nemôžu užívať spoluvlastnícky podiel pre veľmi zlé, vážne narušené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, nakoľko je evidentné, že by medzi nimi dochádzalo k neustálym konfliktom. Teda ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nebolo preukázané uzatvorenie dohody o užívaní spoločnej veci, bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou, na základe čoho žalovaný užíva nehnuteľnosť a či užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ako bolo už vyššie uvedené, bolo preukázané, že žalobkyňa 1/, žalobkyňa 2/ a žalovaný sú - každý v 1/3- ine - podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorú strany sporu nadobudli dedením po matke žalobkýň, ktorá bola zároveň manželkou žalovaného. nepozná delené spoluvlastníctvo, teda žalobkyne majú právny nárok na vydanie náhrady za užívanie svojho ideálneho podielu, každá v 1/3, čo znamená, že každá žalobkyňa má ideálny podiel 1/3 v každej jednej izbe a tomu patrí zodpovedajúca výmera, pokiaľ nedošlo právne relevantným a zákonom predpísaným spôsobom k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. V prejednávanej veci bolo pritom preukázané, že k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti nedošlo. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie preukázané, že žalovaný užíva celú nehnuteľnosť, teda užíva aj spoluvlastnícke podiely žalobkýň. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne vyhodnotil nárok žalobkýň voči žalovanému na peňažnú náhradu za užívanie spoločného bytu nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina za plne dôvodnú a opodstatnenú a správne žalovaného zaviazal poskytnúť žalobkyniam peňažnú náhradu zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu každej z nich, t. j. v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom 1/3 + 1/3. Výšku peňažnej náhrady, súd prvej inštancie správne stanovil v súlade s predloženým stanoviskom realitnej kancelárie MSS, s.r.o., ktorá výška nájmu nebola žalovaným účinne popretá, a preto súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne z nej vychádzal. Správne potom žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 4.458,60 eur žalobkyni 1/ a sumu 4.458,60 eur žalobkyni 2/, a to v štandardnej paričnej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné prešetrenie dôkazných materiálov a ani nevykonal výsluch ním navrhnutých svedkov, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi, ktoré boli stranami sporu predložené v súlade s ustanovením tak, ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.06.2025, ako aj zvukového záznamu z tohto pojednávania. Rovnako z obsahu písomných podaní žalovaného v predmetnej veci vyplýva, že žalovaný navrhol vykonať dokazovanie len výsluchom jedného svedka, a to J. K. a okrem toho navrhol vykonať dokazovanie výsluchom žalobkýň, žalovaného ako strán sporu a vykonaním obhliadky spoločného bytu. Žiadne iné dokazovanie žalovaný vykonať nenavrhol. Čo sa týka návrhu žalovaného na výsluch svedkyne J. K., súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevykonanie výsluchu tohto svedka odôvodnil tým, že strany sporu neuviedli, ktorú z rozhodujúcich skutočností by táto svedkyňa mohla objasniť. Účelom výsluchu svedka v civilnom sporovom konaní nie je a ani nemôže byť dopĺňanie chýbajúcich skutkových tvrdení strany sporu o konkrétnych skutočnostiach, ale naopak predpokladom vykonania dôkazu výsluchom svedka je existencia konkrétnych sporných skutkových tvrdení, k odstráneniu spornosti ktorých by mal výsluch svedka viesť. Pokiaľ žalobca neoznačil konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť výsluchom ním navrhnutého svedka preukázané a ani z vyjadrení žalobkýň nevyplynuli skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo potrebné výsluch svedka realizovať, tak súd prvej inštancie správne postupoval, keď dokazovanie výsluchom uvedenej svedkyne nevykonal. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania jeho výsluchom ako strany sporu, kde sám žalovaný svojou neospravedlnenou neúčasťou na pojednávaní možnosť vykonania takéhoto dokazovania zmaril a správne postupoval súd

prvej inštancie aj vo vzťahu k návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania obhliadkou spoločného bytu, ktorej vykonanie by z hľadiska posúdenia skutočností významných pre rozhodnutie o uplatnenom nároku nemalo žiaden význam a bolo by tak neúčelné a zároveň nehospodárne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolacie námietky žalovaného ohľadom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri vykonaní dokazovania považoval za neopodstatnené.

20. Čo sa týka námietok žalovaného uvádzaných v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal iba z výpovede žalobkýň, žalovaného nevypočul a pojednávanie bolo uskutočnené bez prítomnosti žalovaného, rovnako tieto nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vychádzal z celého obsahu spisu, teda aj z podaní strán sporu a listinných dôkazov predložených stranami sporu, ktoré potom podrobil hodnoteniu v súlade s ustanovením . Čo sa týka nevypočutia žalovaného, tak bol to sám žalovaný, ktorý neumožnil súdu prvej inštancie vykonanie takéhoto dokazovania z dôvodov že sa na pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil. Čo sa týka uskutočnenia pojednávania bez prítomnosti žalovaného, odvolací súd uvádza, tak ako správne uviedli i žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval pri vykonaní pojednávania dňa 17.06.2025 plne v súlade s ustanovením , keď vykonal toto pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil a z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. O termíne pojednávania sa pritom žalovaný dozvedel včas a riadne, keď na termín 17.06.2025 bolo pojednávanie odročené na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27.05.2025, a ktorého sa osobne zúčastnila advokátka zastupujúca vtom čase žalovaného. Táto advokátka žalovaného následne komunikovala so žalovaným ohľadom možného mimosúdneho vyriešenia veci, ktoré bolo zo strany žalobkýň prezentované na pojednávaní dňa 27.05.2025, čo nepochybne vyplýva z písomného podania žalovaného zo dňa 02.06.2025, ktorým odpovedal na návrh žalobkýň zo dňa 27.05.2025 tak, že s návrhom žalobkýň nesúhlasí. Takáto odpoveď žalovaného zo dňa 02.06.2025 vyhotovená a podpísaná osobne žalovaným bola potom súdu prvej inštancie doručená, dňa 10.06.2025 advokátkou žalovaného spolu s dohodou o ukončení zastupovania žalovaného zo dňa 09.06.2025. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že žalovaný sa musel o termíne pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, z takejto komunikácie s advokátkou, ktorá ho až do 09.06.2025 vo veci zastupovala, dozvedieť, keď je nepochybné, že táto advokátka v rámci plnenia jej povinností vyplývajúcich zo zastupovania žalovaného, tohto o termíne ďalšieho pojednávania konaného dňa 17.06.2025 informovala. Bez ohľadu na to vzhľadom na prítomnosť advokátky žalovaného na pojednávaní dňa 27.05.2025, na ktorom bol určený ďalší termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 17.06.2025, je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný sa riadne a včas o termíne tohto pojednávania dozvedel a nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie, aby žalovaného na toto pojednávanie písomne predvolával po neskoršom ukončení jeho zastupovania v konaní advokátkou na základe dohody zo dňa 09.06.2025. Procesný postup súdu prvej inštancie bol preto správny a zákonný a neospravedlnená neprítomnosť žalovaného na pojednávaní dňa 17.06.2025 umožňovala vykonať toto pojednávanie a rozhodnúť vo veci aj v neprítomnosti žalovaného. Preto ani tieto námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za opodstatnené.

21. Rovnako odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú námietku žalovaného uvádzanú v odvolaní, že sa nemal možnosť vyjadriť k žalobe a k tvrdeniam žalobkýň, nakoľko z obsahu spisu, a to z písomných podaní za stranu žalovaného v prejednávanej veci, je zrejmé, že žalovaný mal nielen možnosť, ale sa aj vyjadril ku skutkovej a právnej stránke veci a reagoval na tvrdenia žalobkýň, od ktorých tieto odvodzovali uplatnený nárok v konaní. Z týchto dôvodov ani táto odvolacia námietka žalovaného nemá žiadne opodstatnenie.

22. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobkyniam nie je možné priznať uplatnené nároky, nakoľko konanie žalobkýň je v rozpore s dobrými mravmi, túto odvolací súd taktiež nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyne sú zapísané za spoluvlastníčky každá v 1/3 nehnuteľností na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. E. G., pričom svoj spoluvlastnícky podiel neužívajú pre veľmi zlé, vážne narušené vzájomné vzťahy medzi stranami sporu, pričom doposiaľ k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, teda nemajú iné právo ako domáhať sa peňažnej náhrady za užívanie ich spoluvlastníckych podielov.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd

nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , 2 ako vecne správny potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s a . V odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).