Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoPr/6/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr. Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. X, E., zast.: Mgr. Zsolt Ördögh, advokát, Turecká 36, Nové Zámky, proti žalovanému: Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., so sídlom Amazonská 4753/1, Sereď, IČO: 51029600, zast.: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., IČO: 25602381, Národní 138/10, Nové Město, Praha 1, Česká republika, konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., IČO: 51034166, Pribinova 34, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 05.03.2025, č. k. 31Cpr/1/2023-198, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu (o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 02.05.2023 je neplatné, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobkyňou trvá a o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku od 04.05.2023 až do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci) zamietol (výrok I) a vyslovil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II).

2. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav takto:

3. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného a jej pracovný pomer vznikol 01.12.2019 na základe pracovnej zmluvy. Pracovala ako pracovník distribučného a návratového centra s charakteristikou práce manipulácia s tovarom aj pomocou vysokozdvižných vozíkov a jej súčasťou bola aj drobná administratíva a práca s počítačom. Od 24.11.2021 bola žalobkyňa práceneschopná (ďalej len „PN“). Posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa (počas PN – pozn. odvolacieho súdu) uznaná za invalidnú. Listom z 24.02.2023 (takisto počas PN žalobkyne – pozn. odvolacieho súdu) označeným ako „Oznámenie o zdravotnom stave zamestnankyne vylučujúcom vykonávať doterajšiu prácu“ advokát žalobkyne informoval žalovaného, že žalovaná trpí reumatoidnou artritídou, jej stav sa zhoršil natoľko, že svoju prácu u žalovaného nemôže vykonávať, keďže choroba jej pohyb obmedzuje v takej miere, že to zrejme vylučuje vykonávanie akejkoľvek práce, ktorá je podmienená pohybom, a teda aj práce podľa pracovnej zmluvy. Súčasne dal podnet na preverenie jej zdravotného stavu z hľadiska toho, či u žalobkyne nejde o chorobu z povolania, a uviedol, že je nepochybné, že žalobkyňa stratila vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Listom z 22.03.2023 žalovaný odpovedal, že nemá oprávnenie nahliadať do zaslanej zdravotnej dokumentácie

žalobkyne, a preto túto zasiela späť. Poučil žalobkyňu o možnosti ukončiť pracovný pomer, ak nie je schopná vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, a zároveň uviedol, že ak by mala záujem nastúpiť do práce, tak predtým je potrebné, aby mala ukončenú PN a následne absolvovala lekársku prehliadku u poskytovateľa pracovnej zdravotnej starostlivosti, kde sa posúdi, či je schopná vykonávať prácu. Termín vedia vopred dohodnúť. U žalovaného existuje informačný systém, ktorý pomáha zamestnancom pri organizácii práce, či nastupovaní do práce po ukončení PN v podobe dochádzkovej linky, kde je možné sa informovať ohľadne postupu v takejto situácii. Žalobkyňa túto linku nevyužila. Dňom 28.03.2023 žalobkyňa ukončila PN. Listom z 03.04.2023 advokát žalobkyne žalovanému zaslal posudok o invalidite, doklad o ukončení PN a oznámenie o tom, že žalobkyňa bude dňa 09.05.2023 operovaná. Zároveň dal podnet na preverenie jej zdravotného stavu z hľadiska toho, či u nej nejde o chorobu z povolania. Žiadal tiež o vyjadrenie, či jej žalovaný ponúkne iné vhodné pracovné miesto, pretože zjavne doterajšiu prácu vykonávať nemôže. Žalovaný v odpovedi listom z 27.04.2023 zopakoval, že zdravotnú dokumentáciu zasiela späť, keďže nemá oprávnenie do nej nazerať. Taktiež uviedol, že vzhľadom na to, že žalobkyňa bola schopná práce od 29.03.2023, no nenastúpila do práce, tak za dni, keď mala plánované zmeny jej v dochádzkovom systéme, eviduje žalovaný neospravedlnené absencie. Do doručenia listu z 03.04.2023 (18.04.2023) mala 12 neospravedlnených absencií, a tak bude voči nej začaté disciplinárne konanie. Žalovaný súčasne zopakoval, že zdravotný stav žalobkyne ako zamestnanca vie posúdiť len doktor pracovnej zdravotnej služby, nie zamestnávateľ. Dňa 27.04.2023 sa súčasne žalovaný pokúsil kontaktovať žalobkyňu telefonicky, avšak neúspešne. Pokus o kontaktovanie preukazuje výpis zo systému žalovaného, z ktorého je zrejmé kontaktovanie zamestnanca s osobným číslom XXXXXXXXX, ktoré podľa výpisu zo systému žalovaného patrí žalobkyni. Následne žalovaný v rovnaký deň doručil základnej organizácii Moderné odbory AIOS Amazon Slovakia (ďalej len „odborová organizácia“) žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. V žiadosti uviedol, že rozhodol o skončení pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu, že porušila závažne pracovnú disciplínu, keďže v dňoch 29.03.2023, 01.04.2023, 02.04.2023, 03.04.2023, 06.04.2023, 07.04.2023, 10.04.2023, 11.04.2023, 12.04.2023, 15.04.2023, 16.04.2023, 17.04.2023, 20.04.2023, 21.04.2023, 24.04.2023, 25.04.2023, 26.04.2023, keď mala naplánované zmeny (teda v určenom pracovnom čase), si neplnila svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, pričom neprítomnosť nebola spôsobená ospravedlniteľnými prekážkami v práci, a teda išlo o neospravedlnenú absenciu. Dňa 28.04.2023 prerokoval výbor odborovej organizácie okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Nemal k nemu žiadne pripomienky, čo aj oznámil žalovanému. Dňa 04.05.2023 žalovaný doručil žalobkyni listinu obsahujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru z 02.05.2023. V tejto listine žalovaný uviedol, že v súlade s (ďalej len „“) so žalobkyňou momentom doručenia okamžite končí pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď v dňoch 29.03.2023, 01.04.2023, 02.04.2023, 03.04.2023, 06.04.2023, 07.04.2023, 10.04.2023, 11.04.2023, 12.04.2023, 15.04.2023, 16.04.2023, 17.04.2023, 20.04.2023, 21.04.2023, 24.04.2023, 25.04.2023, 26.04.2023, na ktoré mala naplánované pracovné zmeny, teda v pracovnom čase, si neplnila svoje pracovné povinnosti vyplývajúce jej z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, pričom neprítomnosť nebola spôsobená ospravedlniteľnými prekážkami v práci, a teda išlo o neospravedlnenú absenciu. Žalovaný ešte spresnil, že vyššie uvedeným konaním žalobkyňa porušila najmä povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu ( ) a povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času [ ]. Nebolo sporné, že žalobkyňa sa po ukončení PN nezúčastnila preventívnej lekárskej prehliadky preukazujúcej jej zdravotnú spôsobilosť. Nepreukázalo sa ale, že žalovaný bránil vykonaniu tejto lekárskej prehliadky. Nebolo preukázané ani, že by nemohla vykonávať dovtedajšiu prácu podľa pracovnej zmluvy a že prácu nemohla vykonávať pre prekážky v práci na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z odborného posudku o invalidite, z ktorého je zrejmé, že posudzujúci lekár mal informáciu o jej aktuálnom pracovnom zaradení (v spoločnosti žalovaného). V posudkovej časti s názvom „pracovná rekomandácia“ uviedol: „Navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku: áno, na trhu práce: obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: vplyvu chladu a vlhka. Môže vykonávať prácu: fyzicky menej náročnú, bez nutnosti dlhšieho státia a chôdze, v suchom a teplom prostredí.“ Ani posudkový lekár Sociálnej poisťovne nekonštatoval, že by nemohla vykonávať prácu na pôvodnom pracovisku.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil zistený skutkový stav podľa čl. 5, § 47 ods. 1, § 55 ods. 2 písm. a), § 68 ods. 1 písm. b), § 70, , , , , a 2 , , §

30a ods. 1, § 30a ods. 2 písm. b), § 30e ods. 1 písm. a) bod 4, , a 2 o ochrane zdravia (ďalej len „“), a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „“) takto:

5. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni je platné, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky vrátane písomnej formy, riadneho skutkového a právneho vymedzenia dôvodu (závažné porušenie pracovnej disciplíny) a včasného doručenia žalobkyni. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré spočívalo v jej viac ako mesačnej neospravedlnenej neprítomnosti v práci po skončení PN. Žalobkyňa argumentovala, že nemohla nastúpiť do práce kvôli prekážkam na strane zamestnávateľa, konkrétne pre dlhodobú nespôsobilosť vykonávať prácu pre zdravotný stav a nepreradenie na inú pozíciu, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané. Žalobkyňa nepreukázala dlhodobú nespôsobilosť na výkon pôvodnej práce relevantným lekárskym posudkom, a preto žalovaný nemal povinnosť preradiť ju na inú prácu. Základnou povinnosťou žalobkyne ako zamestnanca bolo dostaviť sa do práce po skončení PN, a to aj v prípade, že by bola povinná absolvovať preventívnu lekársku prehliadku po dlhotrvajúcej PN, ktorú by následne mal zabezpečiť zamestnávateľ. Namiesto nástupu do práce a riešenia situácie so zamestnávateľom sa žalobkyňa dlhodobo bez ospravedlnenia neukázala na pracovisku a komunikovala so žalovaným iba prostredníctvom svojho advokáta. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne a vopred prerokované s odborovou organizáciou, a to nielen formálne, ale s dôkladným oboznámením sa s dôvodom skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na neospravedlnenú absenciu v trvaní niekoľkých týždňov a neprimeraný spôsob komunikácie žalobkyne, jej konanie predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňuje okamžité skončenie pracovného pomeru. Neboli preukázané žiadne „nekalé ťahy“ ani účelové konanie zo strany zamestnávateľa. Súd prvej inštancie podľa v spojení s uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania žalovaného, ktorý mal v konaní plný úspech.

6. Včasným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že sa žalobe vyhovie, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, nedostatočného dokazovania a nesprávnych právnych úvah, ktoré sú tendenčné a opierajú sa iba o nepreukázané dôkazy protistrany, najmä výpovede nedôveryhodných a neinformovaných svedkov z radov zamestnancov a členov odborov. Žalovaný v podstate bagatelizoval povinnosti vyplývajúce zo pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to v rozpore s . Z výsluchov členov odborov podľa žalobkyne vyplynulo, že nemali vedomosť o tom, čo prerokúvajú, nebola im doručená riadna žiadosť s dostatočnou kvalitou pre posúdenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, a žalovaný účelovo zamlčal relevantné skutočnosti o závažnom zdravotnom stave žalobkyne vrátane jej uznania za invalidnú, dlhodobej práceneschopnosti a potreby preskúmania zdravotného stavu, ktoré by inak odbory pri posudzovaní žiadosti zohľadnili. Zamestnávateľ nepreukázal, že by s ňou v čase, keď nebola schopná vykonávať prácu, počítal ako s pracovnou silou. Podľa žalobkyne jej neprítomnosť nebola neospravedlnenou absenciou, pretože svoju neprítomnosť vopred preukázateľne ospravedlnila listinnými dôkazmi. Odmietnutie práce bolo opodstatnené prevenciou zhoršenia jej zdravotného stavu. Prekážky boli na strane zamestnávateľa. Žalobkyňa konala podľa odporúčaní zamestnávateľa (ukončenie PN), avšak namiesto pomoci bola prepustená, hoci zamestnávateľ vedel o jej invalidite a nebol schopný zabezpečiť jej ani lekársku prehliadku. Konanie žalovaného bolo pasívne, neoznámil jej postup, ktorý mala zvoliť, a aktívne odmietal jej ďalšie zamestnávanie a náležite jej neponúkol inú pracovnú pozíciu, hoci vyjadril záujem si ju udržať. Okrem toho súd nepostupoval dôsledne, keď nevykonal navrhnuté dôkazy, napríklad nevypočul posudkového lekára. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a v rozpore s požiadavkou posudzovať všetky okolnosti prípadu podľa judikatúry, čím došlo k porušeniu práva žalobkyne na prácu a ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa označuje svedkov, ktorých sama navrhla, ako nedôveryhodných. Ide pritom o spor právny, nie skutkový. Z argumentácie žalobkyne a ani zo skutkového stavu nie je možné ani pri maximálnej dávke predstavivosti odvodiť akékoľvek konanie žalovaného, ktoré malo vynútene a nekalo viesť k skončeniu pracovného pomeru. Nie je povinnosťou zamestnávateľov pátrať po zamestnancoch, ktorí sa svojvoľne po skončení pracovnej neschopnosti nedostavia na pracovisko. Pokiaľ sa zamestnanec nedostavuje do zamestnania takmer mesiac, zamestnávateľ sa

pokúsi o kontakt a následne ukončí pracovný pomer, tak takýto postup nemôže byť na škodu zamestnávateľa. Námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočného dokazovania sú neopodstatnené. Predchádzajúca, hoci i dlhotrvajúca PN nemôže byť dôvodom na ospravedlnenie tak dlhej absencie. Doloženie dokumentov zo strany žalobcu, ktoré dokonca uvádzali, že súčasná pracovná pozícia je vhodnou pre žalobcu, nie je dostatočné na to, aby nahradili lekárske posudky o spôsobilosti na výkon práce. Lekársky posudok by vtedy musel vyjadrovať nepriaznivý zdravotný stav pre výkon konkrétnej práce. Úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu bol riadne prerokovaný a doručený. Informácia o predchádzajúcej dlhodobej absencii je irelevantná pre prerokovanie vzhľadom na dĺžku neospravedlnenej absencie. Informácie o zdravotnom stave nepatria zamestnávateľom, prípadne odborovým organizáciám. Zamestnávateľa môže zaujímať len či je zamestnanec spôsobilý, nespôsobilý alebo spôsobilý s obmedzením, prípadne detaily týkajúce sa chorôb z povolania alebo následkov pracovných úrazov. Žalobkyňa tiež nikdy neuviedla, že odmieta vykonávať prácu, takže táto informácia ani nemala byť ako zdieľaná. Invalidita určite nebola dôvodom skončenia pracovného pomeru, pretože žalobkyňa bola čiastočne invalidná už pred PN. Téma choroby z povolania sa uzavrela, keď žalobkyňa uviedla, že na tomto nároku netrvá. Naviac ju žalovaný vyvrátil už argumentom o potrebe, aby choroba bola legislatívne uznaná za chorobu z povolania, alebo uznaná špeciálnou komisiou. To by sa ale nestalo, pretože u žalobkyne ide o autoimunitné ochorenie, nie ochorenie podnietené exogénnymi faktormi.

8. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúciocesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

9. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje ( ). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie v rozsahu, v akom sú relevantné pre rozhodnutie. Odvolací súd pre poriadok len doplní ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vysporiada sa aj s podstatnými tvrdeniami žalobkyne uvedenými v odvolaní ( ).

10. Svojou prvou odvolacou námietkou žalobkyňa napáda záver súdu prvej inštancie, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný riadne prerokoval s odborovou organizáciou.

11. Prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov (odborovou organizáciou) je hmotnoprávnou podmienkou jeho platnosti ( , R 22/2008). Zákon však v tejto súvislosti nestanovuje také podmienky prerokovania, aké žalobkyňa presadzuje vo svojom odvolaní. Zákon je v tomto prípade celkom jasný a nepripúšťa rozširujúci výklad. Ak sa má prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru, je samozrejmé, že predmetom rokovania so zástupcami zamestnancov musí byť takto zamýšľaný právny úkon zamestnávateľa a otázky dôležité z hľadiska obsahových náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tie vyplývajú z . Zástupcovia zamestnancov by preto mali prerokovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý musí zamestnávateľ v písomnej žiadosti pre nich skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žiadne ďalšie podmienky prerokovania zo nevyplývajú.

12. Žalovaný preto nebol povinný odborovú organizáciu oboznamovať s listinami týkajúcimi sa jej invalidity a zdravotného stavu, ktoré podľa nej žalovaný pred odborovým orgánom zamlčal. Tieto by boli podstatné, keby sa žalovaný rozhodol so žalobkyňou skončiť pracovný pomer (výpoveďou) vzhľadom na jej zdravotný stav. Vtedy by totiž išlo o samotný dôvod skončenia pracovného pomeru [ ], ktorý by musela prerokovať aj odborová organizácia ( ). Tak to však v prejednávanej veci nebolo, lebo dôvodom (okamžitého) skončenia pracovného pomeru bola neospravedlnená neprítomnosť žalobkyne.

13. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalovaný vopred písomne požiadal odborovú organizáciu o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou vrátane dôvodu okamžitého skončenia – závažného porušenia pracovnej disciplíny, kde spresnil aj konkrétne dni neospravedlnenej neprítomnosti žalobkyne na pracovisku. Žiadosť o prerokovanie obsahuje všetky informácie, ktoré možno vyvodiť z , predovšetkým skutkovo

dostatočne vymedzuje dôvod skončenia pracovného pomeru (tento aj zodpovedá dôvodu v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru).

14. Pokiaľ ide o výhrady, ktoré žalobkyňa vzniesla voči tomu, ako sa prerokovanie uskutočnilo, tieto nie sú pre rozhodnutie prejednávanej veci dôležité. Zamestnávateľ nenesie zodpovednosť za to, ako sa zástupcovia zamestnancov oboznamujú s predmetom prerokovania. Povinnosťou zamestnávateľa je na základe svojej písomnej žiadosti vytvoriť priestor na to, aby sa takéto prerokovanie uskutočnilo. Otázka, či ho zástupcovia zamestnancov využijú a akým spôsobom, nemá z hľadiska relevanciu. To potvrdzuje aj fikcia prerokovania žiadosti upravená týmto ustanovením, ktorá postihuje pasivitu zástupcov zamestnancov. Nevyžaduje sa ani, aby sa prerokovanie uskutočnilo za súčasnej prítomnosti zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.

15. Tu treba ale dodať, že žalobkyňa dezinterpretuje výsledky výsluchu svedkov, ak v odvolaní argumentuje, že žiadny z člen odborov nemal vedomosť o tom, čo sa v podstate prerokúva. Takýto záver z ich výsluchov rozumne vyvodiť nemožno. Práve naopak, jediní dvaja členovia odborového orgánu, ktorí mali v kompetencii okamžité skončenie pracovného pomeru prerokovať, potvrdili svoju vedomosť o žiadosti žalovaného z 27.04.2023. Svedok F. vypovedal aj o tom, že v zápisnici z prerokovania nechýba nič. To, že si konkrétnu diskusiu svedok nepamätá, neznamená, že k prerokovaniu vôbec nedošlo, ak zároveň potvrdzuje svoju vedomosť o žiadosti o prerokovanie a vyhlasuje, že vec bola prerokovaná tak, ako to plynie zo zápisnice. Napokon sa tu nemôže presadiť ani výčitka žalobkyne, že výpovede svedkov sú nedôveryhodné, lebo sú stále v pracovnoprávnom pomere u žalovaného. Odhliadnuc od toho, že išlo napospol o svedkov navrhnutých žalobkyňou, existencia takéhoto pomeru ešte sama o sebe neznamená nedostatok vierohodnosti svedeckej výpovede. V každom prípade však je táto výčitka aj nepriliehavá z toho dôvodu, že svedok F. v čase výpovede už u žalovaného ani nepracoval.

16. Vzhľadom na to odvolacie argumenty žalobkyne neumožňujú spochybniť záver, že okamžité skončenia pracovného pomeru bolo prerokované tak, ako to vyžaduje .

17. Svojou druhou odvolacou námietkou žalobkyňa napádala záver súdu prvej inštancie, že jej neprítomnosť v práci bola neospravedlnená.

18. Prípady, keď musí zamestnávateľ ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci, zahŕňajú predovšetkým dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca ( ). Z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca prichádza do úvahy dočasná PN pre chorobu alebo úraz ( ), prípadne jeho vyšetrenie alebo ošetrenie [ ]. Ak takáto prekážka nastane, zamestnanec je zásadne povinný zamestnávateľa požiadať o pracovné voľno ( ) a preukázať jej existenciu a trvanie ( ).

19. Zo skutkového stavu zisteného v prvoinštančnom konaní vyplýva, že žalobkyni v práci bránila prekážka v podobe dočasnej PN do 28.03.2023, keď jej ošetrujúci lekár ukončil PN. Nesporné teda bolo, že od 29.03.2023 žalobkyňa nebola ošetrujúcim lekárom uznaná za dočasne PN. Od doručenia dokladu o ukončení PN k 29.03.2023 žalovanému, k čomu došlo 03.04.2023, žalobkyňa nepredložila žalovanému žiaden relevantný dôkaz o tom, že by jej zdravotný stav znamenal zároveň aj jej „pracovnú neschopnosť“. Žalovanému len oznámila, že doterajšiu prácu nemôže vykonávať. To je však celkom nepostačujúce, pretože keďže žalobkyňa o svojom zdravotnom stave vedela vopred, mala nielen povinnosť žalovaného včas požiadať o pracovné voľno ( ), ale aj povinnosť prekážku v práci a jej trvanie preukázať ( ). Až do okamžitého skončenia pracovného pomeru (ale ani po ňom) však žalobkyňa nepredložila žalovanému ako zamestnávateľovi žiaden dôkaz o dočasnej PN, teda nič, čo by za toto obdobie ospravedlňovalo jej neprítomnosť v práci. Nevyužila ani dochádzkovú linku, aby sa pokúsila rozptýliť svoje údajné pochybnosti o ďalšom postupe. Samotné tvrdenie žalobkyne v liste s odkazom na lekárske správy a doklady predchádzajúce ukončeniu PN nepreukazuje pracovnú neschopnosť žalobkyne aj po 29.03.2023. Toto obdobie z tohto hľadiska nepokrývajú ani ďalšie dôkazy – správy o operácii žalobkyne z 09.05.2023, či z júna 2023, lebo z ich obsahu je zrejmé, že sa týkajú jej zdravotného stavu v čase vyhotovenia. Zároveň tiež možno doplniť, že žalobkyňa ani netvrdila, že by v dňoch svojej neprítomnosti v práci od ukončenia PN do prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru bola na vyšetrení ani ošetrení v zdravotníckom zariadení. Neboli preto splnené podmienky podľa alebo , aby žalovaný ako jej zamestnávateľ ospravedlnil jej neprítomnosť v práci.

20. Napriek výhradám žalobkyne odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvej inštancie, že prekážka v práci nebola preukázaná ani na strane žalovaného ako zamestnávateľa. Odmietnutie výkonu práce z dôvodu prevencie čo i len ohrozenia jej zdravotného stavu by bolo relevantné vtedy, keby zamestnávateľ zmaril postup predpokladaný v prípadoch nespôsobilosti zamestnanca na výkon dohodnutej práce a zamestnanca nepreradil na inú prácu. Tento postup je upravený v , ktorý ale v druhom odseku podmieňuje preradenie zamestnanca existenciou lekárskeho posudku konštatujúceho dlhodobú stratu spôsobilosti naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Podrobnejšiu úpravu lekárskeho posudku podľa cit. ustanovenia obsahuje (), z ktorého je jasné, že posudok vypracúva lekár, ktorý posudzuje zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na prácu, po zaznamenaní vyšetrení lekárskej preventívnej prehliadky (). Lekársky posudok obsahuje okrem údajov o zamestnávateľovi aj údaj o pracovnom zaradení a posudzovanej práci zamestnanca (). Záver lekárskeho posudku znie: a) spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b) spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením alebo c) dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce ( in fine). Práve záver „dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce“ je dôležitý z hľadiska uplatnenia postupu podľa . Žalobkyňa síce tvrdila, že dlhodobo stratila schopnosť vykonávať dohodnutú prácu, no listinné dôkazy, ktoré doložila, nie sú posudkami podľa . Neobsahujú totiž opísané náležitosti, najmä údaj o pracovnom zaradení a posudzovanej práci zamestnanca, a záver o spôsobilosti na výkon posudzovanej práce. To platí aj pre odborný posudok o invalidite, ktorého účel sa inak týka sociálneho zabezpečenia žalobkyne, nie posudzovania jej pracovnej spôsobilosti vo vzťahu ku konkrétnej práci na pracovnej pozícii u žalovaného. Invalidita automaticky neznamená stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu. Spôsobilosť zamestnanca je v lekárskom posudku podľa v spojení s zároveň individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnej práci (arg. „pracovné zaradenie“ a „posudzovaná práca“).

21. Namieste nie sú ani výhrady žalobkyne, ktoré vzniesla voči odporúčaniam žalovaného (potreba ukončiť PN a absolvovať lekársku prehliadku) a krokom, ktoré v tej súvislosti podľa žalobkyne mal či nemal urobiť. Súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo vysvetlil, prečo bolo opodstatnené ukončiť PN pred samotnou lekárskou prehliadkou na účely nástupu do práce a prečo nie je rozhodujúce, či a za akých okolností sa žalobkyňa domáhala tejto prehliadky ešte počas PN. Podstatné je, že žalobkyňa mala informáciu, že po ukončení PN sa musí dostaviť k lekárovi na prehliadku a že tak môže urobiť priamo v jeho ambulancii na pracovisku (to vyplýva aj z jej tvrdení, že sa k tomuto lekárovi snažila dostať už počas PN). Nie je však pravda, že žalobkyňa sa odporúčaných krokov držala. Žalobkyňa totiž učinila len prvý krok (ukončenie PN), ale druhý krok (lekárska prehliadka) už nevykonala. Jej základnou povinnosťou bolo prinajmenšom dostaviť sa na pracovisko na začiatku pracovného času [ ]. Zároveň však mala aj povinnosť absolvovať preventívnu prehliadku, pretože jej PN trvala dlhšie ako 6 mesiacov [ ]. Ani jednu z týchto povinností žalobkyňa nesplnila. Navyše, žalobkyňa mala možnosť zúčastniť sa prehliadky aj u iného lekára, než len u toho, ktorý pôsobí u zamestnávateľa. V prípade návštevy (ktoréhokoľvek) lekára by musel zamestnávateľ jej neprítomnosť v práci ospravedlniť, ak by vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času [ ], takže by jej neospravedlnená neprítomnosť a závažné porušenie pracovnej disciplíny nehrozili. Žalobkyňa si však vybrala postup, ktorý nepredvída nielen , , či , ale ktorý jej neporadil ani zamestnávateľ. Dokonca sa rozhodla, že nevyužije ani poradenstvo na dochádzkovej linke a neodpovedala ani na telefonát zamestnávateľa. To, že v práci ju vážne ohrozoval akýkoľvek pohyb, nie je relevantné tvrdenie, pretože nerozlišuje dostavenie sa do práce (alebo na prehliadku) a výkon práce. Okrem toho žalobkyňa sama svoje tvrdenie vyvracia nielen tým, že sa v januári 2023 dostavila k žalovanému, ale aj to, že v máji 2023 bola schopná ísť na operáciu a v júni 2023 na vyšetrenie (žalobkyňa netvrdila, že by mala v medziobdobí zhoršený zdravotný stav). Názor žalobkyne, že žalovaný aktívne odmietal jej ďalšie zamestnávanie, že na ňu nazeral ako na práceneschopnú alebo že bola nútená ukončiť PN, nezodpovedá žiadnemu zmysluplnému výkladu vykonaných dôkazov. Môže ísť nanajvýš o dojmy, ktoré nemajú objektívny základ, čo je zrejmé nielen z obsahu listu žalovaného z marca 2023, kde žalobkyni navrhoval spôsob, ako v práci pokračovať, ale aj z výsluchu svedkov, ktorých sama navrhla, či z jednoduchého faktu, že PN ukončuje ošetrujúci lekár žalobkyne, na ktorého žalovaný nemá žiadny dosah. Na strane žalovaného ako zamestnávateľa sa teda žiadna prekážka v práci nepreukázala.

22. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, ktoré spočívali v nevykonaní dokazovania, dôvody už vysvetlil súd prvej inštancie. Na rozhodnutie prejednávanej veci nebolo potrebné vykonať žiadne ďalšie

dokazovanie, ako to naznačuje žalobkyňa v odvolaní, lebo takéto dokazovanie by nebolo spôsobilé objasniť skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie daného sporu. Napríklad výsluch lekárov, ktorí vykonávali službu posudkového lekára v januári 2023, nie je pre rozhodnutie prejednávanej veci podstatný, lebo žalobkyňa mala povinnosť sa dostaviť na lekársku prehliadku po skončení PN, teda o dva mesiace neskôr. Takisto nie je povinnosťou zamestnávateľa organizovať komunikáciu medzi posudkovým lekárom a zamestnancom, pokiaľ ide o preposielanie zdravotnej dokumentácie zamestnanca. Takúto povinnosť zo zákona vyvodiť nemožno. Žalobkyni tiež muselo byť už po prvom liste žalovaného, ktorým jej vrátil zdravotnú dokumentáciu, zrejmé, že s výnimkou ochoty dohodnúť termín obhliadky žalovaný nebude vstupovať do lekárskej prehliadky. Žalovaný si splnil svoju povinnosť upozorniť žalobkyňu na potrebu lekárskej prehliadky a prejavil dostatočnú súčinnosť, keď jej navrhol dohodnutie termínu. To, že žalobkyňa následne neprejavila záujem o termín, ale žalovanému len opäť poslala svoju dokumentáciu, už môže ísť len na jej vrub. Ďalšia argumentácia žalobkyne, čo sa týka nevypočutia osoby, ktorá uskutočnila telefonát žalobkyni, je takisto bez potrebnej relevancie. Okolnosti, ktoré opisuje, nie sú rozhodujúce pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takisto žalobkyňou v odvolaní vznesená otázka, či žalovaný potreboval žalobkyňu na hocijakej pracovnej pozícii, nemá žiadnu súvislosť s posudzovaním platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nie je preto podstatné, čí táto skutočnosť bola alebo nebola preukázaná. To isté platí aj pre otázku škody, ktorá nemôže zohrať rozhodujúcu úlohu v prípade neprítomnosti trvajúcej niekoľko týždňov, ako to bolo v prípade žalobkyne.

23. Napokon čo sa týka rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoPr/2/2024, súd prvej inštancie mu venoval dostatočný priestor a jeho výklad je logický a koherentný. Okrem toho, že toto rozhodnutie nemá precedenčnú, ani kasačnú záväznosť v prejednávanom spore, nemožno ani dospieť k záveru, že napadnutý rozsudok by ho „negoval“. Tu ide opäť len o subjektívny názor žalobkyne, ktorej tak, ako žiadnej strane, nepatrí právo, aby sa súd s jej argumentáciou stotožnil.

24. Odvolacie argumenty žalobkyne preto nie sú spôsobilé vyvrátiť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu z dôvodu platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

25. Na základe vyššie uvedených úvah možno uzavrieť, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Keďže sa nezistilo, že by bol naplnený ktorýkoľvek z odvolacích dôvodov ( ), odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správny (výrok I).

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto rozsudku odvolacieho súdu končí, má podľa úspešná strana sporu, ktorou bol žalovaný. Odvolací súd mu preto voči žalobkyni priznal nárok na náhradu všetkých trov odvolacieho konania (výrok II).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok až . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .