Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/2442/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnej: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 312,00 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava pod sp. zn. 414EX 412/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25. 09. 2025 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 312,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov – Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného oprávneným č. 0/23/033908-36/59/820945 zo dňa 05. 05. 2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 07. 2023, Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného oprávneným č. 0/23/034032-36/46/820945 zo dňa 05. 05. 2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 07. 2023, Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného oprávneným č. 0/23/040417-36/98/231422 zo dňa 16. 05. 2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 07. 2023 a Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaného oprávneným č. 0/23/047961-36/98/820945 zo dňa 06. 06. 2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 07. 2023 (ďalej aj ako „exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“).

2. Súd poverením zo dňa 29. 09. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Jana Plšková, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, ktorá ju vedie pod sp. zn. 414EX 412/25.

3. Súdnej exekútorke bolo dňa 21. 10. 2025 doručené podanie označené ako „VEC: Odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a územnej samosprávy“ zo dňa 16. 10. 2025, v ktorom povinná uviedla, že sa odvoláva proti všetkým exekučným titulom. Ďalej povinná uviedla, že rozhodnutie je neoprávnené, pretože neboli zohľadnené všetky aktuálne náležitosti v súvislosti s parkovaním obyvateľov v tejto mestskej časti Petržalky v danom čase. Ďalej povinná uviedla, že na základe informovania a konzultácií na magistráte mesta Bratislava sa odvoláva voči tomuto rozhodnutiu. Povinná uviedla, že parkovanie pod terasami na Jungmannovej ulici a na Vlasteneckom námestí v tom čase bolo vyňaté a nekontrolované v rámci PAAS a nebolo zahrnuté do parkovacej politiky mesta.

4. Súdna exekútorka dňa 24. 10. 2025 predložila návrh povinnej na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 23. 10. 2025 okrem iného uviedol, že exekučné tituly boli povinnej doručené zákonným spôsobom prostredníctvom portálu E. do elektronickej schránky, ktorú má povinná aktivovanú na doručovanie. Oprávnený ďalej uviedol, že z dôvodu, že neboli voči exekučným titulom podané odpory zo strany povinnej v zákonnej lehote, tak predmetné exekučné tituly nadobudli právoplatnosť. Z dôvodu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov bola povinná uložené pokuty povinná uhradiť. Z dôvodu neuhradenia pokút boli povinnej doručené výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej lehote prostredníctvom portálu E. do elektronickej schránky, ktorú má povinná aktivovanú na doručovanie, na ktoré nereagovala. Oprávnený ďalej uviedol, že v prílohe zasiela doručenky, ktoré preukazujú doručovanie exekučných titulov prostredníctvom portálu E. do elektronickej schránky povinnej. Nakoľko neprišlo k dobrovoľnému plneniu výkonu právoplatných rozhodnutí zaplatiť pokuty, oprávnený je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností, oprávnený trvá na vymožení istiny vyplývajúcej z exekučných titulov.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa prvá veta o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o cestnej premávke“), ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa alebo ak obec zistí porušenie podľa a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty.

11. Podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

12. Podľa § 138 ods. 7 zákona o cestnej premávke, rozkaz, proti ktorému nebol osobou uvedenou v odseku 5 včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty.

13. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučných titulov – Rozkazov o uložení pokuty za správny delikt vydaných Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, ktorými boli povinnej uložené pokuty v celkovej výške 312,00 Eur. Konkrétne sa jedná o Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/033908-36/59/820945 zo dňa 05. 05. 2023, ktorého sa povinná dopustila dňa 04. 05. 2023 vo výške 78,00 Eur, a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 07. 2023, Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/034032-36/46/820945 zo dňa 05. 05. 2023, ktorého sa povinná dopustila dňa 05. 05. 2023 vo výške 78,00 Eur, a ktorý nadobudol vykonateľnosť

dňa 05. 07. 2023, Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/040417-36/98/231422 zo dňa 16. 05. 2023, ktorého sa povinná dopustila dňa 16. 05. 2023 vo výške 78,00 Eur, a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05. 07. 2023 a Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/047961-36/98/820945 zo dňa 06. 06. 2023, ktorého sa povinná dopustila dňa 05. 06. 2023 vo výške 78,00 Eur, a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 07. 2023.

14. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 09. 10. 2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 17. 10. 2025 na poštovú prepravu, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá ho podala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

16. Súd k tvrdeniam povinnej uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučné tituly sú v celom rozsahu právoplatné a vykonateľné. Skutočnosti, ktoré povinná v návrhu namieta, nastali ešte v čase pred vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd zdôrazňuje, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a teda ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému sa povinná mala brániť skutočnosťami uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie, už v pôvodnom konaní. O možnosti podať opravný prostriedok, bola povinná poučená priamo v exekučných tituloch, čo vyplýva z ich obsahu. Z predložených dokumentov má súd za to, že povinná možnosť podať opravný prostriedok, ktorý v tomto prípade predstavoval odpor voči rozkazom nepodala, a tak rozkazy (všetky štyri exekučné tituly) nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a stali sa riadnymi exekučnými titulmi.

17. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozkazy, na podklade ktorých exekúcia začala, a ktoré majú byť exekučnými titulmi, spĺňajú zákonné náležitosti a neodporujú zákonu. Z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie poverenej súdnej exekútorke.

19. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré mu boli predložené, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

21. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

25. Podľa (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

27. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.