Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-163-2025.pdf
PDF · 72.55 KB
Case nature
Subarea
10Co/163/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, o návrhu navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, proti odporcovi: F. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. D., E. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 113/19, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/54/2025-41 zo dňa 16. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil odporcovi povinnosť, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, trestnom konaní, v administratívnom konaní a pri podnikateľskej činnosti odporcu vykonávanej na prízemí stavby súpisné číslo XXX E. C. G. prostredníctvom spoločnosti ICAUTOSERVIS s. r. o., ktorej je odporca konateľom a spoločníkom (výrok I.). Navrhovateľke uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti odporcovi žalobu o ochranu osobnosti - uloženie zákazu priblíženia sa k navrhovateľke (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie považoval za osvedčené dôvodné podozrenie, že sa odporca voči navrhovateľke dopustil násilia tým, že ju dňa 10.5.2025 udrel do tváre. Odporca skutkové tvrdenia navrhovateľky o útoku na jej osobu nepoprel. Uvedené okresnému súdu postačovalo na vydanie zákazu priblíženia na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Zároveň okresný súd stanovil výnimky z predmetného zákazu konkretizované vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Dodal, že neoveroval skutkové tvrdenia navrhovateľky z ňou predloženého dôkazu – zvukových záznamov, keď nemal za osvedčené, že tieto boli získané zákonným spôsobom. Nakoľko však skutočnosti svedčiace o minimálne raz páchanom násilí na navrhovateľke boli osvedčené kamerovými záznamami, okresný súd ako nadbytočné považoval vykonanie zvukových nahrávok. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že odporcovi voči navrhovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 1/3. Návrhu bolo vyhovené sčasti, čo do uloženia povinnosti priblíženia sa k navrhovateľke, teda jej úspech predstavuje 1/3, úspech odporcu 2/3, t. j. v časti, v ktorej okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa domáhala jeho zmeny vo výroku I., a to predĺženia vzdialenosti, na ktorú sa odporca k nej nesmie približovať na minimálne 15 metrov. Podrobne popísala správanie odporcu po rozvode, v priebehu incidentov ktorého bol poškodený jej majetok – osobné motorové vozidlo, čo ešte viac prehĺbilo jej pocit ohrozenia a bezmocnosti. Vzdialenosť 15 metrov sa rovná vzdialenosti od vstupu na pracovisko navrhovateľky (kancelárske priestory) na prvom poschodí, k zadnému vchodu do reštaurácie, ktorý je zároveň najbližším vchodom k pracovisku navrhovateľky. Tento vchod označila za interný a nie kľúčový pri vstupe odporcu na jeho pracovisko. Bol
využívaný na prechod do kancelárskych priestorov. Za hlavný vchod na pracovisko odporcu označila vchod na prednej strane budovy, ktorý je vzdialený minimálne 25 metrov. Navrhovateľka uviedla, že daný vchod využíva len výnimočne (je situovaný na prízemí v inej časti budovy) a väčšinou ide na pracovisko, ktoré sa nachádza na poschodí, schodiskom nachádzajúcim sa na bočnej strane budovy. 5. Odvolaním navrhovateľka napadla i výrok II., keď sa domnievala, že uloženie povinnosti podať žalobu o ochranu osobnosti – uloženie zákazu priblíženia sa k nej nezodpovedá povahe veci a ani právnej úprave. Za výhodnejšie považovala obmedziť trvanie účinnosti neodkladného opatrenia do skončenia konania o vyporiadanie BSM.
6. Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Dominantná časť navrhovateľkou predostretého odvolania nevykazuje znaky opravného prostriedku. Nepolemizuje totiž so závermi súdu prvej inštancie, fakticky len opisuje a zdôrazňuje to, čo (už) okresný súd ako základ svojho rozhodnutia vyhodnotil za osvedčené, t. j. že odporca sa voči navrhovateľke správal spôsobom, ktorý vykazuje znaky agresívneho, zastrašujúceho a obťažujúceho konania, ktoré prekračuje rámec akceptovateľných medziľudských vzťahov a je skutočne spôsobilé u navrhovateľky vyvolať odôvodnený strach z ďalšieho incidentu.
9. Následne, na rozdiel od tejto pomerne rozsiahlej (a z vyššie opísaných dôvodov nadbytočnej) časti podania odvolateľka v samotnom (jeho) závere formuluje námietku, obsahom ktorej je výhrada voči uloženej povinnosti podať žalobu o ochranu osobnosti s návrhom, aby súd namiesto toho obmedzil trvanie účinnosti neodkladného opatrenia do skončenia konania o vyporiadanie BSM. 10. Táto požiadavky nie je opodstatnená. Nesprávnym je totiž východiskové tvrdenie navrhovateľky, že uloženie povinnosti podať žalobu o ochranu osobnosti nezodpovedá povahe veci. Práve naopak, okresný súd správne uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu o ochranu osobnosti, pretože predmetom neodkladného opatrenia je zásah do vzájomných osobnostných práv strán sporu (zákaz priblíženia). A práve v tom spočíva relevantná väzba/nadväznosť medzi nariadeným neodkladným opatrením a vecou samou. Inak povedané, argument navrhovateľky o obmedzení účinnosti neodkladného opatrenia do skončenia konania o vyporiadanie BSM nekorešponduje z hľadiska predmetu konaniu o BSM, ktoré rieši majetkovú sféru strán sporu a v jeho rámci súd neposudzuje zásahy do osobnostných práv, nerozhoduje o ochrane pred násilím a ani nemá procesný a vecný priestor uložiť zákaz priblíženia, či iné osobnostné nároky. Jednak by teda navrhovateľka stratila súdnu ochranu v oblasti, ktorá má výlučne osobnostný charakter, zároveň by (ani) povinnosť odporcu nepribližovať sa k nej nemala žiadnu následnú meritórnu kontrolu, hoci ide o intenzívny zásah, čo implikuje požiadavku, aby bol v primeranom časovom horizonte podrobený meritórnemu posúdeniu, do akej miery je dlhodobo oprávnený. Presne na tento účel slúži žaloba o ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák. 11. Ďalej v rozoberanej súvislosti platí, že ide o situáciu, ktorá predvída aplikáciu § 336 CSP a postup okresného súdu preto nie je (ako tvrdí odvolateľka) v rozpore so zákonom, ani logikou úpravy neodkladných opatrení.
12. Argumentačne chudobnou je (aj) druhá odvolacia námietka (tiež obsiahnutá/spomenutá až v závere textu odvolania) požadujúca predĺžiť súdom stanovenú minimálnu vzdialenosť z 5 metrov na 15. Jediným zdôvodnením tohto návrhu je totiž vysvetlenie, že ide o vzdialenosť medzi zadným vchodom a vstupom do kancelárskych priestorov navrhovateľky (v rámci spoločnej nehnuteľnosti). 13. Zodpovedá síce skutočnosti, že okresný súd bližšie neozrejmil, prečo (tentokrát) zvolil referenčnú vzdialenosť (pre zákaz priblíženia sa odporcu k navrhovateľke) 5 metrov, keď v skoršom rozhodnutí (za úplne identickej skutkovej situácie) o neodkladnom opatrení stanovil 50 metrov, ani odvolanie však v tomto smere neponúka relevantný skutkový základ a odvolací súd si z jeho textu môže jedine (ak) domýšľať, že/či ide o nejakú optimalizáciu trasy, ktorú má navrhovateľka používať na vstup do pracovných priestorov, pri existencii alternatívneho funkčného hlavného vchodu. Uvedené však/preto nie je spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, keďže súd si nemôže „vystavať“ svoj vlastný skutkový dej. Samotná navrhovateľka totiž z určujúceho hľadiska vôbec neuvádza, aký kvalifikovaný
vplyv na odporcovi uloženú povinnosť by mala navrhovaná/požadovaná zmena vzdialenosti, t. j. v čom konkrétne by mal spočívať rozdiel medzi zákazom približovania sa na 5 a 15 metrov.
14. Konštatované vo svojom súhrne viedlo k vysloveniu vecnej správnosti napadnutého uznesenia.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd súhrnným výrokom pri aplikácii § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka nebola v tomto štádiu konania úspešná ani sčasti, preto by inak odporcovi voči nej patril nárok na náhradu trov. Žiadne mu však nevznikli, čomu zodpovedá nepriznanie predmetného procesného nároku žiadnej zo strán.
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e dovolanie prípustné.