Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/31/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL. M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2025, v trestnej veci proti obž. A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/24/2025 zo dňa 11.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 13.05.2025 v čase o 10.35 hod. viedol ako vodič v čase zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, osobné motorové vozidlo zn. Citroen Jumper, EČV: C. po ceste č. X/XX v smere od Prešova do Kapušian, kde bol na ul. Vranovskej v meste Prešov zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ OPP KR PZ Prešov z dôvodu, že počas vedenia vozidla obsluhoval mobilne zariadenie, pričom pri kontrole bolo lustráciou v informačných systémoch zistené, že má v súčasnosti na základe rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove, č.p. ORPZ-PO-ODI2-241/2023-P zo dňa 14.06.2023, uložený zákaz činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov, pričom rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2023, teda maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

Uložil mu za to podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 (štyroch) rokov. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že žiada o odpustenie trestu z 3 mesiacov v najnižšom stupni stráženia a ak by sa dalo uložiť podmienku alebo pokutu. Chce sa zamestnať a žiť pokojný život. Je si vedomý čo spravil. Rysuje sa mu práca v zahraničí. Uvádza, že ak pôjde do výkonu jeho mama s manželom budú sami a nebude im mať kto pomôcť okrem neho. Jedine na neho sa môžu spoľahnúť. Konštatuje, že súd si môže predvolať mamu aby všetko vysvetlila.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie

podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o treste odôvodnil tým, že pokiaľ prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 15.05.2025 obžalobu pod č. 1Pv 185/25/7707 – 5 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa / .

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2025, bol obžalovaný A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní okresný súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku okresný súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov a vykonal výsluch obžalovaného.

Preto okresný súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci, ktorým je okresný dopravný inšpektorát tým, že vykonával činnosť (vedenie motorového vozidla), na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie tohto štátneho orgánu o zákaze činnosti, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky okresný súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený , ktorým je záujem na rešpektovaní rozhodnutí štátnych orgánov (/ Tr. zákona).

Z evidenčnej karty vodiča – obžalovaného A. B. vyplýva, že tomu bol dva krát uložený v správnom konaní zákaz činnosti spočívajúci vo vedení motorového vozidla a to rozhodnutím zo dňa 06.08.2016 na dobu 12 mesiacov za vedenie motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, ďalej v konaní, ktoré je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a napokon aj v súvislosti s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký prečin ako v prejednávanej trestnej veci.

Z odpisu Registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného, generovaného elektronicky ku dňu 10.09.2025 vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 33T/43/2020. Z trestného rozkazu vydaného v tejto trestnej veci, ktorý súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní prečítal vyplýva, že obvinený A. B. bol dňa 30.11.2020 uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, kedy dňa 04.01.2020 v čase 21.15 hod. viedol v zákaze činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel OMV zn. Ford Kuga, EČ: D., po ceste ulice Lesík delostrelcov v meste Prešov, v smere od ulice Vajanského, kde na križovatke ulíc Lesík delostrelcov – Kuzmányho – Rusinská, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke jeho vozidla s vozidlom zn. FIAT Panda, EČ: E., ktoré v tom čase viedol vodič D. F., a ktorý následkom nehody utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia 6 dní, kde následne počas objasňovania bolo zistené, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia a uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného

inšpektorátu vo Vranove nad Topľou č. p.: ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.09.2019, právoplatným dňa 18.09.2019 a vykonateľným dňa 22.10.2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, čím obvinený ako vodič svojím konaním porušil ustanovenie / o cestnej premávke o z mene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu súd týmto trestným rozkazom uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť poškodenému náhradu škody. Uznesením sp. zn. 33T/43/2020 zo dňa 29.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom osvedčil.

Z aktuálnej Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol dňa 24.03.2023 postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch a to blokovou pokutou vo výške 600,- eur a zákazom činnosti spočívajúcom vo vedení motorového vozidla na dobu 36 mesiacov (totožné rozhodnutie s tým, ktoré je súčasťou skutkovej vety tohto rozsudku).

Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že je slobodným, bezdetný, býva sám a jeho mama má vysoký krvný tlak a astmu. Nevlastní žiaden majetok, v súčasnosti je nezamestnaný, ale v minulosti pracoval. Nie je držiteľom vodičského oprávnenia.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa Tr. zákona.

Okresný súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného okresný súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že obžalovaný sa v priebehu prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Na strane druhej okresný súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, a teda v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona na tento pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri rozhodovaní o treste prihliadol.

Na jednej strane okresný súd teda zohľadnil pozitívny postoj obžalovaného k jemu spáchanému trestnému činu vyjadrený priznaním a ľútosťou, na strane druhej nemôže okresný súd opomenúť ani odsúdenie obžalovaného v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 33T/43/2020 za rovnaký skutok, pri ktorom navyše obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu so zranením iného účastníka cestnej premávky. Zahladenie tohto odsúdenia nič nemení na tom, že obžalovaný už bol v minulosti za rovnaký trestný čin odsúdený, a teda sa v jeho prípade jedná o špeciálneho recidivistu. Obžalovaný bol navyše aj dvakrát postihnutý v správnom konaní za vedenie motorového vozidla bez vodičského preukazu (ORPZ- HE-ODI3-25/2015-P zo dňa 06.08.2015 a ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.09.2019), kde mu bola uložená sankcia spočívajúca v zákaze vedenia motorové vozidla, ktorú nerešpektoval a napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, motorové vozidlo opäť viedol. V osobe obžalovaného sa teda jedná o dlhoročného porušovateľa noriem, ktorý svojim nezodpovedným správaním ohrozuje bezpečnosť iných účastníkov cestnej premávky a ktorého neodradili ani administratívne uložené tresty zákazu činnosti a k náprave ho neviedol aj podmienečný trest odňatia slobody uložený mu v už spomenutom konaní pod sp. zn. 33T/43/2020. Preto okresný súd v prípade tohto porušenia pristúpil k uloženie najprísnejšieho druhu trestu a tým je trest odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme v trvaní troch mesiacov, ktorého výkon bude mať pre obžalovaného podľa presvedčenia okresného súdu dostatočne odstrašujúci účinok a naplní sa tak nielen výchovný účel trestu vo vzťahu k osobe obžalovaného, ale aj úloha generálnej prevencie trestu, pretože trest uložený obžalovanému bude

odkazom aj pre iných podobných páchateľov trestných činov, s ktorými sa súd v praxi stretáva, že súd je schopný v prípade dlhodobého, flagrantného a opätovného porušovania zákazov činnosti pristúpiť aj k takému druhu trestu a neuspokojí sa s alternatívnymi druhmi trestu. Okrem primárneho objektu tohto trestného činu, ktorým je záujem štátu na dodržiavaní rozhodnutí iných štátnych orgánov o zákaze činnosti, je sekundárnym objektom aj záujem na ochrane života a zdravia iných účastníkov cestnej premávky, ktorých obžalovaný jazdou bez vodičského oprávnenia neustále ohrozuje (čo malo v predchádzajúcom súdnom konaní za následok aj ujmu na zdraví iného). Preto súd uložil tento trest, na výkon ktorého ho zaradil do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu, čím sú splnení podmienky na zaradenie obžalovaného do tohto stupňa stráženia podľa / Tr. zákona. Okrem toho mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 4 rokov, ktorý považuje spolu s trestom odňatia slobody za dostatočný na to, aby obžalovaného v budúcnosti odradil od páchania rovnakej trestnej činnosti. U osoby obžalovaného súd prvého stupňa nezistil žiadne skutočnosti rodinného alebo pracovného charakteru, ktoré by robili tento trest neprimeraným z hľadiska možného neprimeraného zásahu do osobného alebo rodinného života obžalovaného.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení okresný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozsudku.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného ako aj dôkazov vykonaných v štádiu prípravného konania na hlavnom pojednávaní týkajúce sa o výroku o treste obžalovaného dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stav vykonal všetky dôkazy tak, ako to je ustálené v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovanému A. B., ako to vyplýva z evidenčnej karty vodiča, boli uložené dva tresty zákazu činnosti v správnom konaní týkajúce sa vedenia motorového vozidla, a to rozhodnutím zo dňa 06.08.2016 na dobu 12 mesiacov a ďalej priestupku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát súdne trestaný, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T/43/2020. Z trestného rozkazu z tejto trestnej veci je zrejmé, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, kedy dňa 04.01.2020 v čase o 21.15 hod. viedol v zákaze činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel OMV zn. Ford Kuga, EČ: D., po ceste ulice Lesík delostrelcov v meste Prešov, v smere od ulice Vajanského, kde na križovatke ulíc Lesík delostrelcov – Kuzmányho – Rusinská, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke jeho vozidla s vozidlom zn. FIAT Panda, EČ: E., ktoré v tom čase viedol vodič D. F., a ktorý následkom nehody utrpel ľahké zranenia s dobou liečenia 6 dní, kde následne počas objasňovania bolo zistené, že obvinený nie je držiteľom vodičského oprávnenia a uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že mu bol rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou č. p.: ORPZ-VT-ODI2-171/2019-P zo dňa 18.09.2019, právoplatným dňa 18.09.2019 a vykonateľným dňa 22.10.2019 uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Za to mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov. Uznesením, sp. zn. 33T/43/2020 zo dňa 29.06.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.07.2022, súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe uloženej mu vyššie uvedeným trestným rozkazom osvedčil.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj dôvody rozhodnutia okresného súdu potom aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný v podstate obdobným spôsobom ako predtým porušil a, kedy riadil motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia, pričom mu bolo toto oprávnenie zadržané rozhodnutím správneho orgánu. Aj napriek tomu, že na obžalovaného sa v predchádzajúcej trestnej veci hľadí akoby nebol odsúdený, pri hodnotení osoby obžalovaného nemohol na toto odsúdenie súd neprihliadnuť. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom aj krajský súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je možné pôsobiť ani peňažným trestom ani trestom odňatia slobody spojeného s jeho odkladom, nakoľko takéto tresty už boli uložené v rámci priestupkového konania ako aj trestným rozkazom okresného súdu a tieto sa minuli účinku, preto bolo potrebné obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Krajský súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že trest, ktorý bol uložený obžalovanému, kedy trestná sadzba za predmetný trestný čin je od 0 do 2 rokov tak trest uložený v trvaní 3 mesiacov

je trestom miernym vzhľadom na osobu obžalovaného, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolanie bolo podané iba obžalovaným, toto pochybenie okresného súdu krajský súd napraviť nemohol.

Nepochybil okresný súd pri rozhodovaní podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, kedy obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch bez páchania toho skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Ako je to zrejmé, obžalovaný sa dopustil trestného činu na úseku dopravy a s prihliadnutím na predchádzajúce tresty zákazu činnosti, aj trest uložený okresným súdom v trvaní 4 rokov zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel je trestom primeraným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.