Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/40/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. D. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Andrej Gara, advokátom, Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Martin Fabián, advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, v konaní o vyporiadanie BSM, o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 11C/18/2021 - 936 z 09.07.2025 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11C/18/2021 - 936 z 09.07.2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že cit.: „I. Súd u k l a d á žalobcovi povinnosť, aby do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia umožnil výlučné užívanie, a odovzdal na základe písomného odovzdávacieho protokolu do správy a užívania žalovanej nehnuteľnosť a to : X-XXXXXX G. H. X nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúceho sa na pozemku registra „I.“ - J. H. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, vchod č. XX, K. L. G. XX, XX B. M. a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu C. H. XXXX K. L. G. XX, XX B. M., vo veľkosti 282/10000 z celku, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: K. N., obec: M.- C. N., okres: M. O., vedeného P. Q. M., odbor katastrálny. II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného ukončenia súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Humenné, pod sp.zn. 11C/18/2021. III. Súd zároveň poučuje žalobcu, že môže podať voči žalovanej žalobu o náhradu škody v prípade, ak by mu vznikla škoda týmto neodkladným opatrením, respektíve inú žalobu. IV. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej v konaní o vyporiadanie BSM.“

2. Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 23.06.2025.

3. Prípad právne posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d/, a 2, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia vecne vyhodnotil ako dôvodný a spĺňajúci zákonom ustanovené podmienky. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie sa vedie konanie

o vyporiadanie BSM, do ktorého patria aj R. G. B. M., ktoré strany konania nadobudli za trvania manželstva pomocou dvoch hypotekárnych úverov, a ktoré predstavujú hlavné aktívum majetku patriaceho do BSM. Poukázal tiež na to, že strany konania sa nevedia dlhodobo dohodnúť na vyporiadaní BSM, ani na užívaní majetku patriaceho do BSM a vedú aj ďalšie konanie ohľadom svojich maloletých synov. Ako nespornú v konaní vyhodnotil skutočnosť, že tieto byty počas trvania manželstva a aj po zániku BSM (právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva) žalobca výlučne užíval, spravoval a prenajímal tretím osobám, ako aj uhrádzal náklady spojené s ich užívaním, vrátane splátok hypotekárnych úverov (táto situácia trvá doposiaľ); ako aj, že strany sporu sa rozchádzajú v navrhovanom spôsobe vyporiadania tohto majetku patriaceho do BSM, nakoľko žalobca žiada obidva byty prisúdiť do svojho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť vyrovnávací podiel žalovanej, naproti čomu žalovaná žiada každej zo sporových strán prisúdiť do výlučného vlastníctva jeden z týchto bytov. Poukázal na to, že strany sporu nie sú schopné dohodnúť sa na žiadnej položke majetku v BSM vyporiadavanom v konaní, že hodnota predmetných bytov je približne rovnaká, že v rámci predbežného posúdenia sporu považuje za spravodlivé rozdelenie majetku patriaceho do BSM v súlade so zákonnými ustanoveniami, ako aj že v zmysle majú byť veci v BSM užívané obidvoma manželmi spoločne a spoločne majú byť uhrádzané aj náklady vynaložené pri ich užívaní a že ak medzi manželmi dôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z neho súd ( ). Skutočnosť, že žalovaná dlhodobo býva v Írsku spolu s jedným zo synov strán sporu a že doteraz neprejavovala záujem o užívanie a správu týchto bytov označil súd prvej inštancie za právne irelevantnú, pretože správu bytu označeného v enunciáte napadnutého uznesenia, vrátane prenájmu tretím osobám, splátok nákladov spojených s užívaním bytu a hypotéky spojenej s týmto bytom bude vykonávať žalovaná prostredníctvom svojej advokátskej kancelárie. Pre užívanie nehnuteľnosti ani nie je potrebné jeho reálne užívanie, resp. aby sa žalovaná zdržiavala v Slovenskej republike. Obrana žalobcu, že už počas manželstva, ako aj po zániku BSM vykonával správu týchto bytov výlučne sám podľa súdu prvej inštancie naopak osvedčuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na obsah a a ďalšiu jeho obrana, že príjmy z prenájmu týchto bytov nepokrývajú ani celkové náklady spojené s užívaním týchto bytov vyhodnotil ako iracionálnu, pretože pokiaľ príjmy z prenájmu tohto bytu žalobcovi nepokrývajú celkové náklady spojené s bytom, nemá mať prečo záujem byt naďalej spravovať. Vyslovil pochybnosti, či príjem uvádzaný žalobcom z prenájmu týchto bytov je oficiálny, pretože za uvedené obdobie došlo k jeho zníženiu, avšak z potvrdenia realitných kancelárii a inzerátov je zrejmé, že príjem za obdobné nehnuteľností v M. v danom čase je vyšší ako to uvádzal žalobca v prehľade splátok. Žalobcovi vyhovuje existujúci skutkový a právny stav, teda že môže užívať obidve uvedené nehnuteľnosti, prenajímať ich tretím osobám a v podstate s nimi disponovať podľa vlastného uváženia.

5. Proti napadnutému uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa , e), f) a h) , t.j. že súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné aj ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podstatnom namietal, že výlučne sám zabezpečuje riadnu prevádzku obidvoch bytov a nesie všetky hospodárske riziká spojené s prenájmom, vrátane krytia rozdielu medzi výnosom z prenájmu a skutočnými nákladmi na prevádzku a splácanie úverov, že žalovaná o predmetný byt nejavila počas manželstva a ani po jeho zániku žiaden záujem, že výrok napadnutého uznesenia je nevykonateľný, neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko pojem výlučné užívanie nehnuteľnosti nie je legálne definovaný, a že správu bytu, môže vykonávať jedine správca alebo spoločenstvo vlastníkov bytov. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu prekračuje zákonné rámce, v danej veci neboli splnené základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neexistuje žiadna bezodkladná potreba takejto úpravy medzi sporovými stranami, keďže v súvislosti s bytmi sa pomery medzi nimi nemenili už celé roky od zániku BSM. Neodkladné opatrenie, ktorým sa priznáva jednému z účastníkov výlučné právo užívať a spravovať spoločnú vec by podľa žalobcu malo nezvratný hospodársky a právny dôsledok, nakoľko by to nebola záruka, že z príjmov z hospodárenia s týmto bytom by boli uhrádzané úvery a náklady. Súd prvej inštancie vydaním napadnutého uznesenia prekročil účel a zákonné hranice neodkladného opatrenia, nakoľko ním fakticky rozhodol o spôsobe užívania spoločného majetku bez splnenia podmienok takejto bezodkladnej úpravy, alebo hrozby exekúcie, a intenzívne zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je rovnako ako žalovaná vlastníkom predmetného bytu, v rámci doposiaľ nevysporiadaného BSM. Totiž každý

z bývalých manželov má k celému majetku v BSM rovnaké práva a povinnosti, a to až do času jeho vysporiadania, preto faktické vylúčenie žalobcu z akéhokoľvek užívania tohto bytu nemá žiadnu zákonnú oporu. Napadnutým uznesením bol narušený základný princíp rovnosti bývalých manželov pri užívaní BSM až do jeho právoplatného vyporiadania. Nad rámec uvedeného poukázal na skutočnosť, že predmetný byt v súčasnosti nie je prenajatý, nakoľko nie je k prenájmu spôsobilý, vyžaduje si rozsiahle opravy a investície vzhľadom na správanie sa posledných nájomcov, ako aj dlh na nájomnom a energiách z tohto dôvodu vzniknutých. Celkové výdavky na úhradu hypotekárnych úverov a ďalšie náklady spojené s užívaním oboch bytov podľa žalobcu presiahli sumu 12 459,- eur, zatiaľ čo príjem z prenájmu predstavoval sumu 7370,- eur, a preto sa žalobca nachádzal v strate 5089,19 eur, ktorú hradil z vlastných finančných prostriedkov. Nesúhlasil s tvrdením o výške nájomného za byt na G. L. vo výške 800,- až 900,- eur mesačne, keď jeho reálnu výšku videl na úrovni 650,- - 700,- eur. Napadnuté uznesenie nemôže žalovanú materiálne donútiť k povinnosti platiť hypotekárny úver, neurčuje jej trvalý mechanizmus úhrad, ich transparentné zúčtovanie ani predkladanie správ žalobcovi, pričom celkovo ho označil za jednostranné bez toho, aby sa vysporiadalo s argumentmi a dôkazmi prednesenými v konaní žalobcom.

6. K odvolaniu žalobdaním z 08.09.2025 vyjadrila žalovaná. Tvrdenia žalobcu označila za účelové a rozporné so skutkovým stavom, vyplývajúcim z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Odmietla tvrdenia o tom, že o majetok patriaci do BSM a o jeho správu sa dlhodobo nezaujíma, poukazujúc pritom na skutočnosť, že akákoľvek jej snaha na uzatvorení dohody so žalobcom bola dosiaľ neúspešná, keďže žalobcovi súčasný stav vyhovuje a nemá záujem na uzatvorení akejkoľvek dohody, ani na rýchlom súdnom konaní a rozhodnutí, ako aj, že žalobca napriek žiadostiam žalovanej doposiaľ nepredložil žiadne nájomné zmluvy ohľadne prenájmu týchto bytov, hoci je v realitnej praxi úplne bežné, že toto nájomné sa hradí aj v hotovosti a že nielen ona, ale ani žalobca obidva byty v BSM dlhodobo neužíva. Tvrdenia žalobcu o priamom a intenzívnom zásahu do vlastníckeho práva, ako aj o predčasnom, či čiastočnom vyporiadaní BSM, označila vzhľadom na dočasnosť neodkladného opatrenia za účelové a zmätočné. Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie napravuje protiprávny stav vylúčenia žalovanej z užívania nehnuteľností patriacich do BSM sporových strán. Žalobca účelovo zatajuje a ponecháva si príjmy z prenájmu, dlhodobo výlučne poberá za tieto byty nájomné, voči žalovanej si následne uplatňuje nároky na úhradu splátok úverov, hoci vo svojom odvolaní uvádza, že tieto sú hradené z predmetného nájmu, pričom až do rozvodu manželstva boli vždy dlhodobo z príjmov z prenájmu bez problémov uhrádzané.

7. Žalobca v odvolacej replike zo 06.10.2025 k vyjadreniu žalovanej odmietol argumentáciu žalovanej o profite z prenájmu nehnuteľností označiac ich za špekulácie nepodložené dôkazmi. Uviedol, že byt na G. L. B. M. je v pôvodnom stave, nezariadený a jeho technický stav nezodpovedá štandardu moderných, rekonštruovaných bytov, reálne sa prenajímal za 550,- eur mesačne a dočasné zvýšenie nájomného na 820,- eur mesačne bolo len reakciou na vzniknutý dlh na energiách spôsobený predchádzajúcim nájomcom. Ďalej uviedol, že byt na G. L. nie je od decembra 2024 prenajatý, nakoľko nájomcovia ho opustili bez vedomia žalobcu a bez jeho riadneho odovzdania, žalobca musel zabezpečiť upratovanie a čistenie vo výške 250,- eur, maľovanie v sume 550,- eur, plánovanú výmenu kuchynskej linky vo výške 500,- eur, výmenu podláh sume 700,- eur a drobné opravy v sume 250,- eur a byt na M. L. B. M. prenajíma za 350,- eur mesačne z dôvodu, že nájomca bytu investoval vlastné prostriedky na úpravu kuchyne a ďalších častí bytu a táto investícia bola započítaná formou splátkového kalendára, pričom výška nájomného nepokrýva ani splátku hypotekárneho úveru vo výške 450,- eur mesačne, nehovoriac o energiách a ďalších výdavkoch. Odmietol tvrdenie žalovanej, že by účelovo zatajoval nájomné zmluvy majúc za to, že predložil všetky dostupné doklady na preukázanie svojich tvrdení.

8. Do vydania rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu sporové strany ďalšie vyjadrenia v predmetnej veci neprodukovali.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. , preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. a contrario) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nutné postupom podľa ust. zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, či súd prvej inštancie vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu, či správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, ako aj či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle , t. j. že vo veci neboli súdom prvej inštancie vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu odvolací súd uvádza, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou súdu. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu pritom možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd posúdil vec po právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam nevenoval pozornosť. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § až 211 . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa a 2 , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

23. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho

skončení. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

24. Podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010 z 29.07.2010).

25. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posúdiť, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, (ii) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, (v) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

27. Je nutné zvýrazniť, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

28. V súdenom prípade však podľa odvolacieho súdu nebolo naplnenie všetkých uvádzaných východísk pri rozhodovaní o žalovanou doručenom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie dostatočne dôsledne vyhodnotené, z dôvodu ktorého je nutné konštatovať právnu neudržateľnosť súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia v znení vyplývajúcom z napadnutého uznesenia.

29. V prvom rade odvolací súd prízvukuje, že pre záver o vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami nepostačuje, ak v priebehu, už od r. 2021 vedeného súdneho konania vo veci samej, sporové strany neboli schopné sa dohodnúť na spôsobe vyporiadania BSM. V takom prípade je totiž kompetenciou konajúceho súdu rozhodnúť o týchto otázkach v rozhodnutí o veci samej. Odvolací súd nevylučuje vznik potreby bezodkladnej úpravy vzájomných pomerov v prípadoch, ak jeden z bývalých manželov druhého z nich z užívania vecí patriacich do BSM, ktoré doposiaľ nie sú vysporiadané zákonom predpokladaným spôsobom fakticky vylúči, avšak konkrétne okolnosti prípadu musia nevyhnutnosť takejto osobitnej úpravy osvedčovať, napr. tým, že by z užívania vecí vylúčenému manželovi hrozil vznik škody na majetku, či zníženie jeho hodnoty, alebo že by bývalí manželia, alebo jeden z nich vec patriacu do nevysporiadaného BSM nevyhnutne potreboval na svoje vlastné užívanie, bývanie pre seba a pod. Takéto okolnosti však v prejednávanom prípade neboli tvrdené ani osvedčené, pričom žalovanou poskytnutá argumentácia v tomto smere nemá pre ňou požadovaný spôsob dočasnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami dostatočnú intenzitu.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci nesprávne vyhodnotil podmienky osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Tento nárok nepochybne spočíva v práve každého z manželov, nadobudnúť spravodlivý podiel na majetku patriacom do BSM, ktorý však až do právoplatného skončenia konania o jeho vyporiadaní spočíva v spoluvlastníckych oprávneniach k celému majetku v BSM. Aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku citoval , jeho

obsah ho však pri rozhodovaní o návrhu žalovanej žiadnym spôsobom neovplyvnil. Z označeného zákonného ustanovenia vyplýva jednoznačný spôsob, akým majú byť veci patriace do BSM užívané, a tým je ich spoločné užívanie, nakoľko ide o veci v spoluvlastníctve obidvoch manželov. Právo spoločne užívať veci patriace do BSM zostáva týmto manželom aj po ich právoplatnom rozvode, a to až do času ich vyporiadania či už dohodou, súdnym rozhodnutím alebo na základe zákonnej fikcie ( ). Skutočnosť, že upravuje právomoc súdu rozhodnúť pri nezhodách v právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM medzi manželmi neznamená, že tým súd získal právomoc uložiť jednému z manželov (analogicky tiež jednému z bývalých manželov), aby vec patriacu do BSM odovzdal do výlučného užívania druhému z manželov (bývalých manželov). Až do vyporiadania majetku patriaceho do BSM zákonom predpokladaným spôsobom totiž môžu obaja manželia tieto veci užívať. Pokiaľ by bol niektorý z manželov v ich užívaní fakticky obmedzovaný druhým manželom, podľa názoru odvolacieho súdu by do úvahy pripadala len taká úprava ich vzájomných práv, ktorá by viedla (prispela) k dosiahnutiu takého stavu užívania vecí patriacich do BSM (resp. kontroly nad nimi), ktoré zodpovedajú obsahu a zmyslu . Je nepochybné, že vylúčenie žalobcu z užívania bytu označeného v enunciáte napadnutého uznesenia a jeho odovzdanie do výlučného užívania a správy žalovanej popiera obsah uvedeného hmotnoprávneho ustanovenia a že právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia v konečnom dôsledku obmedzujú povinnú osobu (žalobcu) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím je nariadené neodkladné opatrenie rozporné s princípom proporcionality.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd konštatuje naplnenie odvolacích dôvodov v zmysle a písm. h) . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie najmä ohľadne potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán vychádza z nedostatočných zistení relevantných pre spravodlivé rozhodnutie o návrhu, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže na prípad dopadajúce relevantné právne normy ( a ) boli nesprávne aplikované. Keďže žalovanou podaným návrhom bol súd viazaný, ani v prípade splnenia predpokladov na vydanie iného neodkladného opatrenia (por. napr. uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/70/2023 z 10.06.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/47/2024 z 03.10.2024), nebolo možné o podanom návrhu rozhodnúť obsahovo inak.

32. Za tejto situácii nezostávalo odvolaciemu súdu iné, než postupom podľa napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako celok zamietne. V dôsledku zmeny rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia je nutné z dôvodu nadbytočnosti považovať za zaniknuté (zmenené) aj súvisiace výroky II. až VI. napadnutého uznesenia.

33. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR sp.zn. II.ÚS 251/04, II.ÚS 200/09 a pod.), čo s poukazom na obsah tohto rozhodnutia považuje odvolací súd za naplnené.

34. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá v súdenom prípade povahu rozhodnutia vo veci samej, a toto rozhodnutie bolo vydané už v prebiehajúcom súdnom konaní o vyporiadaní BSM, o trovách konania vzniknutých v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).