Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-123-2025.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Subarea
13Co/123/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. H., XXX XX C. H., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28C/56/2025-5 zo dňa 16. 10. 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28C/56/2025-5 zo dňa 16. 10. 2025 p o t v r d z u j e.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu tak, že návrh na nariedenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.), žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému, aby nevstupoval do rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. E. a nezdržiaval sa v okolí tohto domu a dvora.
3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný sa dlhodobo správa násilne, agresívne a protizákonne s tým, že sa dopúšťa fyzického, psychického a duševného násilia, žalovaný každodenne narušuje domovú slobodu, dopúšťa sa vulgarizmov, nadávania, vyhrážania, ničenia vecí a rušenia nočného pokoja. Uviedla, že žalovaný napriek probačnej liečbe porušuje všetko
- drogy, alkohol a marihuana.
4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/7/2023-77 zo dňa 01. 02. 2023, lekársku prepúšťaciu správu z Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya Kremnica zo dňa 31. 05. 2018 a opatrenie OO PZ Žarnovica zo dňa 22. 08. 2022.
5. Z trestného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 2T/7/2023-77 zo dňa 01. 02. 2023 okresný súd zistil, že žalovaný bol právoplatne odsúdený za zločin nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 105/2022 Z. z. na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov. Žalovanému boli uložené obmedzenia, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu spočívajúceho najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zároveň mu bolo uložené aj ochranné opatrenie - ústavné ochranné protitoxikomanické liečenie.
6. Z lekárskej prepúšťacej správy Psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya Kremnica zo dňa 31. 05. 2018 okresný súd zistil, že žalovaný bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici od 27. 05. 2018 do 31. 05. 2018. Bol prijatý na hospitalizáciu cestou RLP v doprovode polície pre heteroagresívne správanie s vyhrážkami zabitia ostatných po užití alkoholu a iných psychoaktívnych látok. Intrapsychická tenzia veľmi zvýšená, negativistický, dikcia veľmi hlasná, verbálne a brachiálne agresívny. PMT a dynamogénia instabilná. Afektivita iritabilná, nálada rezonantná. Orientácia nezistiteľná pre nespoluprácu pacienta. Myslenie koherentné, tachypsychické, bez sui tendencii. Vnímanie intaktné. V anamnéze abúzus alkoholu, heteroagresivita, vyhrážky zabitia. Ako diagnóza bola stanovená porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok. Po psychoedukácii v kombinácii s užívaním liekov došlo k stabilizácii stavu žalovaného, ústupu porúch správania. Žalovaný bol prepustený do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti.
7. Súd prvej inštancie posúdil vec na základe zisteného skutkového stavu v súlade s § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 , ods. 2 písm. e), f), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá CSP.
8. Okresný súd uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g), h) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu žalobkyne, keď žalobkyňa svojimi skutkovými tvrdeniami v spojení s listinnými dôkazmi neosvedčila, že by žalovaný svojím konaním ohrozoval alebo mohol ohroziť jej život, zdravie alebo psychickú integritu. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že by zo strany žalovaného dochádzalo k agresívnemu fyzickému správaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie, či ku psychickému ubližovaniu v podobe napríklad hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania, vulgárneho nadávania a pod. žalobkyne, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie, alebo vyvolať obavu o jej život. Len všeobecná obava žalobkyne pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Listinné dôkazy ohľadom odsúdenia žalovaného z roku 2023, resp. jeho hospitalizácia v psychiatrickej nemocnici z dôvodu heteroagresívneho správania sa žalovaného voči okoliu z roku 2018 neumožňujú bez ďalšieho vyvodiť záver, že by správanie žalovaného voči žalobkyni predstavovalo bezprostredné, reálne a aktuálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne a jej osobnostnej integrity, alebo obavu z takéhoto možného správania sa žalovaného. Agresívne správanie žalovaného voči okoliu, pre ktoré bol hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v roku 2018 nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Jeho nariadenie nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“, nakoľko nebolo nijako osvedčené, že by žalovaný v čase rozhodovania (s výnimkou odsúdenia za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) bol odsúdený, resp. aspoň riešený príslušnými orgánmi v súvislosti s protiprávnou činnosťou, ktorá by zahŕňala fyzické či psychické násilie, a to či už voči žalobkyni alebo iným osobám. Pokiaľ žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť nevstupovať do označeného domu, nijako nekonkretizovala či žalovaný vôbec do tohto domu chodí, ako často, z akého dôvodu, aký má k nemu prípadný právny vzťah, resp. iný dôvod jeho návštev, či sa dopúšťa násilného správania voči žalobkyni, príp. iným osobám, kedy a akým spôsobom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval len úplne všeobecné konštatovania o tvrdenom agresívnom a násilnom správaní žalovaného, bez akejkoľvek bližšej konkretizácie. Neboli k nemu ani pripojené žiadne dôkazy, z ktorých by akokoľvek vyplývala konkrétna forma protiprávneho konania žalovaného, ktoré by malo byť spôsobilé zasiahnuť do telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila základ nároku, preventívnej ochrany ktorého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, považoval súd za nadbytočné posudzovať primeranosť (proporcionalitu) zásahu do práv žalovaného.
10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenia hrozby fyzického, či psychického násilia zo
strany žalovaného, ktorého by sa mal vo vzťahu k žalobkyni dopúšťať, a ktoré by odôvodňovalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal náhradu trov konania, lebo mu žiadne nevznikli.
12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. b) CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podala odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odvolaní uviedla, že polícia v Žarnovici žalovaného pozná ako výtržníka, často boli privolaní na miesta v okrese Žiar nad Hronom - reštaurácia - I. J., J., J. B.. Susedia K. L. vie o jeho konfliktnom správaní, A. M. vidí hliadku, čo volali v ohrození, A. B. vie o jeho alkoholických a drogových abúzusoch. Má za to, že súd nesprávne posúdil dôkaznú situáciu, existuje reálne a bezprostredné nebezpečenstvo, že žalovaný jej môže ublížiť a narušiť jej právo na pokojné bývanie a bezpečie. Žalovaný sa dlhodobo správa agresívne, poškodzuje veci, nadáva, provokuje, žiada o jeho preverenie a ochranu polície pred ním.
13. V súlade s § 331 CSP žalovanému nebol doručený návrh ani uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zamietnutý, ani odvolanie žalobkyne.
14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
15. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností. Dôvody, pre ktoré návrh zamietol správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Súd prvej inštancie na základe osvedčených skutočností, zistený skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva a tieto aj správne interpretoval.
19. Odvolanie žalobkyne nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
20. Predmetom konania je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
21. Odvolací súd udáva, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť z dvoch dôvodov - jedným je bezodkladná úprava právnych pomerov a druhým je potreba zamedziť zmareniu exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pri ich nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov, pričom miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
22. Na to aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila dôvody na jeho nariadenie, t.j. v tomto prípade potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť postavené len na domnienkach či úvahách o možnej ujme na právach navrhovateľa (žalobkyne). Dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k
nemu pripojených listín, preto zákonodarca v ustanovení § 326 CSP upravil osobité náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú - opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva. To prirodzene kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu s dôrazom na zodpovednosť žalobcu za vlastnú procesnú aktivitu. Súd vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza.
23. Súd prvej inštancie správne posúdil vec tak, že žalobkyňa na základe ňou tvrdených skutočností návrhu neosvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorých by súd žalovanému zakázal vstup do nehnuteľnosti a zakázal mu zdržiavať sa v okolí domu a dvora. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nevstupovať do domu alebo do bytu pri dôvodnom podozrení z násilia, musí byť osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni, ktoré odôvodňuje neodkladnú úpravu pomerov. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa dlhodobo správa násilne, agresívne a protizákonne s tým, že sa dopúšťa fyzického, psychického a duševného násilia, každodenne narušuje domovú slobodu, dopúšťa sa vulgarizmov, nadávania, vyhrážania, ničenia vecí a rušenia nočného pokoja, napriek probačnej liečbe porušuje všetko - drogy, alkohol a marihuana. Súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a priložených listinných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by osvedčili podozrenie z násilia žalovaného voči žalobkyni ohrozujúceho jej telesné zdravie, že by dochádzalo, či ku psychickému ubližovaniu v podobe napríklad hrubých vyhrážok, ponižujúceho urážania, osočovania, vulgárneho nadávania a pod. žalobkyne, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť jej duševné a fyzické zdravie, alebo vyvolať obavu o jej život. Len všeobecná nekonkretizovaná obava žalobkyne pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Žalobkyňa neosvedčila, že by správanie žalovaného voči nej predstavovalo bezprostredné, reálne a aktuálne ohrozenie jej duševného a fyzického zdravia a jej osobnostnej integrity, alebo obavu z takéhoto možného správania sa žalovaného. Ani podľa odvolacieho súdu nebolo žalobkyňou hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobkyni, že žalovaný svojím konaním ohrozuje telesnú integritu alebo duševnú integritu žalobkyne, že žalobkynina osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia a je preto odôvodnená potreba neodkladnej úpravy. Osvedčiť tieto skutočností možno predovšetkým lekárskymi správami, trestným oznámením, čestnými vyhláseniami tretích osôb. Osvedčenie neodkladnej úpravy nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Žalobkyňa ani netvrdila, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno osvedčenia predpokladov na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
24. Súd prvej inštancie, vzhľadom na vyššie uvedené vecne správne rozhodol, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie potvrdil.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie t.j. 16.10.2025. Ak žalobkyňa po rozhodnutí súdu prvej inštancie v podaní došlom okresnému súdu 01.12. 2025 tvrdila, že dňa 28.11.2025 sa dopustil žalovaný trestného činu tým, že jej ublížil na zdraví, uvedené odvolací súd nemohol zohľadniť pri posudzovaní napadnutého rozhodnutia.
26. V súlade s § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom na nové skutočnosti tvrdené žalobkyňou, nič jej nebráni opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvedie nové skutočnosti.
27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Žalobkyňa - navrhovateľka neodkladného opatrenia nebola úspešná v odvolacom konaní,
preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní nevznikli trovy konania a z obsahu spisu ani nevyplývajú, preto mu ich súd nepriznal.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).