Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

65Ek/710/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: GeCom, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6082/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 36 705 268 v konaní zast.: JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 31,98 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Barbory Hovanovej so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves pod sp. zn. 289EX 324/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/710/2020 zo dňa 15. 10. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že sa oboznámila s podanými námietkami proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora, podanými prílohami od súdneho exekútora, ktoré tvorili správy o zisťovaní majetku povinného a skonštatovala, že nezistila žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie Upovedomenia o zastavení exekúcie. Ďalej uviedla, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Pokiaľ teda súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou súčasne zistil, že súdny exekútor v rámci priebehu exekúciu zisťoval zexekvovateľný majetok povinného súčinnosťou v dostupných registroch. Z uvedených lustrácií vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, žiadne vozidlá, všetky lustrácie v bankách boli negatívne, a povinný nie je zamestnaný, nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské poistenia, úrazové poistenie a nepoberá ani poistenie v nezamestnanosti. Súdny exekútor vykonal lustrácie, na základe ktorých zistil, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok, nakoľko nevlastní ani motorové vozidlo ani

nehnuteľný majetok. Súd mal za preukázané, že po začatí exekúcie súdny exekútor v dostatočnom rozsahu zistil majetkové pomery povinného. Následne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dospel k záveru, že súdny exekútor preukázal súdu postup v súlade s Exekučným poriadkom, a nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného, ktorým by došlo k uspokojeniu nároku oprávneného. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie súdny exekútor nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu je daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Pokiaľ mal oprávnený za to, že súdny exekútor nevykonáva postup pri exekúcii majetku povinného v súlade s Exekučným poriadkom, mal právo obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol zistený žiadny reálny majetok povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že súdny exekútor správne postupoval, keď povinného vyhodnotil ako nemajetného. Vyššia súdna úradníčka rovnako považovala za potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) považuje za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov exekútora do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného. Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo viac ako 5 rokov od začatia zisťovania majetku (predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale u ktorých nebude v dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok. Námietky oprávneného, v ktorých uvádza, že nemajetnosť povinného nebola dostatočne preukázaná a v prípade povinného fyzickej osoby možno predpokladať, že táto osoba musí mať príjem a hnuteľný majetok súd preto považoval za nedôvodné. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou po posúdení námietok oprávneného a preskúmaním obsahu exekučného spisu dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady na postup podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil opätovne (rovnako námietky proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie) predovšetkým tým, že povinný disponuje, resp. môže disponovať majetkom, z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Súdny exekútor podľa názoru oprávneného bezdôvodne nevykonal obhliadku miesta trvalého bydliska povinného. Podľa názoru oprávneného súdny exekútor po celý čas výkonu exekúcie nedostatočne zisťoval rozsah zexekvovateľného majetku. Považoval za neakceptovateľné, že pre zastavenie exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku postačuje relatívna nemajetnosť povinného, pričom tento výklad súdu je podľa názoru oprávneného v rozpore so zásadou proporcionality a výrazne znevýhodňuje oprávneného.

3. Súdny exekútor s podanou sťažnosťou nesúhlasil a stotožnil sa s rozhodnutím súdu. Súčasne uviedol, že majetkové pomery povinného zisťoval v súlade s exekučným poriadkom a vyhláškou MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Z vykonaných lustrácií bolo preukázané, že povinný nevlastní žiaden zexekvovateľný majetok. Pri zisťovaní majetnosti povinného postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. V čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie nemal vedomosť o existencii majetku resp. príjmov povinného, ktoré by exekúcii podliehali, v dôsledku čoho je nepochybné, že tu bol daný dôvod pre zastavenie exekúcie. Túto skutočnosť aj súdu preukázal už pri samotnom rozhodovaní o námietkach oprávneného v predloženej správe o stave a priebehu exekúcie obsahujúcej aj odpovede z vykonaných súčinností. V priebehu exekučného konania neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky. Keďže nebol z vykonaných lustrácii zistený žiadny reálny majetok alebo príjmy povinného, ktorý by mohol byť použitý na splnenie vymáhaného nároku, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, som povinného vyhodnotila ako nemajetného. Na základe objektívneho zhodnotenia majetkových pomerov povinného v súlade s Exekučného poriadku vydal upovedomenie o zastavení exekúcie. Na základe uvedeného považujem tvrdenie oprávneného o

nečinnosti súdneho exekútora uvedené v sťažnosti za nedôvodné a navrhol súdu sťažnosť oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/170/2020 zamietnuť.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a 2 , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a 2 ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci relevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom rozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky sudca len skutočne nad rámec dopĺňa, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu veci závisí od výkladu formulácie zákonného ustanovenia, cit.: „...nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy... ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora“. Sudca, rozhodujúc o sťažnosti, má za to, že pojem „zistenie majetku alebo príjmov“ predpokladá stav, pri ktorom zistený majetok, po jeho odbornom zhodnotení súdnym exekútorom, bude postačovať aspoň na úhradu trov súdneho exekútora. Nakoľko v danom prípade súdny exekútor nezistil a nezaexekvoval majetok povinného, teda nepostihol majetok povinného, ktorý by stačil aspoň na

úhradu trov exekútora, bol, podľa názoru sudcu, daný dôvod pre vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že v priebehu exekúcie (po dobu piatich rokov), resp. od posledného zexekvovania majetku, na majetok povinného, fyzickej osoby, nebol zistený majetok, či príjmy, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného (alebo aspoň uhradiť trovy exekúcie). Pokiaľ oprávnený v námietkach aj v sťažnosti uviedol, že majetkové pomery povinného umožňujú postihnutie majetku, napríklad miestnym zisťovaním hnuteľných vecí, uvedené bez ďalšieho nemá za následok preukázanie majetku povinného v takom rozsahu, ktorý by umožňoval úhradu aspoň trov exekúcie. Súdny exekútor spolu s námietkami dostatočne preukázal úkony, ktoré vykonal a ktoré viedli k záveru, že nebol zistený majetok, ktorý by bol súdnym exekútorom v exekúcii postihnuteľný. Skutočnosť, že sa s uvedenými závermi oprávnený nestotožňuje nemá za následok bez ďalšieho dôvod na zrušenie súdnym exekútorom vydaného Upovedomenia o zastavení exekúcie. Oprávnený môže opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie a opätovne očakávať vedenie exekúcie na majetok povinného minimálne po dobu piatich rokov, počas ktorých môže dôjsť k zmenám v majetkových pomeroch povinného. Súdny exekútor, ani súd, nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav zodpovednosť nenesú.

14. Rovnako sudca dodáva, že dokazovať neexistenciu exekvovateľného majetku nie je možné. Možné je iba preukázať, kedy a aké úkony súdny exekútor vykonal, a pokiaľ sú dostatočné a neviedli k zisteniu majetku, alebo príjmov, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, potom má uvedené za následok skutkový stav, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Súdny exekútor preukázal vykonanie úkonov smerujúcich k zisteniu majetku, ktoré súd považuje za dostatočné na preukázanie skutkového stavu, podľa ktorého sa nepodarilo zistiť majetok, alebo príjmy povinného, ktoré by umožňovali čo i len čiastočné vymoženie pohľadávky.

15. Preskúmaním upovedomenia o zastavení exekúcie, sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, exekučného titulu a jednotlivých skutkových okolností, dospel sudca k záveru, že zastavenie exekúcie voči povinnému je dôvodné, nakoľko povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné čo i len čiastočne uspokojiť nárok oprávneného a súdneho exekútora, a preto sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, a preto bol daný dôvod podľa Exekučného poriadku na vydanie Upovedomenia o zastavení exekúcie.

16. O trovách konania oprávneného o podanej sťažnosti rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).