Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Sa-7-2025.pdf
PDF · 66.11 KB
Case nature
Subarea
19Sa/7/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 21.07.2025 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť rozhodnúť o jeho žiadosti o starobný dôchodok z 01.05.2023. 2. Skôr než správny súd mohol pristúpiť k preskúmaniu namietanej nezákonnosti v podobe nečinnosti žalovanej, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na meritórne prerokovanie a rozhodnutie veci. 3. Správny súd z lustrácie vykonanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. Úmrtie žalobcu mal správny súd zároveň preukázané z Oznámenia o úmrtí vydaného dňa XX.XX.XXXX matričným úradom mesta Nové Zámky. 4. Podľa § 35 ods. 1 SSP „Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.“ 5. Podľa § 99 písm. b) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.“ 6. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“ 7. Jednou zo základných podmienok konania pred správnym súdom je procesná spôsobilosť účastníkov konania. Správny súdny poriadok neupravuje expressis verbis stratu procesnej subjektivity. V takomto prípade sa použijú na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“). 8. Podľa § 62 CSP „Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.“ 9. Podľa § 63 ods. 1 CSP „Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.“ 10. Podľa § 63 ods. 2 CSP „V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.“ 11. Podľa § 63 ods. 3 CSP „Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.“
12. V predmetnej veci je predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom zákonnosť namietanej nečinnosti žalovanej, teda efektivity, účelnosti a včasnosti vykonaných procesných úkonov v začatom administratívnom konaní a skutočnosti, či možno s ohľadom na jeho doterajší priebeh konštatovať, že žalovaná je nečinná, pokiaľ do dňa podania žaloby resp. do dňa rozhodovania správneho súdu v danom administratívnom konaní nerozhodla. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom prieskumu nie je konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie žalovanej, ktoré by sa výrokom dotýkalo práv alebo oprávnených záujmov žalobcu a jeho prípadných majetkových práv. V danom prípade preto nemožno dospieť k záveru, že konanie sa týka majetkového sporu, v ktorom by vzhľadom na jeho povahu bolo možné pokračovať. 13. Aj rozhodovacia prax kasačného súdu zdôrazňuje potrebu odlišovania, či je predmetom prieskumu nečinnosť v prebiehajúcom administratívnom konaní alebo priamo rozhodnutie ako jeho výsledok (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/91/2022 z 18.05.2022). 14. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v prejednávanom prípade nejedná o sporové konanie, ktoré je charakterizované o. i. kontradiktórnym postavením strán v spore a nejde ani o majetkový spor, teda o spor, ktorého predmetom by bolo plnenie, ale predmetom konania je posúdenie namietanej nečinnosti žalovanej, správny súd konštatuje, že s tým súvisiaca strata spôsobilosti žalobcu byť účastníkom súdneho konania predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky súdneho konania, ktorý nemožno odstrániť a má za následok zastavenie konania postupom podľa § 99 písm. b) SSP. 15. Podľa § 170 SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak: a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.“ 16. Podľa § 175 ods. 1 SSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 17. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.