Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-47-2021.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C., proti žalovanej: M. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, C., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželov po rozvode, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu žalobcu a žalovanej k družstevnému dvojizbovému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na šiestom poschodí v bloku V.-X/X na ulici G. XXXX/XX v C. s tým, že určuje, že budúcou výlučnou nájmokyňou tohto bytu a členkou bytového družstva bude žalovaná.
P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 23.8.2021 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu družstevného dvojizbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na šiestom poschodí v bloku V.-X/X na ulici G. XX v C. a určil, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu a členkou družstva bude žalovaná. Zároveň nežiadal žalovanej uložiť povinnosť zabezpečiť mu bytovú náhradu. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili manželstvo dňa 10.11.2001 a toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. XXC/XXX/XXXX-XX z 3.9.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva pochádzajú dve deti, a to G., nar. X.X.XXXX a Z.Á., nar. XX.X.XXXX, ktoré boli na čas po rozvode zverené do starostlivosti matky.
Počas trvania manželstva strany sporu nadobudli kúpnou zmluvou z 30.5.2002 dvojizbový družstevný byt č. XX na šiestom poschodí v bloku V.-X/X na ulici G. XX za sumu 265 000 Sk, pričom na zaplatení kúpnej ceny sa podieľali ich rodičia a to rovnakým dielom. Dňa 30.5.2002 uzatvorili dohodu o prevode členských práv a povinností s bytovým družstvom v C. a pôvodnými nájomníkmi - prevodcami a následne 30.5.2002 žalobca uzatvoril s bytovým družstvom nájomnú zmluvu.
Po rozvode manželstva sa žalobca odsťahoval zo spoločného bytu, v ktorom zostala bývať jeho predchádzajúca manželka spolu s deťmi. Za celú dobu uhrádzal polovicu nájmu a poplatku za vývoz odpadu. Sporný byt však neužíva ani tam nechodí. Rozhodol sa však situáciu vyriešiť a to tým, že podal žalobu o zrušenie spoločného nájmu bytu. Žiadal, aby za výlučnú nájomkyňu bytu a členku bytového družstva bola určená žalovaná s tým, že nežiada ani bytovú náhradu.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že žalobu považuje za bezpredmetnú z dôvodu, že spoločný nájom bytu manželov zanikol zo zákona a preto žiada, aby žaloba bola zamietnutá.
Poukázala na to, že žalobca prejavil a realizoval svoju vôľu trvale opustiť spoločnú domácnosť v auguste 2008 a o tom, že nechcel zisť v spoločnej domácnosti svedčí aj skutočnosť, že bol podaný návrh na rozvod manželstva. Opustením spoločnej domácnosti žalobcom nastali právne následky uvedené v ustanovení § 707 ods. 1 OZ a jedinou nájomkyňou bytu sa stala žalovaná. Od roku 2008 býva v byte spolu s deťmi výlučne sama a žalobca po odchode zo spoločného bytu ani neprejavil vôľu bývať v tomto byte ani zrušiť spoločný nájom bytu manželov po rozvode. Poukázala na ustanovenia § 706, 707 a 708 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že nepopiera, že opustil spoločnú domácnosť, ale jeho odchodom nenastali právne následky uvedené v ustanovení § 707 ods. 1, t. j. také, že jedinou nájomkyňou bytu sa stala žalovaná, pretože v byte zostala bývať. Na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenia § 706, 707 Občianskeho zákonníka, pretože ide o byt družstevný a spoločný nájom žalobcu a žalovanej k predmetnému družstevnému bytu vznikol po uzatvorení manželstva. Poukázal na ustanovenia § 703, 705 Občianskeho zákonník a na ustanovenia týkajúce sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V prípade družstevných bytov platí, že ak sa manželia nedohodli, rozhodne o spoločnom nájme družstevného bytu manželmi súd na návrh niektorého z nich. Súčasne rozhodne aj o členstve v družstve. Preto na podanej žalobe naďalej trval.
5. Na nariadenom pojednávaní dňa 10.1.2022 žalovaná uviedla, že súhlasí s tým, aby súd zrušil spoločný nájom bytu a aby bola určená za budúcu výlučnú členku bytového družstva ako aj výlučnú nájomkyňu bytu.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, lebo strany sporu nenavrhli ďalšie dokazovanie a to ani dokazovanie výsluchom strán sporu. Žalovaná navrhla, aby ako svedok v konaní bol vypočutý jej otec, ale až v závere pojednávania. Keďže bol prítomný od začiatku pojednávania v pojednávacej miestnosti ako verejnosť, jeho výsluch už nebol umožnený, pričom jeho svedecká výpoveď by ani nemohla vyvrátiť skutočnosti, ktoré vyplývajú z listinných dôkazov. Preto tento dôkaz súdom nebol vykonaný.
7. Súd z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim A. C. a kupujúcimi A. H. a M. H. R., že predávajúci kupujúcim odpredal byt č. XX v bytovej jednotke súpisného čísla XXXX/XX za cenu 265 000 Sk. Zmluva bola uzatvorená 30.5.2002.
Nájomnou zmluvou z 30.5.2002 mal súd za preukázané, že prenajímateľ - vlastník bytu Bytové družstvo v C. uzatvorilo nájomnú zmluvu s A. H. a prenajalo mu dvojizbový byt č. XX na siedmom poschodí bytového bloku V.-X/X na ulici G. XX S. C.. Prenajímateľ zobral na vedomie, že nájomca žije v čase uzavretia nájomnej zmluvy v manželstve s M. H..
Dohodou o prevode členských práv a povinností z 30.5.2002 mal súd za preukázané, že prevodca A. C. a nadobúdatelia A. H. a M. H. uzatvorili dohodu o prevode členských práv a povinností, ktorou boli prevedené členské práva k dovjizbovému družstevnému bytu č. XX na šiestom poschodí na ulici G. XXXX/XX S. C..
X. Bytové družstvo C. ako prenajímateľ bytu sa vyjadril tak, že dostatočne nepozná osobné pomery strán sporu, preto sa nemôže objektívne vyjadriť k otázke, kto z rozvedených manželov má byť určený za budúceho výlučného nájomcu bytu a člena bytového družstva. Prenajímateľ zároveň oznámil, že strany sporu dlhodobo od mesiaca september 2009 poukazujú mesačné úhrady spojené s užívaním bytu osobitne, každá vo výške jednej polovice mesačného predpisu.
9. Podľa § 700 ods. 1 OZ, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práv a povinnosti. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami, spoločnými nájomcami jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s nim žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s nim žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak zomrie nájomca družstevného bytu a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve a nájom bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel.
Podľa § 707 ods. 1 OZ, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane jediným nájomcom pozostalý manžel.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o družstevný byt, zanikne smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi. Ak sa právo na družstevný byt nadobudlo za trvania manželstva, zostáva členom družstva pozostalý manžel a jemu patrí členský podiel; na to prihliadne súd v konaní o dedičstve. Ak zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na družstevný byt pred uzavretím manželstva, prechádza jeho smrťou členstvo v družstve a nájom družstevného bytu na toho dediča, ktorému pripadol členský podiel. Ak ide o viac predmetov nájmu, môže členstvo poručiteľa prejsť na viacerých dedičov.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak zomrie jeden zo spoločných nájomcov, prechádza jeho právo na ostatných spoločných nájomcov.
Podľa § 708 OZ, ustanovenia § 706 ods. 1 a 2 a § 707 ods. 1 platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.
10. V danom prípade mal súd za preukázané, že dohodu o prevode členských práv a povinností z 30.5.2002 sa žalobca a žalovaná ako manželia stali spoločnými členmi bytového družstva v C.. Následne uzatvorením nájomnej zmluvy žalobcom vznikol spoločný nájom manželov k bytu, ktorý je predmetom tohto sporu. Rozvedení manželia sa o zrušení spoločného nájmu k bytu nedohodli a preto v zmysle ustanovenia § 705 ods. 2 druhá veta OZ o zrušení spoločného nájmu bytu, o určení budúceho nájomcu a určení budúceho člena bytového družstva musel rozhodnúť súd a to na návrh jedného z rozvedených manželov, v danom prípade manžela. Súd si vyžiadal stanovisko prenajímateľa v súlade s ustanovením § 705 ods. 3 OZ, ale ten uviedol že nemá dostatok informácii a rozhodnutie ponechal na súd.
Keďže žalobca navrhol, aby za budúcu výlučnú nájomkyňu bytu a členku bytového družstva bola určená žalovaná, ktorá s tým súhlasila, bolo potrebné podanej žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca nežiadal, aby mu žalovaná zabezpečila náhradný byt a preto súd o tom nerozhodol, lebo tento výrok by bol nadbytočným.
11. K pôvodnému vyjadreniu žalovanej o tom, že spoločný nájom zanikol opustením spoločnej domácnosti žalobcu je potrebné konštatovať, že trvalé opustenie spoločnej domácnosti nezakladá prechod nájmu na iné osoby v prípadoch, ak ide o nájom družstevného bytu v spoločnom nájme manželov a nájomca, ktorý spoločnú domácnosť opustil bol aj členom družstva. Ustanovenie § 708 OZ, na ktoré poukazovala žalovaná sa na daný prípad nevzťahuje, lebo súd nerozhoduje o zrušení spoločného nájmu bytu podľa ustanovení § 706 ods. 1 a 2 OZ ani podľa § 707 ods. 1 OZ. Podľa stabilnej súdne praxe ustanovenie § 708 OZ nie je možné priamo použiť na družstevné byty, pretože ustanovenie § 707 ods. 2 OZ, ktoré obsahuje špeciálnu úpravu v dôsledku smrti jedného z manželov, nie je v § 708 OZ uvedené. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti jedným z manželov spoločných nájomcov družstevného bytu teda nemôže mať rovnaké následky ako smrť v prípadoch, keď trvale opustí byt ten z manželov, ktorému svedčí buď spoločné alebo individuálne členstvo v družstve. Trvalým opustením spoločnej domácnosti osobou, ktorá je nie len nájomcom (spoločným nájomcom) družstevného bytu ale aj členom družstva, nikdy k zániku jej nájmu nedochádza.
12. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu súd vo vzťahu k žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.