Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sas/60/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D. E., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/ SOC/2025/11861 Ant zo dňa 01.09.2025 a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/11862 Ant zo dňa 01.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 04.11.2025 žalobkyňa osobne podala na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu (ďalej len „žaloba“), označená ako „Žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa a nasl. “, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/11861 Ant zo dňa 01.09.2025 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/11862 Ant zo dňa 01.09.2025. Vzhľadom na vecnú príslušnosť Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) bola vec Krajským súdom v Banskej Bystrici postúpená správnemu súdu a to oznámením – postúpením veci sp. zn. 13Cn/2/2025 zo dňa 29.10.2025 s odkazom na a v znení neskorších predpisov. Vec je na správnom súde vedená pod sp. zn. 30Sas/60/2025.

2. Dňa 25.11.2025 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako: „Vec: vyjadrenie sa k výzve.“, v ktorom žalobkyňa uviedla, že dňa 01.09.2025, podala žalobu v sociálnych veciach na Krajský súd v Banskej Bystrici. Ďalej uviedla, že žaloba nebola adresovaná správne a určité veci v nej boli nesprávne formulované. Preto svoju žalobu prepracovala a správne formulovala a následne ju opätovne poslala na správny súd a predpokladala, že Krajský súd v Banskej Bystrici jej nesprávne adresovanú žalobu vráti, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici túto žalobu postúpil správnemu súdu. Preto žalobkyňa žiada správny súd, aby jej žalobu pôvodne podanú na Krajskom súde v Banskej Bystrici anuloval spolu so žiadosťou o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorá bola súčasťou tejto žaloby a do úvahy bral len žalobu zo dňa 16.09.2025, ktorá bola podaná na správnom súde.

3. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

5. Podľa , každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

6. Podľa , žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

8. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

9. Podľa , ods. 2 , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

10. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Žalobca ako účastník konania v postavení dominus litis má výlučné oprávnenie disponovať žalobou a to až do momentu vydania rozhodnutia správneho súdu. Z obsahu podania žalobkyne, doručeného správnemu súdu dňa 25.11.2025, je nepochybné, že žalobkyňa ním vzala žalobu v tejto veci späť, žiadala žalobu „anulovať“ a viac o nej nekonať.

12. Nakoľko žalobkyňa vzala podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.11.2025 svoju žalobu späť v celom rozsahu pred rozhodnutím vo veci, správny súd s poukazom na ust. v spojení s konanie zastavil.

13. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania správny súd uvádza, že v prípade odmietnutia žaloby alebo zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto zásady však existuje výnimka uvedená v , v rámci ktorej sa z hľadiska procesného skúma otázka zavinenia, t. j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa žaloba musela odmietnuť, resp. konanie sa muselo zastaviť. Kritérium procesného zavinenia je pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr späť. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je možné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania žalovanému. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. V posudzovanej veci sa žalobkyňa žalovaného nároku nedomohla, pretože k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia konaním žalovaného v tejto veci nedošlo. S prihliadnutím na vyššie uvedené vysvetlenie správny súd konštatuje, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania by podľa uvedeného ustanovenia mal žalovaný. Avšak zároveň musí správny súd konštatovať, že v danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu trov konania ani žalobkyňu, pretože žalovanému v zmysle aj v prípadoch, kedy je v konaní úspešný, prizná správny súd nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. V danej veci žalovanému v konaní nevznikli také dôvodne vynaložené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

14. O trovách konania preto správny súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené a správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa .

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením.

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech.

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , 2 ; v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Podľa , 2 ; (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.