Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-201-2023.pdf
PDF · 122.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-16C/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B., C. XXX, D. E. – D., nar. XX.X.XXXX a 2. F. B., C. XXX, nar. XX.X.XXXX, zást. oboch AK Slebodnik s.r.o., Štúrova 20, Košice IČO: 56 703 490, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Milan Slebodnik, proti žalovaným: 1. F. F., E. XXX, D. E. – D., nar. XX.X.XXXX a 2. F. G., H. I. XX, E., nar. XX.X.XXXX, zást. oboch Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice, IČO: 36 861 855, za ktorého ako konateľ koná advokát Mgr. Peter Dittrich, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K3-16C/62/2021 - 96 z 27. júla 2023
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcom proti žalovaným p r i z n á v a spoločný a nerozdielny nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, na ktoré plnenie žalovaní 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví určil, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku v katastrálnom území C. zapísaného na LV č. XXX ako parcela registra “C“, p. č. 1232/74 – orná pôda vo výmere 365 m2 a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia od otca žalobcu 1 kúpnou zmluvou z 31.5.2001 odkúpili z parcely č. 1232/1 geometrickým plánom č. 322/113/2001 z 24.4.2001 odčlenenú novovytvorenú parcelu č. 1232/50. Následne Okresný úrad Košice – okolie stavebným povolením z 21.9.2001 žalobcom povolil stavbu rodinného domu na tomto pozemku p. č. 1232/50 o. i. s podmienkou, že stavba sa osadí presne podľa zakreslenia v situácii osadenia, ktorá je súčasťou overenej projektovej dokumentácie s odstupmi od susedných pozemkov, ako tieto reprodukoval v 6. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím obce z 2.12.2003, pričom z jeho odôvodnenia vyplynulo, že stavba rodinného domu bola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní plne v súlade s podmienkami právoplatného stavebného povolenia stavby, o čom Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Košice neskôr vo svojom liste z 3.8.2020 po zistení, že rodinný dom žalobcov predsa od kolaudácie sa posunul o niekoľko metrov, sa vyjadril ako o nepochopiteľnej záhade. Žalobcovia pozemok p. č. 1232/50 opakovane dali zamerať dvom rozdielnym geodetom, najprv pred kúpou, kedy geodet kupovaný pozemok vytýčil v prírode kolíkmi, podľa ktorých svoj pozemok oplotili, pričom ďalšie zameranie pozemku bolo vykonané pri kolaudácii, kedy bol zameraný už aj dom postavený na ich pozemku p. č. 1232/50. Žalobcovia pritom tak na základe prvého, ako ani na základe druhého geodetického zamerania nemohli nadobudnúť akúkoľvek pochybnosť, že to, čo kúpili od otca žalobcu 1 a kde aj postavili svoj rodinný dom, nie je jeho pozemkom,
pričom od neho takto kúpený pozemok dobromyseľne a nerušene užívali viac, ako desať rokov, a to až do sporu so žalovanými, ktorí podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku p. č. 1232/74 jeho kúpou sa stali až v roku 2016. Žalobcovia v konaní zdôrazňovali aj to, že pokiaľ by ich rodinný dom nestál na ich pozemku p. č. 1232/50, ale stál by na pozemku inej osoby, bez vyriešenia tohto právneho stavu by nebolo došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia.
3. Všetci v konaní vypočutí svedkovia (J. K., L. B., M. B., F. B.) potvrdili, že celý pozemok p. č. 1232/1 asi od roku 1982/1983 bol oplotený dreveným plotom v tvare písmena U, popri ceste bol železný plot, ktorý postavil ešte starý otec žalobcu 1 a jeho poloha sa nezmenila, plot aj dnes stojí presne na tom istom mieste, ako pred rokmi. Na spodnej južnej hranici p. č. 1232/1 sa nachádzal drevený hranol, ktorý rodinou otca žalobcu 1 bol považovaný za hranicu pozemku, podľa ktorého v čase, keď vlastníkom pozemku bol ešte starý otec žalobcu 1, bolo postavené aj pôvodné drevené oplotenie, z tohto hranola išiel drôt, a to zrejme až smerom do záhrady ku Toryse, avšak v ďalšej časti bol už zničený. Určite za domom žalobcov boli aj nejaké drevené stĺpiky, ktoré žalobca 1 neskôr zbúral a na ich mieste nahradil železnými stĺpmi s pletivom. Za pôvodne dreveným plotom bolo pole, južná hranica v rodine nebola sporná, za ňou pozemky malo družstvo. Všetci svedkovia videli geodetom vytýčené kolíky medzi parcelami patriacimi žalobcom a rodičom žalobcu 1 umiestnené presne tam, kde v súčasnosti sa nachádza oplotenie. Svedok F. B. potvrdil, že od roku 2014 mal vedomosť o nejakom probléme s hranicami okolo ich pozemkov, že hranica jeho pozemku nejde od garáže, ale až od domu, pričom aj jeho garáž je postavená nie na jeho, ale na bratovom pozemku. Zároveň potvrdil, že drevený kolík sa nachádzal niekde v rohu p. č. 1232/74.
4. Žalovaní nehnuteľnosť p. č. 1232/74 nadobudli v roku 2016 od vlastníkov zapísaných na príslušnom liste vlastníctva v dobrej viere. V konaní sa bránili, že žalobcovia pri nadobudnutí nehnuteľnosti neboli dobromyseľní, došlo k posunu hraníc pozemkov v rámci rodiny, pričom aj geodetické zametanie pozemku úmyselne bolo vykonané od bodov určených žalobcami, resp. ich právnymi predchodcami. Zameranie domu ku kolaudácii je pritom úplne iné, ako je realita, čo nemožno pričítať samotnému geodetovi, pretože objektívnym pohľadom podľa nich aj laik musí vidieť, že stavba nie je postavená v súlade so stavebným povolením a s geometrickým plánom, nakoľko je posunutá o sedem metrov.
5. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení mal za nesporný, keďže títo tvrdili, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá v katastri nehnuteľností je zapísaná ako vlastníctvo žalovaných, ktorým preto svedčila pasívna vecná legitimácia v spore. Citoval ustanovenia §134 a §129 ods. 1 a ods. 2, ako aj §130 ods. 1 o. z. a podal tiež výklad zákonných podmienok vydržania. Dobromyseľnosť žalobcov, že im vec, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy z 2001, vlastnícky patrí a tým aj oprávnenosť ich držby, v konaní mal za nespornú. S odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 3Cdo/17/2016, 4Cdo/283/2009 zdôraznil, že dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná nie iba zo subjektívneho (osobného) presvedčenia samého účastníka, ale vždy z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva vec, ktorej vlastníctvo nenadobudol, pričom ide o vnútorný psychický stav, ktorý je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. k vykonávaniu práva pre seba, z ktorých možno potom usúdiť, či držiteľ (ne)mohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí a keď okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, t. j. tzv. uchopenie sa držby. Zdôraznil preto, že predpokladom oprávnenosti držby je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje, pričom o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí, pričom ide o omyl ospravedlniteľný, t. j. taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu možno požadovať od každého. Pri svojich úvahách o dobromyseľnosti žalobcov mal na zreteli aj právne závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. II. ÚS 484/2015, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba vždy skúmať, či držiteľ (ne)mohol byť objektívne presvedčený, že držanú vec nadobudol poctivým spôsobom, t. j. spôsobom, ktorý je v súlade s dobrými mravmi.
6. V danom prípade, kedy žalobcovia svoju dobromyseľnosť odvodzovali od domnelého právneho titulu, ktorým bola kúpna zmluva uzavretá s právnym predchodcom žalobcu 1, ako aj od vytýčenia hraníc ich pozemku geodetom, uzavrel, že z predložených zameraní skutočného stavu dotknutého pozemku a jeho okolia vyplýva posun hraníc pozemkov zo severnej strany, t. j. od cesty p. č. 3081/1 – pozemku p. č. 1242 a následne p. č. 1232/1 a 1232/50. Berúc do úvahy skutočnú užívaciu hranicu pozemkov
p. č. 1232/1 a 1232/50 (resp. 1232/74) zakreslenú na zameraní v spise na č. l. 75 uzavrel, že táto výrazne neprevyšuje rozmery pôvodného pozemku p. č. 1232/1 patriaceho právnemu predchodcovi žalobcu 1, pričom posun skutočne užívaného pozemku podľa zmeraní v spise na č. l. 13 a 75 je zrejmý zo severnej strany – od hranice s pozemkom p. č. 1242 i západnej strany – od cesty p. č. 1231/1, kedy dlhodobo právnymi predchodcami žalobcov vybudovaná hranica pozemku nekopíruje stav podľa katastrálnej mapy, a celková hranica pôvodného pozemku p. č. 1232/1 je posunutá smerom na východ a na juh. S prihliadnutím aj na tvar žalobcami a ich právnym predchodcom užívaného pozemku a na jeho umiestnenie v teréne uzavrel, že v danom prípade nedošlo k značnému prekročeniu hraníc pozemku a že takéto posunutie hraníc pozemku zároveň nie je možné považovať za uzurpovanie si susedného pozemku, keďže zo strany právnych predchodcov žalobcov nedošlo k rozšíreniu hraníc ich pozemku jedným smerom – smerom k voľnému pozemku, ktorý nikto neužíval, ale došlo zrejme k nesprávnemu vytýčeniu hraníc pozemkov v teréne v rozpore so súčasnými katastrálnymi hranicami.
7. Pri svojom rozhodovaní mal na zreteli, že hranice pozemku takto vytýčili právni predchodcovia žalobcu 1, a to ešte jeho starý otec, pričom tieto podstatne neprekračovali celkovú výmeru jemu patriaceho pozemku, keď podľa uvedeného vytýčenia bol postavený plot, ktorého poloha sa doposiaľ nemenila, čo potvrdili všetci vypočutí svedkovia. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorej závery sú použiteľné aj v podmienkach SR (22 Cdo 1848/1998, resp. 22 Cdo 220/2007), majúc na zreteli, že dôvodom takého omylu, keď držiteľ sa môže oprávnene domnievať, že sa ujal držby nehnuteľnosti v zmysle určitého právneho úkonu a nadobudol vlastníctvo aj k jej spornej časti, hoci v skutočnosti sa ujal držby nielen kúpeného, ale aj susedného pozemku, môže byť nepravidelný tvar pozemku, neprehľadný terén, nesprávne vytýčenie hraníc alebo skutočnosť, že mu prevádzateľ odovzdá pozemok v hraniciach, ako ho sám užíval, pričom podľa ustálenej súdnej praxe dobromyseľnosť môže byť daná aj pri rozdieloch medzi nadobudnutou a skutočne držanou výmerou až do 50 % uzavrel, že celková výmera žalobcami držaného pozemku, ako aj jeho tvar v teréne, pri jeho oplotení v danom prípade vyvolala u žalobcov dôvodné presvedčenie, že im patrí celý takto geodetom vytýčený pozemok a nemal preto pochybnosti o ich dobromyseľnosti. S poukazom aj na závery NS ČR vyslovené vo veci 22 Cdo 2211/2000 skutočnosť, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia si nenechali zamerať hranice pozemku zo všetkých strán, aby sa presvedčili o výmere pozemku, resp. o správnosti vedenia hranice pozemkov určenej ich právnymi predchodcami, podľa súdu neznamenala nedostatok ich dobrej viery, a vychádzal zo záverov vykonaného dokazovania, že hranice pôvodného pozemku p. č. 1232/1 v rodine žalobcu 1 boli dlhodobo považované za nesporné.
8. S takýmto odôvodnením žalobe vyhovel po tom, čo uzavrel, že žalobcovia splnili všetky zákonom ustanovené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva, pretože nerušene užívali nehnuteľnosť po dobu viac než desať rokov počnúc dňom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti p. č. 1232/50 dňom 7.6.2001 až do roku 2016, kedy ich oslovili žalovaní ako noví vlastníci sporného pozemku p. č. 1232/74 s tým, že na dobromyseľnosť držby pozemku žalobcami nemá vplyv ani nedodržanie podmienok určených v stavebnom povolení, resp. porušenie administratívnych predpisov, keďže rodinný dom žalobcovia postavili na pozemku, o ktorom si mysleli, že im vlastnícky patrí.
9. Nestotožnil sa pritom s obranou žalovaných, že dobromyseľnosť žalobcov je vylúčená vzhľadom na okolnosť, že pozemok nadobudli od svojich príbuzných, pričom podľa nich malo dôjsť k úmyselnému posunu hranice pozemku v rámci rodiny. Dôvodil pritom, že len samotná okolnosť, že išlo o prevod medzi príbuznými, nevylučuje dobromyseľnosť nadobudnutia sporného pozemku, pričom v prospech dobromyseľnosti žalobcov ako rozhodujúce svedčili tie konkrétne okolnosti prípadu, že všetci vypočutí svedkovia boli presvedčení, že rodine patrí ňou užívaný pozemok tak, ako jeho hranice určil oplotením ešte starý otec žalobcu 1, pričom títo až do oznámenia problému žalovanými nemali pochybnosti, že im tento pozemok patrí vrátane matky žalobcu 1, ktorá ako manželka predchádzajúceho vlastníka pozemku rovnako nemala vedomosť o nejakom posune, prípadne nesprávnom vymedzení hraníc pozemku v teréne.
10. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k otázke tvrdenej dobromyseľnosti žalovaných pri nadobudnutí ich vlastníckeho práva k spornému pozemku od jeho zapísaných vlastníkov, a to upriamením pozornosti na právne závery veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR z 27.4.2021 v jeho rozhodnutí vo veci 1VObdo/2/2020, v zmysle ktorého dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť zapísaného údaja v katastri nehnuteľností o jej predchádzajúcom vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo a pre poskytnutie ochrany tomuto právu, ak sa preukáže, že
táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, k čomu došlo aj v tejto sporovej veci posudzovanej mestským súdom. Aby totiž de iure došlo k zmene v osobe vlastníka prevádzaných nehnuteľností (a nielen k zmene faktického stavu ako stavu zapísaného v katastri nehnuteľností), musia byť splnené aj ďalšie podmienky, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu s tým, že ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa, a to ani v situácii, ak bolo vyhovené jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, keďže dobrá viera nadobúdateľa, že určitú vec nadobúda od vlastníka, má totiž vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje; v iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu §70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) upravujúceho hodnovernosť údajov katastra nezodpovedá pritom výklad, podľa ktorého už len samá evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastníkom a s týmto odôvodnením dospel k záveru, že žalovaní, ak aj boli dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosť od ich vlastníka, vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nemohli nadobudnúť kúpnou zmluvou z r. 2016, keďže predávajúci nebol jej vlastníkom.
11. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil zásadou úspechu žalobcov v spore ustanovenou v §255 ods. 1 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku žalovaní podali odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov ustanovených v §365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
13. Zotrvali na svojich námietkach, že žalobcovia pri užívaní spornej nehnuteľnosti objektívne museli vedieť o spornosti hranice pozemkov a neboli preto pri držbe sporného pozemku dobromyseľní, v dôsledku čoho nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nemu titulom vydržania napriek ich tvrdeniam, o ktorých pravdivosti sa dlhé roky presviedčali. Za podstatné pri tejto svojej námietke považovali skutočnosť, že pôvodné drevené oplotenie postavené starým otcom a otcom žalobcu 1 nebolo postavené v súlade s prebiehajúcimi katastrálnymi hranicami, ako ani v súlade s vlastníckym alebo užívacím právom žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, ktorí svojvoľne posunuli oplotenie do cudzieho pozemku a tento si prisvojili, hoci im nikdy nepatril a úmyselne si tak rozšírili svoje vlastníctvo smerom do poľa s tým, že si to nikto nevšimne. Uvedené podľa nich potvrdili aj samotní žalobcovia, keď uviedli, že za vzniknutý stav môžu skutoční vlastníci, ktorí užívanie svojho pozemku žalobcami, resp. právnymi predchodcami žalobcu 1 nerozporovali po dobu niekoľkých desaťročí. Žalovaní od počiatku sporu pritom tvrdili, že zo strany žalobcov, resp. ich právnych predchodcov došlo k manipulatívnemu správaniu, keď títo svojvoľne oplotili pozemok na južnej a východnej strane tak, že nerešpektovali vlastnícke hranice a drevené oplotenie posunuli takmer o 7 m smerom na juh oproti stavu zapísanému v katastri nehnuteľností, t. j. na cudziu nehnuteľnosť, čo keďže išlo o úmyselné konanie, nemôže byť podkladom k vydržaniu nehnuteľnosti.
14. Vzhľadom na to, že pozemok, ktorý bol predmetom kúpy žalobcami ako novovytvorená parcela p. č. 1232/50 bola vytvorená na základe geometrického plánu vyhotoveného podľa pokynov otca žalobcu 1, pričom geodet podľa nich nezameral správnosť osadenia oplotenia na južnej a na východnej hranici pozemku, ale namiesto toho pri zameriavaní pozemku vychádzal z pokynov otca žalobcu 1, a teda len z predpokladu, že tieto hranice vytvorené oplotením pozemku sú správne, nemôže byť podľa odvolateľov správny ani záver súdu, ktorý vyplynul z 33. odseku jeho odôvodnenia, že hranice pozemku boli zamerané zo všetkých strán, keďže zameraná bola len dĺžka južnej hranice, ale nie správnosť jej osadenia. Žalobcovia v teréne postupovali teda podľa svojvoľne postaveného dreveného oplotenia, od ktorého merali geodetom vymeraný pozemok v požadovanej výmere, pričom až geodet, ktorý až následne vyhotovoval geometrický plán, vychádzal už z podkladov katastra nehnuteľností a z katastrálnej mapy a pri svojich meraniach správne zakreslil južnú a východnú hranicu tak, ako táto je vedená v katastri nehnuteľností a hranicu medzi parcelami č. 1232/1 a novovytvorenej parcely 1232/50 určil podľa výsledkov tohto svojho merania. Odvolatelia ďalej namietali, že pri riadnom preštudovaní geometrického plánu z r. 2001 a jeho porovnaním s reálne vyznačenými hranicami pozemku v teréne žalobcovia museli prísť na to, že pozemok je posunutý.
15. Z týchto dôvodov s ohľadom na svojvoľné správanie sa žalobcov a ich priamych príbuzných, od ktorých títo odvodzujú svoje užívacie právo, podľa odvolateľov z objektívneho hľadiska nemôžu byť žalobcovia dobromyseľní pri užívaní predmetnej veci napriek tomu, že sčasti na cudzej nehnuteľnosti si postavili rodinný dom a garáž, a preto ich omyl týkajúci sa užívania spornej nehnuteľnosti ako nimi a ich právnymi predchodcami úmyselne vyvolaný ovplyvnením výsledkov geodetického merania zadaním nesprávnych informácií o fiktívnych južných a východných hraniciach zameriavaného pozemku geodetovi, je omylom neospravedlniteľným.
16. K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Vykonaným dokazovaním v konaní podľa nich bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že so zreteľom na všetky okolnosti veci boli dobromyseľní z objektívneho hľadiska, že pozemok, ktorý užívajú viac ako 10 rokov, im vlastnícky patrí, pričom je zrejmé, že tento nadobudli v súlade s dobrými mravmi, keď dvoma rôznymi geodetmi opakovane zameraný vydržaný pozemok riadne odkúpili a zaplatili zaň dohodnutú kúpnu cenu. Tvrdenia odvolateľov, že právni predchodcovia žalobcov svojvoľne si posunuli oplotenie, považovali len za ničím nepreukázané tvrdenia, ktoré žalobcovia jednoznačne popreli, pričom to, že skutoční vlastníci po dobu niekoľkých desiatok rokov užívanie sporného pozemku žalobcami, ako ani ich právnymi predchodcami nerozporovali, je podľa nich reálnym faktom, ktorý nepochybne logicky prispel k presvedčeniu (aj) žalobcov o ich vlastníctve k spornému pozemku. Upriamovanie pozornosti súdu odvolateľmi na aktuálnu výmeru p. č. 1232/1 podľa listu vlastníctva (475 m2), hoci táto podľa geometrického plánu č. 113/2001 by mala byť vo výmere len 368 m2, označili pritom za účelové zavádzanie súdu, nakoľko, ako vyplýva z porovnania geometrického plánu č. 113/2001 a súčasného snímku z katastrálnej mapy, tvar p. č. 1232/1 v priebehu 20 rokov sa úplne zmenil, pričom v súčasnosti ide o úplne inú parcelu, ako v r. 2001, pričom žalovaní v odvolaní opakovane bez akýchkoľvek dôkazov tvrdia údajnú svojvôľu otca žalobcu 1 tak pri určení južnej a východnej hranice sporného pozemku, ako zároveň aj pri vydávaní pokynov obom geodetom, ktorí preto podľa nich nezamerali správnosť osadenia oplotenia na južnej a východnej hranici pozemku, ktorého hranice nemali byť preto zamerané zo všetkých strán. Zdôraznili, že úlohou geodeta, ktorý logicky vykolíkoval iba severnú a východnú hranicu pozemku, pretože na týchto v prírode sa nenachádzalo žiadne oplotenie, bolo zamerať celý pozemok, teda všetky jeho hranice. Rovnako popreli aj tvrdenie odvolateľov, že sami museli objektívne vedieť, že hranice pozemkov sú posunuté, namietajúc, že na uvedené nemohli prísť ani pri riadnom preštudovaní geometrického plánu z r. 2001, keďže z neho sa to zistiť nedá. Zotrvali na tom, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ako dobromyseľní držitelia držali a užívali sporný pozemok v ospravedlniteľnom omyle, že tento im patrí, pričom k danému omylu došlo napriek tomu, že postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú bolo možné so zreteľom na všetky okolnosti prípadu od nich požadovať, pričom keď pozemok začali užívať, boli presvedčení, že nekonajú bezprávne, inak by na ňom nepostavili rodinný dom a garáž a nevykonali by ani ďalšie finančne náročné stavebné úpravy. To, že pozemok užívali dobromyseľne a aj navonok sa považovali za jeho vlastníkov, v konaní pritom preukázali výpoveďami svedkov.
17. Odvolatelia, ktorým vyjadrenie protistrany bolo doručené 28.9.2023, nevyužili svoje zákonné právo a k tomuto odvolaciu repliku nepodali. Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
19. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP preto ho potvrdil.
20. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 19.11.2025 o 9.50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 11.11.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).
21. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.
22. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, dostatočne zrozumiteľný, určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom preto sa stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody určujúceho rozsudku o vydržaní vlastníckeho práva k oplotenému a v týchto hraniciach dlhé desaťročia užívanému pozemku žalobcami do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dobromyseľne nadobudnutej titulom kúpy v roku 2001 od právneho predchodcu jedného z nich.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalovaných odvolací súd dopĺňa nasledovné dôvody.
25. Odvolatelia v odvolaní len zopakovali tú svoju obranu, ktorú prezentovali už aj v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorou tento náležite a vyčerpávajúco sa vysporiadal v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku daním dostatočných a presvedčivých odpovedí na všetky ich relevantné námietky a súbežne sa vysporiadal so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenými žalobcami v konaní. Odvolanie bolo možné preto považovať len za jednoduchý nesúhlas žalovaných s tým, ako súd vec po skutkovej a právnej stránke posúdil.
26. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali svoju obranu v spore ani o svojvoľnom a úmyselnom konaní žalobcov, resp. právneho predchodcu jedného z nich pri posunutí južnej hranice ich pozemku, ktorý takto aj oplotili ešte v 80. rokoch minulého storočia a takto ho dlhodobo a nerušene aj užívali, ako ani o tom, že geodet pri zameriavaní novovytvorenej parcely č. 1232/50 odčleňovanej z pôvodnej p. č. 1232/1 vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu 1 vychádzal len z pokynov otca, resp. ešte starého otca žalobcu 1 a že tento preto len automaticky za správny východiskový bod svojich meraní považoval existujúce oplotenie v teréne neprihliadajúc na právnu hranicu pozemku zaznačenú v katastri nehnuteľností. Išlo preto len o ničím nepreukázané podozrenia a úvahy žalovaných, ako mohlo dôjsť k terajšími meraniami zistenému posunu spornej južnej hranice vrátane toho, že oproti stavu vyplývajúcemu z aktuálnej katastrálnej mapy rodinný dom žalobcov v skutočnosti nie je postavený na p. č. 1232/50 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ale na parcele, ktorá je predmetom tohto sporu a ktorá v katastri nehnuteľností ako p. č. 1232/74 v danom katastrálnom území je evidovaná v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, na ktorých však preto nemožno založiť pochybnosti či dokonca nedostatok dobromyseľnosti držby žalobcov, resp. ich právnych predchodcov pri dlhodobom užívaní takto oploteného pozemku a poť. ani pri nadobudnutí p. č. 1232/50 žalobcami do ich bezpodielového spoluvlastníctva v r. 2001.
27. Naopak na základe v konaní produkovaných dôkazov bolo možné jednoznačne a zodpovedne uzavrieť, že žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré v žalobe po skutkovej stránke popísali a ktorých pravdivosť v konaní preukázali predloženými dôkazmi tak o priebehu existujúceho a celé roky nezmeneného umiestnenia (polohy) pôvodného oplotenia pôvodného pozemku p. č. 1232/1, ktoré na južnej a západnej hranici následne zároveň sa stalo aj oplotením novovytvorenej p. č. 1232/50, ako aj
o samotnom geodetickom zameraní pôvodného pozemku p. č. 1232/1, a to tak pri kúpe p. č. 1232/50 žalobcami, ako aj pri následnej kolaudácii na tejto parcele postaveného rodinného domu, podľa svojich možností urobili všetko, čo vzhľadom na okolnosti veci bolo možné od nich požadovať. V dôsledku toho ich omyl pri faktickom vykonávaní držby sporného pozemku súdom prvej inštancie správne bol vyhodnotený ako omyl ospravedlniteľný, bez vplyvu na záver o dobromyseľnosti žalobcov pri držbe sporného pozemku.
28. Pochybnosti o absencii dobromyseľnosti žalobcov pri vykonávaní držby sporného pozemku ako vlastného neboli pritom spôsobilé vyvolať ani námietky odvolateľov poukazujúce na rozdiel medzi skutočnou výmerou pôvodnej p. č. 1232/1 a jej výmerou podľa katastrálnej mapy (107 m2), a to jednak preto, ako na to správne poukázali aj žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, tvar tejto parcely v priebehu rokov sa jednoznačne menil a jednak aj preto, že výmera pozemkov v zmysle §70 ods. 1 katastrálneho zákona je síce hodnoverným (nie však záväzným údajom katastra), len ak sa nepreukáže opak, pričom rozdiel medzi výmerou nimi skutočne užívaného pozemku a výmerou kupovaného pozemku deklarovanou v kúpnej zmluve, ako sami na to poukázali, skutočne bol nepatrný. Neobstáli preto tvrdenia odvolateľov, že žalobcovia objektívne museli vedieť, že hranice ich pozemku sú posunuté, a teda že z toho dôvodu nemohli byť dobromyseľní pri vykonávaní dražby a poť. ani pri vydržaní vlastníckeho práva k spornému pozemku. Sporný pozemok bol dvakrát zameraný dvomi rôznymi geodetmi, pri kúpe novovytvorenej p. č. 1232/50 v r. 2001 a následne aj pri kolaudácii na ňom postaveného rodinného domu, pričom pri druhom z týchto meraní správnosť polohy rodinného domu žalobcovi bola potvrdená aj v kolaudačnom rozhodnutí. Priebeh hraníc vyznačený jeho oplotením a absencia zmeny jeho dlhodobej polohy v priebehu rokov bola potvrdená svedeckými výpoveďami. Žalobcovia sčasti oplotený pozemok kupovali v dobrej viere, že tento tak, ako je oplotený, je vo vlastníctve prevodcu a tento zákonom ustanovenú dobu takto dobromyseľne aj užívali ako svoje vlastníctvo, t. j. aj bez započítania oprávnenej držby právneho predchodcu žalobcu 1 (od 7.6.2001 do r. 2016) splnili zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornému predmetu vlastníctva.
29. Neobstála v konaní ani tá námietka odvolateľov, že pri riadnom preštudovaní geometrického plánu z r. 2001 a jeho porovnaním s reálne vyznačenými hranicami pozemku v teréne argumentujúc, že oproti cez miestnu komunikáciu je postavený rodinný dom, pričom sporný pozemok sa nachádza na oblúku miestnej komunikácie, žalobcovia museli prísť na to, že pozemok je posunutý. Geodet v posudzovanom prípade pri kúpe pozemku žalobcami v r. 2001 pred odčlenením novovytvorenej pozemkovej parcely od pôvodnej pozemkovej parcely č. 1232/1 túto zameral a jej geometrické a polohové určenie zobrazil v geometrickom pláne, pričom správnosť polohy rodinného domu na pozemku žalobcov následne bola potvrdená aj kolaudačným rozhodnutím, a nemožno preto pričítať na ťarchu žalobcov, že geometrický plán nepreštudovali detailnejšie a nezistili nezrovnalosti faktického stavu oproti právnemu stavu zapísanému v katastri nehnuteľností. Túto nezrovnalosť napokon nezistili ani samotní žalovaní v r. 2016, keď pozemok p. č. 1232/74 kupovali do svojho podielového spoluvlastníctva a je preto otázne, čo vlastne bolo predmetom tejto ich kúpy v r. 2016, kedy na p. č. 1232/74 v teréne reálne bol postavený rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Súd prvej inštancie správne pritom poukázal v 37. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku o. i. aj na to, že povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je možné chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnosti, ale ide len o zákonnú podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva prevodom na základe zmluvy (§133 ods. 2 o. z.), pričom dobrá viera nadobúdateľa sama o sebe na nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nepostačuje, keďže naša právna úprava de lege lata neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom len na dobrú vieru nadobúdateľa.
30. Odvolacie námietky žalovaných neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel a privodiť tak pre odvolateľov priaznivejšie rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu žalobcov v spore (§255 ods. 1 CSP).
31. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešným žalobcom
priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolatelia v konaní netvrdili a odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešných odvolateľov.
32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).