Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29.11.2021 zrušuje a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.02.2021, a to od 10. decembra 2017 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), účinného od 1. januára 2004. Od 25. augusta 1998 bol žalobca poberateľom invalidného dôchodku, priznaného podľa o sociálnom zabezpečení, platného do 31. decembra 2003, na ktorý mu nárok podľa v znení neskorších predpisov, pretože bol s nižšou sumou, zanikol.

2. Po vydaní uvedeného rozhodnutia žalobca vykonal zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, a to tak, že (i) za obdobie odo dňa 01.01.2004 do dňa 31.12.2004 z vymeriavacieho základu 1.116,00 € * 30,126 = 33.620,61 SKK mesačne s tým, že v ročnom rozsahu ide o osobný vymeriavací základ v sume cca 403.447,39 SKK, (ii) za obdobie odo dňa 01.01.2005 do dňa 31.12.2005 z vymeriavacieho základu 1.075,50 € * 30,126 = 32.400,51 SKK mesačne s tým, že v ročnom rozsahu ide o osobný vymeriavací základ v sume cca 388.806,15 SKK.

3. Vzhľadom na to, že došlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok a výplatu dávky, boli žalobcovi vyššie uvedené obdobia, prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 6. júla 2021, započítané na dôchodkové účely. Prvostupňovým rozhodnutím bol v roku 2004 žalobcovi na dôchodkové účely zhodnotený vymeriavací základ vo výške 403.454,- Sk, z ktorého si žalobca dodatočne doplatil

poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a v roku 2005 bol takto zhodnotený vymeriavací základ vo výške 388.814,- Sk.

4. Žalobca v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že súčet zhodnotených vymeriavacích základov za roky 2004 a 2005, teda vymeriavacích základov, z ktorých bolo doplatené poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a vymeriavacích základov za obdobie dôchodkového poistenia, získaného poberaním invalidného dôchodku, priznaného a vyplácaného žalovanou v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení , nemal byť správne zhodnotený. Nesprávnosť zhodnotenia mala vzniknúť tým, že bol vymeriavací základ z obdobia poberania invalidného dôchodku žalobcu subsumovaný pod zákonné ustanovenie zákona o sociálnom poistení, upravujúceho pravidlo pre súhrnný maximálny vymeriavací základ. Aplikácia tohto ustanovenia podľa žalobcu nemala byť správna, keďže poberateľ invalidného dôchodku, za ktorého poistné platí štát, nie je pre účely dôchodkového poistenia zamestnancom, ani samostatne zárobkovo činnou osobou, ani dobrovoľným poistencom. Žalobca v podanom odvolaní žiadal, aby mu bol zhodnotený reálny súčet oboch vymeriavacích základov, z ktorých bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie (167.256,- Sk + 403.454,- Sk v roku 2004 a 181.140,- Sk + 388.814,- Sk v roku 2005).

5. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29.11.2021 žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení žalovaná poukázala na ustanovenie § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení podľa ktorého vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou je v úhrne mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Na základe uvedeného žalovaná zdôvodnila, že maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na dôchodkové poistenie je v roku 2004 určený sumou 501.768,- Sk a v roku 2005 sumou 543.420,- Sk. V ďalšom žalovaná skonštatovala, že napriek argumentom žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie vydané v súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rámci ktorých je vymeriavací základ na platenie poistného ohraničený maximálnym vymeriavacím základom. Súčet vymeriavacích základov, v prípade žalobcu, z ktorých v roku 2004 a 2005 dodatočne doplatil poistné podľa § 142 ods. 3 a vymeriavacích základov poberateľa invalidného dôchodku podľa § 60 ods. 4, teda presiahol v uvedených kalendárnych rokoch sumu maximálneho vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení.

II.

Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 28.01.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 31.01.2022, sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 29.11.2021.

7. Žalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na skutočnosť, že ustanovenie § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, na ktoré sa pri výpočte vymeriavacieho základu v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí žalovaná odvoláva, má byť na skutkový prípad žalobcu neaplikovateľné. Žalobca to odôvodňuje tým, že v jeho prípade nejde o potrebu sčítania vymeriavacieho základu dosiahnutého z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia, dôchodkového poistenia povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a ani z titulu dôchodkového poistenia zamestnanca, ktoré spomína uvedené ustanovenie zákona. V jeho prípade je podľa jeho názoru potrebné rozhodnúť o možnosti sčítania vymeriavacieho základu získaného v postavení invalidného dôchodcu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a vymeriavacieho základu získaného z osobitného titulu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení.

8. Žalobca upriamuje pozornosť súdu na tú skutočnosť, že osobný vymeriavací základ žalobcu identifikovaný v osobnom liste dôchodkového poistenia prvého rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.02.2021 dosiahol žalobca ako poistenec štátu v postavení poberateľa invalidného dôchodku, čo má byť vyjadrené

aj príslušným písmenom F v tabuľke osobného listu vymeriavacieho základu vo vzťahu k obidvom rokom 2004 aj 2005. Tento pôvodný osobný vymeriavací základ v roku 2004 a ani pôvodný osobný vymeriavací základ v roku 2005 teda žalobca nedosiahol ani ako zamestnanec, ani ako povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, a ani ako dobrovoľne poistená osoba. Z tohto dôvodu má byť akákoľvek argumentácia žalovanej odvolávajúca sa na podmienku maximálneho vymeriavacieho základu, pozostávajúceho z kumulácie uvedených troch kategórií poistencov (§ 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení), neaktuálna, a ak o túto argumentáciu žalovaný oprel napadnuté rozhodnutie, ide o rozhodnutie, ktoré je nezákonné.

9. Nikde v zákone o sociálnom poistení neexistuje podľa žalobcu limit sčítania dvoch na sebe nezávislých vymeriavacích základov (získaných v postavení invalidného dôchodcu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a z osobitného titulu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie), čo žalovaná má v iných prípadoch aj realizovať. Pre potreby preukázania odlišného postupu žalovanej v iných prípadoch, žalobca predložil anonymizované znenie osobného listu dôchodkového poistenia v inom prípade iného klienta žalovanej, z ktorého má byť zrejmé, že v rokoch 2004 a 2005 žalovaná aplikovala súčet vymeriavacieho základu fyzickej osoby získaného z titulu trvania postavenia poistenca štátu (F) a z titulu zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

10. Žalobca tiež uvádza, že žalovaný mal v jeho prípade nezákonne stotožniť v osobnom liste dôchodkového poistenia vymeriavací základ žalobcu dosiahnutý v postavení poistenca štátu (F) a vymeriavací základ žalobcu dosiahnutý zaplatením poistného v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení (P), do jedného vymeriavacieho základu (S), čo však je označenie dobrovoľného dôchodkového poistenia ako titulu na vytvorenie vymeriavacieho základu pre výpočet dôchodku.

11. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdí, že v jeho prípade nemal byť aplikovaný zákonný limit maximálnej výšky vymeriavacieho základu podľa ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, tak ako je tomu v napadnutom rozhodnutí, a preto považuje toto rozhodnutie za nezákonné a navrhuje aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

III.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalovaná, na základe výzvy súdu zo dňa 31.01.2022, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.02.2022, potvrdila skutkový stav, tak ako ho opísal žalobca v podanej správnej žalobe, zároveň však uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaná zopakovala svoje argumenty v rozsahu aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a teda výpočet vymeriavacieho základu žalobcu za roky 2004 a 2005 mal byť napriek tvrdeniam žalobcu, v rozsahu zákonného limitu uvedeného v predmetnom ustanovení zákona, vypočítaný správne. Žalovaná tiež uviedla, že nežiada v tejto veci nariadiť pojednávanie a žiada, aby súd podľa ustanovenia správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Žalobca svoje právo na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovanej zo dňa 18.02.2022, na základe výzvy súdu zo dňa 28.03.2022, nevyužil.

IV.

Relevantné právne predpisy

14. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

15. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

16. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

18. Podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

V.

Právne posúdenie správneho súdu

19. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

20. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia a (ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia ( ), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (/ , a 2 ), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

21. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci zvýšenia invalidného dôchodku na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení za obdobie rokov 2004 a 2005.

22. Nakoľko skutkový stav, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, nebol medzi stranami sporný, ako predmet sporu správny súd ustálil výpočet výšky invalidného dôchodku na základe dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie podľa ustanovenia § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a s tým súvisiacej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré určuje zákonný limit najvyššej možnej výšky vymeriavacieho základu za mesiac.

23. Žalobca v tejto veci tvrdí, že podmienkou aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení je status poistenca uvedený v tomto ustanovení zákona, t.j. toto ustanovenie zákona je možné aplikovať iba v prípade, ak ide o zamestnanca, povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Nakoľko žalobca bol poberateľom invalidného dôchodku, podľa jeho názoru nemá status žiadneho z uvedených poistencov, a preto by sa na jeho prípad nemal aplikovať zákonný limit najvyššej možnej výšky vymeriavacieho základu za mesiac podľa ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

24. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení odôvodnila tým, že ohraničenie vymeriavacieho základu na platenie poistného maximálnym vymeriavacím základom je v súlade so všeobecnými zásadami platenia poistného na dôchodkové poistenie. Žalovaná pritom v napadnutom rozhodnutí nešpecifikovala o aké konkrétne

zásady platenia poistného sa má jednať, resp. kde v zákone sú tieto zásady uvedené. Žalovaná sa rovnako v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení podmienenou statusom poistenca, ktorý žalobca v tomto konkrétnom prípade nespĺňa.

25. Správny súd v tejto veci vo všeobecnosti uvádza, že za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu.

26. K samotnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov sa Najvyšší súd konštantne vyjadruje vo svojich rozhodnutiach, pričom správny súd považuje za vyčerpávajúcu najmä argumentáciu uvedenú v rozsudku sp. zn. 1So/111/2010, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje, a preto si ju dovoľuje citovať v jej úplnom znení: „Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že správne súdnictvo najmä vzhľadom na ústavnú garanciu zakotvenú v zabezpečuje jej realizáciu súdnou mocou formou súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov pri rozhodovacej činnosti. Uvedené ústavné právo jednotlivca na súdny prieskum je založené na dominantnom postavení súdnej moci pri posudzovaní správnosti aplikácie a výkladu právnych noriem (ustanovení) na skutočnosti zistené v správnom alebo v inom osobitnom konaní. Citované dominantné postavenie súdnej moci je však použiteľné iba na rozhodnutia správnych orgánov, ktoré spĺňajú základné podmienky preskúmateľnosti argumentov vedúcich správny orgán k právnemu záveru vyslovenom vo výrokovej časti rozhodnutia. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (E. F. G. H.‚ rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že existuje stav „absencie“ rozhodovacích dôvodov. Ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné. Podľa výkladu Najvyššieho súdu ( ) potom takto nedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle , nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva), na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“

27. Vzhľadom na to, že sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadala s argumentáciou žalobcu ohľadom podmienenej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré je pre správny výpočet dôchodku žalobcu rozhodujúce, správny súd na základe vyššie uvedených ustálených kritérií posúdil napadnuté rozhodnutie ako nedostatočne odôvodnené, a preto nezrozumiteľné.

28. Tak ako je to uvedené vyššie, žalovaná síce odôvodnila aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení odkazom na všeobecné zásady platenia poistného na dôchodkové poistenie, v rozhodnutí však nešpecifikovala o aké konkrétne zásady platenia poistného sa má jednať, resp. kde v zákone sú tieto zásady uvedené. Z odkazu na všeobecné zásady rovnako nie je zrejmé, aký vplyv by tieto všeobecné zásady mali mať na podmienku aplikácie ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, spočívajúcu v statuse poistenca, ktorý žalobca v tejto veci nespĺňa. Na uvedenú nejasnosť pri výpočte zvýšenia invalidného dôchodku pritom žalobca jasne poukázal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

29. Na základe uvedených skutočností je podľa správneho súdu zrejmé, že nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle , nakoľko sa žalobcovi, ako

účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch, odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo zo samotného rozhodnutia nie je zrejmé akými správnymi, resp. právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadila. Samotný žalobca sa v takomto prípade môže iba domnievať (čo vyplýva zo samotného odvolania a podanej správnej žaloby) aké právne dôvody viedli žalovanú k vydaniu napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia.

30. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je teda podľa správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda trpí vadou podľa ustanovenia , na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie.

31. Správny súd na záver uvádza, že pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej sa nemohol vyjadriť k argumentácii žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia tejto veci zo strany žalovanej, nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akými právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadila, a preto nemohol ani vyhodnotiť ich správnosť, resp. nesprávnosť.

32. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na zvýšený invalidný dôchodok, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho súdu tak, že sa v novom rozhodnutí vysporiada s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa nesplnenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 138 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a to takým spôsobom, že z rozhodnutia bude zrejmé akými právnymi úvahami sa žalovaná pri vydaní nového rozhodnutia riadila.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( v spojení s ).