Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/7/2025

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Paulovou, v právnej veci žalobcu: J.. N. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. Ú.G. XXX/XX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Miroslav Rybánsky, s.r.o., Kresánkova 3580/7A, Bratislava- mestská časť Karlova Ves, IČO: 50150278, proti žalovanému: X. R., G..Y.. T. Z. E., Š. X, U.- Y. J., Z.: XXXXXXXX, o zaplatenie 979,24 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 979,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu U. U. sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 979,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania . 2. V žalobe uviedol, že dňa 03.04.2024 na diaľnici D., kilometer 8,000 smer U. - R., došlo k spôsobeniu škody na osobnom motorovom vozidle značky T. R., P.: E. XXX E., ktorého vlastníkom je žalobca a to motorovým vozidlom značky J., EČV: G. XX, ktoré patrí poistencovi žalovaného, a to v dôsledku vymršteného kamienka spod kolies vozidla poistenca žalovaného, čím došlo k vážnemu poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu. Bezodkladne po škodovej udalosti si žalobca písomne uplatnil náhradu škody u poisťovateľa škodcu - žalovaného. Zhodne ako žalobca (poškodený) ohlásil priebeh škodovej udalosti aj vodič poistenca žalovaného, ktorý škodu spôsobil a svedok škodovej udalosti, ktorý sedel v čase škodovej udalosti spolu so žalobcom na prednom sedadle poškodeného vozidla. Ku škodovej udalosti bola privolaná aj polícia, o čom svedčí Záznam o škodovej udalosti vyhotovený Krajským dopravným inšpektorátom U., v ktorom je taktiež uvedené, že škoda bola spôsobená nezavineným konaním vodiča vozidla poistenca žalovaného, ktorým došlo k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu. Po vykonaní ohliadky si dal žalobca čelné sklo vymeniť, pričom zaplatil sumu 979,24 EUR. Žalobca následne zaslal faktúru a potrebné doklady žalovanému za účelom náhrady škody na motorovom vozidle žalobcu. Na tomto stanovisku žalovaný zotrval aj v písomnom upovedomení k odvolaniu žalobcu voči prvotnému zamietavému stanovisku, ktoré žalovaný adresoval žalobcovi dňa 03.10.2024. V oboch týchto stanoviskách žalovaného je nesprávne uvedené EČV vozidla, ktoré škodu spôsobilo (škodu spôsobilo vozidlo EČV: G. XX a nie EČV: U. XXX P.), čo nepochybne svedčí o tom, že žalovaný sa riadnemu prešetreniu škodovej udalosti vôbec nevenoval s náležitou pozornosťou a iba prekopíroval text vyjadrenia týkajúci sa úplne inej škodovej udalosti. Na základe vyššie uvedených dôvodov, citovaných zákonných ustanovení a judikatúry, považuje žalobca svoj nárok voči žalovanému za dôvodný a preukázaný v celom rozsahu. Žalobca poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014, Cpj 5/2014. Popri istine si žalobca voči žalovanému uplatňuje aj

úroky z omeškania podľa príslušných zákonných ustanovení, ktoré odôvodnil tým, že potrebné šetrenie žalovaný skončil najneskôr dňa 03.10.2024, kedy je datované jeho písomné stanovisko ku škodovej udalosti, v zmysle ktorého uzavrel uplatnený nárok tak, že definitívne odmietol poskytnúť poistné plnenie. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný odoprel poskytnúť poistné plnenie podľa názoru žalobcu neoprávnene, je nutné jeho omeškanie s plnením posudzovať od doby plynúcej od momentu, kedy najneskôr možno považovať z jeho strany za skončené vyšetrenie škodovej udalosti, teda po uplynutí lehoty 15 dní od 03.10.2024, zodpovedajúcej ustanoveniu § 11 ods. 7 vety prvej Zákona o povinnom zmluvnom poistení a teda prvým dňom omeškania žalovaného je deň 19.10.2024. V zmysle § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení nariadenia č. : ,,Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania plnením peňažného dlhu.“ Úroková sadzba pre hlavné refinančné operácie sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR). Základná úroková sadzba ECB platná od 18.09.2024 do 22.10.2024 je vo výške 3,65 % p.a.. Žalobcovi teda vznikol voči žalovanému nárok na úroky z omeškania vo výške 8,65 % p.a. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil: Záznam o škodovej udalosti + dotazník poškodeného, dotazník svedka škodovej udalosti, záznam o škodovej udalosti - Krajský dopravný inšpektorát U., schválená kalkulácia opravy, faktúra ku škodovej udalosti, úvodné stanovisko žalovaného ku škodovej udalosti, výzva ( odvolanie ) žalobcu voči úvodnému stanovisku žalovaného, záverečné stanovisko žalovaného ku škodovej udalosti.

3. Žalobe bolo vyhovené v plnom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu (upomínacím súdom) sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 27.02.2025, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s vecným odôvodnením, preto upomínací súd na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní podanom podľa , postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne a vecne príslušnému.

4. Žalovaný v odpore nesúhlasil s podanou žalobou a zotrval na svojom stanovisku uvedenom v Oznámení o riešení škodovej udalosti zo dňa 11.07.2024, ako aj na jeho stanovisku uvedenom vo Vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 03.10.2024, nárok uplatňovaný žalobcom považuje v celom rozsahu za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný v rámci jeho procesnej obrany do konania doložil Správu o nehode (v čitateľnej forme) z ktorej vyplýva zhodné vyhlásenie žalobcu a poistenca žalovaného o tom, že škoda na čelnom skle vozidla žalobcu nebola zavinená ako žalobcom, tak ani poistencom žalovaného. Ďalej žalovaný do konania taktiež doložil aj Dotazník pre poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024 v ktorom poistenec žalovaného okrem iného uviedol, že nevie, čo bolo príčinou dopravnej nehody a taktiež že nevie s určitosťou potvrdiť, či čelné sklo motorového vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred dopravnou nehodou. Nemenej podstatné je taktiež poukázať, že poistenec žalovaného v tomto dotazníku taktiež uviedol, že pripúšťa možnosť, že kameň mohol byt' vymrštený aj spod kolies resp. naloženého nákladu iných vozidiel a taktiež že nevie bližšie špecifikovať, spod ktorého kolesa na vozidle odletel predmet do vozidla poškodeného. Žalovaný ďalej taktiež uvádza, že nemožno súhlasiť s tvrdeným žalobcu uvedeným v jeho žalobe, v zmysle ktorého by malo z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v U. zo dňa 09.12.2024 vyplývať, že škoda mala byt' spôsobená nezavineným konaním vodiča vozidla poistenca žalovaného. Žalovaný má za to, že z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v U. zo dňa 09.12.2024 výslovne nevyplýva, že škoda mala byť spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Z tohto dokumentu vyplýva len to, že k škodovej udalosti (t. j. k poškodeniu čelného skla kameňom) došlo nezavineným konaním vodiča, pričom v tomto dokumente teda nie je výslovne uvedené, že malo ísť o motorové vozidlo poistenca žalovaného, ktorým mala byť spôsobená škoda. Napokon čo sa týka výpovede spolujazdca žalobcu obsiahnutej v Dotazníku pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024, tak tu poukazujeme najmä na to, že skutočnosti uvedené spolujazdcom žalobcu v tomto Dotazníku pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 sú na určitých miestach v rozpore so skutočnosťami uvedenými poistencom žalovaného v Dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024. Spolujazdec žalobcu napr. v Dotazníku pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 uviedol, že v čase odletenia kameňa do skla vozidla žalobcu sa na ceste nenachádzalo žiadne iné vozidlo, pričom poistenec žalovaného v Dotazníku pre poisteného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2024 uviedol, že v uvádzanom čase sa na danom mieste nehody nachádzalo približne 76 vozidiel.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že zo správy o nehode predloženej žalobcom v rámci jeho procesnej obrany vyplýva výlučne skutočnosť, že škodovú udalosť nezavinil porušením predpisov platných v cestnej premávke vodič poistenca žalovaného ani samotný žalobca ako vodič poškodeného vozidla. Jednoznačne z nej však zároveň vyplýva, že škodová udalosť bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a to prevádzkou vozidla poistenca žalovaného. Vodič poistenca žalovaného v predloženej správe o nehode jednoznačne predsa svojim podpisom potvrdil, že škodová udalosť bola spôsobená vymrštením kameňa spod vozidla poistenca žalovaného. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje poukázať na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla zo dňa 16 .07. 2013, podľa ktorého: „ Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť- škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný je povinný škodu uhradiť, pretože škodová udalosť bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a to prevádzku vozidla poistenca žalovaného, pričom ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Procesná obrana žalovaného o nezavinení škody vodičom poistenca žalovaného je teda právne bezvýznamná. K dotazníku poisteného k škodovej udalosti zo dňa 11. 0 5. 2024 žalobca uviedol, že vodič poistenca žalovaného, ktorý prevádzkou poisteného motorového vozidla škodu spôsobil, túto skutočnosť ani na mieste škodovej udalosti ani následne pri nahlasovaní škodovej udalosti nijako nespochybnil. Skutočnosť, že čelné sklo vozidla žalobcu nebolo poškodené pred vznikom škodovej udalosti zo dňa 03.04.2024 žalobca v písomnom dotazníku, ktorý žalobcovi predložil žalovaný na vyplnenie za účelom objasnenia priebehu škodovej udalosti a rovnakú skutočnosť potvrdil aj svedok škodovej udalosti. Je logické a samozrejmé, že vodič poistenca žalovaného, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, nemohol mať žiadnu vedomosť o stave čelného skla motorového vozidla žalobcu pred škodovou udalosťou zo dňa 03. 04. 2024, nakoľko toto vozidlo prvýkrát videl až pri spisovaní okolností škodovej udalosti. To však neznamená, že okolnosti škodovej udalosti neboli riadne preukázané, naopak, z dôkazov predložených v konaní žalobcom nepochybne vyplýva, že škodová udalosť bola spôsobená tak ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe a žalovaný za túto škodu jednoznačne zodpovedá. Žalobca ďalej považuje za potrebné vyjadriť sa k údajnému rozporu v tvrdenia spolujazdca žalobcu a vodiča poistenca žalovaného kde podľa tvrdenia žalobcu spolujazdec žalobcu uviedol, že sa v čase odletenia kameňa do skla vozidla žalobcu nenachádzalo žiadne iné vozidlo a vodič poistenca žalobcu uviedol, že sa na danom mieste nachádzalo približne 76 vozidiel, žalobca dôrazne namieta tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa malo na mieste udalosti nachádzať približne 76 vozidiel, ako nelogické a zjavne nepravdivé, je zrejmé, že vodič poistenca žalovaného nemohol objektívne určiť počet

vozidiel v takomto presnom počte- a už vôbec nie v odhadovanej forme typu približne 76. Tento údaj pôsobí ako výsledok zjavného omylu respektíve nesprávneho vyplnenia dotazníka. Žalobca poukazuje na to, že pravdepodobne došlo k zámene rubrík v dotazníku o dopravnej nehode, keďže presunom o 1 riadok smerom nadol sa javí, že údaj 76 mal byť pôvodne uvedený v kolónke určenej pre rýchlosť vozidla v čase vzniku škody, a nie ako počet prítomných vozidiel. Tento záver podporuje jednak absurdnosť uvádzaného počtu vozidiel, ako aj kontext celej situácie a spôsob vyplnenia formulára. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje vyjadrenie vodiča poistenca žalovaného v tejto časti za nedôveryhodné a nerelevantné pre objektívne posúdenie skutkového stavu. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, jeho odpor je všeobecný a chýba mu konkrétne vecné a právne odôvodnenie. Žalovaný neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

6. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku uvedenom už v jeho odpore proti platobnému rozkazu a naďalej má za to, že nárok uplatňovaný žalobcom možno považovať za nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný v tejto súvislosti predovšetkým opätovne zdôrazňuje, že samotný poistenec žalovaného v dotazníku zo dňa 11.05.2024 uviedol, že kameň ktorý mala byť spôsobená škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu mohol byť vymrštený spod kolies iného motorového vozidla. Taktiež ani z oznámenia KR PZ v U. zo dňa 0 9. 12. 2024 výslovne nevyplýva, že k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu malo dôjsť dôsledku prevádzky motorového vozidla poistenca žalovaného. Za účelom odstránenia prípadných pochybností, resp. rozporných skutkových tvrdení žalobcu a poistenca žalovaného navrhujeme súdu prípadne ako dôkazný prostriedok vykonať aj výsluch poistenca žalovaného a žalobcu. Žalovaný zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku, v zmysle ktorého považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a to čo do samotnej istiny ako aj úrokov z omeškania a súdu navrhuje, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 percent.

7. Žalobca k duplike žalovaného uviedol, že skutočnosť, že vodič poistenca žalovaného vo vyjadrení uviedol, že „kameň mohol byť vymrštený aj spod kolesa iného vozidla“, nie je dostatočným dôvodom na zamietnutie poistného plnenia, keďže ide o neoveriteľné tvrdenie, ktoré je navyše vyjadrením domnienky a teda sa nejedná o objektívny dôkaz alebo svedectvo. Z právneho hľadiska sa jedná výlučne o hypotetické a ničím nepodložené vyjadrenie, ktoré nezbavuje poisťovňu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Naopak, poškodený, ako aj jeho spolujazdec, ktorý bol priamym svedkom udalosti , v dotazníku jednoznačne uviedli, že kameň bol vymrštený spod kolesa vozidla poistenca žalovaného a nie iného vozidla. Tieto tvrdenia sú priame a vyplývajú z priameho zrakového vnemu účastníkov udalosti. Nemožno predsa očakávať od žalobcu, aby disponoval iným „nezvratným“ dôkazom, ak poskytol relevantné a vierohodné svedectvo, ktoré sa plne zhoduje so zápisom o škodovej udalosti a inými dôkazmi predloženými žalobcom v konaní. Tvrdenie vodiča poistenca žalovaného, že "je možné, že to bolo iné vozidlo", nie je spôsobilé vyvrátiť priame pozorovanie poškodeného a svedka škodovej udalosti , nakoľko samotný vodič poistenca žalovaného daný incident ani nijako nemohol priamo odsledovať, ak sa kameň vymrštil spod zadného kolesa jeho vozidla počas jazdy vpred. II. Za účelom preukázania okolnosti škodovej udalosti navrhuje preto žalobca súdu, aby v konaní okrem doposiaľ žalobcom predložených dôkazov vykonal aj nasledovné dôkazy: výsluch žalobcu, výsluch svedka škodovej udalosti, pána R. R., ktorý bol priamym svedkom škodovej udalosti ako spolujazdec poškodeného - žalobcu.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.11.2025, na ktoré pojednávanie sa dostavili sporové strany a právny zástupca žalobcu. Súd pojednávanie odročil podľa § 219 ods. 1 C.s.p. na deň 25.11.2025 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka R. R. a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dňa 03.04. 2024 približne okolo 18.00 hod bol spolu s kamarátom, zároveň kolegom svedkom R. v G.. Odtiaľ sa pripájal na diaľnicu D., kde už prechádzalo nákladné motorové vozidlo, ako sa zaradil, tak išli možno ešte nejakých 20- 30 sekúnd za sebou, keď mu z ľavého kolesa, z ľavej časti nápravy odletel kameň, čo bol fakt obrovský kameň, lebo to bola rana žalobca zároveň uviedol, že potom na vodiča nákladného vozidla blikal, snažili sa spolu nejak komunikovať. Na najbližšom výjazde, ktorý tam bol, zastavil, povedal mu, čo sa stalo. Pán vodič povedal,

že sa to tak mohlo stať, že to sa stáva, že to neovplyvní že to z tej pneumatiky odstrelilo. Vypísali si záznam o škodovej udalosti. Žalobca zároveň zavolal diaľničnú hliadku kvôli tomu, aby nebol problém, že či tam niekto bol pod vplyvom alkoholu alebo nebol, lebo to býva taký najväčší problém a spísali si záznam o škodovej udalosti, zapísala to aj diaľničná polícia, rozlúčili sa. Žalobca potom absolvoval obhliadku, lebo nahlásil udalosť poisťovni podľa pokynov poisťovne, obhliadli mu auto a následne si dal vozidlo opraviť s tým, že to bola tak veľká prasklina, že keby sa to dalo zavariť, tak by to ani neriešil, zalepil by si to a túto tortúru by nemusel absolvovať, alebo to vôbec hlásiť, lebo veľakrát sa stane, že ťukne kameň, za 20 € sa to zalepí a nemusí sa to riešiť, keďže to však bola veľká prasklina ,nedalo sa to spraviť, musel ísť touto cestou. Všetko sa to nahlásilo, oni to opravili, vystavila sa faktúra s tým, že samozrejme to poisťovňa neakceptuje, tak to musel zaplatiť žalobca a potom sa následne komunikovalo s poisťovňou.

11. Svedok R. R. po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že žalobca je bývalý kolega, v daný deň sa stretli so žalobcom na spoločnom obede v G.. Následne spoločne nastúpili do vozidla. Prišli na D. cez príjazdový pruh a po chvíľke jazdy išli za červeným nákladným vozidlom, od ktorého z ľavého kolesa bol odstrelený kameň do čelného skla. Bol to dosť výrazný náraz. Následne bolo vozidlo zastavené za pomoci zvukového znamenia a svetelného a čakali do príchodu hliadky polície. Potom boli vykonané dychové skúšky s vodičmi s negatívnym výsledkom. Bol spísaný záznam o škodovej udalosti a to bolo všetko. Zároveň uviedol, že sedel ako spolujazdec žalobcu za čelným sklom. Jazdili v pravom jazdnom pruhu za vozidlom, od ktorého ten kameň bol odstrelený, žiadne iné vozidlo nevnímal, v tom čase neobiehalo žiadne vozidlo.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

13. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach vo veci, považoval žalobu za nedôvodnú.

14. Zo správy o nehode spísanej medzi žalobcom a škodcom súd zistil, že dňa 03.04.2024 o 18:15 hod v mieste D. km 8,000 smer R. došlo ku škodovej udalosti. V správe sú uvedené údaje o motorových vozidlách, ich vodičoch, ako aj poisťovateľoch, z ktorých vyplýva, že Vozidlo A - zn. J., EČV: G. XX viedol H. W. a vozidlo B - T. R., EČV: E. viedol žalobca. Zároveň z údajov vyplýva, že obe vozidlá boli poistené u žalovaného. V správe je v časti Vlastné poznámky pri vozidle A uvedené ,,Odletený kameň do čelného skla “ a pri vozidle B „ Odletený kameň do čelného skla“ , prasklina čelného skla 3 cm. Účastníci škodovej udalosti nakreslili motorové vozidlá v čase stretu a označili, kde sa nachádza poškodenie vozidla B. Obaja vodiči správu o nehode vlastnoručne podpísali.

15. Z dotazníka pre poškodeného k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX poisťovne X., G..Y.. T. Z. E., G..Y.. zo dňa 15.05.2024 mal súd preukázané, že žalobca žalovanému odpovedal na položené otázky zhodne so správou o nehode zo dňa 03.04.2024. Žalobca v dotazníku opísal priebeh škodovej udalosti, kedy uviedol, že sa v čase nehody nachádzali na ceste len motorové vozidlo žalobcu a motorové vozidlo zn. J., išli za sebou, iné vozidlo nešlo vedľa v jazdnom pruhu, z nákladného vozidla zn. Man odletel spod ľavého zadného kolesa kameň do čelného skla motorového vozidla žalobcu, následne vodiča upozorňoval svetelnou signalizáciou. Ďalej žalobca v dotazníku uviedol, že spísal záznam o nehode, bola privolaná aj polícia.

16. Z dotazníka pre svedka k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX Poisťovne X., T. Z. E. zo dňa 14.5.2024 vyplýva, že svedok R. R. odpovedal na položené otázky zhodne so správou o nehode zo dňa 0 3.04. 2024, svedok v dotazníku opísal priebeh škodovej udalosti tak že vozidlo žalobcu a vozidlo poistenca žalovaného jazdili za sebou v jednom smere a od kolesa nákladného vozidla poistenca žalovaného odletel do čelného skla vozidla žalobcu kameň, ktorý odletel spod ľavého zadného kolesa, neexistuje možnosť, že predmet, ktorý poškodil vozidlo mohol byť vymrštený aj spod kolies iného vozidla. Po upozornení vodiča motorového vozidla zn. J. tento zastavil a spolu s poškodeným spísal správu o nehode, čakal do príchodu hliadky PZ, svedok zároveň uviedol, že v danom čase sa na danom mieste sa nenachádzalo žiadne iné vozidlo.

17. Z dotazník pre poisteného k škodovej udalosti číslo XXXXXXXXXX zo dňa 11.5.2024 súd zistil, že poistenec žalovaného odpovedal na priebeh škodovej udalosti odkazom na správu o nehode, zároveň

uviedol, že počas jazdy nemohol vidieť predmet, ktorý narazil do čelného skla vozidla poškodeného, pripustil možnosť, že kameň mohol byť vymrštený aj spod kolies, respektíve naloženého nákladu iných vozidiel, s poškodeným, respektíve vodičom poškodeného vozidla sa osobne nepozná, zároveň potvrdil vo vozidle poškodeného účasť spolujazdca.

18. Z kalkulácie nákladov na opravu č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2024 súd zistil, že výška nákladov na opravu motorového vozidla T. R. EČV: E. bola stanovená sumou 979,27 Eur s DPH. Uvedená suma pozostávala z náhradných dielov v sume spolu 776,12 Eur, mzdu za prácu 62,50 Eur, t.j. 838,62 Eur bez DPH, 20% DPH 167,72 Eur, náklady na opravu spolu s DPH 1006,37 Eur, zrážka (amortizácia náhradných dielov) -22,56 Eur, celková čiastka bez DPH ( po zrážke ) 816,06 Eur, 20% DPH 163,21 Eur.

19. Z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 10.05.2024, splatnej dňa 24.05.2024 súd zistil, že G. M. R. Y..N..K.. faktúroval žalobcovi sumu 979,24 Eur titulom opravy, resp. výmeny čelného skla na motorovom vozidle zn. T. R..

20. Z oznámenia J. T. Y., X. R. T. U. Č.. X.-U.-X.-X-XXX/XXXX zo dňa 9.12.2024 bolo zistené, že dňa 03.04.2024 došlo medzi motorovými vozidlami J., EČV: G. a T. R., EČV: E. na diaľnici D. kilometer 8,000 smer U.- R. ku škodovej udalosti nezavineným konaním vodiča v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu čelného skla.

21. Z vyrozumenia žalovaného k riešeniu škodovej udalosti z poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2024 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ním uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody z dôvodu, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného, podľa vyjadrenia poistenca žalovaného, tento nevie s určitosťou potvrdiť, že čelné sklo motorového vozidla žalobcu nebolo poškodené už pred vznikom škody. To, že vodič poisteného vozidla, ktoré malo podľa uplatnenia poškodenie vozidla spôsobiť súhlasí s plnením a jeho vyjadrenie sa zhoduje s vyjadrením vodiča poškodeného motorového vozidla nemá charakter preukázania okolností vzniku škody.

22. Z vyrozumenia žalovaného k riešeniu škodovej udalosti zo dňa 03.10.2024 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jeho odvolania pristúpili k prešetreniu správnosti postupu likvidácie škodovej udalosti evidovanej pod číslom XXXXXXXXXX, pričom žalovaný zotrval na záveroch vo vyrozumení zo dňa 11.07.2024. Nakoľko neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť uplatneného nároku, žalovaný potvrdil doterajšie riešenej škodovej udalosti. Zároveň žalobcu poučil, že v prípade, ak ho spôsob vybavenia sťažnosti neuspokojil, má možnosť obrátiť sa so svojím podaním na Národnú banku Slovenska alebo na príslušný súd.

23. Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa , svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

25. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa , z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

27. Podľa , náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

28. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona č.

), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

29. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

30. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

32. Podľa , 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom a účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Žalobdanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla dňa 03.04.2024 na motorovom vozidle T. R., EČV: E. XXXGT, a to tým, že spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla zn. J., EČV: G. XX bol vymrštený kameň, ktorý poškodil čelné sklo jeho motorového vozidla. Domáhal sa tak náhrady škody v zmysle , nakoľko okolnosti, za ktorých došlo ku škodovej udalosti majú pôvod v prevádzke motorového vozidla (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle je kumulatívne splnenie nasledujúcich podmienok: a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), b) vznik škody a c) vzťah príčinnej súvislosti medzi danou udalosťou a vznikom škody. V prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť, kedy sa na jej vznik nevyžaduje zavinenie ani protiprávne konanie. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa nemožno zbaviť. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že v čase vzniku škodovej udalosti mal vodič motorového vozidla zn. Man uzatvorenú so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie motorového vozidla, ako aj to, že sa žalobca priamo u žalovaného domáhal náhrady škody, ktorá mu na motorovom vozidle vznikla, kedy žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi náhradu škody.

35. Žalovaný počas celého konania zotrval na tom, že nezodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko žalobca nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. S uvedeným názorom sa súd nestotožnil, nakoľko má za to, že žalobca uniesol v konaní dôkazné bremeno a preukázal všetky predpoklady vyžadujúce zákonom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody. Vznik poistnej udalosti bol žalovanému riadne oznámený, škoda bola žalobcom zdokumentovaná a bola spísaná aj správa o nehode, ktorá bola podpísaná účastníkmi škodovej udalosti. V konaní bolo preukázané, že v čase škodovej udalosti sa v motorovom vozidle spolu so žalobcom nachádzal aj svedok R. R., ktorý sedel ako spolujazdec žalobcu na prednom sedadle a vlastnými zmyslami vnímal priebeh škodovej udalosti, pri svojom výsluchu na pojednávaní potvrdil priebeh nehody tak, ako to vyplýva zo správy o nehode zo dňa 03.04.2024. Zo zhodných výpovedi žalobcu ako aj svedka vyplynulo, že v čase škodovej udalosti dňa 03.04.2024 o cca 18:15 hod. jazdilo motorové vozidlo zn. T. R. EČV: E. patriace žalobcovi za motorovým vozidlo zn. J. EČV: G. XX, povinne zmluvne poisteným u žalovaného, po D., smer R., km 8, 000, keď spod ľavého zadného kolesa vozidla J. EČV: G. XX sa vymršil kameň do čelného skla

motorového vozidla žalobcu, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu- praskline na čelnom skle. Zároveň zo zhodných výpovedi tak žalobcu ako aj svedka na pojednávaní vyplynulo, že v čase škodovej udalosti iné motorové vozidlá v blízkosti motorového vozidla žalobcu nejazdili, nie je teda možné, aby predmet/ kameň, ktorý poškodil čelné sklo morového vozidla žalobcu bol vymrštený spod kolies iného vozidla. Súd sa preto nestotožnil s obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k poškodeniu čelného skla na motorovom vozidle žalobcu došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla poistenca žalovaného. Súd v konaní nevykoval žalovaným navrhnutý dôkaz -výsluch poistenca žalovaného za účelom objasnenia tvrdenia poistenca žalovaného v dotazníku zo dňa 11.05.2024, v ktorom tento uviedol, že kameň, ktorým mala byť spôsobená škoda na čelnom skle žalobcu, mohol byť vymrštený spod kolies aj iného motorového vozidla, keďže podľa tvrdenia poistenca žalovaného ( v dotazníku zo dňa 11.05.2024 ) sa v čase škodovej udalosti na ceste nachádzalo približne 76 áut a to z dôvodu, že vykonanie navrhnutého dôkazu nepovažoval súd za hospodárne a účelné, keďže mal zhodne so žalobcom za to, že uvedené tvrdenie poistenca žalovaného je nelogické a zjavne nepravdivé, keďže vodič poistenca žalovaného nemohol objektívne určiť počet vozidiel v tak presnom počte, tento údaj v dotazníku zo dňa 11.05.2024 sa súdu javí ako výsledok zjavného omylu ( nesprávneho vyplnenia dotazníka) a teda uvedenú „ nezrovnalosť“ nie je podľa názoru súdu potrebné objasňovať výsluchom poistenca žalovaného. Súd zároveň poukazuje na to, že dôkazné bremeno spočíva nielen na žalobcovi, ktorý riadne označil dôkazy na preukázanie jeho skutkových tvrdení, ale aj žalovanom, ktorý spochybňoval žalobcom uplatnený nárok. Žalovaný však súdu nepredložil žiadny relevantný dôkaz (okrem už spomínaného návrhu na vykonanie výsluchu poistenca žalovaného), ktorý by bol schopný spochybniť priebeh škodovej udalosti, tak ako ju popísal žalobca a svedok na pojednávaní v zhode s popisom škodovej udalosti v správe o nehode zo dňa 03.04.2024 a dotazníkoch poškodeného ako aj svedka škodovej udalosti. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na to, že škodca sám vyplnil údaje o vozidle, svoje údaje, ako aj rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu a správu o nehode vlastnoručne podpísal. Súd zastáva názor, že je len malý predpoklad, že by si vodič motorového vozidla mohol byť vedomý toho, že spod kolies jeho motorového vozidla došlo k odskočeniu kamienka, a tento poškodil iné motorové vozidlo. Práve preto sa na vznik škody pri prevádzke motorového vozidla nevyžaduje zavinenie, pričom vo väčšine prípadov môže na takúto situáciu škodcu upozorniť jedine poškodený tak, ako sa to stalo v tomto prípade. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vinníka a vznikom škody, tu súd opätovne zdôrazňuje, že v zmysle § 427 a nasl. sa na uplatnenie náhrady škody nevyžaduje protiprávne konanie, ale udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, ktorá udalosť bola v konaní bez pochýb preukázaná. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva nič, čo by v súde vzbudilo akékoľvek špekulatívne konanie žalobcu, nebolo preukázané, že by sa žalobca a škodca poznali, ani to, že by bolo motorové vozidlo žalobcu poškodené už pred nehodou. Zo správy príslušného technika vyplýva, že tento obhliadol motorové vozidlo po nehode, kedy kalkulácia nákladov na opravu korešponduje so správou o nehode. Vzhľadom na uvedené sa preto podľa súdu žalobca dôvodne domáhal u žalovaného náhrady nákladov potrebných na opravu motorového vozidla.

36. Škodou je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére, poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súdna prax je ustálená v závere, že zásadne prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenej na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do pôvodného stavu pred poškodením. V konaní nebolo sporným, že dňa 14.05.2024 bola vykonaná kalkulácia opravy motorového vozidla a táto bola stanovená na sumu 979,27 Eur s DPH. Žalobca si dal motorové vozidlo, resp. poškodené čelné sklo na motorovom vozidle vymeniť, pričom za výmenu poškodeného čelného skla zaplatil sumu 979,24 Eur, čo vyplynulo zo žalobcom predloženej faktúry Pokiaľ ide o výšku škody túto žalovaný v priebehu konania nesporoval.

37. S poukazom na vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobcovi bola prevádzkou motorového vozidla J. EČV: G. XX spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle, ktorú škodu je v zmysle ako aj a povinný nahradiť žalovaný ako poisťovateľ motorového vozidla škodcu, žalobe ako dôvodnej vyhovel.

38. Žalobca v konaní žiadal priznať aj úrok z omeškania, a to dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dní od oznámenia žalovaného o neposkytnutí poistného plnenia žalobcovi. V zmysle je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania

potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Z vyrozumenia k riešeniu škodovej udalosti mal súd preukázané, že poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 03.10.2024, čo znamená, že pokiaľ žalovaný poistné plnenie neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15 dní, t.j. dňom 19.10.2024. Výška úrokov z omeškania podľa vládneho nariadenia č. , predstavuje sadzbu 5,00 % ročne, t.j. základná úroková sadzba ECB vo výške 3,65 % (ku dňu omeškania) po pričítaní 5 % predstavuje 8,65 %. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu úrok v uplatnenej výške 8,65% ročne zo sumy 979,24 Eur od 19.10.2024 do zaplatenia.

39. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, pretože súd žalobe vyhovel, priznal mu súd voči neúspešnému žalovanému právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.