Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_47Pu-21-2025.pdf
PDF · 77.84 KB
Case nature
Area
Subarea
47Pu/21/2025
Uznesenie
- 2 - 47Pu/21/2025
Okresný súd Pezinok v konaní o prípustnosti prevzatia a držania umiestneného: A. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, takto
r o z h o d o l :
- 2 - 47Pu/21/2025
Prevzatie umiestneného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., do zdravotníckeho zariadenia: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, bolo dňa 16.11.2025 prípustné.
o d ô v o d n e n i e :
- 4 - 47Pu/21/2025
1. Súd začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) uznesením č. k. 47Pu/21/2025–2 zo dňa 17.11.2025 konanie o prípustnosti prevzatia a držania A. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej ako „umiestnený“ alebo „pacient“), v zdravotníckom zariadení: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“). Umiestnený bol prijatý dňa 16.11.2025 o 23:29 bez udelenia súhlasu s hospitalizáciou.
2. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
3. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
4. Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 CMP súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.
5. Podľa § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a názorom lekárky D. A. A., ktorá uviedla, že pacient bol privezený v sprievode RZP a PZ. Pacient mal suicidálnej ideácie, napísal list na rozlúčku, ktoré ideácie podľa nej vychádzajú z pozadia matrimoniálnych konfliktov v domácnosti. Ošetrujúca lekárka uviedla, že umiestnený bol pri príjme napätý, tenzný, agitovaný. Spolupráca s ním je veľmi komplikovaná. U pacienta sa jedná o opakovanú hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení a podľa lekárky by mal navštevovať ambulantného psychiatra. Predchádzajúca hospitalizácia bola indikovaná po otrase mozgu. Pacientovi boli predpísané lieky, ktoré by mal užívať dlhodobo, avšak nevedela uviesť, či ich aj užíva. Pacient je podľa nej v odpore podať lekárom informácie, odpovedá jednoslovne. Lekárka predpokladala dobu hospitalizácie 8 týždňov.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom umiestneného, pričom ho poučil o jeho právach a umiestnený poučeniu porozumel. Umiestnený uviedol, že má priateľku, ktorá je cigánka. Žije u rodičov. Išiel na nákup. Jeho brat je alkoholik a aj rasista, a preto vyhadzoval jeho priateľku z bytu od rodičov. Pacient sa ho pýtal, že čo sa deje, prečo jeho priateľku vyhodil. Brat mu začal nadávať, že má jeho priateľka vypadnúť z domu preč, že ju tam nechce. Umiestnený mu povedal, aby sa staral o seba, ale keďže bol opitý, nevedel mu to vysvetliť. Povedal mu, že mu hubu rozbije. Bola pri tom aj mama a babka, tak nechcel nič spraviť. Išiel do pivnice, buchol do výťahu päsťou a od nervov napísal papier, že nech zavolajú policajtov, že mu to je ľúto, že chcel brata dobre zbiť. Prišli policajti, priviezla ho sanitka, nevedel uviesť, kto ju zavolal. Sebe ublížiť nechcel, veď má dcéru. Žiadne suicidálne predstavy podľa jeho vyjadrenia nemal. Nevedel pochopiť, prečo je on v zdravotníckom zariadení, keď brat bol napitý a naschvál ho vyprovokoval. K svojej predchádzajúcej hospitalizácii uviedol, že bol hospitalizovaný kvôli agresivite, ale bolo to dávno, cca 10 rokov späť. Ambulantnému psychiatrovi chodil, ale prestal, pretože išiel pracovať do Švajčiarska. Pokiaľ chodil k psychiatrovi, lieky užíval, ale potom už nie, lebo po návrate na Slovensko už k psychiatrovi nešiel. Podľa svojho vyjadrenia sa cítil dobre, nepociťoval žiadne ťažkosti.
8. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
9. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnej staroslitvosti ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila.
11. Podľa § 9 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti, ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 a 5).
12. Podľa § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6b, § 27 ods. 1, § 40 ods. 2).
13. Podľa § 6 ods. 6 písm. a) zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas dáva, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a), osoba, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť.
14. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenie bolo prípustné.
15. Na základe v konaní vykonaných dôkazov – výsluchu umiestneného, výsluchu ošetrujúcej lekárky s oboznámením sa s jej názorom a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že umiestnený bol do zdravotníckeho zariadenia privezený v sprievode RZP a PZ z dôvodu, že mal suicidálne ideácie. Ako vyplynulo z lekárskej správy pri prijatí zo dňa 16.11.2025, pacient bezprostredne pred prijatím pomýšľal na samovraždu, o čom svedčia dva zakrvavené lístky, v ktorých bolo uvedené: „Aj ty. Mám vás rád, ale je toho na mňa veľa, nechoď do pivnice, zavolaj policajtov.“ A „Babko je mi to ľúto, čo som spravil a povedz Laure, že ju milujem a dúfam, že mi jedného dňa odpustí“. Pri výsluchu pacient myšlienky ukončiť svoj život negoval práve s odkazom na to, že má maloletú dcéru a poukazoval len na to, že bol nahnevaný na svojho brata, ktorého chcel veľmi zbiť. Pacient rovnako priznal, že už v minulosti bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre jeho agresivitu a že by mal navštevovať ambulantne psychiatria, ktorého nenavštevuje a lieky, ktoré by mal užívať si už dlhšie obdobie nenecháva predpisovať a ani ich neužíva. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že u pacienta je nutná hospitalizácia, nakoľko vzhľadom na skutočnosť, že napísal listy na rozlúčku, z textu ktorých možno vyvodiť, že sa lúčil s blízkymi, a teda že pomýšľal na samovraždu ako aj na skutočnosť, že sa aj podľa svojho vyjadrenia prejavoval agresívne vo vzťahu k svojmu bratovi, ktorému chcel podľa jeho slov ublížiť a keďže už v minulosti bol pre prejavy agresivity hospitalizovaný, je možno konštatovať, že umiestnený môže byť za súčasného stavu mimo zdravotníckeho zariadenia nebezpečný tak pre seba ako aj pre svoje okolie. Na dôvažok pacient aj napriek tomu, že si je vedomý, že by mal navštevovať ambulantne psychiatra, tohto už roky nenavštevuje, čo nasvedčuje tomu, že bez hospitalizácie hrozí u neho naďalej zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Zdravotný stav umiestneného sa teda podľa názoru súdu nemôže za danej situácie zlepšiť bez adekvátneho nastavenia na liečbu a bez odborného dohľadu lekárov v zdravotníckom zariadení, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
16. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že pri svojej rozhodovacej činnosti v osobitnom konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení dlhodobo a konštantne uprednostňuje záchranu života a zdravia umiestneného pred hoci len dočasným vylúčením umiestneného zo styku s vonkajším svetom.
Poučenie:
- 2 - 47Pu/21/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, k akej spisovej značke sa podáva, a musí byť podpísané. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 59 Civilného mimosporového poriadku odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd neprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 366 CSP novoty v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.