Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sžfk-53-2019.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sžfk/53/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: BOLITEX, s. r. o., so sídlom: Radlinského 27, 811 07 Bratislava, IČO: 45 576 963, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom: nám. M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103632418/2016, zo dňa 1. augusta 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/223/2016-53, zo dňa 30. mája 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201864.1 takto
r o z h o d o l :
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v účinnom znení v spojení s § 165 ods. 2, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení dodatočný platobný výmer č. 102956304/2016 zo dňa 18. apríla 2016 (ďalej len „dodatočný platobný výmer“), v ktorom za zdaňovacie obdobie august 2011 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 111529,13 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 17730,58 €. Správca dane v dodatočnom platobnom výmere uviedol, že žalobca si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „daň z pridanej hodnoty“) za nákup tovarov (kuracie prsia a morčacie prsia) v tom čase od spoločností CORE REAL s. r. o., so sídlom: Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 139 028, BEST & CREATION s.r.o., so sídlom: ul. Niva 298, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 44 217 986, Torano s. r. o., so sídlom: Hviezdoslavova 275/27, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 030 760 a PJ GASTRO, s.r.o., so sídlom: Rastislavova 12, 949 01 Nitra, IČO: 45 430 781. Podľa názoru správcu dane sa deklarované obchodné transakcie reálne neuskutočnili. Nebolo preukázané, že tovar skutočne existoval, bol prepravovaný medzi osobami zúčastnenými na obchode. Zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jednalo o typický obchodný reťazec viacerých spoločností s cieľom získania daňovej výhody bez iného podnikateľského zámeru. Správca dane zaujal názor, že žalobca len formálne deklaroval prijatie a následné dodanie tovaru bez preukázania svojich tvrdení.
Žalobca sa voči dodatočnému platobnému výmeru odvolal. Žalovaný rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. 103632418/2016 zo dňa 1. augusta 2016 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
Žalobca podal voči rozhodnutiu o odvolaní všeobecnú správnu žalobu zo dňa 7. októbra 2017 na Krajský súd v Bratislave. Navrhol v nej zrušiť rozhodnutie o odvolaní podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu v daňovom konaní je nedostatočné na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v daňovom konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Krajský súd v Bratislave v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) rozsudkom, č. k. 6S/223/2016-53, zo dňa 30. mája 2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201864.1 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. V rozsudku správneho súdu okrem iného uviedol, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pričom správca dane spolu so žalovaným mali k dispozícií dostatok dôkazov na nimi prijatý záver a neprišlo k žiadnym zisteniam porušenia zásad daňového konania namietaných žalobcom.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 7. augusta 2019. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti žalobca oprel o § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Prezentoval názor, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalobca osobitne zvýraznil, že · prišlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri vyhodnocovaní skutkového stavu, nakoľko zo strany daňových orgánov neboli akceptované návrhy na vypočutie zamestnancov a štatutárov mraziarne, v ktorej bol tovar skladovaný. Zároveň mal správca dane skúmať pohyby na účtoch dodávateľov, nakoľko za dodaný tovar žalobca riadne zaplatil. Žalobca zastal názor, že z jeho strany boli splnené všetky zákonné predpoklady, aby si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty, · správny súd vo svojom odôvodnení poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa rozloženia dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. V opozite k týmto súdnym rozhodnutiam však žalobca poukázal na iné súdne rozhodnutia, podľa ktorých žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti v kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k podanej kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 21. augusta 2019. V predmetnom podaní sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Okrem iného v ňom uviedol, že · žalobca vôbec nekonkretizoval, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci a ktoré závery sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, · v zistenom obchodnom reťazci nebola preukázaná materiálna existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať, nebol zistený výrobca (producent), dovozca a ani konečný spotrebiteľ tovaru, · vykonaným šetrením úhrady faktúr za dodávku tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca neboli preukázané tak, ako boli fakturované. Žiadne reálne toky peňazí vo fakturovaných sumách preukázané neboli, · s mraziarňami, na ktoré odkazuje žalobca vo svojej kasačnej sťažnosti, nebol v obchodnom vzťahu, · medzi žalobcom a žalovaným prebehli štyri súdne konania pred správnym súdom, predmetom ktorých bolo preskúmanie obchodných transakcií s mäsom realizované žalobcom za iné zdaňovacie obdobia, pričom vo všetkých prípadoch boli žaloby podané žalobcom na správny súd zamietnuté. Žalovaný vo svojom vyjadrení tiež odkázal na skutkové zistenia, ktoré podrobne uviedol v rozhodnutí o odvolaní a zosumarizoval na stranách 5 - 9 svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 14. decembra 2016.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou osobou. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti. V súlade s uvedeným v ods. 6 kasačný súd v kasačnej sťažnosti identifikoval dve nosné námietky voči rozsudku správneho súdu. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV.I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
IV.II. Posúdenie námietky týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom pri vyhodnocovaní zistenia skutkového stavu
V konaniach o kasačných sťažnostiach žalobcu boli v minulosti prejednané obdobné veci medzi žalobcom a žalovaným. Rozdiel bol v rozličných zdaňovacích obdobiach, za ktoré si žalobca uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty. Kasačný súd preto poukazuje na závery svojho rozsudku vydaného pod sp. zn. 10Sžfk/46/2019, zo dňa 29. septembra 2021, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia december 2011 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaný pod sp. zn. 8Sžfk/51/2019, zo dňa 18. júna 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201231.2, týkajúci sa zdaňovacieho obdobia august 2012. S ohľadom na skutočnosť, že námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní zistenia skutkového stavu bola posudzovaná aj vo vyššie uvedených rozsudkoch, kasačný súd pri tejto námietke poukazuje v súlade s § 464 ods. 1 SSP na nasledovnú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp. zn. 8Sžfk/51/2019, zo dňa 18. júna 2020, ECLI:SK:NSSR:2020:1016201231.2:
... Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o dani z pridanej hodnoty). Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte
- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj dodržanie nevyhnutnej miery opatrnosti v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľovi deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených účtovných dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, neoverí si obsah plnenia, či tento zodpovedá dohodnutému predmetu plnenia. Je na daňovom subjekte, aby v prípade kontroly vedel preukázať existenciu materiálneho plnenia a že vykonal rozumné opatrenia, aby sa ubezpečil, že sa nepodieľa na nelegálnej činnosti. Podstatnou je však v tomto prípade skutočnosť, že sťažovateľ v rámci daňového konania nepreukázal, že nadobudol predmet plnenia a že predmetné transakcie prebiehali tak, ako ich opisoval vo svojich podaniach, čo správca dane rozsiahlym dokazovaním vyvrátil. Sťažovateľ neprispel k odstráneniu pochybnosti o reálnosti daňového plnenia, čo u správcu dane reálne zvýšilo pochybnosti o skutočnom účele predmetného obchodu. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry, pretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru alebo skutočného dodávateľa. ... V danom prípade správca dane vychádzal z podmienok určených zákonom pre priznanie odpočtu DPH. Povinnosťou sťažovateľa bolo preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo však sťažovateľ v rámci rozsiahleho dokazovania nesplnila a hodnoverným spôsobom nepreukázal. V preskúmavanej veci žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol a pochybnosť správcu dane o realizácii vyúčtovaného plnenia nevyvrátil. Podľa názoru kasačného súdu sa správny súd dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľa. V konaní žalovaného, ako aj správcu dane súd nezistil také pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí.
So zreteľom na obsah kasačnej námietky žalobcu kasačný súd k uvedenému dodáva, že správca dane nemá povinnosť vykonať všetky návrhy na vykonanie dokazovania predložené daňovým subjektom. Z administratívneho spisu a rozhodnutí vydaných v daňovom konaní je zjavné dostatočné vedenie dokazovania s cieľom preverenia skutočností prednesených žalobcom zo strany správcu dane. Kasačný súd zastáva názor, že správna dane vykonal dostatočné množstvo úkonov na ustálenie si skutkového stavu. Nebola preto potreba zo strany správcu dane vykonať ďalšie dokazovanie (vypočutie zamestnancov a štatutárov mraziarenskej spoločnosti). Kasačný súd opätovne pripomína, že správca dane síce vedie v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie, avšak unesenie dôkazného bremena leží v súlade s § 24 ods. 1 tohto právneho predpisu na bedrách daňového subjektu.
IV.III. Posúdenie námietky týkajúcej sa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu
S ohľadom na skutočnosť, že námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci pri vyhodnocovaní zistenia skutkového stavu bola posudzovaná aj vo vyššie uvedených rozsudkoch, kasačný súd pri tejto námietke poukazuje v súlade s § 464 ods. 1 SSP na nasledovnú časť odôvodnenia svojho rozsudku vydaného pod sp. zn. 10Sžfk/46/2019, zo dňa 29. septembra 2021: K sťažnostnému dôvodu, ktorým sťažovateľ namietal odklon krajského súdu od ustálenej praxe ohľadne dôkazného bremena v daňovom konaní, kasačný súd uvádza, že judikatúra vo veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a jasne sa ustálila v tom, že nepostačuje predložiť formálne doklady (napr. faktúry či dodacie listy), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú a objektívne podloženú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V tomto smere preto nie sú sťažovateľom prezentované rozhodnutia aplikovateľné.
IV.IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
Kasačný súd sa v súlade s vyššie uvedeným nestotožnil s námietkami žalobcu voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobca nemal v kasačnom konaní úspech, kasačný súd mu trovy konania nepriznal. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému žalovanému z dôvodu, že žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu. 18. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.