Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Ssk-10-2021.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Ssk/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: K. K., bytom F., D. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Miriamou Bielikovou, advokátkou z Topoľčian, Bernolákova 1652, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 30. júla 2020, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2021, č.k. 5Sa/57/2020-42, t a k t o
r o z h o d o l :
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2021, č.k. 5Sa/57/2020-42 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 30. júla 2020, č. XXX XXX XXXX X z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, na účet JUDr. Miriam Bielikovej, advokátky z Topoľčian, Bernolákova 1652, náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 27. apríla 2021, č. k. 5Sa/57/2020-42 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. júla 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom positení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) z m e n i l napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že „podľa § 70 ods. 1, § 82 as § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi odo dňa 24. februára 2020 priznal invalidný dôchodok v sume 278,50 eur mesačne. Prílohou rozhodnutia je osobný list dôchodkového poistenia a odborný posudok o invalidite zo 17. júna 2020.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán, na základe žiadosti o invalidný dôchodok z 27. februára 2020 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 2. apríla 2020 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 27. februára 2020 nie je žiadateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykononávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovaného bola určená na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 70 ods. 1, § 72 ods. 1 -10 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
4. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 27. februára 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 17. septembra 2019. Po posúdení zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice 27. februára 2020 nebol podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za invalidného uznaný z dôvodu, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu (kapitola XV. oddiel E položka 3 písm. b/ prílohy č. 4) bola určená 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 2. apríla 2020, č. XXX XXX XXXX X bola žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok. Na základe odvolania bol zdravotný stav prehodnotený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej posiťovne, pracovisko Košice. V posudku vypracovaného pre účely odvolacieho konania zo 17. júna 2020 bol charakterizovaný zdravotný stav s diagnostickým záverom: recidivujúca depresívna porucha, stredne ťažká epizóda a poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia považoval duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) stredne ťažké formy (kapitoly V položka 3 písm. a/ prílohy č. 4). Tomuto zdravotnému postihnutiu určil 45 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 24. februára 2020, kedy posudzovaný absolvoval kontrolné psychiatrické vyšetrenie, dokumentujúce dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Krajský súd uviedol, že vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia. Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktorá je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
5. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou, a preto jeho preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
6. Za opodstatnenú nepovažoval krajský súd námietku týkajúcu sa určenia dátumu vzniku invalidity žalobcu. Tento bol určený na základe vývoja jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Dlhodobosť zdravotného stavu bola dokumetnovaná v zmysle § 71 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. doloženým kontrolným psychiatrickým vyšetrením z 24. februára 2020, potvrdzujúcim trvanie nepriaznivého zdravotného stavu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou aj pri výpočte výšky invalidného dôchodku (§ 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.), kedy zohľadnil všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise, čo žalobcom namietané nebolo. Krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
9. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
10. Poukázal na bod 26 rozsudku, v ktorom krajský súd správne poukazuje na to, že úlohou súdu je posudzovať, či orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav. Rovnako tak správny súd správne konštatoval, že odborný posudok o invalidite je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. V konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci ale krajský súd splnenie daných podmienok v postupe a rozhodnutí žalovaného nesprávne vyhodnotil. V prípade žalobcu žalovaný vykladal ustanovenie § 71 ods. 2 a 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v rozpore s ich účelom a v priamom rozpore s ich gramatickým znením. Rovnako tak precizovanie odborného posudku o invalidite nemá oporu v zákone. Už v správnej žalobe žalobca uplatnil dve zásadné námietky. Prvá, že žalovaný nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., druhá, že žalovaný určil dátum vzniku invalidity v rozpore s § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Tieto námietky zdôvodnil aj odbornými lekárskymi nálezmi.
11. Vo vzťahu k ostatným zdravotným postihnutiam je faktom, že poškodenia chrbtice a nervov prvostupňový orgán vyhodnotil s 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Obmedzenie vyplývajúce z vedľajšieho zdravotného postihnutia sú formulované vo viacerých lekárskych správach neurológov MUDr. V. zo 7. januára 2019 a MUDr. F. z 19. novembra 2019 a 19. februára 2020; algeziológa MUDr. S. z 23. októbra 2019 a rovnako z 25. februára 2020. Zo správy z neurologického oddelenia UNPL Košice z 21.- 28. marca 2019 vyplýva poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov... Nález z ortopedického vyšetrenia z 19. mája 2020 potvrdzuje poruchy a poškodenie lumbálnych a iných intervertebrálnych platničiek s radikulárnym syndrómom a útlakom nervových štruktúr, poruchy a poškodenie krčných intervertebrálnych platničiek s útlakom nervových štruktúr a radikulárnym syndrómom. V závere je stav hodnotený ako trvalý s ťažkým postihnutím, pričom sú v nej uvedené aj iné zdravotné postihnutia žalobcu, vrátane poškodenia nervov. Závery odborného posudku o invalidite, na ktoré poukazuje správny súd sú v rozpore s nálezmi odborných lekárov. Z ochorení chrbtice vyplývajú pre žalobcu výrazné obmedzenia pre jeho zaradenie na pracovný trh - nemôže vykonávať fyzicky náročnú činnosť, prácu v chlade, prácu v predklone, zdvíhanie ťažkých bremien, prácu so záťažou, prudkými pohybmi a vibráciami. Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách objektívne nedovoľujú žalobcovi, aby mohol pracovať na takej pracovnej pozícii, akú vykonával celý pracovný život, čo potvrdzujú aj odborné lekárske nálezy. Z ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v tejto súvislosti vyplýva, že na určenie zvýšenej hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Dané zákonné ustanovenie priamo hovorí o zohľadnení skôr vykonávanej práce, vzdelania a skúseností.
12. Vo vzťahu k určeniu dátumu vzniku invalidity nie je sporné, že sa žalobca začal liečiť na psychiatrickej ambulancii z dôvodu úzkostne-depresívnej symptomatiky už od 19. septembra 2018. Žalovanému boli predložené lekárske správy z psychiatrických vyšetrení za obdobie od 18. septembra 2018 do 28. októbra 2019, v odvolacom konaní bola doložená aj správa z 24. februára 2020. Žalobca bol dvakrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, a to od 5. novembra 2018 do 16. novembra 2018 a druhýkrát v dňoch od 27. februára 2019 do 8. marca 2019 s diagnózou F41.2. Všetky predložené lekárske nálezy sa týkajú toho istého ochorenia. Vyšetrenie z 5. septembra 2019 hodnotilo dlhodobý stav pacienta s diagnózou F 33.2, pričom už v tom čase sa jednalo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, keď už vtedy liečenie trvalo skoro 1 rok (od 18.9.2018 do 5. septembra 2019). Žalobca napriek svojej žalobnej argumentácii nedostal jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú námietku, prečo bol vznik invalidity určený až podľa lekárskej správy zo dňa 24. februára 2020, ktorá len opakovala závery z lekárskej správy z 5. septembra 2019. V zmysle § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Na tieto svoje zásadné námietky nedostal žalobca v napadnutom rozhodnutí žiadnu jasnú odpoveď. Napadnuté rozhodnutie preto nemožno označiť za presvedčivé, úplné ani za zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z., jeho závery sú vnútorne rozporné a priamo odporujúce obsahu zdravotnej dokumentácii žalobcu.
13. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si plnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
III.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 12. júla 2021.
15. Dôvody uvedené žalobcom v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadnil aj vývoj aj liečbu jeho zdravotných postihnutí a svoje závery premietol do odborného posudku o invalidite. Dátum vzniku invalidity bol určený na základe vývoja jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pričom dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu v zmysle § 71 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. bola dokumentovaná až doloženým kontrolným psychiatrickým vyšetrení z 24. februára 2020, potvrdzujúcim trvanie nepriaznivého zdravotného stavu vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu viac ako jeden rok.
16. Kasačnú sťažnosť navrhol podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.
IV.
17. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
V.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 30. júla 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zmenil prvostupňové správne rozhodnutie z 2. apríla 2020, ktorým sa rozhodlo podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok podľa § 71 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z.
25. V predmetnej veci ostala spornou posudkovými lekármi stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; rovnako ostal sporným dátum vzniku invalidity žalobcu.
26. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
27. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
28. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
29. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
30. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
31. Podľa § 153 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného a/ v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky, b/ na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
32. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 34. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu mal preukázané, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 27. februára 2020 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 17. septembra 2019. V tejto súvislosti bol zdravotný stav žalobcu posudzovaný
- posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 27. februára 2020 so záverom, že žalobca pre rozhodujúce zdravotné postihnutie: choroby podporného a pohybového aparátu kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je invalidný.
- z odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia vypracovaného v odvolacom konaní zo dňa 17. júna 2020 (na rozdiel od posudku z 27. februára 2020) vyplynul záver o invalidite žalobcu
od 24. februára 2020 pre rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania, kapitola V. položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.
36. Na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovaného ako subjekt v zmysle § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobcu, rozhodnutím vydaným 30. júla 2020 zmenil prvostupňové správne rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok tak, že žalobcovi priznal od 24. februára 2020 invalidný dôchodok.
37. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konaniu mu predchádzajúceho najvyšší správny súd dospel k záveru, že krajský súd, pokiaľ pristúpil k zamietnutiu žaloby ako nedôvodnej, pochybil, nakoľko v procese posudzovania zdravotného stavu žalobcu zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia došlo k pochybeniu majúcemu zásadný vplyv na zistenie a následné ustálenie skutočného stavu veci.
38. Najvyšší správny súd uvádza, že zistil pochybenie posudkových lekárov čo do stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokiaľ posudkový lekár sociálneho poistenia vo svojom odbornom posudku z 20. februára 2020 považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., posudkový lekár sociálneho poistenia dňa 17. júna 2020 túto chorobu podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. neposúdil. Celkovú 45 % mieru poklesu posudkový lekár sociálneho poistenia už určil pre duševné choroby a poruchy správania (od 24. februára 2020), s odstupom štyroch dní od prijatia posudkového záveru dňa 20. februára 2020. 39. Z tohto dôvodu najvyšší správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol dostatočne posúdený najmä vo vzťahu k ochoreniu pohybového aparátu. Len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobcu z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí a aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí posúdi možnosť navýšenia percentuálnej miery v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Posudkový lekár sa opakovane vyjadrí aj k dátumu vzniku nároku žalobcu na invalidný dôchodok aj na tom základe, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie kapitola V položka 3 písm. a/ prílohy č. 4 bola určená z percentuálneho rozpätia 35 % - 45 % maximálna 45 % miera od 24. februára 2020. Svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaný následne znovu rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu z 2. apríla 2020.
40. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovaným nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP) a preto rozsudok krajského súdu postupom podľa § 492 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného z 30. júla 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 2 SSP).
41. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok na náhradu trov konania na krajskom a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.