Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Svk/16/2025

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: N.. O. V., nar. X. J. XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX . U. B. P., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Daša Bajanová, s.r.o., so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 52 542 696, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2024/001518/ RU-KE/28870 zo dňa 6. septembra 2024, o kasačnej sťažnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky proti II. výroku uznesenia Správneho súdu v Košiciach č. k. -104 zo dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 16. októbra 2024 sa žalobca domáhal zrušenia II. výroku rozhodnutia žalovaného č. 2024/001518/RU-KE/28870 zo dňa 6. septembra 2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) o výške náhrady za vyvlastnenie. Žalobca argumentoval, že podáva žalobu proti II. výroku prvostupňového rozhodnutia preto, lebo nie je zrejmé, či je voči nemu prípustné podanie odvolania a zároveň bol poučený, že tento výrok je preskúmateľný len súdom. 2. Dňa 12. februára 2025 doručil žalobca späťvzatie správnej žaloby. Poukázal na to, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 04761/2025-5.2 04589/2025 zo dňa 31. januára 2025 zrušil rozhodnutie žalovaného aj s výrokom II., čím došlo k naplneniu účelu správnej žaloby. 3. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) vydal uznesenie č. k. -104 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Jeho I. výrokom zastavil konanie a II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania z dôvodu zavinenia zastavenia konania podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zo strany žalovaného. 4. Proti II. výroku napadnutého uznesenia bola podaná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť je spísaná na hlavičkovom papieri Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, tento je označený aj ako kasačný sťažovateľ a podpísaná osobou s právnickým vzdelaním oprávnenou konať v mene Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti nie je obsiahnutá argumentácia, prečo kasačnú sťažnosť podáva Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keď žalovaným je prvostupňový orgán - žalovaný. 5. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý túto navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. 6. Podľa kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v (ďalej len „sťažovateľ“). 7. Podľa kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak b) bola podaná neoprávnenou osobou.

8. Podľa účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. 12. Podľa účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. 13. Podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2025 (teda v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného; ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) na konanie o vyvlastnení je príslušný regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „regionálny úrad“), v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 14. Podľa zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a) vykonáva štátnu správu v druhom stupni vo veciach vyvlastnenia, v ktorých vo vyvlastňovacom konaní v prvom stupni koná regionálny úrad ako vyvlastňovací orgán. 15. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci nie je sporné, že správnu žalobu podal žalobca cielene proti II. výroku prvostupňového rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice, a to s názorom, že proti tomuto výroku nie je prípustné odvolanie. S odkazom na posledná veta sa preto Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice stal účastníkom správneho súdneho konania v postavení žalovaného ( a ). S takto definovaným žalovaným konal aj správny súd (ako je zrejmé zo záhlavia napadnutého uznesenia). 16. Proti napadnutému uzneseniu však podal kasačnú sťažnosť Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z pohľadu kasačného súdu je podstatné, že tento orgán nepodal kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka súdneho konania ( ), teda v kasačnej sťažnosti netvrdil, že s ním mal správny súd konať ako s účastníkom správneho súdneho konania a takto s ním nekonal. Podal kasačnú sťažnosť podľa a spochybňoval najmä vecnú správnosť záverov a postupu správneho súdu, ktoré ho viedli k tomu, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. 17. Hoci Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky pre tento svoj postup nepredkladá žiadnu argumentáciu, kasačnému súdu je z jeho úradnej činnosti známy jeho názor o absencii hmotnoprávnej subjektivity regionálnych úradov, keďže regionálne úrady (vrátane žalovaného) predstavujú organizačnú zložku Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Z hľadiska správneho súdneho konania a nadväzujúceho kasačného konania je však podstatné, či orgán, ktorý je označený za žalovaného, je orgánom verejnej správy ( ) a či disponuje procesnou subjektivitou a spôsobilosťou podľa a . Tzv. administratívna procesná subjektivita v správnom súdnom konaní predstavuje výnimku z inak jej všeobecnej korelácie s právnou subjektivitou, pretože je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní. 18. Kasačný súd dáva do pozornosti, že podľa zákona o vyvlastňovaní v znení účinnom do 31. marca 2025 má žalovaný - Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice - vyslovene postavenie orgánu štátnej správy, ktorý rozhoduje vo veciach vyvlastnenia v prvom stupni, pričom zákon stanovuje jeho právomoc v administratívnom konaní. Preto v prípade, ak sa takéto jeho rozhodnutie stane predmetom správneho súdneho prieskumu, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, orgán štátnej správy, má ako orgán verejnej správy (podľa ) procesnú subjektivitu a spôsobilosť podľa a . Koná tak pred správnym súdom a aj v kasačnom konaní sám za seba a vo svojom mene. V predmetnej veci tak mal postavenie žalovaného. K obdobným záverom poukazuje kasačný súd (mutatis mutandis) na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. marca 2025, body 8 a 9. 19. Rovnako tak platí, že keďže len Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice mal v správnom súdnom konaní postavenie žalovaného ( posledná veta ) - účastníka

správneho súdneho konania ( a ), len Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice bol oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti II. výroku napadnutého uznesenia, ktorým bolo v neprospech neho správnym súdom rozhodnuté ( ). 20. S ohľadom na vyššie uvedené, (i) keďže Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nemal v predmetnej veci postavenie žalovaného - účastníka správneho súdneho konania, (ii) z kasačnej sťažnosti vyplýva, že ju podal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky vo vlastnom mene a (iii) Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nepodal kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka konania a v tomto smere ani nepredložil relevantnú argumentáciu ( ), kasačný súd konštatuje, že Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky nebol oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti proti II. výroku napadnutého uznesenia podľa v spojení s a a . Preto kasačný súd túto kasačnú sťažnosť odmietol podľa . 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal ( v spojení s ). Kasačný súd súčasne neidentifikoval zavinenie Úradu pre územné plánovanie a výstavu Slovenskej republiky na odmietnutí kasačnej sťažnosti (a contrario v spojení s SSP). V tomto smere dáva kasačný súd do pozornosti, že odmietnutie kasačnej sťažnosti je odrazom vyvíjajúceho sa výkladu a aplikácie právnej úpravy stanovujúcej vzťahy medzi regionálnymi úradmi a Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky v kontexte ich procesnej subjektivity a spôsobilosti podľa a , ku ktorej v čase podania kasačnej sťažnosti neexistovala ustálená a publikovaná rozhodovacia činnosť kasačného súdu. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s a ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.