Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/52/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako člen senátu vo veci žalobcu: E. X., nar. X. L. XXXX, K. XXXX/XX, X. K., zastúpeného advokátskou kanceláriou: Weis & Partners s.r.o., IČO: 47 234 776, Priemyselná 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 10. augusta 2021, č. OdVS-8-7/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. -81 z 28. novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 1. júla 2004 v služobnom pomere profesionálneho vojaka a naposledy bol zaradený ako technik 2. mechanizovanej roty 12. mechanizovaného práporu 1. mechanizovanej brigády v Nitre. Veliteľ práporu ho disciplinárnym rozkazom z 28. januára 2021 potrestal znížením služobného platu za to, že 16. decembra 2020 svojvoľne odmietol vyšetrenie na prítomnosť ochorenia Covid-19, hoci mu to bolo uložené rozkazom veliteľa brigády kvôli rotácii jednotiek v operácii „Predsunutá prítomnosť" v Lotyšsku. Tým podľa veliteľa porušil , a o štátnej službe profesionálnych vojakov v znení neskorších predpisov. Tento disciplinárny rozkaz sa mu dvaja ďalší vojaci pokúsili osobne doručiť 28. januára 2021, žalobca ho však odmietol prevziať. Pretože odvolanie voči nemu nepodal, veliteľ na disciplinárnom rozkaze vyznačil právoplatnosť 8. februárom 2021. 2. Nato Personálny úrad Ozbrojených síl Slovenskej republiky na návrh veliteľa brigády 5. marca 2021 začal voči žalobcovi konanie o prepustenie zo služobného pomeru podľa cit. zák. Napriek jeho vyjadreniu, že disciplinárne opatrenie „nepodpísal" a nesúhlasil s ním a že núdzový stav bol v roku 2020 vyhlásený neústavne, personálny úrad personálnym rozkazom z 31. marca 2021 podľa citovaného ustanovenia prepustil žalobcu zo služobného pomeru, ktorý sa mal skončiť 28. apríla 2021. Na odôvodnenie odkázal na to, že disciplinárny rozkaz z 28. januára 2021 je právoplatný a bolo ním uložené disciplinárne opatrenie zníženia služobného platu podľa cit. zák. v čase, kedy bola vyhlásená mimoriadna situácia v zmysle o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. 3. Preskúmavaným rozhodnutím z 10. augusta 2021 náčelník žalovaného zamietol žalobcovo odvolanie proti personálnemu rozkazu. Zdôraznil, že disciplinárny rozkaz bol žalobcovi doručený v súlade s tým, že ho 28. januára 2021 odmietol prevziať, a preto aj nadobudol právoplatnosť. Vedomosť žalobcu o tom, či bola vyhlásená mimoriadna situácia, nepovažoval náčelník

za podstatnú. Nesúhlasil ani s námietkou dvojitého potrestania, pretože prepustenie zo služobného pomeru nie je trestom. Pre skutkový stav bol určujúci právoplatný disciplinárny rozkaz, ktorý personálny úrad nemohol preskúmavať. Žalobca tak naplnil predpoklady , a preto jeho prepustenie zodpovedalo zákonu. 4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd preskúmal ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania a tu napadnutým rozsudkom č. k. -81 ju zamietol. Stotožnil sa s názorom, že žalobca naplnil predpoklady prepustenia ustanovené v Disciplinárny rozkaz voči nemu bol vydaný 28. januára 2021 za skutok, ktorého sa dopustil 16. decembra 2020, a uložilo sa mu ním disciplinárne opatrenie podľa cit. zák. Od 11. marca 2020 bola pritom na území Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia. Sama okolnosť, že žalobca s týmto vyhlásením nebol oboznámený, nemení nič na jej objektívnej existencii, ktorú predpokladá cit. zák. Námietky proti tomu, či sa musel podrobiť vyšetreniu, mal žalobca uplatniť v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu, a jeho zákonnosť v zmysle nebolo možné preskúmať v tejto veci. Správny súd nesúhlasil ani s názorom, že by prepustenie bolo dvojitým potrestaním, pretože aj podľa judikatúry sa takéto prepustenie nepovažuje za sankciu. Dodal, že práve v čase mimoriadnej situácie stúpala úloha ozbrojených síl aj pri ochrane verejného zdravia a konanie žalobcu rozvracalo morálku a disciplínu jednotky. Rozhodnutie o prepustení podľa je potom výsledkom správnej úvahy, ktorej účelnosť správny súd podľa a nespreskúmava. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k disciplinárnemu previneniu, rozhodnutie žalovaného nie je neproporcionálne. Okolnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. vyhlásila amnestiu vo veciach priestupkov, nepovažoval správny za podstatné. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zrušia preskúmavané rozhodnutie, aj personálny rozkaz. Správnemu súdu vytkol, že o žalobe konal ako o veci správneho trestania, ale zároveň prepustenie nepovažoval za sankciu. Tým jeho odôvodnenie považoval za vnútorne rozporné, čo založilo vadu podľa . Ak išlo o konanie vo veciach správneho trestania, správny súd mal uplatniť sankčnú moderáciu. K zákazu dvojitého postihu odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pod pojmom trest v zmysle protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozumie aj sankcie, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky nepovažuje za trest. Ďalej žalobca vytkol správnemu súdu, že sa vyhol prieskumu disciplinárneho rozkazu, hoci podľa rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd nesmie byť z prieskumu vylúčené. Trest uložený disciplinárnym rozkazom bol relatívne vysoký a aj preskúmavané rozhodnutie mohlo namiesto prepustenia uložiť miernejšie opatrenie. Žalobca svoj názor, že mimoriadna situácia nebola záväzná, opieral o viaceré vyjadrenia, okrem iného aj generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Záverom znova odkázal na Konečne, správny súd sa podľa neho nevyjadril k jeho námietke, že k vyšetreniu 16. decembra 2020 nedal informovaný súhlas. 6. Žalovaný sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti, hoci mu bola riadne doručená. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v medziach uplatnených kasačných bodov ( ). 8. Žalobca v kasačnej sťažnosti z veľkej časti opakuje námietky ktoré už uplatnil pred správnym súdom a na ktoré správny súd zrozumiteľne odpovedal. Záver správneho súdu, že nemohol preskúmavať zákonnosť disciplinárneho rozkazu z 28. januára 2021, pretože je právoplatný, má jasnú oporu v ustanovení . Podľa tohto ustanovenie môže súd na návrh žalobcu posúdiť aj zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa . Podľa mohol žalobca ako profesionálny vojak podať proti disciplinárnemu rozkazu odvolanie a rozhodnutie odvolacieho orgánu mohol napadnúť správnou žalobou, pretože nie je vylúčené zo súdneho prieskumu (porov. napr. rozsudky tun. súdu sp. zn. alebo ). Ak disciplinárny rozkaz bolo možné samostatne preskúmať, nemôže ho podľa cit. preskúmavať správny súd v konaní, v ktorom bolo vydané naň nadväzujúce rozhodnutie. Ani , ktorým žalobca argumentuje, nezaručuje súdne preskúmanie akokoľvek a kedykoľvek, pretože podľa má podrobnosti o tomto práve upraviť zákon. To sa citovaným ustanovením aj

stalo. Žalobca nebol potrestaný za priestupok, a preto správny súd celkom správne uzavrel, že amnestia udelená uznesením vlády č. sa naňho nemôže vzťahovať. 9. So žalobcom možno súhlasiť, že správny súd vniesol do svojho rozsudku určitý rozpor tým, že vec prejednal ako správnu žalobu vo veciach správneho trestania, hoci podľa neho predmetom preskúmavaného rozhodnutia nebola sankcia. Vo výsledku však nie je zrejmé, ako tým žalobcu ukrátil na jeho procesných právach. Námietka, že správny súd neposudzoval otázku sankčnej moderácie, nedostatočne zohľadňuje, že podľa a môže správny súd takto postupovať len na návrh žalobcu a len v rozsahu, v akom tak mohol postupovať orgán verejnej správy. Podľa obsahu spisu však žalobca žiaden taký návrh nepodal ani v žalobe (ktorú sám označil ako „všeobecná správna žaloba"), ani v replike z 8. marca 2022 (č. l. 49), ani v písomnej záverečnej reči (č. l. 71) pred pojednávaním, ktorého sa nezúčastnil (zápisnica z 28. novembra 2024, č. l. 78). So žalobcom možno takisto súhlasiť, že trestom na účely Protokolu č. 7 k Dohovoru sa rozumejú aj také opatrenia, ktoré nie sú trestami podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Disciplinárne opatrenia proti vojakom, a to vrátane prepustenia zo služobného pomeru, však podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva predstavujú súčasť civilných práv a záväzkov a nie trestné obvinenie na účely Dohovoru alebo Protokolu č. 7 k nemu (porov. napr. rozsudok z 3. júna 2025, Zuvić proti Srbsku, sťažnosť č. 3592/17, ods. 38 až 40 a tam citovanú prejudikatúru). 10. Konečne, už správny súd žalobcovi vysvetlil, že podľa a môže pri rozhodnutiach, ktoré vychádzajú zo zákonom povolenej správnej úvahy, skúmať len to, či nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, a nie účelnosť a vhodnosť takéhoto rozhodnutia. Tunajší súd už vo svojej judikatúra zdôraznil, že pri rozhodovaní, či podľa prepustí profesionálneho vojaka, príslušný služobný orgán vykonáva zákonom povolenú správnu úvahu, ktorá je obmedzená prakticky len zákazom diskriminácie podľa cit. zák. (rozsudok sp. zn. , č. 29/2022 ZNSS). Žalobca ani v správnej žalobe, ani počas konania a ani v kasačnej sťažnosti netvrdí, že by sa voči iným profesionálnym vojakom, ktorým boli uložené rovnaké disciplinárne opatrenia za obdobné disciplinárne previnenia, postupovalo odlišne, prípadne, že by sa práve voči nemu postupovalo inak z niektorého z diskriminačných dôvodov. Správny súd v napadnutom rozsudku zrozumiteľne vysvetlil, prečo podľa neho žalovaný neprekročil medze a hľadiská správnej úvahu. Aj podľa kasačného súdu je vcelku zrozumiteľné, že ozbrojené sily, ktoré sú budované na zásade subordinácie ( ), musia byť zomknuté práve pri ohrození štátu a spoločnosti, a to či už cudzou mocou alebo živlom. Preto aj spáchanie disciplinárneho previnenia, ktoré by samo osebe mohlo byť hodnotené triviálne, môže mať v takýchto situáciách neželaný rozkladný vplyv na ich morálku, disciplínu a akcieschopnosť a tým môže opodstatňovať, aby služobný orgán využil možnosť predpokladanú cit. ustanovením uvedeného zákona. IV. Záver 11. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a tak ju podľa rozsudkom ( ) zamietol. 12. O trovách bolo rozhodnuté podľa a v spojení s , keď žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 13. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.