Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/62/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J.. Z. F., narodeného X. H. XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. apríla 2018, číslo: 35090-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo dňa 4. februára 2025, č. k. -166, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd") napadnutým rozsudkom zo dňa 4. februára 2025, č. k. -166, postupom podľa (ďalej len „SSP" alebo „") zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. apríla 2018, číslo: 35090-3/2018-BA (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie" alebo „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým rozhodla podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") tak, že na odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej aj ako „pobočka žalovanej") zo dňa 1. februára 2018, číslo: 700-0410215418-GC04/18 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie") vo veci predpísania penále uznala námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007 a zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že predpísala penále za obdobie január 2008, február 2008. marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 1.132,44 EUR. Súčasne v zmysle upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej tak, že v nej ponechala iba penále za mesiace január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

2. Prvostupňovým rozhodnutím pobočka žalovanej podľa deviaty bod a o sociálnom poistení predpísala žalobcovi za obdobie január 2004, február

2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, penále v sume 3.404,39 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej aj ako „poistné a príspevky"), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, respektíve do dňa začatia kontroly (t. j. do dňa 01. februára 2018). Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia je príloha. Pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán odôvodnila prvostupňové rozhodnutie tým, že vzhľadom na to, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba neodviedol včas poistné a príspevky (za mesiace január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006) a odviedol ich v nižšej sume (v mesiacoch január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008), tak mu za to predpísala penále, ako je uvedené vyššie.

3. Proti zmienenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. O odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím, tak ako je uvedené v bode 1 vyššie. Druhostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. apríla 2018. V odôvodnení uvedeného preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bolo právoplatne rozhodnuté o poistnom za obdobie január 2007 až jún 2008, ktoré je žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinný zaplatiť. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala rozhodnutie č. 700-0410001418-GC04/18 zo dňa 03. januára 2018, ktorým uložila žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť zaplatiť poistné za január 2007 až jún 2008 v celkovej sume 3.385,58 EUR - uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. januára 2018.

4. Uviedla, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „"), pričom dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár jej držiteľ, ak už predtým nemal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobudol v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Konštatovala, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Mala za to, že žalobca bol aj po 31. decembri 2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (Licencia č. L1A/TT/0526/05) mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2005 a 2006. Zdôraznila, že v tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem za uvedené roky dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

5. Ďalej konštatovala, že od 01. januára 2007 do 17. augusta 2011 bol žalobca zamestnancom spoločnosti H COM, s. r. o. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti žalobcu, ako zamestnanca H COM, s. r. o. - z uvedeného dôvodu dňom, ktorý predchádzal vzniku pracovného pomeru žalobcu, žalobca nesplnil všetky podmienky pre zánik povinného poistenia, ktoré stanovoval v znení účinnom od 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010.

6. Žalovaná v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uviedla, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2006 a z dôvodu, že žalobca za rok 2007 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

potrebný pre vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č. 56877-56/2017- TT zo dňa 26. mája 2017 deklarovala, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mu zaniklo dňa 30. júna 2008.

7. K žalobcom vznesenej námietke premlčania uviedla, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba podal dňa 15. februára 1995 v Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, Prihlášku občana na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie s dátumom vzniku oznamovacej povinnosti 01. marca 1995. Konštatovala, že podľa ustanovenia v znení na pokuty a na penále platia ustanovenia a , a až 147 o poistnom primerane. Zdôraznila, že poistné za mesiac december 2007 bolo splatné najneskôr dňa 08. januára 2008 (poistné za mesiace január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, bolo splatné ešte skôr), pričom desaťročná premlčacia lehota na predpísanie penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiac december 2007, uplynula najneskôr dňa 08. januára 2018. Poukázala na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 01. februára 2018, teda po uplynutí desaťročnej premlčacej lehoty upravenej v ustanovení v spojení s Konštatovala, že uznaním námietky premlčania práva predpísať penále za január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, žalobcovi čiastočne vyhovela. Ďalej zdôraznila, že námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za mesiace január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, nebolo možné uznať, pretože ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. k 01. februáru 2018, neuplynula 10-ročná premlčacia lehota plynúca odo dňa splatnosti poistného za tieto mesiace. Bola toho názoru, že žalobca je povinný penále za obdobie január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, za ktoré nebolo možné uznať námietku premlčania, zaplatiť.

8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Trnave dňa 05. júna 2018 domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutie považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Tvrdil, že nemožno súhlasiť s tým, že žalovaná posudzuje uplynutie premlčacej lehoty podľa dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia.

9. Správny súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného, v odôvodnení napadnutého rozsudku zo dňa 4. februára 2025, č. k. -166 skonštatoval, že základnou otázkou pre posúdenie tu prejednávanej veci bolo výlučne to, či žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí správne vyhodnotila a posúdila vznesenú námietku žalobcu ohľadne premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále (a to len za obdobie január až jún 2008 - v ostatnom predchádzajúcom období bola námietka premlčania práva predpísať penále žalovanou uznaná) a v tejto súvislosti aj to, či žalovaná správne posúdila uplynutie premlčacej lehoty podľa dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností.

10. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia (01. februára 2018) bolo právoplatne rozhodnuté o poistnom za obdobie január 2007 až jún 2008, ktoré bol žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinný zaplatiť - Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala dňa 03. januára 2018 rozhodnutie č. 700-0410001418-GC04/18, ktorým uložila žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinnosť zaplatiť poistné za január 2007 až jún 2008 v celkovej sume 3.385,58 EUR - uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. januára 2018.

11. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil aj to, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 31. decembra 2006 a z dôvodu, že žalobca za rok 2007 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti potrebný pre vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01. júla 2008,

vydala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava dňa 26. mája 2017 rozhodnutie č. 56877-56/2017-TT, ktorým deklarovala, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mu zaniklo až dňa 30. júna 2008.

12. K námietke žalobcu ohľadne premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále za obdobie január až jún 2008 a k žalobcom namietanému posúdeniu uplynutia premlčacej lehoty podľa dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia, správny súd uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak neustanovuje inak, pričom citovaného zákona ustanovuje, že na penále platí o poistnom primerane. Penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne dňom jeho predpísania formou rozhodnutia. K otázke okamihu vzniku pohľadávky na penále a plynutia premlčacej lehoty správny súd poukázal na judikatúru najvyšších súdnych autorít, konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , ako aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. , . V nadväznosti na tieto, správny súd zdôraznil, že inštitút premlčania procesného práva predpísať poistné alebo penále podľa je legislatívne jednoznačne upravený a nie je pochýb o tom, že úmyslom zákonodarcu bolo ustanoviť premlčaciu lehotu, a nie prekluzívnu lehotu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále. Správny súd je jednoznačne toho názoru, že pri uplatnení procesného práva Sociálnej poisťovne podľa postačuje samotné vydanie písomného rozhodnutia o poistnom alebo penále (prvostupňového rozhodnutia pobočkou), t. j. premlčacia desaťročná lehota ustanovená pre uplatnenie práva (oprávnenia) Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále sa viaže ku dňu vydania rozhodnutia o predpísaní poistného (v rámci vecnej príslušnosti Sociálnej poisťovne podľa ôsmy bod a ). To znamená, že začatie plynutia premlčania práva Sociálnej poisťovne podľa sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o poistnom alebo penále.

13. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. apríla 2018, správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa . O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na .

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej 14. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca dňa 18. marca 2025 (ďalej aj ako „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie (správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa nemá účinky preklúzie a?žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a?(ii)?poistné/penále nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia.

15. Uvedené závery žalobca namietal, pričom v?súvislosti s?prvým poukázal na?odlišné stanovisko sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a?JUDr. Mariána Fečíka k?rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. z?27. septembra 2023 a?ďalej predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení a?h), a zákona č.? V?súvislosti s?druhým záverom žalobca predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení , a tvrdiac, že?„?...?rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr, ako?nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v?rozpore so suspenzívnym účinkom odvolania. Z?uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s?odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie ." Žalobca ďalej pokračoval s tým, že podľa jeho názoru „v prípade predpísania penále je situácia ešte jasnejšia, nakoľko rozhodnutie o penále je konštitutívne." Napokon žalobca uviedol, že „Nakoľko rozhodnutie o predpísaní penále má konštitutívny účinok, je zrejmé, že penále ako pohľadávka vzniká a teda je predpísaná až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Až do

momentu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o predpísaní penále je možné uplatňovať námietku premlčania, resp. dovolávať sa preklúzie."

16. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a?vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

17. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 26. marca 2025 vyjadrila žalovaná. Uviedla, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupovala v?súlade so Poukázala na rozsudok Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. z?27. septembra 2023 a zdôraznila?závery z?neho vyplývajúce. Záverom zhrnula, že po vznesenej námietke premlčania zo strany žalobcu mohla v odvolacom konaní posudzovať, či došlo k premlčaniu práva predpísať penále len ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia o predpísaní penále. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

18. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 23. apríla 2025 na vedomie.

III.

Konanie pred kasačným súdom 19. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") predovšetkým postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas ( ), je prípustná ( ) a bola podaná oprávneným subjektom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

20. Najvyšší správny súd s ohľadom na nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s .

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. -166 zo dňa 4. februára 2025, ktorým správny súd postupom podľa zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 10. apríla 2018, číslo: 35090-3/2018-BA, ktorým žalovaná rozhodla podľa tak, že na odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu pobočky žalovanej zo dňa 1. februára 2018, číslo: 700-0410215418-GC04/18 vo veci predpísania penále uznala námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007 a zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že predpísala iba penále za obdobie január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 1.132,44 EUR. Súčasne v zmysle upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej tak, že v nej ponechala penále iba za mesiace január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

27. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

28. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa , vete prvej v znení platnom v rozhodnom období, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , vete prvej v znení platnom v rozhodnom období, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa , ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.

32. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v a v a .

33. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

34. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

35. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 100 Sk.

37. Podľa v znení platnom v rozhodnom období, na pokuty a na penále platia ustanovenia a , a až 147 o poistnom primerane.

38. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v? texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne týmto na ne poukazuje a v stručnosti dopĺňa nasledujúce.

39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že:

- rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 1. februára 2018, číslo: 700-0410215418-GC04/18 bolo žalobcovi predpísané za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, penále v sume 3.404,39 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, respektíve do dňa začatia kontroly (t. j. do dňa 01. februára 2018);

- o podanom odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 10. apríla 2018, číslo: 35090-3/2018-BA, a to tak, že v súvislosti s rozhodnutím pobočky žalovanej vo veci predpísania penále uznala námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na poistné za obdobie január 2004, február 2004, apríl 2004, máj 2004, jún 2004, september 2004, október 2004, marec 2005, august 2006, september 2006, október 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007 a zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava tak, že predpísala penále iba za obdobie január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 1.132,44 EUR. Súčasne v zmysle upravila prílohu prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej tak, že v nej ponechala iba penále za mesiace január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila;

- žalobca napadol správnou žalobou zo dňa 5. júna 2018 predmetné rozhodnutie žalovanej na pôvodne Krajskom súde v Trnave, ktorý uznesením č. k. - 117 zo dňa 18. decembra 2018 konanie prerušil, a to až do právoplatného vybavenia protestu prokurátora zo dňa 24. augusta 2018 podaného Krajskou prokuratúrou Bratislava a vedeného pod sp. zn. Kd 123/18/1100-10. Krajský súd tak postupoval v nadväznosti na Oznámenie žalovanej zo dňa 12. októbra 2018, ktorým žalovaná oznámila krajskému súdu nasledovné skutočnosti: „Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím číslo: 35090-14/2018-BA, zo dňa 25. septembra 2018, prerušila konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava číslo: Kd 123/18/1100-10, zo dňa 24. augusta 2018, podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 35090-3/2018-BA, zo dňa 10. apríla 2018. Predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 1. októbra 2018. Dôvodom prerušenia konania bolo podanie protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava číslo: Kd 117/18/1100-6, zo dňa 15. júna 2018, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 46172-2/2017-BA, zo dňa 14. augusta 2017, ktorým odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 56877-56/2017-TT, zo dňa 26. mája 2017. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, vyššie spomínaným rozhodnutím číslo: 56877-56/2017-TT rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, pánovi J.. Z. F., nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2006, ale toto povinné poistenie mu zaniklo až dňa 30. júna 2008. Vzhľadom na skutočnosť, že výsledok konania vo veci podaného protestu prokurátora číslo: Kd 117/18/1100-6 môže mať podstatný vplyv na rozhodovanie o proteste prokurátora číslo: Kd 123/18/1100-10, Sociálna poisťovňa, ústredie, konanie prerušila. Sociálna poisťovňa, ústredie, protestu prokurátora číslo: Kd 117/18/1100-6, zo dňa 15. júna 2018 nevyhovela, preto ho v súlade s o prokuratúre v znení neskorších predpisov dňa 18. júla 2018 odstúpila na rozhodnutie dozornému orgánu, t.j. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, rozhodnutím číslo: 17642/2018-M_OVP 45097/2018, zo dňa 14. septembra 2018, nevyhovelo protestu prokurátora číslo: Kd 117/18/1100-6, zo dňa 15. júna 2018.";

- podaním zo dňa 22. novembra 2018 Krajská prokuratúra Bratislava oznámila súdu, že rozhodnutie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 117/18/1100-6 z 15. júna 2018 bolo ukončené rozhodnutím ministra č. 19829/2018-M_OSL zo 07. novembra 2018, právoplatným 12. novembra 2018;

- uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. -117 zo dňa 18. decembra 2018, právoplatným dňa 31. decembra 2018, krajský súd rozhodol o prerušení konania až do právoplatného vybavenia protestu prokurátora zo dňa 24. augusta 2018 podaného Krajskou prokuratúrou Bratislava a vedeného pod sp. zn. Kd 123/1/1100-10;

- podaním zo dňa 03. apríla 2019 Krajská prokuratúra Bratislava oznámila súdu, že žalovaná vydala rozhodnutie č. 23099-22/2019-BA zo dňa 27. marca 2019 o prerušení konania o proteste prokurátora podanom proti napadnutému rozhodnutiu (rozhodnutiu č. 35090-3/2018-BA zo dňa 10. apríla 2018 vo veci predpísania penále), a to do dňa právoplatného ukončenia konania začatého doručením správnej žaloby podanej prokurátorom proti rozhodnutiu žalovanej č. 46172-2/2017-BA zo dňa 14. augusta 2017 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia J.. Z. F. ako samostatne zárobkovo činnej osoby;

- podaním zo dňa 21. októbra 2021 Krajská prokuratúra Bratislava oznámila súdu, že správna žaloba prokurátora z 10. januára 2019 proti rozhodnutiu žalovanej č. 46172-2/2017-BA zo dňa 14. augusta 2017 bola dňa 02. júna 2021 vzatá späť a Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 110 zo dňa 08. júna 2021 predmetné konanie zastavil. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 110 zo dňa 08. júna 2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júna 2021;

- podaním zo dňa 28. novembra 2022 Krajská prokuratúra Bratislava oznámila súdu, že konanie o proteste prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. Kd 123/18/1100-10 z 24. augusta 2018 proti napadnutému rozhodnutiu (rozhodnutiu č. 35090-3/2018-BA zo dňa 10. apríla 2018 vo veci predpísania penále) bolo právoplatne skončené. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 20620/2022-M_OVP, 69092/2022 z 11. augusta 2022 protestu prokurátora nevyhovelo a minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 23042/2022-M_OSL, 93702/2022 z 28. októbra 2022 zamietol rozklad Krajskej prokuratúry Bratislava z 25. augusta 2022 a rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 20620/2022-M_OVP, 69092/2022 z 11. augusta 2022 potvrdil - predmetné rozhodnutie o zamietnutí rozkladu nadobudlo právoplatnosť dňa 07. novembra 2022. Záverom Krajská prokuratúra Bratislava súdu oznámila, že správnu žalobu nepodá, pretože preskúmanie rozhodnutia č. 35090-3/2018-BA z 10. apríla 2018 je už predmetom konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. . Krajská prokuratúra v Bratislave v uvedenej veci správnu žalobu nepodala;

- o správnej žalobe žalobcu rozhodol napokon Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. -166 zo dňa 4. februára 2025 tak, že postupom podľa zamietol správnu žalobu podanú žalobcom s odôvodnením uvedeným v bodoch 9 až 13 vyššie.

40. Najvyšší správny súd v?prvom rade poukazuje na skutočnosť, že posúdenie charakteru lehoty podľa (ktoré je kľúčové pre rozhodnutie v?prejednávanej veci) bolo rozhodné aj pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. z?30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu.

41. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v?predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa ?27. septembra 2023. V?jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. z?30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v?otázke normovania premlčania, resp. preklúzie v súvislosti s ustanovením V?podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v?rozsudku sp. zn. zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa o? zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o?zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a?o?zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a?občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v?rozsudku sp. zn. . V?ďalšom rozsudku sp. zn. z?9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa?prihliada len na námietku a?bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v?správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. z?25. januára 2018, z?ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k?názoru, že premlčanie v?zmysle znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa je tak v?skutočnosti prekluzívnou lehotou. Avšak rozsudok

sp. zn. z?30. júna 2020 znova uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto?právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O?určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v?rozsudku sp. zn. z?30. júna 2021, v?ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp. zn. ). Najvyšší súd vyšiel z? toho, že názor vyjadrený v?rozsudku sp. zn. bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu. Vecne najvyšší súd dospel k?záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v?netypickej situácii (napr. zákona č.?, ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od Daňového poriadku (č. ) a Colného zákona (č. ), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a?také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej.

42. Vychádzajúc z?vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa záväzný) v?predmetnej veci v?podstatnom dôvodil, že „Podľa už?citovaného sa premlčiava právo „predpísať" poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné a výšku tohto poistného. Podľa a?§?178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o?predpísaní penále rozhoduje v?nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (). V?zmysle sa v?rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na?plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia a potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní" poistného a?právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z?uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale?už?vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v? odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (), nastupuje namiesto toho podľa cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.".

43. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k?záveru, že?„Premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že?by?uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a?jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k?poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v?rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa písm.?b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v?spojení s a?5 cit. zák. cesta k? odpísaniu a?zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v?ustanovení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z?čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok . Ich použiteľnosť však nevyplýva len z?tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a?tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie uvedeného zákona.".

44. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu ( ), najvyšší správny súd aplikoval jeho závery na tu prejednanú vec, pričom dospel k?záveru, že?napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z?obdobného právneho posúdenia charakteru lehoty podľa zákona č.

Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k?rozhodnutiu tak, ako je uvedené v?jeho výrokovej časti.

45. Najvyšší správny súd zároveň v tu prejednávanej veci podporne a zároveň súhlasne poukazuje na rozhodnutie Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 23042/2022-M_OSL, 93702/2022 zo dňa 28. októbra 2022 o zamietnutí rozkladu Krajskej prokuratúry Bratislava voči rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 20620/2022-M_OVP, 69092/2022 zo dňa 11. augusta 2022 o nevyhovení protestu prokurátora, ktoré v odôvodnení konštatuje: „Inštitút premlčania procesného práva predpísať poistné alebo penále podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je legislatívne jednoznačne upravený a pri použití, či už gramatického výkladu právnej normy alebo logického výkladu právnej normy (najmä použitím argumentu a simili) nie je pochýb o tom, že úmyslom zákonodarcu bolo ustanoviť premlčaciu lehotu, a nie prekluzívnu lehotu, práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále. Som toho názoru, že pri uplatnení procesného práva Sociálnej poisťovne podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení postačuje samotné vydanie písomného rozhodnutia o poistnom alebo penále, t. j. premlčacia desaťročná lehota ustanovená pre uplatnenie práva (oprávnenia) Sociálnej poisťovne predpísať poistné alebo penále sa viaže ku dňu vydania rozhodnutia o predpísaní poistného (v rámci vecnej príslušnosti Sociálnej poisťovne podľa § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod a § 179 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení). To znamená, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa neviaže ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o poistnom alebo penále. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, kedy by Sociálna poisťovňa, pobočka v okamihu vydania prvostupňového rozhodnutia o predpísaní poistného nevedela určiť, či právo predpísať poistné alebo penále sa nepremlčí a to napríklad v dôsledku podania odvolania účastníkom konania. Následne by mohla nastať situácia, kedy by ani Sociálna poisťovňa, ústredie ako druhostupňový správny orgán, nevedela rozhodnúť o námietke premlčania poistného alebo penále uplatnenej účastníkom konania v rámci podaného odvolania vzhľadom na to, že v čase vydania druhostupňového rozhodnutia by nevedela určiť, kedy bude toto rozhodnutie doručené účastníkovi konania a teda kedy nadobudne právoplatnosť."

46. Z?dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s?námietkami žalobcu voči napadnutému?rozsudku správneho súdu uvedenými v?kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za?nedôvodnú, a?preto podľa §?461 rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo?výroku tohto rozsudku.

47. O?nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa §?467 ods.?1 v?spojení s?§?167 ods.?1 tak, že žalobcovi, ktorý v?tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a?rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v?súlade s v?spojení s .

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v?senáte pomerom hlasov 3:0 (§?139 ods. 4 prvá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.