Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Stk/4/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Poľovnícka organizácia R Group, so sídlom Strieborné námestie 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50753401, právne zastúpeného: JUDr. Daniel Janšo, advokát, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP4-2021/028392-002 zo dňa 3. decembra 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 20. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 30.04.2020 bol Okresným úradom Banská Bystrica, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) schválený plán chovu a lovu raticovej zveri na poľovnícku sezónu 2020/2021 v poľovnom revíri Kopok Brusno, ktorého užívateľom bol žalobca (ďalej aj „plán“). Listom zo dňa 09.09.2020 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu na intenzívnejšie plnenie plánu lovu diviačej zveri a upozornil ho na možnosť uloženia pokuty. Dňa 22.02.2021 vydal prvostupňový správny orgán usmernenie, v ktorom (okrem iného) uložil povinnosť zabezpečiť podanie žiadostí o zmeny plánu do 24.02.2021 s tým, že prípadné zmeny vzniknuté medzi podaním žiadosti a ukončením poľovníckej sezóny (dňa 28.02.2021) je potrebné oznámiť telefonicky do 01.03.2021. Žalobca dňa 04.03.2021 požiadal o zníženie plánu lovu diviačej zveri, na čo mu prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10.03.2021 oznámil, že nie je oprávnený zmenu vykonať po plánovanom období (po 28.02.2021) s odkazom na , a o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Prvostupňový správny orgán dňa 24.05.2021 predvolal žalobcu na prejednanie iného správneho deliktu podľa pre nedodržanie plánu, čím sa podľa o správnom konaní (ďalej aj „“) začalo konanie o správnom delikte. Vo veci sa dňa 15.06.2021 uskutočnilo prejednanie iného správneho deliktu pred prvostupňovým správnym orgánom za prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-PLO2-2021/014576-3 zo dňa 05.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa pokutu vo výške 5.000 eur za to, že si nesplnil povinnosti užívateľa poľovného revíru a to tým, že nezabezpečil splnenie schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri.

3. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca požiadal o zmenu plánu dňa 04.03.2021, čo však bolo po lehote podľa , podľa ktorého možno zmenu plánu vykonať iba počas plánovaného obdobia. Nezabezpečením splnenia plánu porušil žalobca ako užívateľ poľovného revíru , čím spáchal iný správny delikt podľa , za čo mu možno uložiť pokutu od 5.000 do 15.000 eur. Pri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a zobral do úvahy aj možný vplyv na zver a jej prostredie. 4. Žalovaný na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. OU-BB- OOP4-2021/028392-002 zo dňa 03.12.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zmenil tak, že opravil vo výroku slovo „nesplnila“ na „neplnila“ a „nezabezpečila splnenie“ na „nezabezpečila plnenie“ a doplnil porušené ustanovenie a označenie poľovníckej sezóny 2020/2021. Vo zvyšku zostalo prvostupňové rozhodnutie nedotknuté. 5. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobca splnil plán u jelenej zveri na 94 %, u srnčej zveri na 89 % a u diviačej zveri na 25 %. Žalobca napriek upozorneniu prvostupňového správneho orgánu neplnil plán a finálne ani nesplnil plán, pričom počas poľovníckej sezóny neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mu v tom bránili. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že z dôvodu použitia plurálu slova „povinností“ v nestačí nesplnenie jednej povinnosti. Takýto výklad považoval za účelový a brániaci logickej uplatniteľnosti zákona. Takýmto výkladom by podľa žalovaného porušenie zákona nastalo, len ak by užívateľ poľovného revíru neplnil všetky povinnosti uvedené v pomenované ako „Povinnosti užívateľa revíru“, pretože tento pojem je implementovaný do znenia . Konštatovanie žalobcu, že užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť len „plnenie“ a nie „splnenie“ plánu označil žalovaný za zavádzajúce a iracionálne, pretože logickým dôsledkom neplnenia plánu je jeho nesplnenie. Podľa je pre užívateľa poľovného revíru schválený plán záväzný, pričom splnenie plánu u diviačej zveri na 25 % neposkytuje podľa názoru žalovaného dôkaz, že by žalobca plán riadne plnil. Žalovaný považoval splnenie plánu v kategórii diviačia zver len na 25 % v dobe rozširovania afrického moru ošípaných za nezodpovedné. Námietky žalobcu súvisiace s opatreniami prijatými proti šíreniu COVID-19 spojené s obmedzením voľného pohybu považoval žalovaný za neopodstatnené, pretože úplný zákaz pohybu osôb nebol vyhlásený počas celej poľovníckej sezóny 2020/2021. Nedôvodný je aj názor žalobcu, že pokuta mu bola uložená za to, že v termíne určenom správnym orgánom nepodal návrh na zmenu plánu, keďže pokuta bola uložená za neplnenie povinností užívateľa poľovného revíru. Za dôvodnú považoval žalovaný námietku nesprávnej interpretácie a vo výroku prvostupňového rozhodnutia, v ktorom zmenil slovo „nesplnenie“ na „neplnenie“ v súlade s textom zákona. Žalovaný sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a skonštatoval, že zo strany žalobcu ide o prvé porušenie zákona, a preto je uloženie pokuty v dolnej hranici zodpovedajúce. II. Konanie pred správnym súdom 6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu na toho času vecne a miestne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. 7. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel výkon súdnictva podľa a o zriadení správnych súdov, o správnej žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 20.11.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), tak že správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa (ďalej aj „“). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 8. Správny súd sa nestotožnil s výkladom žalobcu, že podľa je možné uložiť pokutu len za neplnenie viac ako jednej povinnosti. Správny súd argumentoval tým, že pri výklade zákona je nevyhnutné skúmať aj účel právnej úpravy. Ustanovenie ukladá užívateľovi poľovného revíru viaceré povinnosti. Z tohto ani žiadneho iného ustanovenia však podľa správneho súdu nevyplýva, že by užívateľ mohol porušiť jednu z uvedených povinností bez následku spáchania iného správneho deliktu. Správny súd označil za absurdné, aby sa pre vznik zodpovednosti zakaždým vyžadovalo porušenie ešte aspoň jednej ďalšej povinnosti. Výklad prezentovaný žalobcom podľa správneho súdu odporuje účelu , ktorý stanovuje užívateľovi poľovného revíru povinnosti a zavádza štátny dozor nad kontrolou dodržiavania zákona prostredníctvom orgánov štátnej správy poľovníctva. Ak mienil zákonodarca kontrolovať dodržiavanie zákona prostredníctvom štátneho dozoru a za neplnenie povinností ukladať pokuty, je nelogické, aby v prípade porušenia jednej z povinností neznášal žalobca žiadne následky. Podľa názoru správneho súdu je v použitý plurál z dôvodu, že užívateľ poľovného revíru má podľa ustanovené viaceré povinnosti (nielen jednu). Takúto

interpretáciu považoval správny súd za zodpovedajúcu jazykovému výkladu v spojení s účelovým výkladom. Správny súd sa preto stotožnil so žalovaným v tom, že aj porušenie jednej povinnosti zakladá zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt a môže mu byť za to uložená pokuta. 9. Správny súd prisvedčil námietke žalobcu, že podľa má ako užívateľ poľovného revíru povinnosť zabezpečiť „plnenie“ schválených plánov, nie ich „splnenie“. Úlohou žalobcu ako užívateľa poľovného revíru tak bolo podľa správneho súdu zabezpečiť, aby bol plán splnený do čo najväčšej miery (teda zabezpečiť jeho plnenie), pričom nie je objektívne zodpovedný za výsledok, teda za samotné splnenie plánu (na 100 %). Správny súd však súčasne poukázal aj na to, že podľa je schválený plán poľovníckeho hospodárenia (ktorý zahŕňa aj plán chovu a lovu raticovej zveri) pre užívateľa poľovného revíru záväzný a príslušný okresný úrad kontroluje jeho plnenie. Preto bol žalobca ako užívateľ poľovného revíru povinný zabezpečiť, aby skutočná situácia ohľadom lovu zveri v jeho poľovnom revíri čo najviac zodpovedala schválenému plánu. 10. Správny súd k vyššie uvedenej námietke dodal, že žalovaný aj skúmal plnenie a nie splnenie plánu a v tomto zmysle aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia. V rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný skúmal plnenie plánu a uviedol, že žalobca splnil plán u jelenej zveri na 94 %, u srnčej zveri na 89 % a u diviačej zveri na 25 %. Práve nízke plnenie plánu v časti diviačej zveri považoval žalovaný za porušenie povinnosti žalobcu. Správny súd tiež podotkol, že žalobca bol na nízke plnenie plánu v tejto časti upozornený prvostupňovým správnym orgánom, pričom počas poľovníckej sezóny žalobca neoznámil žiadne skutočnosti, ktoré by mu v plnení plánu bránili. Správny súd zdôraznil, že pokiaľ nebolo množné plán riadne plniť, žalobca mal možnosť požiadať o jeho zmenu podľa . Správny súd síce pripustil, že zákon nedefinuje, do akej miery má byť plán splnený, je však celkom zjavné, že plnenie plánu na úrovni 25 % nepreukazuje vynaloženie dostatočného úsilia na jeho plnenie a predstavuje porušenie povinnosti žalobcu ako užívateľa poľovného revíru. V tomto smere prvostupňový správny orgán a žalovaný rozhodli podľa správneho súdu v rámci zákonnej správnej úvahy. Správny súd nesúhlasil so žalobcom ani v tom, že žalovaný uplatňuje parciálny prístup podľa druhu zveri dodajúc, že aj neplnenie hoci jedinej časti plánu (pri diviačej zveri) je porušením zákona. 11. K námietke žalobcu uvedenej v správnej žalobe, že plán sa mu nepodarilo splniť v dôsledku objektívnych príčin, správny súd podotkol, že žalobca neuviedol, o aké príčiny ide. 12. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu, že nesplnenie plánu nemalo žiadne negatívne následky, keďže nevznikli žiadne škody. Správny súd k uvedenému poznamenal, že pre vznik zodpovednosti za iný správny delikt ustanovenie nevyžaduje vznik škody. Táto okolnosť by mohla byť významná napr. pri výške pokuty, čo je však v predmetnej veci irelevantné, keďže žalobca dostal pokutu v najnižšej možnej výmere. Správny súd dodal, že v zmysle vyjadrenia žalovaného žalovaný aj zaznamenal dva prípady afrického moru ošípaných v diviačej populácii v poľovnom revíri žalobcu, čo žalobca nerozporoval. 13. Ako nedôvodnú posúdil správny súd aj námietku žalobcu, že výzva prvostupňového správneho orgánu na predkladanie žiadostí o zmenu plánu a určený termín sú nezákonné. Poukazujúc na správny súd konštatoval, že okresný úrad môže zmeniť plán počas plánovaného obdobia za tam uvedených podmienok. Zmena plánu je tak zákonom časovo limitovaná na priebeh plánovaného obdobia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že poľovnícka sezóna sa zakaždým začína 1. marca, a teda sa končí s uplynutím mesiaca február nasledujúceho roka. Správny súd tak skonštatoval, že lovecká sezóna 2020/2021 uplynula dňa 28.02.2021. Dodal, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v rozpore s uvedeným, keď dňa 22.02.2021 vydal usmernenie, v ktorom uložil povinnosť zabezpečiť podanie žiadosti o zmenu plánov lovu do 24.02.2021 a následné zmeny plánov do ukončenia poľovníckej sezóny dňa 28.02.2021 telefonicky do 01.03.2021. Správny súd mal za to, že prvostupňový správny orgán týmto postupom umožnil žalobcovi podať návrh na zmenu plánu ešte aj v posledných dňoch loveckej sezóny, kedy akceptoval aj telefonické oznámenie. Zo strany prvostupňového správneho orgánu išlo len o informovanie žalobcu o možnosti a spôsobe navrhovania zmeny plánu, čo je v súlade so zásadou dobrej správy. Žalobca požiadal o zmenu plánu v časti diviačej zveri až následne dňa 04.03.2021, na čo mu prvostupňový správny orgán v súlade s odkazom na oznámil, že nie je oprávnený zmenu vykonať, keďže poľovnícka sezóna sa už skončila. Žalobca tak zmeškal zákonom stanovenú lehotu na zmenu plánu. Pokiaľ žalobca všeobecne rozporuje, že prvostupňový správny orgán nemôže vyzývať na zmenu plánu, správny súd poukázal na , podľa ktorého je oprávnený kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne. Preto prvostupňový správny orgán mohol podľa správneho súdu počas sezóny upozorňovať žalobcu, že plán riadne neplní a mohol ho informovať aj o možnosti a spôsobe ako navrhnúť zmenu plánu.

14. Správny súd nepriznal úspech ani námietke žalobcu, že je sankcionovaný za nepodanie návrhu na zmenu plánu, pretože z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že je sankcionovaný za neplnenie plánu. Plán je pre žalobcu podľa záväzný, a preto ho mal povinnosť plniť tak, ako bol pôvodne schválený, bez ohľadu na to, či by prípadne došlo k jeho zmene. Plán možno zmeniť len za zákonom stanovených podmienok uvedených v (najmä v dôsledku vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach zverou alebo v dôsledku veterinárnych nákaz alebo živelných pohrôm, alebo pri poklese stavu zveri, alebo pri premnožení zveri) a podanie žiadosti automaticky neznamená povolenie zmeny plánu. Pre žalobcu tak bol záväzný pôvodný plán, ktorý mal plniť a bol sankcionovaný výlučne za jeho neplnenie. 15. Napokon ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj žalobný bod, že plán žalobca nemohol plniť v dôsledku obmedzenia voľného pohybu osôb z dôvodu protipandemických opatrení proti COVID-19, čo žalovaný nezobral do úvahy. Správny súd pripomenul, že žalovaný sa s touto argumentáciou vznesenou aj v odvolaní riadne zaoberal v napadnutom rozhodnutí a uviedol, že tieto námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, pretože úplný zákaz pohybu osôb nebol vyhlásený počas celej poľovníckej sezóny 2020/2021. Túto argumentáciu žalovaného považoval správny súd za logickú a dostatočnú. Správny súd argumentoval aj tým, že žalobca v správnej žalobe neuvádza, v čom je toto posúdenie žalovaného v rozpore so zákonom, ale len opakuje svoje tvrdenie z odvolania, čo nezakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd k tomu dodal, že pokiaľ žalobca nemal možnosť plniť plán z dôvodu protipandemických opatrení, mohol v súlade s vyššie uvedeným požiadať o zmenu plánu z týchto dôvodov, čo neurobil. Správny súd nad rámec uvedeného doplnil, že aj počas vyhláseného zákazu vychádzania v poľovníckej sezóne 2020/2021 mohol byť plán plnený, pretože bola stanovená výnimka na pobyt v prírode vrátane individuálneho športu v prírode a cestu späť (písm. B, bod 14 uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. s platnosťou od 19.12.2020), čo zahŕňa aj výkon poľovníckej činnosti. III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní 16. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa , t. j. z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom. Žiadal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na nové konanie; alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie správnemu súdu. Požiadal tiež o priznanie práva na náhradu trov konania. 17. Sťažovateľ namietal, že z podkladov, ktoré mal žalovaný k dispozícii a z jeho činnosti nevyplýva nepochybne záver, ku ktorému žalovaný dospel, a teda aj správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného sťažnostného dôvodu uviedol nasledovné sťažnostné body:

- keďže ustanovenie používa množné číslo („neplní povinnosti“), je podľa žalobcu možné uložiť pokutu, len ak užívateľ poľovného revíru neplní viac ako jednu povinnosť. Sťažovateľ nesplnením plánu (ak by k nemu aj došlo) porušil nanajvýš jednu povinnosť. Názor žalovaného, že taký výklad by znamenal nutnosť kumulatívneho porušenia všetkých povinností užívateľa poľovného revíru je nesprávny. Zo zákonného znenia vyplýva, že pre spáchanie správneho deliktu je potrebné neplnenie minimálne dvoch povinností. Ani argumentácia správneho súdu nie je v tomto smere presvedčivá, pretože zákonodarca by použil buď slovné spojenie „čo i len jednu povinnosť“ alebo by použil jednotné číslo, ak by chcel sankcionovať už neplnenie jednej povinnosti;

- dikcia neumožňuje, aby bol sťažovateľ za nesplnenie plánu sankcionovaný. Žalovaný len upravil znenie výroku prvostupňového rozhodnutia, no prekročil svoje právomoci, zákon nesprávne interpretoval a udelil pokutu za konanie, ktoré nie je správnym deliktom. nedefinuje, do akej miery má byť plán chovu a lovu splnený. Podľa gramatického výkladu a jeho filozofie je možné sankcionovať len nezabezpečenie plnenia (napr. konanie ako nevykonávanie lovu alebo jeho vykonávanie nad rámec plánu), nie nesplnenie plánu;

- plán je jednotný dokument bez možnosti parciálneho prístupu podľa druhu zveri. Sťažovateľ splnil plán pri jelenej a srnčej zveri na viac ako 90 % a nepodarilo sa mu to pri diviačej zveri v dôsledku objektívnych príčin, čo neznamená, že by plán neplnil;

- žalovaný priznáva, že pokiaľ by žalobca požiadal v termíne určenom prvostupňovým správnym orgánom o zmenu plánu, považoval by plán za splnený. Výzva prvostupňového správneho orgánu na predkladanie žiadostí o zmenu plánu je nezákonná vrátane určeného termínu, nakoľko nemá oporu v ;

- počas dotknutej poľovníckej sezóny platili niekoľkomesačné obmedzenia voľného pohybu osôb z dôvodu protipandemických opatrení proti COVID-19, v dôsledku čoho nebolo možné plán plniť.

Správnym súdom citované uznesenie vlády SR platilo od 19.12.2020 do konca poľovníckej sezóny. Počas viac než polovice doby lovu platili prísne obmedzenia pohybu osôb. Je nemysliteľné, aby sa za cca. 60 dní zimných mesiacov podarilo realizovať odlov na stanovenej úrovni a to ešte v roku, keď nebolo možné včas začať s vnadením či prikrmovaním diviačej zveri;

- nestačí, aby správny delikt vykazoval znaky skutkovej podstaty stanovené zákonom, ale musí aj ohrozovať alebo porušovať záujmy spoločnosti, k čomu v prípade sťažovateľa nedošlo. Žiadne škody v poľovnom revíri Kopok Brusno nevznikli. 19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. IV. Konanie na kasačnom súde 20. Prejednávaná vec bola dňa 14.03.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola jej pridelená spisová značka . 21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov [, , ], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (, ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), vo veci v zmysle nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa v spojení s . 22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal 23. Podľa : „Užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä: i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 24. Podľa : „Pokutu od 5 000 eur do 15 000 eur uloží orgán štátnej správy na úseku poľovníctva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá ako užívateľ poľovného revíru neplní povinnosti užívateľa poľovného revíru ().“ VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti 25. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola sťažovateľovi ako užívateľovi poľovného revíru uložená pokuta za iný správny delikt podľa v spojitosti s , ktorého sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil plnenie schváleného plánu chovu a lovu raticovej zveri. Správny súd sa stotožnil so závermi žalovaného a správnu žalobu smerujúcu proti preskúmavanému rozhodnutiu zamietol. 26. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uplatnil takmer identické body, aké uplatnil aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a v správnej žalobe, čo v kasačnej sťažnosti aj sám uvádza. Kasačný súd pritom konštatuje, že tak žalovaný ako aj správny súd sa s námietkami sťažovateľa náležite vysporiadali. Kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná. Bolo by v rozpore so zásadou procesnej ekonómie, ak by mal reagovať na každé jednotlivé tvrdenie sťažovateľa, obzvlášť pokiaľ už podstatu sťažovateľových námietok vysporiadala predchádzajúca súdna a správna prieskumná inštancia, a pokiaľ sťažovateľ nepredkladá nijakú argumentáciu tomuto názoru konkurujúcu. 27. Sťažovateľ primárne namietal, že pre spáchanie iného správneho deliktu podľa (pre ktorý bol sankcionovaný preskúmavaným rozhodnutím), vyžaduje dikcia zákona porušenie viac než len jednej povinnosti užívateľa poľovného revíru z dôvodu, že používa plurál (pokutu možno uložiť osobe, ktorá neplní povinnosti užívateľa poľovného revíru). S uvedeným právnym názorom sa kasačný súd nemohol stotožniť. 28. Kasačný súd v žiadnom prípade nespochybňuje, že právna norma ukladajúca fyzickým a právnickým osobám sankcionovateľné právne povinnosti musí byť dostatočne jasná a určitá, rovnako aj právna norma, ktorá ich nesplnenie označuje za správny delikt. V uvedenom prípade však podľa názoru kasačného súdu nemohli mať bežní adresáti citovaných právnych noriem v (užívatelia poľovného revíru) nijaké dôvodné pochybnosti o tom, že sú povinní dodržiavať všetky povinnosti, ktoré im ukladá v cit. zákona. Nemohli mať ani pochybnosti o tom, že dodržiavanie týchto povinností je zo strany príslušných štátnych orgánov kontrolované ( cit. zákona) i sankcionovateľné ( cit zákona). Je celkom nelogické a odporujúce účelu zákona domnievať sa,

že porušenie jednej povinnosti uloženej v § 26 cit. zákona (a to bez ohľadu na rozsah a závažnosť tohto porušenia a spôsobené následky) nebude zakladať nijakú administratívno-právnu zodpovednosť, pretože táto nastupuje až od porušenia aspoň dvoch povinností. 29. Kasačný súd sa preto zhoduje so správnym súdom a žalovaným v tom, že pojem „povinnosti“ použitý v je v množnom čísle z toho dôvodu, že cit. zákona, na ktorý toto ustanovenie odkazuje, obsahuje výpočet viacero povinností užívateľa poľovného revíru. Úmyslom zákonodarcu zaiste nebolo ponechať nesankcionovateľné porušenie jednej povinnosti užívateľa poľovného revíru (hoci aj vysokej závažnosti) a sankcionovať až porušenie dvoch a viac povinností. 30. V ďalšom kasačnom bode sťažovateľ namietal, že dikcia neumožňuje, aby bol sťažovateľ sankcionovaný za nesplnenie plánu, ale len za nezabezpečenie jeho plnenia, a že žalovaný udelil pokutu za konanie, ktoré nie je správnym deliktom. Ani tento bod nevyhodnotil kasačný súd ako dôvodný. 31. Správny súd podľa kasačného súdu správne podotkol (v tomto v zhode so sťažovateľom), že zákonodarca normuje predmetnú povinnosť, ktorú mal sťažovateľ porušiť, ako povinnosť „zabezpečiť plnenie schválených plánov“, a nie ako povinnosť „zabezpečiť splnenie schválených plánov.“ V tomto ohľade aj žalovaný správne terminologicky zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia, a to pri zachovaní totožnosti skutku. Zároveň však kasačný súd podotýka, že pri zisťovaní skutkového stavu a ustaľovaní si existencie porušenia zákona nemožno abstrahovať od miery, v akej bol plán aj skutočne splnený. Podľa je schválený plán poľovníckeho hospodárenia pre užívateľa poľovného revíru záväzný, ak cit. zákon neustanovuje inak. Plnenie tohto plánu kontroluje na to poverený štátny orgán (podľa pôsobnosti okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad). Preto miera, v akej bol schválený plán splnený (v prípade sťažovateľa 25 % pri diviačej zveri), je zásadným dôkazom o nezabezpečovaní jeho plnenia počas poľovníckej sezóny. 32. Vo veci sťažovateľa boli pritom relevantné aj ďalšie skutkové okolnosti spáchania iného správneho deliktu, a to (i) skutočnosť, že v priebehu poľovníckej sezóny bol sťažovateľ prvostupňovým správnym orgánom upozornený, že lov diviačej zveri je nedostatočný a má ho zintenzívniť; (ii) skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu poľovníckej sezóny neoznámil nijaké ťažkosti brániace mu plán dodržať a aj pri prejednaní iného správneho deliktu dostatočne nešpecifikoval a vôbec nepreukázal konkrétne okolnosti brániace mu plán plniť; (iii) skutočnosť, že sťažovateľ bol prvostupňovým správnym orgánom tiež upozornený na možnosť predložiť návrh na zmenu plánu, čo však včas - kedy zákon ešte umožňuje plán zmeniť - neurobil. Z obsahu administratívneho spisu tak nevyplýva, že by sťažovateľ špecifikoval a preukázal konkrétne dôvody, ktoré mu v plnení plánu bránili, resp. žeby vykonal aktívne a včasné kroky na to, aby vzniku svojej administratívno-právnej zodpovednosti predišiel. Z uvedených dôvodov sa preto až ex post uplatnená obrana sťažovateľa javí ako účelová, resp. prinajmenšom nespôsobilá zvrátiť jeho administratívno-právnu zodpovednosť, keďže sťažovateľ si svojich zákonných povinností mal byť vedomý. 33. K námietke sťažovateľa, že plán je jednotný dokument bez možnosti parciálneho prístupu podľa druhu zveri, a že sťažovateľ plán splnil pri jelenej a srnčej zveri na viac ako 90 %, kasačný súd uvádza, že je len zopakovaním žalobnej argumentácie, na ktorú dal sťažovateľovi podrobnú odpoveď správny súd. S touto sa kasačný súd plne stotožňuje. Skutočnosť, že plán vykazoval výrazné odchýlky len pri diviačej zveri, by mohla byť relevantná pri určovaní výšky pokuty, ktorá však v prípade sťažovateľa bola stanovená na najnižšej možnej hranici zákonného rozpätia. 34. Ako právne irelevantnú posúdil kasačný súd aj námietku sťažovateľa, že pokiaľ by požiadal v termíne určenom prvostupňovým správnym orgánom o zmenu plánu, považoval by sa plán za splnený. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, sťažovateľ nepožiadal o zmenu plánu tak, aby o nej príslušný orgán mohol rozhodnúť ešte v čase, kedy to zákon dovoľuje, teda počas plánovaného obdobia ( ). Na zmenu plánu okrem toho ani nie je právny nárok, čo je vyjadrené slovami, že okresný úrad plán „môže“ zmeniť, a to za zákonom definovaných podmienok. Argumentácia sťažovateľa, že výzva prvostupňového správneho orgánu na predkladanie žiadostí o zmenu plánu je nezákonná vrátane určeného termínu, nakoľko nemá oporu v , je taktiež bez akejkoľvek právnej relevancie. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tejto veci bola zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorým sa konštatovalo neplnenie plánu, ktorý bol pre sťažovateľa schválený a v zmysle zákona aj záväzný. Správny súd pritom aj nad rámec svojich povinností objasnil v napadnutom rozsudku dôvody, pre ktoré bola výzva a určenie termínu na žiadosť o zmenu plánu v súlade so zákonom (bod 12 napadnutého rozsudku). Kasačný súd len dopĺňa, že uvedená výzva mohla byť práve naopak na prospech sťažovateľa, keby sťažovateľ na ňu včas zareagoval, pretože smerovala „preventívne“ k

zmenám plánov tak, aby ich zo strany užívateľov poľovných revírov bolo možné dodržať. Nie je preto jasné, akým spôsobom mala predmetná výzva sťažovateľa ukrátiť na jeho subjektívnych právach. 35. Aj argumentáciu o nemožnosti plniť plán v dôsledku obmedzení pohybu osôb počas pandémie COVID-19 je potrebné odmietnuť ako nespôsobilú spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Táto námietka bola značne všeobecná tak v podanom odvolaní ako aj v správnej žalobe (neobsahovala napr. výpočet v danom období platných predpisov/opatrení, z nich vyplývajúcich obmedzení a ich dopadu na plnenie plánu v jednotlivých časových úsekoch poľovnej sezóny). Tak žalovaný ako aj správny súd tak túto námietku tomu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotili a nepriznali jej dôvodnosť. Pre kasačný súd tiež bolo podstatným, že sťažovateľ nepožiadal z týchto dôvodov o zmenu plánu v čase prebiehajúcej poľovníckej sezóny, kedy takúto zmenu umožňuje. Nerozporoval pritom, že posledné cca. dva mesiace poľovníckej sezóny sa mohlo loviť (správnym súdom citované uznesenie vlády SR platilo od 19.12.2020 do konca poľovnej sezóny), no tvrdil, že za túto dobu už lov nebolo možné „dobehnúť, keďže išlo o zimné mesiace a predtým platili prísne obmedzenia pohybu osôb. Sťažovateľ teda ešte v priebehu poľovníckej sezóny mohol a mal anticipovať ťažkosti s lovom i plnením plánu, no napriek tomu o zmenu plánu včas nepožiadal, hoci si mal byť vedomý, že plán je pre neho záväzný a neplnenie plánu je sankcionovateľné. Okrem toho pri srnčej a jelenej zveri sa mu plán darilo plniť, preto sa argumentácia o neplnení plánu pri diviačej zveri pre obmedzenia pohybu osôb v dôsledku pandémie javí aj ako účelová. 36. Napokon sťažovateľ namietal, že neplnenie plánu neohrozilo ani neporušilo záujmy spoločnosti, keďže na pozemkoch v poľovnom revíri nevznikli žiadne škody. Správny súd k uvedenému poznamenal, že pre vznik zodpovednosti za iný správny delikt nevyžaduje ustanovenie vznik škody, s čím sa možno stotožniť. K porušeniu či ohrozeniu záujmov spoločnosti však žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, v rozpore s tvrdením sťažovateľa, poukázal na to, že v danom čase sa nebezpečne šíril mor ošípaných v diviačej zveri. Uviedol, že africký mor je vírusová vysoko nákazlivá infekcia, je nebezpečenstvom nielen pre diviačiu zver ale aj domáce ošípané a aj prostredníctvom plnenia plánu diviačej zveri sa má zamedziť šíreniu tohto ochorenia. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne k ohrozeniu záujmov spoločnosti konaním sťažovateľa došlo a aj tento sťažnostný bod je nedôvodný. VII. Záver 37. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. 38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal ( a analogicky podľa ) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s a analogicky podľa . 39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.