Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/11/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO:36 853 186 proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 4.652,95 Eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 9Csp/5/2024 – 94 zo dňa 16.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. II. Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „prvoinštančný súd“) výrokom I. napadnutého rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 785,92 Eura a úrok z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 785,92 Eura od 21.09.2024 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 40 Eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a výrokom III. priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,86 %. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, ods. 8, § 2 písm. g), i), l); , ods. 2 písm. e) a h); o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“), ust. až 4, , , a 2 . V odôvodnení rozhodnutia okrem iného ďalej uviedol, že dňa 14.6.2021 žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5 000 Eur. Keďže žalovaná neplnila svoje povinnosti riadne a včas, žalobca po výzve podľa ust. pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.11.2022. Po preskúmaní zmluvy súd dospel k záveru, že je potrebné vychádzať z fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodov uvedených v ZoSÚ, lebo v zmluve nie sú zákonným spôsobom a správne uvedené náležitosti predpísané v a h) ZoSÚ. Poukazujúc na judikát č. R 49/2022 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2022 mal prvoinštančný súd za to, že zo sumy úveru 5 000 EUR žalobca automaticky inkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR, v dôsledku čoho bola žalovanej k využitiu poskytnutá len suma 4 950 EUR, a teda údaj o celkovej výške úveru 5 000 EUR nie je uvedený správne. Poplatok za poskytnutie úveru už z logiky veci nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale plnením dlžníka

veriteľovi, preto podľa názoru súdu nemožno ho poňať do údaja o celkovej výške spotrebiteľského úveru. Sú to náklady spojené s poskytnutím úveru, mali byť preto zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, avšak v žiadnom prípade nie do výšky úveru. Nesprávnosť videl prvoinštančný súd aj v údaji o celkovej výške, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, keď poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR mal byť započítaný duplicitne. V dôsledku nesprávne uvedenej celkovej výšky úveru je potom nesprávny aj údaj o RPMN. Súd prvej inštancie takisto dospel k záveru o neplatnom zosplatnení úveru, lebo upozornenie pred zosplatnením (zo dňa 20.10.2022) neobsahovalo identifikáciu tej splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu (k tomu pozri aktuálne rozhodnutia NS SR sp.zn.5Cdo/197/2022 či 5Cdo/188/2023). Žalobca má preto nárok len na nezaplatené splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu. Ku dňu rozhodnutia súdu bolo splatných 39 splátok, čo predstavuje sumu 2 010,84 Eura (39 x 51,56 Eura). Súd vychádzal totiž z jednej splátky vo výške 51,56 Eura očistenej od úrokov a poplatkov (4 950 Eur : 96 splátok). Žalovaná do dňa vyhlásenia zaplatila celkovo 1.224,92 Eura, preto jej splatný dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku činí 785,92 Eura (2.010,84 - 1,224,92). Súd preto vyhovel žalobe len v tejto časti a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Čo do požadovaných poplatkov vo výške 36 Eur, ktoré podľa žalobcu predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru za zasielané upomienky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zosplatnenie úveru ani jemu predchádzajúce upozornenie neboli v súlade so zákonom. Vynaloženie reálnych výdavkov v danej výške navyše nebolo preukázané. Súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného poistného, nakoľko úver žalobcu je bezúročný a bez poplatkov. Navyše na priznanie poistného musela by byť preukázaná možnosť spotrebiteľa odmietnuť ponúkané doplnkové služby a odmietnuť poplatok za poistenie schopnosti splácať úver aby bolo vylúčené, že vopred naformulované doplnkové služby sú jednou z podmienok uzatvorenia zmluvy o úvere. Keďže žalovaná žiadala o povolenie splácať prisúdenú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jej žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust. a 4 povolil žalovanej platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 40 Eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď čistý úspech žalovanej činí 79,86 %.

2. Proti výrokom II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. ods .1 písm. f) a h) . Žalobca má za to, že zo strany súdu došlo k nesprávnej interpretácií rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.06.2022 (R 49/2022), resp. nesprávnej aplikácií uvedeného rozhodnutia na prejednávaný prípad, keďže v uvedenom Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil odlišnú skutkovú a právnu situáciu – a síce takú, kedy bola na účet dlžníka poskytnutá už suma znížená o spracovateľský poplatok, keďže došlo k okamžitému započítaniu poplatku za poskytnutie úveru v zmysle obchodných podmienok, čo spôsobilo situáciu, že dlžník reálne čerpal nižšiu sumu ako bolo uvedené v úverovej zmluve. Žalobca odmieta aj názor súdu, že poplatok bol započítaný duplicitne. Má za to, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť konkrétnu dlžnú splátku, pre ktorú sa rozhodol úver predčasne zosplatniť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe aj vo zvyšku vyhovel. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací ( ), po preskúmaní rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu podľa a , pri viazanosti dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (, ), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý

je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

6. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd nezistil naplnenie ani tejto odvolacej námietky.

7. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským. V predmetnom konaní mal odvolací súd za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa 14.6.2021 zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5 000 Eur. Súčasťou zmluvy bol aj poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní vo výške 50 Eur, ktorý bol automaticky uhradený inkasom z účtu žalovanej v deň čerpania úveru.

8. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 30.6.2022, keďže v prejednávanej veci ide o skutkovo odlišný prípad, keď žalobca reálne poskytol žalovanej úver v plnej sume 5 000 EUR, a až následne zinkasoval poplatok za poskytnutie úveru. Podľa názoru žalobcu v spomínanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli okolnosti poskytnutia úveru a úhrady poplatku odlišné, pretože banka vyplatila klientovi úver už znížený o poplatok.

9. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ predstavuje obligatórnu náležitosť, ktorá musí byť v spotrebiteľskej zmluve uvedená správne, aby na základe v zmluve uvedených informácií o výške úveru, spotrebiteľ mal jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku. Zákon o spotrebiteľských úveroch obsahuje zákonnú definíciu celkovej výšky úveru vymedzenú v ust. § 2 písm. l) ZoSÚ. Vychádzajúc z tejto definície, celková výška úveru predstavuje maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. V zákonných ustanoveniach ZoSÚ je taktiež obsiahnutá legálna definícia celkových nákladov spotrebiteľa, pričom pod týmito je v zmysle ustanovení spomínaného zákona potrebné rozumieť všetky náklady spojené s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, hoci v skutočnosti sa jedná o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pričom poukazuje najmä na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov sledovaného Smernicou 2008/48, ktorý spočíva v úplnej harmonizácii v niekoľkých kľúčových otázkach týkajúcich sa oblasti spotrebiteľských úverov, ktorá je potrebná na to, aby sa zabezpečila všetkým spotrebiteľom v Únii vysoká a rovnocenná úroveň ochrany (bod 32. rozhodnutia). Zároveň dôležité je spomenúť ako to vyplýva z čl. 10 ods.2 Smernice v súlade s odôvodnením 31 tejto smernice, požiadavka zrozumiteľného a stručného vyjadrenia náležitostí uvedených v spomínanom ustanovení je nevyhnutná na to, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.

11. V predmetnom prípade nepochybne došlo k situácii, že žalobplatkom vo výške 50 Eur skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška úveru „označuje sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C-377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Uvedené malo vplyv aj na všetky relevantné údaje v zmluve, vrátane hodnoty RPMN, a teda je potrebné konštatovať, že ani ostatné náležitosti uvedené v zmluve nemohli byť uvedené správne, nakoľko si žalobca ako dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje zo sumy 5 000 Eur, a nie zo sumy po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, t.j. zo sumy 4 950 Eur, čo vyplýva aj zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania.

12. K námietkam žalobcu, ktorými namietal, že na posudzovaný prípad nie je možné aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 9Cdo/287/2021 a taktiež aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/2014, pretože v posudzovaných prípadoch sa jednalo o odlišné skutkové okolnosti, odvolací súd dodáva, že tieto je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodné. Najvyšší súd SR sa v posudzovanom prípade zaoberal otázkou vymedzenou žalobcom, či v zmluve o spotrebiteľskom úvere je správne uvedená celková výška úveru aj v prípade, ak po vyplatení tejto zmluvne dohodnutej výšky úveru spotrebiteľovi na určený účet zinkasuje banka, na základe dohody so spotrebiteľom z tohto účtu poplatok za poskytnutie úveru. Dovolací súd v tejto súvislosti konštatoval, že náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ musia byť uvedené v spotrebiteľských úveroch nielen formálne ale uvedené údaje musia byť úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci uvedených rozhodnutí sa súdy zamerali najmä na vysvetlenie významu a podstaty správneho obsiahnutia náležitostí v rámci spotrebiteľských zmlúv, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom v tejto súvislosti poukázali najmä na sankcie spojené s nesplnením povinností, ktoré zákon spája s neuvedením podstatných náležitostí zmluvy. Naviac možnosť žalovanej disponovať s finančnými prostriedkami v plnej výške úveru 5 000 Eur je len iluzórna, nakoľko pokiaľ došlo k automatickému inkasu poplatku hneď po čerpaní úveru, žalovaná mala len minimum možnosti v prípade potreby využiť plnú výšku úveru uvedenú v zmluve o úvere, t.j. 5 000 Eur.

13. Odvolací súd je toho názoru, že princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi dodávateľom predkladané k podpisu. Z nich musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru, lebo len takto informovaný spotrebiteľ môže urobiť spoľahlivú komparáciu na trhu dostupných a ponúkaných úverov bez toho, aby neskôr zistil, že vychádzal zo zámerne skreslených informácií. Problém ochrany spotrebiteľa nespočíva v zákaze obchodných podmienok, ale v možnosti sa s nimi riadne oboznámiť v ich zreteľnom označení, formulácii a možnosti ich po zrelej úvahe akceptovať alebo odmietnuť.

14. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s námietkami žalobcu v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, preto nepovažoval za dôvodné aj v predmetnom rozsudku opätovne takto prijaté závery súdom prvej inštancie opakovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tak možno konštatovať, že pre neuvedenie správnych údajov v zmluve o úvere je úver bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi len sumu, ktorá jej bola reálne poskytnutá, t.j. sumu 4 950 Eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania

15. Vo vzťahu k neplatnosti právneho úkonu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu neuvedenia konkrétnej rozhodujúcej splátky odvolací súd uvádza, že pre záver, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde v zmysle ustanovení a k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh, svedčia rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024 (bod 13. a bod 14.2 in fine odôvodnenia), sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 (body 12.2 a 12.3. odôvodnenia), sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.7.2024 (body 21. až 23. odôvodnenia), sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.2.2025 (bod 12 odôvodnenia). Identifikácia tejto splátky je potrebná nielen z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru - rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/149/2021. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 34/2022, kde

najvyšší súd prijal zjednocujúci záver, že: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa ).“ Aby mohol byť naplnený zmysel a účel tejto ochrannej normy, musí byť spotrebiteľovi poskytnutá reálna a jednoznačná možnosť odvrátiť nepriaznivé následky zosplatnenia. To predpokladá, že spotrebiteľ musí byť z obsahu upozornenia (výzvy) schopný bez akýchkoľvek pochybností identifikovať, splnenie ktorej konkrétnej povinnosti (zaplatenie ktorej konkrétnej omeškanej splátky) od neho veriteľ požaduje na to, aby k zosplatneniu nepristúpil. Len takto informovaný spotrebiteľ môže účinne uplatniť svoje právo a zabrániť strate výhody splátok. Rovnako dôležitý je aj aspekt súdnej kontroly. Súd, ktorý posudzuje platnosť úkonu zosplatnenia, musí byť schopný ex post spoľahlivo a objektívne preskúmať, či boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť schopný bez pochybností určiť, so splatením ktorej konkrétnej splátky bol spotrebiteľ v omeškaní, kedy presne toto omeškanie začalo, a či v čase uplatnenia práva na zosplatnenie uplynula zákonom požadovaná trojmesačná lehota. Z informácie o celkovej dlžnej sume nie je z nej možné zistiť, z akých jednotlivých položiek sa táto suma skladá. Môže ísť o súčet viacerých splátok, prípadne o súčet jednej či viacerých splátok a rôznych poplatkov, sankčných úrokov a pod. Pri takejto formulácii výzvy nie je možné spoľahlivo určiť, či je splnená podmienka omeškania s jednou splátkou po dobu najmenej troch mesiacov. Spotrebiteľ je tak uvedený do stavu neistoty, nakoľko nevie, zaplatením akej konkrétnej sumy (splátky) môže odvrátiť zosplatnenie, a súd nemá možnosť preskúmať zákonnosť postupu veriteľa (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/3/2025 zo dňa 8.9.2025).

16. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnym záverom týkajúcich sa absencie obligatórnej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. e) ZoSÚ a z toho vyplývajúcu sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ) ako aj neplatnosti právneho úkonu zosplatnenia, v dôsledku čoho je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len sumu neuhradených splátok splatných ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a „očistenú“ od všetkých úrokov a poplatkov. Uvedené nemá vplyv na povinnosť žalovanej naďalej uhrádzať žalobcovi splatné splátky v zmysle úverovej zmluvy vo výške 51,56 Eura mesačne, t.j. bez úrokov a poplatkov, a to až do úplného splatenia dlhu. 17. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

18. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil, vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).