Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-8-2025.pdf
PDF · 113.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/8/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, C., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o., so sídlom Stankovany 549, IČO: 55 962 165, o zaplatenie sumy 881,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. apríla 2025 č. k. 36Csp/4/2025-91 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 od. 1, § 53 ods. 9, § 565, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 132 ods. 1, § 216 ods. 1, § 294, § 295 CSP. Uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 881,19 eura s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Tento ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 12. 06. 2018 úverovú zmluvu č. 6806023305, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 900 eur, tento úver žalovaný čerpal prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade so zmluvou, pričom sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu splátok a výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22. 08. 2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 20. 05. 2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností. Žalovaná suma pozostáva zo súčtu istiny vo výške 881,19 eura, úrokov za hotovostné transakcie vo výške 101,31 eura.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12. 06. 2018 bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere
- revolvingový úver, podľa ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 900 eur pri bežnej úrokovej sadzbe 29,90 %. Výška mesačnej splátky bola 3,59% z výšky úverového rámca (32,35 eura), RPMN - 34,4%, celková čiastka
splatná spotrebiteľom bola 1 045,78 eura, frekvencia splátok 20. deň v mesiaci. Žalovaný ako klient mal zdroj príjmu ako zamestnanec, zamestnaný od 02/2018, Bourbon Automative Plastics Nitra, s. r. o., čistý mesačný príjem 601 eur, stav rozvedený, druh bývania podnájom, bez poistenia. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad, žalovaný čerpal istinu 3.674,32 eura, uhradil celkovo 3.386,28 eura (istinu 2.793,13 eur), dlh 881,19 eura (istina). K tomu sa prirátali úroky, úroky z omeškania. Dňa 22. 08. 2024 bol úver zosplatnený. Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22. 07. 2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 97,05 eura ako celkovej dlžnej sumy (nezaplatené úroky 65,67 eura, zmluvné pokuty 24 eur, istina 7,38 eura) s tým, že ak dlžnú sumu nezaplatí ani do 15 dní od doručenia výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22. 08. 2024 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy, a to sumy 1.030,50 eura obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy.
1.3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či boli alebo neboli naplnené zákonné predpoklady pre zosplatneniu úveru, a to aj s poukazom na aktuálnu judikatúru vyšších súdnych autorít. K výzve žalobcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (list z 22. 07. 2024) súd prvej inštancie uviedol, že pre záver o platnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024) je nevyhnutné, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 97,05 eura a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru; avšak absentuje vo výzve konkretizácia splátky, pre ktorú veriteľ zamýšľa zosplatniť úver. V liste žalobcu o predčasnom zosplatnení úveru z 22. 08. 2024 žalobca súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy; v tejto výzve ale tiež absentuje uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu úveru pristúpil. Hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre strany úverového vzťahu prináša mimoriadne zosplatnenie úveru vážne následky; zosplatnenie úveru pre veriteľa znamená, že voči dlžníkovi môže uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva; pre dlžníka predstavuje zosplatnenie úveru stratu výhody splátok. Výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátku, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku, spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia
a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.
1.4. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci prihliadol aj na záver z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu Nitra zo dňa 08. 04. 2025, z ktorého vyplýva, že vo výzve na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť špecifikovaná splátka, pre ktorú sa dlh zosplatňuje. Súd zároveň poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberalo obdobnými problémami ohľadne uvedenia „konkrétnej splátky“, ktoré platia aj pre tento spor; a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06. 09. 2021. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 06. 06. 2024 vyplýva, že: „V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený....“
1.5. Súd prvej inštancie tak nemohol priznať žalobcovi ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, pretože žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od tvrdenia o splatnosti celého úveru. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu tzv. zásada „ne ultra petitum“, sa vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (viď § 132 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok upravuje aj výnimku, keď súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, avšak musí ísť o prípad, ak z osobitného predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (čo však vzhľadom na spotrebiteľský charakter prejednávanej veci nebol posudzovaný prípad). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 4 M Cdo 15/2010). Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP), keď aj zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12. 02. 2024.
1.6. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a osobitne sa už nezaoberal námietkami žalovaného, ktoré sa týkali nedostatočného zisťovania bonity žalovaného žalobcom pred poskytnutím úveru, údajov o RPMN, posudzovania bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, priznal mu voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm., f) a písm. h) CSP. So záverom súdu vyjadril nesúhlas, nakoľko je toho názoru, že list zo dňa 22. 07. 2024 označený ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy ako aj list zo dňa 22. 08. 2024 označený ako Výzva k splateniu celého úveru obsahujú všetky náležitosti predpísané zákonom a nemôže tak ísť o neplatný právny úkon. Nie je mu zrejmé, na základe akého právneho ustanovenia alebo výkladu súd požaduje od neho, aby vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádzal nad rámec zákona dodatočnú náležitosť, a to konkrétnu nezaplatenú splátku, pre ktorú má veriteľ v úmysle vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Takáto obsahová náležitosť listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, preto ju ani nie je možné spravodlivo od vyžadovať. Svojím postupom neporušil žiadne zákonné ustanovenie a preto nemôže byť zo strany súdu sankcionovaný pri domáhaní sa svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy. Zo znenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu ku dňu zosplatnenia) nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná splatnosť. Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Súd svojim rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka rovnako neobsahuje žiadnu dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou musí byť spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca tiež upriamil pozornosť súdu aj na komentár k ustanoveniu § 53 Občianskeho zákonníka ako i na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/13/2022. Výzva na zaplatenie dlžnej sumy a Výzva k splateniu celého úveru obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti. Žalovaný si ich nemohol zameniť za iné úkony a nemohla vzniknúť žiadna nejasnosť ohľadom ich obsahu a účelu. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať s princípom prednosti platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani jeho výkladom, je možné označiť taký právny úkon za neplatný. V tomto prípade súd podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil platnosť týchto úkonov, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného Súdu SR, I. ÚS 640/2014. Záverom žalobca poukázal na čl. 2 CSP, ktorý medzi svoje základné princípy, na ktorých je civilný proces založený, zakotvuje princíp právnej istoty a uviedol, že môže dokladovať stovky rozhodnutí okresných súdov, v ktorých súdy podobnú náležitosť nevyžadovali. Postupom súdu bolo zasiahnuté do jeho základných práv a slobôd, kedy sa súd odklonil od dlhoročnej súdnej praxe a znemožnil mu domáhať sa práva na zaplatenie dlžnej sumy. Súd nesprávnym výkladom § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka neoprávnene zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, udávajúc, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22. 07. 2024 a rovnako ani Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 22. 08. 2024 neobsahuje presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Podľa jeho názoru, sa súdna prax ohľadom presnej identifikácie mesačnej splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vyvíja, pričom poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 6Cdo/15/2023. S poukazom na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zastal názor, že vo výzve na úhradu pred zosplatnením (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní a teda Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 01. 2024 sp. zn. 1Cdo/123/2022 bolo prekonané aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024, 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024). Keďže výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22. 07. 2024 je pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon, neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti a teda mu ostalo naďalej zachované právo na splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach. Žalobca nemá nárok ani úhradu splátok zročných dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože keďže žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru, nárok nemožno posudzovať ako plnenie jednotlivých nezosplatnených mesačných splátok, nakoľko by išlo o odlišný (vyplývajúci z iných skutkových tvrdení) nárok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj po právnej stránke správne posúdil.
5. Predmetom tohto konania je uplatnený nárok žalobcu na plnenie titulom nezaplatenej istiny úveru spolu s príslušenstvom, ktorý nárok vyplýva z uzatvorenej Zmluvy č. 6806023305, ktorá je úverovou zmluvou o revolvingovom úvere, s úverovým rámcom pre žalovaného 900 eur. Keďže žalovaný riadne a včas splátky revolvingového úveru neplnil, žalobca najskôr vyzval žalovaného na úhradu splátok a súčasne ho upozornil na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru. Po tom, čo žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne si pohľadávku voči žalovanému uplatnil v tomto konaní.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu
8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
10. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia v prospech odvolateľa, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí uplatneného nároku na plnenie z dôvodu, že úkon žalobu obsahujúci predčasné splatenie úveru vyhodnotil súd prvej inštancie za neplatný, je správne.
11. Rovnako ako súd prvej inštancie, i odvolací súd poukazuje predovšetkým na prijímané rozhodnutia NS SR. Ide o rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, v ktorom NS SR konštatoval, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
12. V rozhodnutí pod sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. 07. 2024 NS SR, dávajúc do pozornosti iné svoje rozhodnutie pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. 06. 2024 uzavrel, že ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.
13. V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 02. 2025 NS SR uviedol, že bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).
14. V rozhodnutí pod sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024 NS SR konštatoval, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore.
15. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 pre platnosť úkonu zosplatnenia pohľadávky veriteľa požaduje špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k predčasnému zosplatneniu došlo v samotnom úkone tohto zosplatnenia, pričom rozhodnutia pod sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 6Cdo/15/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022 túto požiadavku špecifikácie splátky považujú za nevyhnutnú už vo výzve pred zosplatnením (upozornení spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva). Ani jedna z týchto podmienok v procese zosplatnenia dlhu veriteľom v tomto prípade splnená nebola, keď tak vo výzve zo dňa 22. 07. 2024 ako ani v úkone zosplatnenia pohľadávky zo dňa 22. 08. 2024 nie je špecifikovaná konkrétna splátka, pre nezaplatenie ktorej mieni veriteľ zosplatniť celý dlh. Uvedenie celej dlžnej sumy, ktorú je dlžník veriteľovi dlžný tejto špecifikácii nezodpovedá. V kontexte uvedeného potom na právny úkon zosplatnenia ( vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) nemožno nazerať ako na úkon platný, tak ako správne konštatoval i súd prvej inštancie.
16. K odvolacej argumentácii žalobcu, a síce že zo znenia ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná splatnosť, odvolací súd udáva, že na túto argumentáciu poskytol odpoveď i súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď správne konštatoval, že hoci ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Pokiaľ žalobca poukázal v odvolaní na rozhodnutie KS v Nitre pod sp. zn. 12CoCsp/25/2021, toto rozhodnutie bolo rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 je jedným z rozhodnutí, na ktoré odvolací súd z hľadiska potreby konkretizácie splátky už upriamil pozornosť a v ktorom NS SR vyslovil, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Pokiaľ ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa odklonil od dlhoročnej súdnej praxe a znemožnil mu tak domáhať sa zaplatenia dlžnej sumy, ani s takouto argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť, keď práve rozhodovaciu činnosť NS SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít v SR, na ktorú tak súd prvej inštancie ako i odvolací súd už poukázal, treba bezpochyby považovať za ustálenú a takú, ktorá
je v súlade s č.l. 2 CSP, kodifikujúcim princíp právnej istoty, znamenajúcej, že každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V žiadnom prípade nemožno tak súhlasiť ani s námietkou odvolateľa, že výklad ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie bol nesprávny.
17. S ohľadom na vyššie konštatované, je potrebné uzavrieť, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné, odvolací súd po preskúmaní veci nezistil skutkové vady preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie a nevzhliadol v konaní vady, ktoré má na mysli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rovnako ani nedospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Naopak, je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci a správne prijatých právnych záverov súdom prvej inštancie, z ktorého dôvodu ho odvolací súd ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).