Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. I. XX, U., zast. JUDr. Jánom Škrabom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 200, Svidník, IČO: 42 032 288, proti žalovanej: O.. C. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, U., zast. JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Námestie SNP 538/1, Stropkov, IČO: 42 032 415, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. SK-4C/50/2019 - 328, z 25.04.2025, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, cit.: I. Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu: 1. bager R. XXX.XR., podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca pre odbor strojárenstvo a odvetvie energetické zariadenia a odhad hodnoty strojových zariadení T.. B. C. zo dňa XX.XX.XXXX vo všeobecnej cene 3 120 eur (bez DPH), po pripočítaní DPH vo výške 23% v sume 717,60 eura, spolu vo všeobecnej cene 3 837,60 eura, 2. rozostavaný rodinný dom v obci P., postavený na pozemkoch: parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X, parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X a parcela registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape pod KN č. XXX/X, podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca v odbore: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľnosti T.. M. M. zo dňa XX.XX.XXXX v znení jeho doplnenia č. 1 (znalecký úkon č. XX/XXXX) zo dňa XX.XX.XXXX, vo všeobecnej cene 89 499,63 eura. II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej na vyrovnanie podielu sumu 46 668,61 eura do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení ,3; ; (ďalej aj „“ alebo „OZ“); ; ,2; ,2; ; (ďalej aj „“). O trovách konania súd rozhodol podľa .

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie podrobne špecifikoval, ktoré nehnuteľnosti nepojal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa konštantnej judikatúry platí, že ak cena nadobúdanej veci bola zaplatená výlučne z prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. P., obec P., okres A. vyplýva, že ako výlučný vlastník v uvedených nehnuteľnostiach je v katastri nehnuteľnosti zapísaný iba žalobca na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX a žalobca v konaní predložil dôkaz - potvrdenie A. A. z XX.XX.XXXX o hotovostnom vklade v sume 20.000 eur predstavujúcich žalobcove úspory na kúpu týchto pozemkov (č. l. 126 spisu). Súd uzavrel, že pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. P. sú v žalobcovom vlastníctve a netvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej súd uviedol, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, čiže strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na strane toho účastníka, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že na výstavbu domu boli použité aj finančné prostriedky ním nadobudnuté pred uzatvorením manželstva, tzv. vnosy, ich použitie žalobca nepreukázal, ani bližšie nešpecifikoval vecný a ani hodnotový objem ním vynaložených finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve, a preto súd námietky žalobcu vyhodnotil za nepodstatné.

4. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu bager R., ktorý žalobca používa vo svojej podnikateľskej činnosti a rozostavaný rodinný dom v obci P., o ktorý sa osobne stará. Keďže celková všeobecná cena všetkých vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov predstavuje sumu 93 337,23 eura (89 499,63 eura rodinný dom + 3 837,60 eura bager), hodnota 1-ice majetku strán sporu predstavuje sumu 46 668,61 eura, ktorú súd zaviazal zaplatiť žalobcu žalovanej na vyrovnanie podielu do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Voči výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal najmä na skutočnosti, ktoré už uviedol na pojednávaní, ale aj v písomných podaniach zo dňa 05.05.2022 a 24.03.2025. Žalobca tvrdí, že v konaní preukázali, že už pred uzatvorením manželstva mal vlastné finančné prostriedky, ktoré po uzatvorení manželstva vložil na výstavbu rozostavaného domu v obci P. a kúpu parciel zapísaných na LV č. XXX, k. ú. P. , na ktorých sa nachádza rozostavaný dom. Súd pri rozhodovaní opomenul najmä skutočnosť, že mu jeho otec pri výstavbe daroval sumu 5.000 eur. Súdu predložil daňové priznania za obdobie trvania manželstva, teda od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, z ktorých mal súd možnosť posúdiť, aké mal v tomto období príjmy z podnikateľskej činnosti. Ich výška by v žiadnom prípade nepostačovala na financovanie výstavby a kúpu nehnuteľnosti, pretože z týchto prostriedkov financovali bežný chod domácnosti, ako aj vyšší životný štandard, ktorý si vyžadovala počas manželstva žalovaná. Boli to najmä exotické dovolenky v rozsahu aj 2x ročne. Žalovaná bola po určitý čas aj na materskej dovolenke, takže jej príjem by nepostačoval na zvýšené náklady spojené s výstavbou domu. Na potvrdenie vierohodnosti jeho tvrdení mal súd prvej inštancie vziať do úvahy najmä skutočnosť, že na výstavbu domu a kúpu parciel nepoužili finančné prostriedky z úverov ani pôžičiek. V ďalšom citoval z rozsudku NS ČR z 23.9.2003, sp. zn. 22Cdo 8/20/2003. Požaduje náhradu za vložený oddelený majetok do spoločného majetku vo výške 36.443,63 eur a sumu 5.000 eur, ktorú mu daroval otec. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil.

6. Žalovaná sa vyjadrila iba k rozsahu a dôvodom odvolania, ktoré žalobca vo svojom odvolaní vymedzil. Uviedla, že podľa konštantnej judikatúry súdov, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bremeno tvrdenia, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z oddeleného majetku jedného z účastníkov zaťažuje toho účastníka, ktorý toto tvrdenie uviedol. V konaní žalobca predložil iba dôkaz o tom, že ku dňu vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ku dňu uzatvorenia manželstva so žalovanou) mal na bankovom účte sumu 755 572,48 CZK, čo v prepočte podľa kurzového lístka ECB ku dňu 16.07.2010 (eur/CZK: 25,428) predstavovalo sumu 29.714,19 eura. Aj keď využitie týchto prostriedkov na spoločný majetok žalobca dôkazne nepreukázal, súd prvej inštancie akceptoval jeho tvrdenie, že sumu 20.000 eur použil na nákup pozemkov, na ktorých realizovali výstavbu rodinného domu, ako aj pozemkov k tejto stavbe priľahlých a preto tieto pozemky ani nepojal do masy BSM. Žalovaná však nemá ani poňatie, ako dospel žalobca k sume 36.443,63 eura a nejakej vymyslenej sume

5.000 eur, ktorú mal dostať darom od svojho otca a ktorú údajne vynaložil na stavbu rodinného domu. Pokiaľ teda žalobca použil, podľa jeho vlastného tvrdenia sumu 20.000 eur na zakúpenie pozemkov, logicky tie isté peniaze už nemohol investovať do výstavby rodinného domu. Ani v odvolaní žalobca výšku týchto prostriedkov skutkovo ani vecne nezdôvodňuje a nepreukazuje, že by mal tieto prostriedky k dispozícii a že ich použil na výstavbu rodinného domu. Žalovaná má naviac podozrenie, že tieto peňažné prostriedky má žalobca aj v súčasnosti na nejakom „inom" účte, keďže samotnú výstavbu domu realizovali výhradne z jej príjmov. Žalovaná môže súhlasiť iba s konštatovaním žalobcu, že počas trvania manželstva mal iba „symbolické" príjmy a teda je zrejmé, že celá finančná ťarcha zabezpečenia chodu spoločnej domácnosti, výstavby rodinného domu a „exotických dovoleniek" bola na nej a tieto výdavky zabezpečovala výhradne zo svojich príjmov, ktoré následne podľa rokov špecifikovala, o čom priložila potvrdenia o príjmoch za jednotlivé roky, cestovnú zmluvu a výpis z bankového účtu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ÚS SR II.ÚS 78/05).

9. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (vrátane toho, čo sa z BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie). Na toto rozhodnutie treba hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Pokiaľ strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (hoci len niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ( ); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, keďže ide o vec, v ktorej z právneho predpisu () vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu (porov. uznesenie NS SR 3Cdo/343/2014). Z uvedeného dôvodu, aj keď žalobca podal odvolanie len proti výroku o jeho povinnosti uhradiť vyrovnávací podiel v lehote 90 dní, odvolací súd musel vec preskúmať v celom rozsahu a v celom rozsahu o nej aj rozhodnúť.

10. Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci ostanú vo výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého vlastníka, príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva. Základnou zásadou na vyporiadanie BSM podľa je, že podiely oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú

podiely určiť aj iným pomerom, a to na návrh niektorej zo strán sporu, v prípade ak na základe vykonaného dokazovania predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačné možné z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. V zásade však súd vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Uvedené platí rovnako aj pre vyporiadanie záväzkov a dlhov. Civilné sporové konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začína len na návrh, súd však nie je viazaný návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Súd môže do vyporiadania zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania; to platí aj pre započítanie toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak.

12. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. .

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

14. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

15. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

16. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

17. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,

ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

18. Vo vzťahu k hlavnej a v podstate jedinej odvolacej námietke spochybňujúcej výšku vyrovnacieho podielu je potrebné poukázať na , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. V konaní nebolo sporné, že odvolateľ pred uzavretím manželstva disponoval peňažnými prostriedkami na vedených bankových účtoch v Y. a A. A. a že z týchto finančných prostriedkov sumu 20.000 eur použil za trvanie manželstva na kúpu pozemkov na stavbu rodinného domu. Z tohto dôvodu súd pozemky zapísané na LV č. XXX, k. ú. P., keďže boli zakúpené z výlučných finančných prostriedkov žalobcu, nepojal do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uzavrel, že tieto sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Sporným bolo, či práve tieto odvolateľove úspory, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve boli použité na financovanie stavby rodinného domu v obci P..

19. Ako vyplýva zo spisu, strany sporu uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX a ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Svidník dňa XX.XX.XXXX. V konaní žalobca predložil dôkaz o tom, že ku dňu vzniku BSM mal na bankovom účte sumu 755.572,48 CZK, čo v prepočte podľa kurzového lístka ECB ku dňu 17.07.2010 (eur /CZK 25.428 eur) predstavuje sumu 29.714,19 eur. Odvolateľ v podaní z 24.03.2025 (nazvanom Záverečné stanovisko žalobcu k prejednávanej veci) uviedol, že dňa 24.09.2015 vybral v hotovosti sumu 27.817,26 eura, ktoré finančné prostriedky použil na stavbu rodinného domu. Okrem toho na stavbu ešte použil sumu 8.626,37 eura z podnikateľského účtu, spolu 36,443,63 eura, ktoré sumy navrhol zohľadniť pri určení vyrovnacieho podielu, nakoľko podľa žalobcu uvedené finančné prostriedky nadobudol pred uzavretím manželstva. V predmetnom podaní žalobca uviedol rozpis jednotlivých platieb za práce a materiál na stavbu domu v rozpätí od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom zo samotného rozpisu vyplýva, že tri úhrady (XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX), v celkovej sume 16.129,13 eura, boli realizované ešte predo dňom výberu 24.09.2015. Teda logicky peňažné prostriedky vynaložené na vyššie uvedené úhrady nemohli pochádzať z neskôr vybratej hotovosti. Samotná táto okolnosť spochybňuje tvrdenie žalobcu, že všetky výdavky na stavbu domu hradil zo svojich úspor nadobudnutých pred uzavretím manželstva. Naviac odvolateľ vôbec nezohľadňuje sumu 20.000 eur, ktorú súd prvej inštancie nepojal do masy BSM z dôvodu, že sám žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že suma 20.000 eur, tieto finančné prostriedky v roku 2014 boli použité na kúpu pozemku na stavbu rodinného domu. Na č. l. 126 spisu sa nachádza doklad zo A. A. o hotovostnom vklade žalobcu dňa 01.07.2014 vo výške 20.000 eur. Pri tomto doklade je žalobcom rukou dopísané „Za pozemok“ čo znamená, že žalobca na kúpu pozemku použil finančné prostriedky, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. Po odrátaní sumy 20.000 eur ( od žalobcom tvrdenej sumy predstavujúcej jeho úspory - vnosy vo výške 36.443,63 eur - 20.000 eur) by jeho tvrdený nárok na zníženie vyrovnacieho podielu predstavoval sumu 16.443,63 eura. Uvedená suma sa takmer zhoduje so sumou 16.129,13 eura za práce a materiál, ktorá podľa vlastného podania žalobcu nepochádza z jeho úspor. Z uvedených dôvodov správne postupoval súd prvej inštancie, ak uzavrel, že pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že na výstavbu rodinného domu boli použité aj finančné prostriedky ním nadobudnuté pred uzavretím manželstva, tzv. vnosy, tak ich použitie nebolo žalobcom v konaní preukázané a žalobca ani bližšie nešpecifikoval vecný a ani hodnotový objem takto ním vynaložených finančných prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve.

20. Ani ďalšie tvrdenie žalobcu o dare finančných prostriedkov vo výške 5.000 eur na stavbu domu od otca, nebolo v konaní nijako preukázané a žalovaná toto tvrdenie poprela. Preto správne súd prvej inštancie nemohol toto tvrdenie žalobcu považovať za preukázané. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Preto pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že ním nadobudnuté ďalšie finančné prostriedky pred uzavretím manželstva a finančné prostriedky darované od otca boli použité na výstavbu rodinného domu, tak uvedenú skutočnosť žalobca v konaní nijako nepreukázal.

21. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

22. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili predmetom vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a v rozsahu dôkazných návrhov strán. Zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia , ktoré aj správne vyložil, na základe čoho správne ustálil, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie podielov strán iným pomerom. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon určenia výšky vyrovnávacieho podielu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní, nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku z hľadiska skutkového základu alebo právneho posúdenia veci. Subjektívna nespokojnosť žalobcu so spôsobom určenia vyrovnacieho podielu nie je dôvodom na zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa , 2 ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s . V odvolacom konaní žalovaná mala plný úspech, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).