Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/102/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na verejnom zasadnutí dňa 19. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., v znení účinnom od 06.08.2024, s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaniach obžalovaného a okresnej prokurátorky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20.05.2025, sp. zn. 6T/66/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a okresnej prokurátorky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák, na tom skutkovom základe, že

od zimy roku 2021 do dňa 21.03.2023 v byte č. XXX/X v obci A. C., D. E. F. G., najmä pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a kričal po synovi - mal. H. B., nar. XXXX a nevlastnom synovi - mal. I. B., nar. XXXX, nadával im do degešov, potkanov, mal. H. povedal, že by bolo najlepšie keby skapal, občas mu vulgárnym spôsobom povedal, že ho zabije, takmer každý deň im hovoril, že budú v base žrávať semeno, od roku 2022 pravidelne, skoro každý deň a to aj bezdôvodne a opakovane fyzicky napádal mal. H. a udieral ho ako dospelého chlapa tak, že mu dal buď facku alebo ho udrel päsťou do oblasti hlavy a tváre, udieral ho do rúk pri tom, ako sa maloletý bránil, po čom mal väčšinou monokle a modriny na rukách, mal. I. udrel raz do týždňa tak, že mu dal občas facku alebo ho udrel po zadku, po čom mal odtlačky na zadku alebo modriny zozadu na ušiach, pričom s fyzickými útokmi na maloleté deti väčšinou prestal až po tom ako do toho zasiahla družka A. J., v roku 2022 zhruba každý štvrtý deň budil mal. H. za to, že chrápal, ťahal ho za vlasy, mykal mu hlavou a udrel ho tiež kvôli tomu raz päsťou do hlavy a minimálne jedenkrát mu povedal, že je zdochliak, po čom maloletý nevedel hodinu zaspať, v lete roku 2022 udrel mal. H. B. päsťou do ľavého oka, následkom čoho mal odreninu pod ľavým okom, takéto správanie obžalovaného voči mal. H. a mal. I. B. sa stupňovalo tak, že im stále nadával do potkanov a slovne ich ponižoval, mal. H. ponižoval tak, že mu hovoril, že nič nevie a nič nedokáže, taktiež mu vulgárne nadával, dňa 07.03.2023 presne nezisteným spôsobom napadol mal. H., v dôsledku čoho mal tento červené fľaky nad pravým uchom a taktiež na pravej ruke, po čom s ním išla A. J. na ošetrenie kvôli pretrvávajúcim bolestiam hlavy, dňa 21.03.2023 vulgárne nadával mal. H. B., ktorý si sadol ku stolu, stále na neho kričal a keď sa mal. H. B. zľakol a postavil sa od stola, tak ho udrel päsťou do hlavy, v dôsledku čoho mal. H. B. odhodilo k balkónovým dverám a zároveň sa tento rozplakal a takýmto konaním u maloletých detí - syna - mal. H. B. a nevlastného syna - mal. I. znižoval ich dôstojnosť, vyvolával u nich strach, nervozitu a neistotu.

Za to mu bol podľa 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 6 Tr. zák., uložený trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G., škodu vo výške 18.256,- eur.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote, a to ihneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 20.05.2025 po jeho vyhlásení odvolania obžalovaný A. B. do všetkých jeho výrokov a aj prokurátorka okresnej prokuratúry do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný následne takto podané odvolanie aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 26.08.2025, ktoré bolo doručené okresnému súdu 01.09.2025. V jeho dôvodoch primárne zopakoval výroky napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom následne zvýraznil, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za nezákonný. Argumentoval tým, že od začiatku konania uvádzal, že pochádza z jednoduchých pomerov, kde ho vychovávala sama matka, ktorá za účelom výchovy používala veľmi prísne fyzické tresty. Iné výchovné prostriedky nepoznal a celý čas žil v tom, že deti vychováva správne. Zároveň vôbec nemal vedomosť o tom, ako postupovať pri výchove detí s ADHD. Mal za to, že ak bude pracovať, dosahovať legálne príjmy, zabezpečovať materiálne rodinu a podieľať sa na výchove detí, bude to správne. Nepoprel, že použil jemu dostupné výchovné prostriedky, nepoprel, že sa mohol vyjadrovať ku výsledkom v škole a v správaní, avšak len v snahe výchovne pôsobiť a dosiahnuť, aby sa jeho maloleté deti správali adekvátne. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu považuje za nepreskúmateľné a arbitrárne. Taktiež poukázal na to, že okresný súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyhovel jeho návrhom na doplnenie dokazovania, ktoré by podľa jeho názoru preukázali opak tvrdení ako ich uvádza okresný súd v napadnutom rozsudku. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí bývali v tom istom bytovom dome, svedka K. J. a svedkyňu F. J., ktorí uviedli, že nič nepočuli, čo by nasvedčovalo konaniu, z ktorého bol uznaný vinným. Podľa jeho názoru je vysoko nepravdepodobné, až vylúčené, aby svedkovia nepočuli nič, čo by potvrdilo čo i parciálne skutky uvádzané v obžalobe vzhľadom na trvanie skutku od roku 2021 do roku 2023, údajne pravidelné, opakujúce sa slovné vyjadrenia, fyzické trestanie, pri ktorom sa dá viac ako racionálne predpokladať, že sa toto deje so sprievodnými hlasnými prejavmi. Ďalej uviedol, že rovnako je pochybné, že by matka, otec a brat poškodenej a obzvlášť stará matka poškodenej (teda prastará mama maloletých poškodených) mali účelovo zakrývať trestnú činnosť páchanú ním na ich príbuznej. Rovnako mu nie je zrejmé, prečo súd považoval výpovede maloletých poškodených za vierohodné, keďže konanie nimi uvádzané, nebolo preukázané výpoveďami napr. ani susedov, či ich rodinných príbuzných. Pritom klamstvo prinajmenšom maloletého H. je preukázané už tým, že mal tvrdiť, že obžalovaný ho udieral päsťou do hlavy a tváre, čo ale vzhľadom na jeho fyzickú prevahu a silu je nemožné. Ak by dal ranu dieťaťu päsťou, tak dieťa zabije. Na druhej strane, obžalovaný nespochybnil fakt, že je veľký, silný, má silný hlasový prejav, nie je sympatický a na prvý pohľad milý človek. Všetky tieto skutočnosti môžu mať vplyv na to, že maloletý H. mal pred ním rešpekt, bál sa (ako každé dieťa) obvyklých výchovných opatrení za výchovné nedostatky, či nedostatky v škole. Avšak rozsah ako sa mu kladie za vinu, podľa jeho názoru bez pochybností preukázaný nebol. Záverom uviedol, že z dokazovania nevyplynuli žiadne preskúmateľné dôkazy o tom, že sa mal dopúšťať konania jemu kladeného za vinu a to počas časového úseku, ktorý je možné kvalifikovať za spáchanie trestného činu po dlhší čas. V samotnom znaleckom posudku, resp. v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je preskúmateľné, na akom základe mal súd za preukázané, že som sa mal dopúšťať konania s intenzitou potrebnou pre naplnenie všetkých znakov trestného činu ako je to v odôvodnení napadnutého rozsudku popísané. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za protizákonný a nepreskúmateľný, navrhol krajskému súdu aby rozsudok zrušil a rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí v zmysle ustanovenia § 285 písm. c) Tr. por. Obžalovaný následne prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 20.10.2025 doplnil dôvody svojho odvolania, kde úvodom zdôraznil, že zotrváva na všetkých svojich vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v predošlom odôvodnení odvolania a naďalej popiera

svoju vinu a rozporuje závery znaleckého dokazovania. Uviedol, že bol okresným súdom odsúdený na dlhoročný trest odňatia slobody a v prípade jeho odsúdenia, nebude mať kto zabezpečovať jeho rodine prostriedky na základné životné potreby ako je bývanie, strava, oblečenie, nakoľko on je jediný živiteľ a zárobkovo činný v rodine. Záverom navrhol krajskému súdu, aby dal vypracovať kontrolný znalecký posudok na maloletého syna H. za účelom preverenia správnosti záverov zistených v konaní súdu prvého stupňa, resp. aby vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Dňa 10.11.2025 obdržal krajský súd od obžalovaného podanie označené ako žiadosť o doplnenie dôkazov, súčasťou ktorého bola obálka, v ktorej bol USB kľúč kde boli uložené štyri fotografie. Obžalovaný v rámci tohto písomného podania požiadal krajský súd o doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania oboznámením týchto fotografií, ktoré tri fotografie podľa jeho názoru majú jednak preukazovať to, že poškodená A. J. už pri jej výpovedi v prípravnom konaní nehovorila pravdu a zároveň štvrtá fotografia i to, že maloletému H. aj po vynesení odsudzujúceho rozsudku okresným súdom naďalej posiela finančné prostriedky na jeho účet a teda, že sa riadne stará o svoju rodinu. Taktiež požiadal súd o pribratie znalca do konania s cieľom vyhotoviť kontraposudok na duševný stav maloletého H..

Prokurátorka okresnej prokuratúry bližšie odôvodnila podané odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 31.07.2025.

Úvodom odôvodnenia zdôraznila, že s rozhodnutím okresného súdu týkajúceho sa viny (neuznanie spáchania činu na viacerých osobách podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák.) a s uloženým trestom sa nestotožňuje. Súd túto okolnosť neuznal, a to v súvislosti s poškodenou A. J., ktorá na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, a tak bola oboznámená jej výpoveď z prípravného konania. Na jednom z pojednávaní poškodená dokonca cez obžalovaného odkázala, že by predsa len chcela vypovedať. Po poučení zákonnou sudkyňou o následkoch krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy však napriek svojej prezentovanej žiadosti vypovedať, opäť vypovedať odmietla. Prokurátorka je toho názoru, že poškodená prejavila ochotu vypovedať len z dôvodu, aby pomohla obžalovanému, a to na základe jeho ovplyvňovania. Na hlavnom pojednávaní opakovane poukazovala na to, že napriek uloženým obmedzeniam a povinnostiam, ktorými súd obžalovanému nahradil väzbu, a to o. i. zákaz návštev určených miest – obce A. C., zákaz styku s určenými osobami, a to s poškodenou, ako aj mal. deťmi, obžalovaný tieto obmedzenia absolútne nerešpektoval a opakovane sa zdržiaval nielenže v obci A. C., ale aj v domácnosti poškodených, čo bolo verifikované jednak operatívnymi pracovníkmi OKP Žiar nad Hronom, ale aj výpoveďou napr. svedkyne L. J., ako aj svedka M. M. J.. Poškodená uviedla, že obžalovaný ju nebil, len ju slovne ponižoval, že bez neho je nič, keď nebude s ním, nebude mať nič. Preto vždy, keď ho videla alebo keď prišiel, zľakla sa ho a zobrala ho naspäť. Aj keď znaleckým skúmaním u poškodenej nebol zistený syndróm týranej osoby (ani posttraumatická stresová porucha), tento nie je z hľadiska právnej kvalifikácie relevantný, nakoľko základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok. Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že správanie obžalovaného voči poškodenej a poškodeným maloletým deťom sa vyznačovalo trvácnosťou, intenzitou a hrubosťou. Je zrejmé, že obžalovaný svojim konaním vyvolal protiprávny stav, ktorý následne opakovaním takého konania udržiaval. Nielen maloleté deti, ale aj poškodená opakovane žili v atmosfére hrozby z ďalších, či už slovných alebo fyzických atakov obžalovaného, nepredvídateľnosti jeho správania a ďalšieho vyhrotenia situácie, čím bola narušená kvalita ich života. Domáce násilie sa nedeje verejne a pred svedkami, zväčša je latentné, deje sa za zavretými dverami domácnosti. Poškodená uviedla, že na verejnosti sa obžalovaný prezentoval ako fungujúca rodina, doma však maloleté deti terorizoval. V neposlednom rade domáce násilie však môže mať aj formu násilia ekonomického – obmedzovanie prístupu ohrozenej osoby k finančným prostriedkom, neposkytovanie prostriedkov na spoločnú domácnosť a pod. (uznesenie NS ČR sp. zn. 7Tdo 1139/2015). Z výsluchov všetkých poškodených, ako aj niektorých svedkov vyplynulo, že poškodení boli a sú finančne závislí od obžalovaného. Ekonomickú závislosť poškodenej od obžalovaného potvrdila aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie M. N. J. J..

Ďalej uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu týkajúceho sa viny (neuznanie spáchania činu v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.) sa taktiež nestotožňuje. Obaja maloletí sa poškodenej A. J. sťažovali, že v čase jej neprítomnosti doma, keď zostali doma iba s obžalovaným, sa cez deň nemohli ísť ani napiť, museli byť celý deň v izbe a obžalovaný im neurobil ani jedlo. Nielen chrápanie maloletého H. bolo dôvodom jeho budenia obžalovaným. Maloletý H. sa v noci budil aj zo strachu pred obžalovaným.

Dokonca maloletý I. sa kvôli obžalovanému v noci aj opakovane pocikával. Uvedené sa stávalo najmä v roku 2022, kedy to bolo tak každý štvrtý deň (uviedol vo výsluchu maloletý H.).

K uloženému trestu prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa je už v základnej skutkovej podstate zločinom, úmyselným zločinom. Jedná sa o trestný čin, ktorý obžalovaný páchal na osobách – blízkych osobách, ktoré mal chrániť a nie im ubližovať. Závažnosť trestného činu je o to horšia, že maloletý poškodený H. má následky na duševnom zdraví, a to v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Taktiež u maloletého I. z príznakov CAN syndrómu bolo konštatované tzv. psychické a sporadicky aj fyzické týranie aktívnej povahy – opakované a dlhodobejšie trvajúce nadávky, ponižovanie, vyhrážanie sa.

Zo znaleckého posudku č. 04/2024 vypracovaného znalkyňou M. O. P. z odboru psychológie vyplýva, že motivácia činu obžalovaného nebola patologická. Pohnútka pramenila z abnormne štruktúrovanej, egocentrickej, emočne nestabilnej, neprispôsobivej osobnosti obžalovaného s nízkou frustračnou toleranciou, s vystupňovanými rysmi agresivity a disociality, ktorá je zásadová, nepripúšťajúca námietky, nezohľadňujúca vonkajšie okolnosti, či pohľad druhých, presadzujúca si svoje záujmy, potreby a ciele. Vzhľadom k nepriaznivej, abnormnej osobnostnej štruktúre obžalovaného s málo ovplyvniteľnými, stenickými – odolnými črtami emočnej nestability, agresivity a disociality, v pomere s bohatou kriminogenézou a opakovaným ťažkostiam v sociálnom fungovaní, prognóza obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj naďalej prebiehať nepriaznivým smerom. Prognóza resocializácie obžalovaného je závislá od jeho zaradenia sa do bezpečného pracovného a sociálneho prostredia a predchádzania situáciám, ktoré opakovane znamenajú nezvládané, odbrzdenejšie reakcie vďaka jeho nízkej frustračnej tolerancii. Znalkyňa sa domnieva, že sú viac závislé na ochote a poznaní jeho okolia v zmysle vytvárania nekonfliktných podmienok obžalovanému a jeho „neprovokovania“, pretože obžalovaný neznesie protirečenie, či odpor zo strany partnerky, detí a pod. Menej závislé sú na obžalovanom, ktorý sa do nepriaznivých životných situácií opakovane dostáva bez schopnosti sebaovládania a pozitívneho využitia svojej korektívnej skúsenosti na zvýšenie svojej rozumovej kontroly. Vzhľadom k uvedenému znalkyňa nepovažuje prognózu resocializácie u obžalovaného za veľmi optimistickú. U obžalovaného sú prítomné sklony k riešeniu psychicky záťažových situácií ako verbálnym, tak fyzickým násilím. Je povrchný, s kontrolujúcimi a manipulujúcimi postojmi, ľudí vníma ako prostriedky k napĺňaniu svojich potrieb a cieľov, má málo vnútornej kapacity pre medziľudské vzťahy. Menej socializované správanie – impulzivita, agovanie, nezdržanlivosť, nie sú pod dostatočnou racionálnou kontrolou a pohotovosť k otvorenému agresívnemu a antisociálnemu správaniu sa, je aj za bežných okolností u neho vyššia. Agresivita sa javí ako pomerne určujúca črta jeho osobnosti. Obhajoba sa podľa môjho názoru pri výsluchu N. M. J. snažila preukázať, že šlo v podstate len o neštandardný spôsob výchovy. O. i. sa obhajca znalkyne dotazoval, že či súhlasí s tvrdením, že rodič bez náležitých skúseností, správnych návykov, kopírujúci stereotypy výchovy môže nesprávnym spôsobom pôsobiť na deti, obzvlášť s diagnózou ADHD, pričom mu znalkyňa odpovedala, že aj podpriemerne inteligentný rodič by mal vedieť zvládnuť výchovu dieťaťa. Ten rodič – teda dospelý jedinec musí prispôsobiť výchovu dieťaťa práve jeho diagnóze. Znalkyňa tiež uviedla, že keby výchova obžalovaného bola primeraná, tak tie poruchy by u mal. detí neboli také výrazné, také intenzívne. Uviedla, že je veľa rodičov, ktorí majú deti s ADHD a nie sú trestne stíhaní. Znalkyňa však potvrdila, že nezvládanie mal. dieťaťa súvisí s osobnostnou patológiou obžalovaného, nehovoriac o tom, že obžalovaný je nekritický voči alkoholu, ako aj jeho samotnému správaniu. Znalkyňa tiež uviedla, že keby výchovné metódy obžalovaného boli primerané, následky by rozhodne také neboli. U mal. I. tie následky neboli preto také, lebo voči nemu smerovalo menej útokov a tiež aj preto, že vnútorné zdroje u mal. I. sú na inej úrovni ako u mal. H..

Záverom svojho odôvodnenia uviedla, že práve s poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti je uloženie trestu na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle , ods. 6 9 rokov a 8 mesiacov v zmysle účinného od 06.08.2024 príliš miernym trestom pre osobu obžalovaného. Je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia za násilnú trenú činnosť nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv, keďže tento v takejto trestnej činnosti pokračuje aj naďalej, reprezentujúc svoj názor, že výchovné metódy použité voči maloletým deťom považoval za primerané, nakoľko aj jeho v detstve bili a podľa jeho názoru je lepšie, keď rodič, resp. dospelá osoba dieťa bije, lebo veď to – podľa slovo obžalovaného znamená, že sa rodič o dieťa zaujíma, lebo veď keby ho nebil, tak by sa vlastne o dieťa nezaujímal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle ňou podaného odvolania vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom nevyjadrila. Ani obžalovaný sa nevyjadril k odvolaniu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 01.10.2025.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, poškodenej a opatrovníka maloletých poškodených, sa obhajca pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odvolanie okresnej prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť.

Prokurátor krajskej prokuratúry sa pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania obžalovaným v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolatelia podali odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním obžalovaného a okresnej prokurátorky vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania obžalovaného a okresnej prokurátorky neboli podané dôvodne.

Z pohľadu krajského súdu je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere nie je možné sa stotožniť s odvolacími námietkami obžalovaného v tom kontexte, že napadnutý rozsudok považuje za neurčitý, nepreskúmateľný a nezákonný. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady škody.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a vo veci vykonal skutočne veľmi rozsiahle dokazovanie. Na hlavnom pojednávaní vykonal výsluchy obžalovaného, svedkov K. J., F. J., H. B. Q., A. J., A. J., R. B., H. B., M. M. J., M. S. O., C. B., C. B., L. J., za splnenia procesných podmienok § 263 Tr. por. prehral zvukový a obrazový záznam o výpovedi svedkyne – poškodenej A. J., zvukový a obrazový záznam o výpovedi svedka – poškodeného maloletého H. B., zvukový a obrazový záznam o výpovedi svedka – poškodeného I. B., prčítal výpoveď svedkyne A. F. z prípravného konania, za splnenia procesných podmienok § 268 ods. 2 Tr. por. vykonal výsluch znalkyne M. N. J. J. J. ňou vypracovaný znaleckým posudkom a doplnkom k nim, znalkyne M. O. P. J. ňou vypracovaný znaleckým posudkom, a následne podľa § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy zo spisu, a to najmä lekárske správy na maloletého H. B. a maloletéheo I. B. od M. L. B., praktickej lekárke pre deti a dorast, prepúšťaciu správu Psychiatrickej kliniky JLFUK a UNM v Martine z hospitalizácie maloletého poškodeného H. B., zápisnicu o vydaní veci, správy MŠ a ZŠ A. C., výpisy z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného, správy o povesti na obžalovaného, správy z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR na obžalovaného, aktuálneho odpisu z registra trestov obžalovaného, ako aj ostatného obsahu spisového materiálu. Okresný súd taktiež vykonal dokazovanie postupom podľa 270 ods. 2 Tr. por. oboznámením obrazovo – zvukového záznamu dobrovoľne vydaného dňa 24.03.2023 poškodenou A. J. z jej mobilného telefónu zo dňa 21.03.2023 na CD nosiči jeho prehratím na technickom zariadení a tiež oboznámením fotodokumentácie zranení maloletého poškodeného H. B.. Následne okresný súd v záverečnej fáze súdneho konania návrh obhajoby o doplnenie dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku za účelom vyhodnotenia mechanizmu vzniku zranení maloletého H. B., pokiaľ išlo o tvrdenia poškodeného, že mu obžalovaný mal zlomiť nos, že ho mal biť päsťami s tým, aby závermi

tohto znaleckého posudku sa potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia poškodeného podľa § 272 ods. 3 Tr. por., ako nedôvodný odmietol, pretože rozsah vykonaného dokazovania považoval za dostatočný.

Okresný súd pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, pričom skutkové zistenia i právne posúdenie konania obžalovaného podrobne, dostatočne a presvedčivo popísal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného i okresnej prokurátorky, považuje krajský súd za nevyhnutné zvýrazniť to, že tieto nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výrokoch o vine alebo o treste, nakoľko sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už okresný súd, ktorý na stranách 28 až 38 napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozpísal všetky základné znaky vzťahujúce sa na prejednávaný trestný čin a podstatu protiprávnosti konania obžalovaného. Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaného i okresnej prokurátorky krajský súd uzatvára, že tieto boli dostatočne zodpovedané už v napadnutom rozsudku, na ktorého odôvodnenie krajský súd poukazuje a bolo by nadbytočné opakovane na ne odpovedať. Po komplexnom zhodnotení relevantných skutočností a okolností mal krajský súd za to, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia jeho obhajobu, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom, ktorý ho v napadnutom rozsudku náležite právne kvalifikoval, pričom obžalovaný naplnil aj subjektívnu, aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu a je zaň trestne zodpovedný. Výchovné praktiky obžalovaného spôsobovali maloletým poškodeným nielen fyzické, ale aj psychické utrpenie do takej miery, že naplnili skutkovú podstatu vyššie uvedeného trestného činu. Naproti tomu u poškodenej A. J. vykonaným dokazovaním takýto následok protiprávneho konania obžalovaného preukázaný nebol. U poškodenej nebola zistená duševná porucha, ani choroba v užšom zmysle slova, t. j. psychóza, taktiež nebola u nej zistená ani depresívna porucha, či posttraumatická stresová reakcia alebo iná neurotická porucha, ktorá by bola v priamej príčinnej súvislosti s posudzovaným skutkom. Naopak, vzťah poškodenej k obžalovanému bol a aj je prevažne pozitívny. Poškodená patologické správanie obžalovaného a situácie vnímala „ako normu“, citlivejšie reagovala len na správanie obžalovaného voči maloletým poškodeným deťom. Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že poškodená si vedela povedať svoj názor v kritických momentoch a aj vedela od obžalovaného s maloletými poškodenými deťmi odísť. V tomto zmysle okresný súd potom správne upravil skutkovú vetu výroku o vine a v tejto súvislosti aj právnu kvalifikáciu skutku, keď uzavrel že celková intenzita a závažnosť konania obžalovaného, nebola taká, aby skutok bolo možné voči poškodenej A. J. právne kvalifikovať ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a teda potom neposúdil posudzovaný trestný čin ako spáchaný na viacerých osobách podľa Tr. zák., nakoľko viacerými osobami podľa sa rozumejú najmenej tri osoby ( Tr. zák.). Taktiež súd nemal bez pochybností za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu týrania uvedené v Tr. zák., spočívajúce v bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a spánku, nakoľko takáto okolnosť sama o sebe nevyplynula ani z výpovedí samotných maloletých poškodených a ani ich matky - A. J.. Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci G. v. Fínsko zo dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne odôvodnené, čo v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo.

Uzatvárajúc vyššie uvedené, odvolací súd nezvolil postup podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. v spojení s ust. § 322 ods. 1 Tr. por., ako sa toho domáhali odvolatelia, nakoľko nezistil žiadne podstatné chyby konania, či porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby a taktiež ani porušenie ustanovení .

Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie v tomto smere bližšie neodôvodnil. Prokurátorka okresnej prokuratúry v odôvodnení ňou podaného odvolania zastávala názor, že trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, ktorý obžalovanému vymeral okresný súd je príliš

miernym trestom pre obžalovaného s poukazom na spáchaný trestný čin a aj jeho osobu. Krajský súd sa však stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu a poukazuje na jeho odôvodnenie na stranách číslo 39 a číslo 40 napadnutého rozsudku. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa prihliadnuť, správne u obžalovaného posúdil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, keď nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. Tr. zák., avšak zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa ust. Tr. zák, , t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Okresný súd správne poukázal na tú skutočnosť, že vyššie popísaná priťažujúca okolnosť sa nevzťahuje na odsúdenia Okresným súdom Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/172/1998 a Krajským súdom v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/25/2000 – opätovné spáchanie zločinu a ani na odsúdenia, ktoré mu boli zahladené.

v sankcii ust. Tr. zák. účinného od 06.08.2024 umožňuje páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od 7 do 15 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, okresný súd v zmysle , ods. 6 Tr. zák. zvyšoval pri výmere trestu dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3 – inu, čiže v končenom dôsledku prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému v sadzbe od 9 rokov a 8 mesiacov do 15 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je nutné, aby súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na účel trestu, ktorým podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle uvedeného má trest plniť funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne a to nie len na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti.

Krajský súd považoval uloženie okresným súdom vymeraného trestu odňatia slobody na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby, teda vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu, najmä po vyhodnotení spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia obžalovaného, jeho pohnútky ako i osoby obžalovaného, jeho doterajšieho spôsobu života nielen za zákonné, ale aj za primerané. Zároveň nezistil také pomery obžalovaného alebo okolnosti prípadu, ktoré by eventuálne odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák.

Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných 10-ich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Záverom krajský súd uvádza, že uloženie takto vymeraného nepodmienečného trestu odňatia slobody zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie. Takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Okresný súd správne a zákonne rozhodol o aj o nároku na náhradu škody, keď obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX/XX, D. E. F. G., škodu vo výške 18.256,- eur. Nárok na náhradu škody bol uplatnený v súlade s ust.

a spočíval v odškodnení ujmy na zdraví, vychádzajúc z ust. 444 a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení. V zmysle záverov doplnku k znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M. N. J. J. P. 23/2024 (odpoveď č. 1 na str. 2 ZP na č.l. 329-330 spisu), položka 255, vážne duševné poruchy vzniknuté spôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií je v rozsahu od 260 bodov do 1300 bodov, pričom v tomto konkrétnom prípade znalkyňa odporučila priznať poškodenému 700 bodov v súvislosti s prežívanou protrahovanou psychotraumou a jej dôsledkami, čo v peňažnom vyjadrení v zmysle platných právnych predpisov zodpovedá sume 18.256,- Eur.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o vine, treste, náhrade škody, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, odvolania obžalovaného a okresnej prokurátorky v súlade s citovaným ustanovením ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.