Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoPs-15-2025.pdf
PDF · 100.38 KB
Case nature
Subarea
15CoPs/15/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, o návrhu navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária Lányiová, s. r. o. so sídlom Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, na nariadenie neodkladného opatrenia na ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka osobe: D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., zastúpený procesnou opatrovníčkou: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, H., na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 27.10.2025, č.k. 33Ps/10/2025-16, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.10.2025 č.k. 33Ps/10/2025-16 vo výroku I. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. II. Osobe D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, ustanovil na zastupovanie v tomto konaní procesnú opatrovníčku F. G., nar. X.X.XXXX, D. XXX/XX, H.. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 272, § 361 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), § 29 zák.č. 49/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník. Poukázal na ust. § 272 CMP, podľa ktorého súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis. Uviedol, že podľa § 29 Občianskeho zákonníka súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu. Ak sa naplní hmotnoprávny predpoklad neznámeho pobytu osoby a zároveň hmotnoprávny predpoklad potreby ochrany záujmov osoby alebo verejného záujmu, súd ustanoví osobe opatrovníka ako zákonného zástupcu. Rovnako súd postupuje aj v prípadoch iného vážneho dôvodu, ktorým môže byť napríklad komplikovaný, nepriaznivý zdravotný stav osoby, ktorý nemožno subsumovať pod duševnú poruchu podľa § 10. V týchto prípadoch súd ustanoví opatrovníka osobe vtedy, ak si to vyžaduje ochrana jej záujmov alebo verejný záujem. Konštatoval, že je dôležité, aby súd pri zisťovaní naplnenia týchto predpokladov, vychádzal z riadne vykonaného dokazovania v zmysle princípu materiálnej pravdy typického pre mimosporové konania, medzi ktoré sa zaraďuje aj konanie o ustanovenie opatrovníka (§ 272 a nasl. CMP). Rozsah práv a povinností, na ktoré je opatrovník v týchto prípadoch ustanovený, vymedzí súd vo výrokovej časti rozhodnutia. Konanie o ustanovenie opatrovníka je konanie, ktoré prebieha obligatórne s pojednávaním. S poukazom na ust. § 361 CMP uviedol, že verejný záujem je dôležitý záujem štátu alebo spoločnosti ako celku, ktorý má všeobecne prospešné účinky a prevažuje nad individuálnymi záujmami, ako je napríklad ochrana životného prostredia, hospodárne nakladanie
s verejnými financiami alebo ochrana verejného zdravia. Verejný záujem prináša prospech všetkým občanom alebo ich väčšine a jeho realizácia zabraňuje vzniku rozsiahlych alebo nenahraditeľných škôd. Uzavrel, že z tvrdení navrhovateľky o dôvodnosti návrhu nevyplýva, že tento by presiahol záujem konkrétneho jednotlivca, či jeho rodiny. Z uvedeného dôvodu nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa ust. § 361 CMP nariadiť neodkladné opatrenie. Konštatoval, že v zmysle postupu podľa § 272 CMP v spojení s ust. § 29 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z riadne vykonaného dokazovania, ktoré presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení. Z uvedených dôvodov nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť, nakoľko nebola ani osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu, keď tvrdené „riziko vážnych a nenapraviteľných následkov v osobnej aj majetkovej sfére“, či „hrozba vzniku dlhov, omeškania s plnením, poškodenia majetkových práv a závažné zásahy do práv tretích osôb“ sú len všeobecné a nepreukázané konštatovania navrhovateľky, ktoré nie je možné posúdiť v skrátenom konaní bez rozsiahlejšieho dokazovania.
3. S prihliadnutím na skutočnosť, že D. C. B. nemôže pre svoj aktuálne nepriaznivý zdravotný stav konať samostatne pred súdom a nemá zákonného zástupcu rozhodol v súlade s ust. § 69 CSP a § 71 CSP a ustanovil menovanému procesnú opatrovníčku.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
5. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výroku I zmeniť tak, že súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým ustanoví za opatrovníčku A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. XXX XX, SR, štátny občan SR, na zastupovanie D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/ XX, E. XXX XX, SR, štátny občan SR, pri nakladaní s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, uzatváraní zmlúv vrátane zmlúv o prevode majetku, pri správe a ochrane jeho majetkových práv a záväzkov, pri zastupovaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a samosprávy, pri vykonávaní administratívnych úkonov vyžadujúcich kontakt s úradmi a inými inštitúciami, pri zastupovaní v zdravotných, sociálnych a osobných veciach, pri preberaní finančných a iných majetkových plnení a pri úkonoch smerujúcich k riadnemu plneniu jeho zákonných a zmluvných povinností, ako aj pri všetkých ďalších úkonoch, ktoré sú potrebné na ochranu jeho práv, záujmov a dôstojnosti v čase, keď nie je schopný samostatne prejavovať svoju vôľu. Ak by mal odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu napadnutého uznesenia, žiadala, aby vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na povahu veci a závažnosť skutkových okolností navrhla, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy mimoriadne naliehavú situáciu vyplývajúcu zo zdravotného stavu D. C. B. a rozhodol vo veci sám.
6. Navrhovateľka odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Uznesenie súdu prvej inštancie považovala za nesprávne a nedostatočne odôvodnené, čím jej súd znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedla, že súd musí dbať na celkovú presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia a na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí a závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (a aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 243/07, zo dňa 19.6.2008). Namietala, že súd prvej inštancie si protirečil, keď konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčiť tvrdené skutočnosti, čím kladie povinnosť na navrhovateľku preukázať určité skutkové okolnosti v miere blízkej riadnemu dokazovaniu podľa zásad CSP a súčasne uvádzal, že neodkladné opatrenie možno nariadiť aj v situácii, keď skutkový stav nie je náležite zistený. Ak súd uznáva, že skutkový stav nemusí byť v tejto fáze konania úplne zistený, nemôže zároveň odmietnuť návrh z dôvodu, že tvrdené skutočnosti neboli osvedčené v rozsahu, ktorý by zodpovedal plnohodnotnému dokazovaniu. Tento prístup považovala za nelogicky a právne nekonzistentný. V tejto súvislosti poukázala na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky pri kontrole skúma, či súd sťažovateľovi ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 311/07, zo dňa 24.4.2008). Uviedla, že súd v bode 2 uznesenia rekapituluje, že D. C. B. sa nachádza v stave bdelej kómy a podľa vyjadrení ošetrujúcich lekárov nie je možné predpokladať časový horizont jeho prípadného prebratia, môže ísť o dni, mesiace, roky, alebo sa nemusí prebrať nikdy, pričom v bode 9 uznesenia uvádza, že nebolo
možné návrhu vyhovieť, keď nebola ani osvedčená potreba bezodkladného zásahu súdu, pretože tvrdené riziko vážnych a nenapraviteľných následkov v osobnej aj majetkovej sfére, hrozba vzniku dlhov, omeškania s plnením, poškodenia majetkových práv a závažné zásahy do práv tretích osôb, sú len všeobecné a nepreukázané konštatovania navrhovateľky, ktoré nie je možné posúdiť v skrátenom konaní bez rozsiahlejšieho dokazovania. Namietala, že súd prvej inštancie sa nelogicky vysporiadal so skutkovými zisteniami ohľadom zdravotného stavu D. C. B. nachádzajúceho sa v stave bdelej kómy, ktorý stav bol riadne preukázala a nebol spochybnený, pričom rezignoval na vysvetlenie, akým spôsobom sa tento rozhodujúci skutkový fakt premietol do jeho posúdenia. Z rozhodnutia nevyplýva žiadna úvaha, ktorá by logicky spájala preukázaný stav bdelej kómy s posúdením existencie hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Súd opomenul ozrejmiť svoje myšlienkové pochody a spôsob hodnotenia dôkazov, čím porušil požiadavky na zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Podľa jej mienky súd sa v rozhodnutí obmedzil na všeobecné konštatovanie, že tvrdené riziko vážnych následkov nebolo osvedčené a nezaoberal sa skutočnosťou, že samotný stav bdelej kómy predstavuje objektívne a extrémne riziko vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre dotknutú osobu a jej blízkych. Daný prístup odporuje zásadám logického a vecného odôvodnenia a predstavuje porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces. Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore s požadovaným účelom súdneho konania, a so zásadami spravodlivého procesu (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 3.10.2012). Poukázala na to, že súd v bode 7 uznesenia konštatuje, že rovnako postupuje aj v prípadoch iného vážneho dôvodu, ktorým môže byť napr. komplikovaný, nepriaznivý zdravotný stav osoby, ktorý nemožno subsumovať pod duševnú poruchu. Namietala, že súd nezohľadnil preukázaný vážny zdravotný stav D. C. B., a teda nesprávne subsumoval právnu normu pod zistený skutkový stav. Z uznesenia vyplýva, že súd si bol vedomý existencie vážneho dôvodu, napriek tomu nevyhodnotil, či stav bdelej kómy predstavuje takýto vážny dôvod, a rezignoval na aplikáciu tejto právnej normy na preukázaný skutkový stav. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože zo stavu bdelej kómy D. C. B. výslovne vyplýva, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, pretože tento stav sám osebe predstavuje závažnú, trvalú a nepredvídateľnú zdravotnú situáciu, ktorá bezprostredne zakladá potrebu bezodkladného zásahu súdu. Záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považovala za rozporný s obsahom zistení o zdravotnom stave menovaného a s vyústením týchto zistení. Z objektívneho hľadiska nie je potrebné osobitne dokazovať existenciu rizika vážnych a nenapraviteľných následkov, pretože vyplývajú priamo zo stavu bdelej kómy, ktorej povaha vylučuje schopnosť dotknutej osoby vykonávať akékoľvek právne úkony a riadiť svoje záležitosti či život. Samotná nemožnosť vedome reagovať, rozhodovať sa a konať, predstavuje právne relevantný stav bezprostredného ohrozenia majetkových, osobných a iných práv dotknutej osoby, ktorý vyžaduje okamžitý zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Zdôraznila, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k tretím osobám, ako sú bankové inštitúcie, či iné subjekty. Účelom tohto konania je dočasná ochrana práv a pre rozhodnutie postačuje osvedčenie základných skutočností, teda preukázaný vážny zdravotný stav a stav bdelej kómy. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem verejný záujem a tým nesprávne právne posúdil vec. Súd obmedzil výklad verejného záujmu len na všeobecné oblasti, ako sú ochrana životného prostredia, hospodárne nakladanie s verejnými financiami alebo ochrana verejného zdravia, ktorý výklad je neúplný a nereflektuje právnu povahu mimosporového konania. Verejný záujem v tomto prípade vyplýva z charakteru mimosporového konania, pričom zákonodarca vytvoril osobitný procesný rámec pre určité typy konaní, v ktorých nejde primárne o riešenie sporu medzi stranami, ale o zabezpečenie ochrany práv a záujmov osôb, ktoré si ich nemôžu samé účinne chrániť. Práve týmto účelom je odôvodnená existencia osobitných konaní, medzi ktoré patrí aj konanie o ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka. Skutočnosť, že zákon výslovne vyčlenil toto konanie z režimu sporového konania, zakladá existenciu verejného záujmu, pretože štát prostredníctvom súdu sleduje ochranu základných práv, ľudskej dôstojnosti a právnej istoty osôb, ktoré nie sú schopné konať samostatne. Namietala, že súd pochybil, keď verejný záujem vykladal len ako kategóriu spätú s abstraktným prospechom spoločnosti, a nevnímal ho v materiálnom zmysle ako záujem štátu na ochrane osôb v stave, ktorý im znemožňuje výkon práv a povinností. V danom prípade existuje verejný záujem už samotným vedením mimosporového konania o ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka, ktoré svojím účelom smeruje k ochrane práv osoby neschopnej právne konať. Takýto záujem nemožno považovať za individuálny, pretože sa dotýka širších spoločenských hodnôt, ako je ochrana života, ľudskej dôstojnosti a integrity osoby, ide teda o verejný záujem v zmysle materiálneho chápania tohto pojmu. Mala za to,
že súd nesprávne posúdil vec výlučne v procesnom režime CSP a opomenul osobitosti mimosporového konania, v rámci ktorého bol návrh podaný. Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd aplikoval princípy typické pre sporové konanie, predovšetkým zásadu zodpovednosti strán za unesenie dôkazného bremena, čím rezignoval na odlišnú povahu a účel mimosporového konania. Prvoinštančný súd sa obmedzil na čisto formálne citácie právnych noriem bez toho, aby ich obsah reálne premietol do svojho rozhodovacieho procesu. Odôvodnenie uznesenia nevykazuje žiadne znaky aplikácie zásad mimosporového konania, keďže v ňom absentuje akákoľvek úvaha súdu o potrebe zohľadniť osobitný účel a povahu tohto typu konania. Súd rozhodol formalisticky, bez akejkoľvek snahy o materiálne posúdenie veci, osobitne vo vzťahu k preukázanému vážnemu zdravotnému stavu dotknutej osoby a z neho vyplývajúcim závažným následkom. Súd vec nesprávne právne posúdil vec a úplne rezignoval na zásadu materiálnej pravdy. Podľa jej mienky súd mohol a mal nariadiť neodkladné opatrenie a zároveň prikázať, aby vo veci samej bol podaný návrh, čím by zachoval účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia. Napadnuté uznesenie bolo vydané bez reálneho záujmu o vyriešenie situácie, ktorá sa týka vážneho zdravotného stavu osoby v bdelej kóme a s tým súvisiacich možných závažných následkov.
7. Procesná opatrovníčka sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrila.
8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené a ani osvedčené nové skutkové tvrdenia, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil tak s výkladom inštitútu neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie, ako aj s jeho aplikáciou v danej prejednávanej veci, majúc za to, že podmienky na dočasnú úpravu pomerov osoby D. C. B. splnené neboli.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení účastníka bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Osvedčovanie nároku na
rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, odvolania navrhovateľky a dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 324 a nasl. CSP a uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov autoritatívnym zásahom súdu do práv D. C. B., v navrhovanom rozsahu. Správne súd prvej inštancie poukázal vo svojom rozhodnutí na odlišnosti konania o ustanovenie opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka (teda hmotnoprávneho predpisu) a konania o neodkladnom opatrení, ktoré je osobitným inštitútom upraveným v Civilnom mimosporovom a Civilnom sporovom poriadku, na ktorý výklad odvolací súd poukazuje. Odvolací súd nespochybňuje, že zdravotný stav osoby D. C. B. mu nedovoľuje aktuálne vykonávať akékoľvek procesné, či právne úkony a ani vykonávať bežné úkony a činnosti (vrátane samoobslužných). Danú okolnosť a situáciu na strane menovaného navrhovateľka preukázala listinnými dôkazmi správou Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 13.09.2025, potvrdením tejto nemocnice zo dňa 19.09.2025 a fotografiami. Samotný tento fakt však nezakladá dôvod pre vyhovenie jej návrhu na ustanovenie opatrovníka D. C. B. v zmysle požiadavky navrhovateľky nariadením neodkladného opatrenia, ktorým ju súd ustanoví za opatrovníka menovanému pri nakladaní s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, pri nakladaní s finančnými prostriedkami, pri uzatváraní zmlúv vrátane zmlúv o prevode majetku, pri správe a ochrane jeho majetkových práv a záväzkov, pri zastupovaní pred súdmi, orgánmi verejnej správy a samosprávy, pri vykonávaní administratívnych úkonov vyžadujúcich kontakt s úradmi, finančnými inštitúciami, bankami a inými inštitúciami, pri zastupovaní v zdravotných, sociálnych a osobných veciach, pri preberaní finančných a iných majetkových plnení a pri úkonoch smerujúcich k riadnemu plneniu jeho zákonných a zmluvných povinností, ako aj pri všetkých ďalších úkonoch, ktoré sú potrebné na ochranu jeho práv, záujmov a dôstojnosti v čase, keď nie je schopný samostatne prejavovať svoju vôľu. Samotná skutočnosť, že zdravotný stav osoby, ktorá je v bdelej kóme, jej nedovoľuje vykonávať akékoľvek úkony, je dôvodom pre rozhodnutie o ustanovení opatrovníka postupom podľa § 29 Občianskeho zákonníka za splnenia zákonom stanovených podmienok a vykonania dokazovania. Pre potreby rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje osvedčenie/preukázanie bezodkladnej potreby úpravy pomerov, to znamená nevyhnutného riešenia veci týkajúcej sa konkrétnych úkonov, na ktoré žiada byť navrhovateľka ustanovená ako opatrovníčka a ktoré si naliehavo vyžadujú riešenie. V tomto prípade navrhovateľka neosvedčila nevyhnutnú potrebu vykonania úkonu súvisiaceho s nakladaním s hnuteľnými alebo nehnuteľnými vecami, či finančnými prostriedkami jej syna, ani nevyhnutnosť uzatvorenia zmlúv, nutnosť riešenia majetkových práv a záväzkov, zastupovania pred inštitúciami a úradmi. Zo spisu nevyplýva žiaden dôkaz preukazujúci naliehavú potrebu vykonania akéhokoľvek úkonu za D. C. B. v rozsahu, v ktorom žiada byť navrhovateľka ustanovená za opatrovníčku. Rovnako tak nie je osvedčené, že by aktuálne vznikla potreba zastupovať menovaného v zdravotných, sociálnych a osobných veciach, resp. pri všetkých úkonoch, ktoré sú potrebné na ochranu jeho práv a záujmov. Pre úplnosť považuje odvolací súd doplniť, že zo spisu vyplýva, že dňa 03.11.2025 navrhovateľka podala návrh na ustanovenie opatrovníka D. C. B. (konanie je vedené pod sp. zn. 33Ps/12/2025), o ktorom bude súdom prvej inštancie po vykonaní dokazovania rozhodnuté.
17. Na námietky navrhovateľky, ktorými namietala porušenie jej práva na spravodlivý proces dôvodiac nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd neprihliadal. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie spĺňa náležitosti ust. § 236 CSP, keď obsahuje stručné dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Vzhľadom na doplnenie dôvodov odvolacím súdom a berúc do úvahy charakter konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nepovažoval za dôvodný postup podľa § 389 CSP (zrušenie napadnutého rozhodnutia).
18. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako správne.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).