Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/69/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., zastúpená JUDr. Natáliou Bajchyovou, advokátkou, Vojenská 144, Levice a otec: F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpený JUDr. Zuzanou Bartovou, advokátkou, Farská 25, Nitra, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 19. februára 2025, č.k. 6P/166/2024-122 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletá A. zveruje do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do 17. dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom narodenia dieťaťa. Zaostalé výživné za obdobie od XX.X.XXXX do 4.12.2024 v sume 558,05 eur sa otec zaväzuje uhradiť matke do 120 dní od doručenia rozsudku a zároveň je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každú nepárnu nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky (výrok I.). Návrh v časti priznania sumy 696,48 eur titulom výbavičky súd zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka podala dňa 30.10.2024 na Okresný súd Levice návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A., nakoľko s otcom maloletej spolu nežijú, otcovstvo k maloletej bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov na Matričnom úrade v Leviciach dňa 2.9.2024. Na súd prvej inštancie matka podala aj návrh na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (sp. zn. 10Pc/15/2024). Matka v návrhu žiadala dcéru zveriť do svojej starostlivosti, otcovi určiť výživné 300 eur mesačne a upraviť mu styk za jej prítomnosti. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal otca uhradiť jej pomernú časť nákladov spojenú s výbavou pre maloleté dieťa v sume 1.150 eur. V konaní o úhradu niektorých nákladov nevydatej matke súd prvej inštancie dňa 12.11.2024 rozhodol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2024. Aj v tomto konaní si matka uplatňovala nárok na nahradenie nákladov na výbavu dieťaťa, súd však v tejto časti konanie zastavil. V zmene návrhu matka žiadala otcovi uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne a uhradiť jej pomernú časť nákladov spojených s výbavou dieťaťa v sume 696,48 eur. Rodičia sa dňa 4.12.2024 a 8.1.2025 zúčastnili informatívneho výsluchu, kde uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné 200 eur mesačne a upravený styk s maloletou. Matka zotrvala na návrhu aj v časti uplatnenia

nákladov na výbavičku dieťaťa, chcela sa s ním dohodnúť na úhrade časti položiek zakúpených pre maloletú do júna 2024, čo bolo krátko po narodení a otcovstvo ešte nebolo určené. Potvrdila, že obdržala príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829 eur, použila ho pre seba na všetky poplatky, lieky, fyzioterapiu a pod., ktoré mala pred pôrodom počas tehotenstva. Otec namietal zaplatenie sumy na výbavičku. Poukázal na neexistenciu zákonného ustanovenia na priznanie takéhoto nároku a tiež skutočnosť, že matka použitie príspevku na dieťa nepreukázala. Sumu výživného 200 eur sám navrhol, pričom sa s matkou dohodli na jeho platení od narodenie dieťaťa. Ak by mal súd vo vzťahu k nároku na výbavu dieťaťa iný názor ako on, s matkou uvádzaných považuje za oprávnené a nevyhnutné pre novorodenca odsávačku na mlieku, via poháriky, 1 balík plienok New born, cumeľ, fľašu, ružové a šedé plátna, eko vankúš Clin, zapožičanie monitoru dychu, nosič pre dieťa, vankúš na dojčenie, sušičku na fľaše, protišmykovú podložka do vane a slnečnú clonu, dokopy spolu za 430 eur, z čoho polovica predstavuje 215 eur. Príspevok na náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom bol určený v samostatnom konaní. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, ,3 Zákona o rodine, podľa , podľa veta prvá . Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičovská dohoda, ktorú rodičia uzavreli je v záujme maloletej, keď starostlivosť o ňu zabezpečuje matka a výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej aj príjmovým pomerom otca, ktorý inú vyživovaciu povinnosť nemá a preto ju schválil. V súvislosti s náhradou nákladov na výbavičku u dieťaťa súd poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej náhrada nákladov na obstaranie osobných potrieb dieťaťa súvisiacich s jeho narodením (tzv. výbavička) nie je osobitným nárokom, nemožno ho považovať za samostatný nárok dieťaťa, nakoľko z ustanovení Zákona o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti takýto nárok nemožno vyvodiť a nie je ani nárokom vyplývajúcim z Zákona o rodine. Detskú výbavičku a prvotné náklady súvisiace s narodením dieťaťa je nutné považovať za súčasť nároku na výživné, pričom pod výbavičkou je potrebné rozumieť kočík, postieľku, vaničku, nosič, avšak ošatenie, plienky, hygienické potreby, fľaše, cumlíky, dojčenská strava sú bežnou súčasťou pravidelných potrieb dieťaťa hradených z bežného výživného. Keďže rodičia sa dohodli na určení výživného spätne ku dňu narodenia dieťaťa, prvotné náklady na dieťa sú tak zahrnuté do oprávnených potrieb dieťaťa. Následné priebežne vznikajúce výdavky napr. kočík, vo vyššom veku, odrážadlo, hračky, jedálenská súprava, prvé knižky, možno považovať za oprávnené výdavky dieťaťa, ktoré sa tiež uhrádzajú z bežného výživného bez nutnosti osobitného charakterizovania, avšak matka si osobitným nárokom na výbavičku uplatnila aj výdavky na potreby, ktoré nie sú pre dieťa nevyhnutné alebo s novorodeneckým vekom nesúvisia. V neposlednom rade je potrebné prihliadať na zákonný nárok matky na poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa podľa o príspevku pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur, pričom ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a teda vzhľadom na jeho zákonom vymedzený účel je potrebné ho brať do úvahy na úhradu časti nákladov na výbavičku dieťaťa. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd návrh matky v časti priznania požadovanej sumy 696,48 eur titulom výbavičky ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí návrhu v časti priznania sumy 696,48 eur titulom výbavičky podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že všetky uplatnené a nevyhnutné náklady na výbavu na dieťa boli v konaní riadne zdokladované a preukázané, pričom samotný otec na pojednávaní dňa 19.2.2025 za oprávnené a nevyhnutné považoval veci v hodnote 430 eur, z čoho polovica predstavuje 215 eur, čo v záverečnom návrhu v zápisnici uvedené na strane 4 potvrdil. Svedčí to tak o ich opodstatnenosti a nevyhnutnosti. V rámci výbavy na dieťa si neuplatňovala finančne nákladnejšie položky ako kočík, detská postieľka, prebaľovací pult, vanička, ako aj ošatenie, nakoľko tieto jej boli darované alebo kupované z druhej ruky cez aplikácie Vinted, Market place a pod.. Má za to, že z celkovej sumy nevyhnutných nákladov vo výške 1.088,65 eur by sa mal na nich podieľať otec pomernou časťou v sume 544 eur. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Levice, č.k. 17P/43/2021-461, v ktorom je uvedené, že súčasťou výživného na maloleté sú aj preukázateľné výdavky vynaložené na zabezpečenie výbavičky. Táto suma sa určuje oddelene od bežného výživného, ktoré je dané svojim spotrebným charakterom formou pravidelne opakujúciňažných plnení. S poukazom na uvedené detskú výbavu a s tým spojené počiatočné náklady tak nie je možné považovať za súčasť nároku na výživné ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Od začiatku tehotenstva matka hradila výdavky na výbavičku sama bez akejkoľvek pomoci a podpory zo strany otca, ktorý otcovstvo spochybňoval. Až po jeho potvrdení znaleckým posudkom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike dňa 2.9.2024. Matka bola nútená pracovať až do dňa 19.4.2024, do nástupu na materskú dovolenku, aby dokázala sama vyžiť a tiež aj zabezpečiť potreby pre dieťa. Len pravidelné výdavky matky predstavujú mesačne sumu 1.076 eur, z toho 436 eur tvorí nájomné na byt, splátka

úveru na byt vo výške 229 eur. Otec je riadne zamestnaný, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, sestrou, jej manželom. S názorom súdu, že napríklad kolotoč na postieľku, manikúrový set na nechty, termosku na jedlo, fľaše a poháre, ventilátor na kočík, náklady na tehotenskú bundu nie sú pre dieťa nevyhnutné alebo s novorodeneckým vekom nesúvisia, nesúhlasí, naviac súd tento svoj názor žiadnym spôsobom neodôvodnil. Kolotoč nad postieľkou je dôležitý pri zaspávaní ako aj na podporu emocionálneho rozvoja, sada na nechty je nevyhnutná pre starostlivosť o detské nechty, termoska udržiava teplotu materského mlieka a príkrmov. Detské fľaše a poháre slúžia na pitie materského mlieka, pričom pri používaní detskej fľaše Phillips avent bol preukázaný nižší výskyt detskej koliky ako u iných fliaš. Ventilátor na kočík je nenahraditeľný pre dieťa na udržiavanie chladu, kedysi aj dospelí jedinci majú problém so znášaním letných horúčav a nieto malé deti. Tehotenská, resp. materská bunda je nepochybne potrebnou výbavou pre dieťa, keďže je uspôsobená pre nosenie dieťaťa. Na jednej strane súd výbavičku na dieťa pokladá za súčasť bežného výživného, na druhej strane odkazom na zákonný nárok štátom poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa ho ako samostatný osobitný nárok pripúšťa, teda vzhľadom na jeho zákonom vymedzený účel je potrebné ho brať do úvahy na úhradu časti nákladov na výbavičku dieťaťa. Príspevok matka obdržala pri narodení maloletej A., použila ho na všetky poplatky pred pôrodom, keď bola tehotná na lieky a fyzioterapiu, tak ako to uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní. Trvá na tom, že štátom poskytované príspevky nemajú nič spoločné a sú nezávislé od nároku uplatňovaného matkou voči otcovi dieťaťa titulom výbavičky na dieťa. Príspevok sa poskytuje po narodení dieťaťa, takže nemohol byť použitý na potreby dieťaťa pred narodením. Súd tak naňho nemal vôbec prihliadať. Zastáva názor, že zamietnutie ňou uplatňovaného nároku bez povinnosti otca sa na tejto aspoň pomerne podieľať je nespravodlivé, formalistické a nedôvodné, navrhla preto rozsudok zmeniť a určiť otcovi povinnosť zaplatiť matke sumu 544,33 eur a priznať je náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že po porovnaní návrhu matky v rozsahu o akom rozhodoval súd prvej inštancie s rozsahom výbavičky uvádzanej v odvolaní je zrejmé, že matka vypustila posledných 11 položiek pôvodného zoznamu. Neuvádza zdôvodnenie takto upraveného nároku. Nie je pravda, že by otec považoval za oprávnené a nevyhnutné položky uvedené na strane 4 odvolania matky. Otec uviedol, že ak by súd považoval nárok matky za oprávnený, tak z matkou uplatnených vecí, ktoré majú tvoriť výbavičku považuje za oprávnené a nevyhnutné ako výbavu novorodenca odsávačku na mlieko atď.. Od začiatku popieral existenciu matkou uplatneného nároku. Súd správne vyhodnotil sumu 829,86 eur z titulu príspevku pri narodení dieťaťa. Matka uvádza, že tento príspevok použila na poplatky pred pôrodom na lieky, fyzioterapiu. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom boli predmetom samostatného konania. Názor matky, že príspevok sa poskytuje až po narodení dieťaťa, takže nemohol byť použitý na potreby dieťaťa, je absolútne v rozpore s uvádzanými názormi a tvrdeniami matky, že príspevok použila už pár mesiacov pred jeho poskytnutím a pre svoje potreby. Príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Súd tak správne zohľadnil toto peňažné plnenie štátu v prospech nevyhnutných potrieb pre maloletú. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku II. ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že pokiaľ otec uvádza, že od začiatku popieral existenciu matkou uplatneného nároku na výbavičku, toto tvrdenie je klamlivé, nakoľko na informatívnom výsluchu 8.1.2025 uviedol, že sa chce dohodnúť a nechce to už naťahovať ďalej. Po diskusii navrhuje matke príspevok na výbavičku 250 eur. Poukázala na judikát R32/2000 a rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 8CoP/37/2022. Výživné určené súdom 200 eur mesačne je adekvátne veku aj oprávneným potrebám a záujmom maloletej A. ako aj schopnostiam, možnostiam otca v súlade s tabuľkovým výživným. Všetky matkou uplatnené položky, ktoré zakúpila v období pred narodením, ako aj následne tesne po jej narodení rozhodne spadajú pod výbavičku a sú pre novorodenca nevyhnutné. Príspevok pri narodení dieťaťa je jednorazová dávka, ktorej účelom nie je pokrývať všetky každodenné náklady na výchovu a starostlivosť o dieťa, teda nie je určená ako výlučná náhrada na úhradu všetkých nákladov spojených s tehotenstvom. Nemožno matke vyčítať, že vynaložila výdavky ešte pred samotným poskytnutím príspevku, pretože tieto výdavky sú neoddeliteľnou súčasťou prípravy na starostlivosť o dieťa. Účelom príspevku zo strany štátu je pomoc rodičom, prispieť im na výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca, nie však ich nahradiť a rozhodne nie suplovať a zbaviť povinnosti rodičov, resp. rodiča podieľať sa na ich úhrade. Nie je preto možné, aby otec požadoval, aby výdavky matky na výbavičku boli pokryté výlučne príspevkom pri narodení dieťaťa. Otec o dcéru nejaví záujem, od narodenia ju videl 4x, nad rámec súdom určeného výživného na dcéru

neprispieva. Náhradu trov odvolacieho konania požaduje z dôvodu, že by bolo vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé rovnako ako nárok na náhradu trov konania požadovala aj v napadnutom rozsudku, pričom má za to, že tento nebolo potrebné bližšie zdôvodňovať vzhľadom na skutočnosti preukázané v konaní.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že od začiatku popieral existenciu matkou uplatneného nároku. Má tiež za to, že súd správne vyhodnotil sumu 829,86 eur. Sama matka uvádza, že účelom príspevku je pomôcť rodičom a prispieť im na výdavky so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca, takže tento príspevok v jednej polovici nahrádza náklady matky a v jednej jeho polovici nahrádza náklady otca v súvislosti so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Súd správne zohľadnil toto peňažné plnenie štátu v prospech nevyhnutných potrieb pre maloletú. Pokiaľ sa týka náhrady trov odvolacieho konania i prvostupňového navrhuje žiadnemu z účastníkov tieto nepriznať.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, matkou maloletej (, a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/166/2024 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.X.XXXX, v rámci ktorej matka požaduje úhradu nákladov so zabezpečením potrieb novorodenca (tzv. výbavička) v sume 696,48 eur. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na priznanie nákladov na výbavičku v sume 696,48 eur, takže návrh zamietol.

8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku na úhradu nákladov na výbavičku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o zamietnutí nároku na úhradu nákladov na výbavičku s poukazom na ustanovenie . Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

9. K odvolaniu udáva iba nasledovné: Pokiaľ sa týka nákladov na obstaranie osobných potrieb dieťaťa súvisiacich s jeho narodením, tzv. výbavičku súd prvej inštancie správne uviedol, že tento nárok nie je samostatným nárokom dieťaťa, zo zákona o rodine takýto nárok nemožno vyvodiť, nie je ani nárokom vyplývajúcim z ust. § 74. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s tehotenstvom a privedením dieťaťa na svet, nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného na dieťa a preto je potrebné prihliadnuť na ne pri určovaní výživného na dieťa. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že matkin návrh je nedôvodný. Matka si v odvolaní uplatnila v rámci nákladov na výbavičku veci v celkovej hodnote 1.088,65 eur. Odvolací súd považoval niektoré uplatnené položky za nedôvodné a nesúvisiace s potrebami novorodenca a to konkrétne koberec do detskej izby v hodnote 149,37 eur, drevenú kocku interaktívnu a tlačný sorter počítadlo pre dieťa v hodnote cca 44 eur, NATTOU Set jedálenský silikon, detský nočník v hodnote 73,04 eur, JOJOY detská svietiaca hračka do vane s fontánou v hodnote 10,99 eur a materská bunda prešívaná v hodnote 34,98 eur. Po odrátaní uvedených položiek odvolací súd považoval za odôvodnenú výšku nákladov na výbavičku v sume 776,27 eur. Matke bol v súlade s ust. o príspevku pri narodení dieťaťa poskytnutý príspevok vo výške 829,86 eur, ktorý predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Uvedený príspevok prevyšuje dôvodné náklady vo výške 776,27 eur, preto tieto matka mala pokryť z uvedeného príspevku. Skutočnosť, že príspevok použila na úhradu iných nákladov nie je možné zohľadniť. Výdavky spojené so zdravotnou starostlivosťou sa zohľadňujú pri určení výšky bežného výživného. Príspevok je určený na

nevyhnutné potreby novorodenca, takže patrí novorodencovi, aj keď je na jeho poskytnutie oprávnená matka a tak mal odvolací súd za to, že nárok matky na úhradu nákladov na výbavičku je nedôvodný a súd prvej inštancie tento správne zamietol.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keď v konaní nezistil skutočnosti oprávňujúce priznať ich náhradu v zmysle ust. .

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).