Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_63Ek-53-2024.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Subarea
63Ek/53/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného 1/ mal. A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D. B. a oprávneného 2/ mal. B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D. B., v konaní obaja zastúpení zákonnou zástupkyňou, matkou, B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D. B., v konaní zast. Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie J. Kalinčiaka 13, 951 87 Volkovce, IČO 42 040 639, proti povinnému F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/XX, XXX XX G. – H. F., v konaní zast. C. I., s. r. .o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO 47 231 157, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, so sídlom exekútorského úradu Duklianskych hrdinov 2946/6, 901 01 Malacky, IČO 31 148 531, pod spisovou značkou 5122EX 15/24, o vymoženie výživného o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému dňa 09. 05. 2024 pod spisovou značkou 63Ek/53/2024, takto
r o z h o d o l :
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica vydané dňa 09. 05. 2024 pod spisovou značkou 63Ek/53/2024 zrušuje a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Banská Bystrica, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 09. 05. 2024 pod sp. zn. 63Ek/53/2024 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nevyhovel a tento zamietol.
2. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný titul, ktorým je rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/245/2019 zo dňa 08. 02. 2023, právoplatný a vykonateľný dňa 02. 03. 2023 je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého oprávnení dôvodne podali návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník sa tiež zaoberal premlčaním nároku uplatneného v exekučnom konaní s tým, že prejavil súhlas so vznesenou námietkou premlčania zo strany povinného a uviedol, že nárok oprávneného na opakujúce sa dávky výživného predo dňom 09. 01. 2021 bol premlčaný. Zároveň uviedol, že nárok oprávnených odo dňa 09. 01. 2021 do dňa podania návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 09. 01. 2024) premlčaný nebol. Pokiaľ ide o jednotlivé úhrady vykonané zo strany povinného súdny úradník uviedol, že tieto budú zohľadnené súdnym exekútorom a nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie, a to ani v časti. K námietke povinného týkajúcej sa nesprávne začatého exekučného konania, a to v súvislosti s nedostatkom plnomocenstva vyšší súdny úradník uviedol, že toto bolo autorizované v súlade s osobitným predpisom a exekučné konanie bolo z uvedeného hľadiska začaté riadne. Vyšší súdny úradník sa tiež vysporiadal s námietkou týkajúcou sa nárokom oprávnených na náhradu trov exekučného konania, ktorú vyhodnotil ako námietku nedôvodnú.
3. Povinný doručil súdu dňa 29. 05. 2024 sťažnosť proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorej uviedol, že súd konajúci súdnym úradníkom ohľadom výšky nesplneného záväzku povinného nedospel k správnemu právnemu záveru a poukázal na to, že exekučný titul obsahuje výrok o výške zročného výživného pre mal. A. vo výške 1.755,00 Eur a pre mal. B. vo výške 1.400,00 Eur a od určenia zročnosti výživného nemožno oddeľovať sporenie pre maloletých, ktoré je súčasťou výživného
určeného maloletým deťom. Ak by teda povinný bol zaviazaný na uhradenie zročného sporenia, uvedená skutočnosť by musela byť výslovne uvedená vo výroku exekučného titulu, čomu tak nie je, pričom poukázal na to, že nie je možné vymáhať iný nárok na zročnom výživnom než je ten, ktorý je výslovne uvedený v exekučnom titule. Povinný tiež poukázal na to, že súd rozhodujúci vyšším súdnym úradníkom v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že akceptuje námietku premlčania povinného vo vzťahu k opakujúcim sa dávkam výživného pred dňom 09. 01. 2021 ako aj na to, že oprávnení uviedli, že nimi uplatnený nárok spočíva v zameškaných plneniach od 01. 09. 2019. Povinný, s poukazom na znenie výrokov exekučného titulu uviedol, že po vyhlásení rozsudku (exekučného titulu) vznikol oprávnenému mal. A. nárok na výživné vo výške 3.240,00 Eur a na tvorbu úspor vo výške 600,00 Eur a oprávnenému mal. Lukášovi nárok na výživné vo výške 3.240,00 Eur a na tvorbu úspor vo výške 600,00 Eur. Zároveň povinný poukázal na to, že mal. A. mal nárok na zročné výživné vo výške 1.755,00 Eur a mal. B. na zročné výživné vo výške 1.400,00 Eur. Uvedené sumy spolu tvoria nárok v celkovej výške 10.835,00 Eur. Z tejto sumy povinný podľa svojich tvrdení čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť k rukám matky oprávnených osôb, ktorej uhradil sumu 5.000,00 Eur pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie plnil prostredníctvom súdneho exekútora sumu 5.835,00 Eur, čím uhradil celý nárok oprávnených, ktorý im na základe exekučného titulu vznikol. Povinný sa tiež vyjadril k tvrdeniam súdneho úradníka o tom, že nie je potrebné, aby návrh na vykonanie exekúcie obsahoval plnomocenstvo opatrené zaručenou konverziou a podanie sťažnosti odôvodnil aj tvrdením, že doložka právoplatnosti a doložka vykonateľnosti exekučného titulu pripojené k návrhu na vykonanie exekúcie boli nečitateľné, resp. nebolo možné do nich nahliadnuť tak, aby sa povinný mohol oboznámiť s ich obsahom, z ktorého dôvodu na jeho strane vyvstali pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu.
4. Súd dňa 04. 06. 2024 vyzval oprávnených na vyjadrenie sa k sťažnosti povinného. Výzva na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie bola oprávneným doručená prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 20. 06. 2024, doručenka preukazujúca toto doručenie tvorí obsah elektronického súdneho spisu. Oprávnení možnosť vyjadriť sa k sťažnosti povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nevyužili a až do rozhodnutia súdu o sťažnosti sa k nej nevyjadrili.
5. Podľa § 202 ods. 1 veta druhá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP). Po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP) súd preskúmal ňou napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného bola podaná dôvodne, preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 250 ods. 2 CSP).
12. Súd, po tom, ako sa oboznámil s obsahom sťažnosti povinného proti uzneseniu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrením oprávnených k tomuto návrhu ale aj s celým obsahom súdneho spisu musel konštatovať, že vyšší súdny úradník sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami povinného vznesenými v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, resp. sa so všetkými podstatnými námietkami povinného nevysporiadal správne.
13. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že v návrhu na vykonanie exekúcie nebolo špecifikované obdobie, za ktoré oprávnené osoby vymáhali dlžné výživné, uviedol, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil postupnými čiastočnými plneniami sumu 5.000,00 Eur a poukázal aj na tú skutočnosť, že po začatí exekučného konania pristúpil k plneniu výživného vo výške 5.835,00 Eur. S námietkou povinného týkajúcou sa nešpecifikovania obdobia, za ktoré si oprávnení vymáhali výživné sa vyšší súdny úradník nevysporiadal. V uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie sa vyšší súdny úradník zaoberal námietkami povinného spočívajúcimi v nedostatočnom preukázaní vykonateľnosti exekučného titulu, výškou výživného, resp. vykonaním úhrad, premlčaním nároku, ako aj splnením podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s plnomocenstvom a jeho autorizáciou.
14. Súd rozhodujúc o sťažnosti mal za to, že pokiaľ ide o exekučný titul a jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, tento tak, ako bol pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie spĺňal všetky podmienky pre exekučný titul na podklade ktorého sa má exekúcia viesť. Exekučný titul bol z pohľadu súdu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, čo preukazuje doložka právoplatnosti a doložka vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá bola spolu s ním predložená exekučnému súdu. Argument povinného spočívajúci v tom, že uvedené dokumenty (doložky) boli pre neho nečitateľné podľa súdu nič nemení na skutočnosti, že pre exekučný súd tieto boli predložené vo vyhovujúcom formáte. Súd, rozhodujúci o sťažnosti sa oboznámil s obsahom doložky právoplatnosti a doložky vykonateľnosti a konštatoval, že mal za preukázané, že tieto boli exekučnému súdu doručené v čitateľnej podobe a boli opatrené podpisom s časovou pečiatkou súdu, ktorý rozsudok ako exekučný titul vydal. Súd rozhodujúci o sťažnosti tak nemal pochybnosti o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a námietku povinného v tomto smere považoval za neúčinnú.
15. Pokiaľ ide o námietku povinného spočívajúcu v nedostatku plnomocenstva, súd sa stotožňuje s tvrdením povinného obsiahnutým nie len v sťažnosti, ale aj v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorých uviedol, že toto nebolo súdu predložené tak, že by bolo opatrené zaručenou konverziou. Vyšší súdny úradník v súvislosti s uvedeným nedostatkom nedospel k správnemu právnemu záveru o tom, že takto predložené plnomocenstvo možno považovať za dostatočné a zákonné.
16. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že neuniklo jeho pozornosti, že dňa 14. 05. 2024, teda po vydaní uznesenia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie, bolo plnomocenstvo opatrené osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii súdu doručené. Uvedenú skutočnosť vyšší súdny úradník opätovne rozhodujúci o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou exekučného súdu, pri svojom rozhodnutí zohľadní.
17. Následne súd pristúpil k preskúmaniu obsahu súdneho spisu v súvislosti s povinným tvrdenými úhradami výživného. Z listín, ktoré tvorili obsah spisu mal súd za preukázané, že u povinného boli zaúčtované platby označené ako „Deti 500,-“, a to v nasledovných dátumoch: dňa 02. 01. 2023, dňa 31. 01. 2023, dňa 01. 03. 2023, dňa 31. 03. 2023, dňa 02. 05. 2023 a dňa 31. 05. 2023, každá vo výške 500,00 Eur, teda v celkovej výške 3.000,00 Eur. Súd tak mal za preukázané, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie povinný uhradil sumu 3.000,00 Eur. Z vyjadrenia oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mal súd za preukázané, že v období od februára 2023 do januára 2024 povinný uhradil nepravidelne sumu celkom 4.000,00 Eur, a to v ôsmych platbách vo výške 500,00 Eur každá. Zároveň z vyjadrenia oprávnených k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyplýva, že celková výška výživného za obdobie od mesiaca február 2023 do mesiaca január 2024 bola 6.480,00 Eur. K zročnému výživnému určenému rozsudkom vo výške spolu 3.155,00 Eur (1.755,00 Eur pre mal. A. a 1.400,00 Eur pre mal. B.) oprávnení uviedli, že toto im povinný do podania návrhu na vykonanie exekúcie neuhradil. Oprávnení tiež poukázali na nárok na sumu 5.200,00 Eur za obdobie od septembra 2019 do januára 2024 titulom tvorby úspor. K úsporám povinný v sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že od určenia zročnosti výživného nie je možné oddeľovať sporenie pre maloletých, ktoré je súčasťou výživného určeného maloletým deťom,
z ktorého dôvodu tvrdil, že pokiaľ by mal byť zaviazaný na uhradenie zročného sporenia oprávneným, toto by bolo výslovne uvedené vo výroku exekučného titulu. S uvedenou argumentáciou povinného sa súd rozhodujúci o sťažnosti stotožnil a zároveň mal za to, že uvedenú argumentáciu povinný do konania okrajovo vniesol už v rámci návrhu na zastavenie exekúcie, kde uviedol, cit.: „v prípade, ak je priznané zročné výživné spätne, t. j. zročné výživné, ktoré predchádza nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým príslušný súd upravuje vyživovaciu povinnosť povinného rodiča k maloletému dieťaťu, je potrebné, aby konajúci súd rozhodol o výške tohto zročného výživného aj za aké obdobie spätne je priznávané (od podania návrhu alebo 3 roky spätne). Nie je možné prípadne vymáhať inú výšku zročného výživného, resp. za iné obdobie, než za aké a v akej výške priznal toto zročné výživné v samotnom rozhodnutí príslušný súd.“ Súd rozhodujúci o sťažnosti tak považoval za potrebné, aby súd konajúci vyšším súdnym úradníkom opätovne posúdil za aké obdobie oprávneným v zmysle exekučného titulu prináleží nárok na plnenie na tvorbu úspor a aby uvedené stotožnil s nárokom, ktorý si oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnili, teda aby vyšší súdny úradník posúdil, či sa oprávnení v návrhu na vykonanie exekúcie domáhali zaplatenia úspor aj za obdobie, za ktoré im bolo priznané zročné výživné a aby sa s nárokom oprávnených v tomto smere vysporiadal tak, že svoje závery, ku ktorým dospeje dostatočným spôsobom odôvodní. Na tomto mieste súd dodáva, že je potrebné, aby súd konajúci súdnym úradníkom rozhodoval na základe obsahu súdneho spisu a do konania nevnášal, nad rámec tvrdení účastníkov konania, vlastné tvrdenia.
18. Pokiaľ ide ďalšie úhrady na výživné súd uvádza, že listiny označenej ako výpis z účtu súdny exekútor mal za preukázané, že dňa 31. 01. 2024, t. j. po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, bolo na výživné uhradených celkom 4.635,00 Eur, a to s označením zročné výž. 09/2019-05/20 a zame. bež. vyž. 02/23-01/24 vo výške 1.480,00 Eur. Aj s uvedeným je potrebné sa v uznesení o návrhu na zastavenie exekúcie dostatočným spôsobom vysporiadať.
19. Vyšší súdny úradník bude pri svojom opätovnom rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodovať s tým, že posúdi všetky relevantné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, ktoré s návrhom na zastavenie exekúcie, pred vydaním uznesenia, boli súdnemu úradníkovi k dispozícii a tieto pri svojom rozhodnutí zohľadní. Úlohou vyššieho súdneho úradníka tak bude opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v tomto rozhodnutí sa vysporiadať s jednotlivými námietkami a tvrdeniami povinného obsiahnutými v návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň bude vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní povinný zohľadniť relevantnú rozhodovaciu prax súdov. V novom rozhodnutí bude súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rozhodovať o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).