Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/61/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. E., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúceho z matky C. E., L.. XX.XX.XXXX, P. J. Š. XXX/XX, Š. C., zastúpenej v konaní JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, a otca S. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. D. Ľ., T. S.: B. X, D. Ľ., o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/219/2024-69 zo dňa 13.05.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletého B. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc dňom 01.09.2024 do budúcna.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27P/40/2022-70 zo dňa 18.10.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 21CoP/3/2023-96 zo dňa 23.3.2023 tak, že:

II. z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. B. E., L.. X.X.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2024 opakovane do budúcna,

III. dlžné výživné za obdobie od 1.9.2024 do 30.4.2025 pre mal. B. vo výške 800 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku,

IV. návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a ,

V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 75 ods. 1, , , 2, , 3 o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. Súd na základe dokazovania dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo na strane maloletého, ktorý od septembra 2024 začal navštevovať materskú školu, čím matke vzrástli výdavky na úhradu platieb materskej škole, na ošatenie, hygienické potreby, stravu, vitamíny, lieky. Otec na výživu maloletého prispieva nepravidelne, matka bola nútená požiadať o úhradu výživného prostredníctvom štátu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, a to k zníženiu príjmu. Bola jej znížená dávka v hmotnej núdzi na sumu 179 eur mesačne, čo je jej jediným príjmom, spolu s rodinnými prídavkami na maloletého. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý sa od septembra 2024 zamestnal formou brigádnických prác v Č. O., avšak dohodou ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe k 18.11.2024. Otec uviedol, že si podal na Okresný súd v Starej Ľubovni návrh na zahladenie trestu a vybavuje si živnostenský list, keďže chce ísť pracovať do Y. v odbore D.. Súd konštatoval, že otec má absolvovaný zváračský kurz, ktorý môže využiť aj na práce v zahraničí. Poukázal na pracovné ponuky v pracovnej pozícii zvárač na portáli www.prostaff.sk aj na portáli www.jooble.sk na prácu zvárača a na prácu stavebného pracovníka. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z potenciality príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať v prípade, že by reagoval na pracovné ponuky na jednotlivých pracovných portáloch či už na Slovensku alebo v zahraničí. Pokiaľ by prácu prijal na Slovensku, jeho čistý mesačný príjem by sa mohol pohybovať od sumy 719 eur do 2.020 eur mesačne, čo priemerne predstavuje sumu 1.369 eur mesačne, čo pri použití Metodiky MS SR na výpočet výživného z príjmu rodiča a vzhľadom na skutočnosť, že ide o jediné dieťa otca, otec by mal prispievať na výživu 18 % zo svojho potencionálneho príjmu, čo predstavuje sumu 246 eur mesačne. Súd vzal v úvahu tvrdenie otca, že chce odísť pracovať do zahraničia, a preto dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne. Súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť zo strany matky. Súd navýšil výživné od 01.09.2024, od kedy maloletý nastúpil do materskej školy. Tým otcovi vznikol dlh na výživnom do 30.04.2025 vo výške 800 eur (8 x 100 eur), ktorý súd zaviazal otca uhradiť v lehote 15 dní od vykonateľnosti rozsudku. Súd zamietol návrh otca na zníženie výživného, nakoľko neboli preukázané dôvody, pre ktoré by bolo potrebné výživné znížiť. Naopak, otec tvrdil, že chce ísť pracovať do zahraničia a aj v súčasnosti si brigádnicky privyrába 2x do týždňa, z čoho má príjem okolo 200-300 eur mesačne. Zároveň došlo k navýšeniu výdavkov u maloletého B. a k zníženiu dávky v hmotnej núdzi na strane matky.

5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle .

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie otec. Uviedol, že v súčasnej dobe nemá stále zamestnanie, ale len občasné brigády a zárobky z nich sú nedostatočné aj na pokrytie jeho základných potrieb. Poukázal, že má dlžoby u známych i v zdravotnej poisťovni a časť zárobku ide na nájom. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a pôvodne určenú výšku výživného ponechal do doby, kým sa riadne a natrvalo zamestná, prípadne, aby vo veci rozhodol s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

7. K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za úplný, správny, riadne odôvodnený a spravodlivý, nakoľko súd správne vychádzal z princípu potencionality príjmu otca. Uviedla, že otec vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, vzdelanie, dĺžku doterajšej praxe, kedy pracoval v stavebnej oblasti, môže objektívne dosahovať mesačné zárobky vo výške najmenej 1.500-2.000 eur. Matka zdôraznila, že mesačný zárobok 200-300 eur dosahuje otec z brigád, čo je len štvrtinou toho, čo dosahujú v tej istej oblasti noví pracovníci v súčasnej dobe ako nástupný plat. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň, aby priznal matke trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu otca súdu zaslané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia .

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003). Podľa a 2 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ).

13. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa a či boli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného na maloleté dieťa v zmysle návrhu matky.

15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj ustanovenie . Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť k všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov.

16. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

17. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že maloletý B. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil zistenú zmenu pomerov na strane povinných rodičov z výživného, aj na strane maloletého dieťaťa, ktoré od 01.09.2024 nastúpilo do materskej školy.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výživnom je možné prihliadať aj na možnosti a schopnosti otca, pokiaľ nemá pravidelný mesačný príjem. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že otec má zváračský kurz, v minulosti pracoval v zahraničí, čaká na zahladenie trestu, chce si vybaviť živnostenský list a vykonávať stavebné práce aj v zahraničí. Odvolací súd poukazuje, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by pracovná schopnosť otca bola nejako obmedzená, či znížená, môže si teda zabezpečiť pravidelný mesačný príjem, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v súčasnej dobe má otec príjem z brigád.

23. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s

vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

24. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk). Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

25. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že ak by otec reagoval na pracovné ponuky na jednotlivých pracovných portáloch na Slovensku, mohol by dosahovať čistý mesačný príjem 1.369 eur, a mal by pri použití odporúčacích tabuliek Ministerstva spravodlivosti SR prispievať na výživu maloletého dieťaťa 18 % zo svojho potenciálneho príjmu, čo predstavuje sumu 246 eur mesačne. Sám otec uviedol, že sa chystá pracovať v Y. v D. oblasti a zároveň využiť aj zváračský kurz. S poukazom na pracovné ponuky uvedené súdom prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku, je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250 eur mesačne.

26. Otec by si mal uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť za zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok svojho dieťaťa. Ide o základnú rodičovskú povinnosť a zodpovednosť, k čomu musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s použitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť vyživovaciu povinnosť (viď rozhodnutie NS SR č.k. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018).

27. Odvolací súd zohľadnil postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, ako aj k výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Otec si nepravidelne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, nezaujíma sa o neho, nestretáva sa s ním, nekupuje mu darčeky na narodeniny, meniny, netrávi s ním žiaden čas, na čo maloletý reaguje tak, že sa s otcom nechce stretávať.

28. Odvolací súd nepopiera skutočnosť, že v starostlivosti o maloleté deti je súd v súlade s ustanoveniami a povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať za týmto účelom aj dôkazy, ktoré nenavrhli účastníci konania. To však neznamená, že účastník nemá svoju mieru procesnej aktivity na preukázaní rozhodných a dôležitých skutočností majúcich pre neho význam. Dôležité je ale zdôrazniť, že v mimosporových konaniach procesná aktivita súdu nesupluje pasivitu účastníkov konania, a nemôže byť vnímaná absolútne. Aktivitu účastníkov konania súd supluje vtedy a v takej miere, aká je potrebná na zistenie skutočného stavu veci.

29. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia a 2 v spojení s ust. . Odvolaciu námietku otca, ktorým žiadal znížiť výživné na maloletého B., považoval za rozpornú s najlepším záujmom maloletého, ohrozujúcu riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, deklarujúcu nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

31. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; a ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).