Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/136/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD v trestnej veci obžalovaného : A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.11.2025 v Trnave, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Trnave proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 08.júla 2025 sp. zn. 105T/14/2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa odvolanie okresného prokurátora, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa na tom skutkovom základe,

ž e

dňa 17.02.2025 v čase približne o 20:09 hod. viedol po ulici Veternej v Trnave ako vodič osobné motorové vozidlo AUDI, EČV: D., kedy sa plne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla do obrub-níka, kde predmetné auto poškodil, následne sa snažil pokračovať v jazde, avšak zostal stáť na trávnatej ploche, kde následne prišla hliadka PMJ Trnava, ktorá obžalovaného pri kontrole v dôs-ledku vzniknutej dopravnej nehody podrobila dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v dychu, ktorú obžalovaný vykonal prístrojom AlcoQuant 6020 plus, pričom prvá dychová skúška v čase o 20:37 hod. vyšla pozitívne s výsledkom 1,46 mg/l alkoholu v dychu a opakovaná dychová skúška vykonaná v čase 20:57 hod. vyšla pozitívne s výsledkom 1,36 mg/l alkoholu v dychu,

Za to mu okresný súd uložil ( ,,citácia“),, Podľa , , na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Podľa v spojení s obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa pri určení probačného dohľadu ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa v spojení s obžalovanému v skúšobnej dobe probačného dohľadu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa , ods. 2 ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.“

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 88-90 spisu). Po vyhlásení napadnutého rozsudku prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní ihneď podal odvolanie v neprospech obžalovaného (č.l. 82 spisu). Obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania ( č.l. 82 spisu). Prokurátor okresnej prokuratúry písomným podaním zo dňa 18.08.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19.08.2025 (č.l.92-93 spisu), písomne odôvodnil podané odvolanie. Obžalovaný sa prostredníctvom obhajcu písomne vyjadril podaním zo dňa 01.09.2025 ( č.l.95104 spisu), doručeným okresnému súdu dňa 02.09.2025. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania (č.l.92-93spisu) uviedol, že s argumentá-ciou, ako aj uložením podmienečného trestu nemôže súhlasiť a to z nasledujúcich dôvodov ( skrátene) :

· ustálená súdna prax považuje za hranicu pre vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa pri alkohole hodnotu 0,4762 mg/I etanolu (1 promile alkoholu v krvi),uvedená hranica bola stanovená ako hodnota, kedy je z medicínskeho hľadiska schopnosť vodiča bezpečne viest' motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, · pri obžalovanom bola prvou dychovou skúškou zistená hodnota 1,46 mg/I alkoholu v dychu (teda 3.04 promile), druhou dychovou skúškou bola zistená hodnota 1,36 mg/I alkoholu v dychu (2,83 promile), teda uvedene hodnoty dosiahli trojnásobok hodnoty, ktorá sa považuje za hranicu pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a teda trojnásobok hodnoty, pri ktorej je schopnosť vodiča bezpečne viest' motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená a z medicínskeho hľadiska išlo o ťažkú opitosť, hraničiacu až s otravou alkoholom, čo podľa názoru prokuratúry deklarovanú výnimku pri ukladaní trestu za tento prečin, ktorú uvádzal prvostupňový súd vo svojom odôvodnení, · obžalovaný v rámci výsluchu v procesnom postavení obvineného v prípravnom konaní, organom činným v trestnom konaní uviedol, že v daný deň požíval alkohol od 15:00 hod. do 20:30 hod. a to v objeme 6 fliaš červeného vína, pričom bezprostredne po tom, čo dokonzumoval alkohol doma, nasadol do motorového vozidla za účelom dopraviť' sa kúpiť' si ďalší alkohol, · pri zohľadňovaní trestu je potrebné vziať do úvahy (okrem toho, že obžalovaný nemal spolujazdcov, nespôsobil škodu na cudzom majetku, resp. nebol v skúšobnej dobe) aj spôsob spáchania trestného čin, kedy obžalovaný nebol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície pre štýl jazdy alebo porušenie predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že je pod vplyvom návykovej latky a je potrebné ho zastať, ale bol podrobený dychovej skúške pretože motorovým vozidlom, ktoré viedol, narazil do obrubníka. kde predmetne auto poškodil, pričom pokračoval v jazde ďalej a zastavila ho až trávnatá plocha, kde zostal s autom stáť, · pokiaľ súd nahliada na skutok ako ojedinele vybočenie z inak riadneho života, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, no zároveň má evidovaných 15 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, kedy možno z časového aspektu nazerať na tieto postihnutia nie ako na priestupky v dávnejšej minulosti, ako to ustálil sú, ale na kontinuálne páchanie priestupkov počnúc rokom 2006, kedy je potrebné poukázať na fakt, že obžalovaný už bol v minulosti priestupkovo riešený za alkohol za volantom, pričom mu bola uložená pokuta vo výške 500,- eur a uložený zákaz činnosti na 14 mesiacov, čo jednoznačne nemožno považovať za priestupok menej závažného charakteru.

V závere navrhol, aby Krajsky sud Trnava podľa , ods. 3 zrušil napadnutý rozsudok Okresného sudu Trnava vo výroku o treste a podľa a sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa s poukazom na pism. l) , trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so zaradením do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnvm stupňom stráženia a uloží trest zákazu činnosti viest' motorové vozidla každého druhu vo výmere 36 mesiacov.

Obžalovaný sa písomným podaním ( č.l.95 -102 spisu) prostredníctvom obhajcu vyjadril k písomnému odôvodneniu odvolania okresnej prokuratúry, keď uviedol ( skrátene)

· odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava považuje za nedôvodné v celom rozsahu, · Rozsudok Okresného súdu Trnava považuje za zákonný a vecne správny (s výnimkou toho, že súd mal prihliadať aj na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) a n) Tr. zák.) · súd I. stupňa správne vyhodnotil skutkový a právny stav a uložil primeraný trest, ktorý je plne v súlade s ustanovením § 34 a nasl. Tr. zák.

· podané odvolanie neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mali ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého Rozsudku, · v celom rozsahu si uvedomuje nesprávnosť a škodlivosť svojho konania a je mu úprimne ľúto, že sa uvedeného skutku dopustil · je toho názoru, že uloženie podmienečného trestu je v jeho prípade primerané a zákonné, pričom už len samotné toto trestné konanie je pre neho zásadným ponaučením a zárukou, že budem viesť riadny život. · je prvopáchateľom trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v minulosti bol 1x odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, pričom uvedené odsúdenie má zahladené a doposiaľ nemá skúsenosť s prostredím výkonu trestu odňatia slobody a od svôjho posledného odsúdenia viedol riadny život až do spáchania skutku, ktorého som sa aktuálne dopustil a ktorého veľmi ľutuje, · ide o exces z doterajšieho správania (aj napriek tomu, že bol v minulosti priestupkovo prejednávaný aj za alkohol, pričom k uvedenej udalosti došlo v roku 2010, t. j. pred 15 rokmi a jednalo sa o zbytkový alkohol v nízkej hodnote, teda nejednalo sa o úmyselné požitie alkoholu pred jazdou), · dlhodobo vedie riadny život, má partnerku, s ktorou zdieľame spoločnú domácnosť, má dve deti, dospelého syna a maloletú dcérku, o ktoré sa riadne stará a rovnako má zamestnanie, kde sú s jeho prácou veľmi spokojní, o čom predkladá súdu v prílohe aj hodnotenie zamestnávateľa, · na prevádzke zamestnávateľa v Paderovciaavidelne podrobuje skúškam na prítomnosť alkoholu v krvi (niektoré záznamy predkladá v prílohe tohto podania pre ilustráciu), rovnako v rámci subdodávok vykonáva pracovné činnosti najmä v prostredí jadrových elektrární (najmä JE Mochovce, JE Jaslovské Bohunice a JE Dukovany), pričom pred vstupom do objektu jadrovej elektrárne sa každý deň v rámci výkonu svojho zamestnania podrobuje kontrole na prítomnosť alkoholu v krvi (je to povinnosť pre každú osobu, ktorá tam vstupuje) a ani raz sa doposiaľ nestalo, že by mal pozitívne hodnoty alkoholu, a to ani v podobe zvyškového alkoholu, teda z uvedeného je zrejmé, že nie je denným požívateľom alkoholických nápojov a v tomto prípade sa skutočne jednalo o exces, kedy mal voľno a kedy sa pohádal so svojou partnerkou a riešil to tým, že si sadol do auta s alkoholom v krvi, · vysoká hodnota alkoholu v krvi súvisela s tým, že bezprostredne pred jazdou vypil víno, čím došlo k výrazne zvýšenej hodnote alkoholu pri samotnom meraní, pričom uvedená skutočnosť ho samozrejme nezbavuje zodpovednosti a za svoje konanie sa hanbí a už nikdy sa to v jeho prípade nebude opakovať, · rovnako poukazuje na to, že po nehode do obrubníka zostal v aute sedieť a čakal na príchod policajtov, čo svedčí záveru, že nemal v úmysle sa vyhnúť zodpovednosti za svoje protizákonné konanie, · Okresný súd Trnava pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy všetky okolnosti potrebné k dosiahnutiu účelu trestu v zmysle Tr. zák. Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje Odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava ako nedôvodné podľa Tr. por. zamietnuť.

Konanie na odvolacom súde Podľa : (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . (2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. (3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých ;osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby. Krajský súd ako odvolací súd (,,ďalej len odvolací súd“) skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť podľa bol povinný skúmať, či odvolanie okresnej prokuratúry bolo podané včas ( ), či ho podala oprávnená osoba (, ) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (, ), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné ( , ). Odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie v zmysle . Odvolací súd za účelom prejednania odvolania okresnej prokuratúry vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti obhajcu obžalovaného a prokurátora krajskej prokuratúry. Obžalovaný bol o termíne

upovedomený dňa31.10.2025, obhajca upovedomenie prevzal dňa 28.10.2025 a krajská prokuratúra dňa 24.10.2025. Obžalovaný písomným podaním zo dňa 24.11.2025, predloženým obhajcom na verejnom zasadnutí, požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní Okresnej prokuratúry Trnava č.2Pv95/2207-23 zo dňa 18.08.2025 a v plnom rozsahu s jeho odôvodnením stotoťňuje.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k odôvodne-niu odvolania a zároveň poukázal na vyjadrenie zamestnávateľa a tiež na to, že krátkodobým nepodmienečným trestom 3 mesiace by bol obžalovaný vytrhnutý zo sociálneho prostredia, čo by malo vplyv na jeho rodinu a zamestnania, preto navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018). Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava smerovalo výlučne čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného, preto predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku len vo vzťahu k tomuto výroku. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2025 ( č.l.80 spisu) vyhlásenie v zmysle o tom, že nepopiera spáchania skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, preto okresný súd potom, ako obžalovaný na všetky položené otázky podľa osd.3 písm. c),d),f),g) a h) odpovedal ,,áno“ so súhlasom prokurátora vyhlásenie obžalovaného prijal. Pretože inštitút vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku má rovnaké právne následky ako vyhlásenie o vine, súd na toto vyhlásenie prihliada ako na priznanie sa ku skutku ( súd nevykonáva dokazovanie o vine, ale svoje dokazovanie zameral len na otázky súvisiace s druhom trestu a jeho výmerou, ochranným opatrením a náhradou škodu), vyhlásenie svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia obžalovaného, preto odvolací súd nemohol preskúmať tento výrok z hľadiska jeho zákonnosti a odôvodnenosti. Proti výroku o vine v tomto prípade teda odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, tento výrok je právoplatný. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2To/5/2011 zo 7. februára 2012) Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody okresný súd zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tomto smere okresný súd správne poukázal na to, že obžalovaný v registri trestov má jeden záznam ( hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený, je riadne zamestnaný, má dve deti držiteľom vodičského oprávnenia B, AM,C,T je od 27.07.1995. V neprospech obžalovaného je celkovo 5 záznamov v ústrednej evidencii priestupkov a 14 priestupkov v evidenčnej karte vodiča a to prevažne pre prekročenie povolenej rýchlosti, všeobecné porušenie účastníka cestnej premávky. Vodičský preukaz mal zadržaný rozhodnutím DI Trnava č. ORP-136/LU-P-2010 zo dňa 02.04.2010 za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu na dobu 14 mesiacov. Okresný súd u obžalovaného správne vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, teda, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval ( ), priťažujúcu okolnosť podľa nezistil, teda správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0. Trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov spolu s obmedzení spočívajúcim v zákaze požívania alkoholických a iných návykových látok aj krajský súd pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk uvedených v základných a všeobecných zásadách ukladania trestov ( a ) považuje za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. Nakoľko sa jedná o úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla súd prvostupňový uložil správne aj trest zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov, pričom opäť zohľadnil najmä doterajšiu priestupkovú minulosť v cestnej doprave ako aj konkrétnu závažnosť predmetného konania. K odvolacím námietkam okresnej prokuratúry vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak núti súd prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodnutí o treste (rozsudok NS SR z 13.05.2014 sp. zn. 4To/7/2013).

Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu. Aj preto sa v hierarchii sankcií chápe ako "ultima ratio", a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. Zákon preto predpokladá, že tento trest sa bude ukladať len v prípade, keď účel trestu nemožno dosiahnuť miernejšími druhmi trestov, alebo v prípadoch, keď ide o typovo najzávaž-nejšie trestné činy

Trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv jednotlivca nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností prípadu a pomerov páchateľa, z čoho vyplýva akýkoľvek zákaz exemplárneho trestania. Trest rovnako nesmie predstavovať neprimerané inštitucionalizované násilie spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konania by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Spravodlivým môže byť vždy len primeraný trest. V prípade, ak bude trest ako odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestná činom, nedôjde k negácií tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie, a to bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu.

U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

V predmetnej trestnej veci sa obžalovaný dopustil konania, kedy pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo, ktorého vedenie nezvládol a prednou časťou vozidla narazil do obrubníka. Bezprostredne po tom bola v dychu obžalovaného nameraná hodnota 1,46 mg alkoholu/l. Je pravdou, že obžalovaný tesne pred jazdou vypil niekoľko fliaš alkoholu ( 6 fliaš červeného vína) a do vozidla sadol s úmyslom zaobstarať si ďalší alkohol. Len v dôsledku náhody nedošlo jeho konaním k spôsobeniu ujmy na zdraví, keďže následkom jeho konania bola ,,len“ škody na motorovom vozidle. Na druhej strane je však nutné dodať, že na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného ( predchádzajúce odsúdenie má zahľadené), a teda majoritnú časť svojho života bol bezúhonným. Je riadne zamestnaný. Pokiaľ ide o priestupok, ktorý spáchal obdobným spôsobom ( teda pod vplyvom alkoholu - v roku 2010), toto „zlyhanie“ bolo zohľadnené v uložení trestu v strede trestnej sadzby s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a v obmedzení spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických a iných návykových látok. Krajský súd poukazuje na to, že nie je správne selektívne vnímať uložený trest obmedzujúc sa len na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, bez zohľadnenia ďalších sankcii, ktoré boli obžalovanému uložené. Typovú závažnosť konania obžalovaného nebolo možné vnímať len cez množstvo nameraného alkoholu v dychu, ale komplexne, posudzujúc všetky okolnosti prípadu. Skutok, ktorého sa dopustil možno vnímať ako výnimočný exces z inak vedenia riadneho života, tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Na mieste dopravnej nehody spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, učinil tak v podstate počas celého konania, kedy sa zúčastňoval všetkých procesných úkonov, už pri prvom výsluchu sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval. Závažnosť jeho konania sa typovo nevymyká zo závažnosti inak spáchaného totožného trestného činu, a preto nevyvážený zásah

do práv obžalovaného v podobe uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by nebol úmerným následku, ktorý svojim konaním spôsobil. Krajský súd dodáva, že je pravdou, že v prípade trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ide o tzv. ohrozovací trestný čin, a teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačí samotné vykonávanie činnosti spôsobilej ohroziť život, zdravie alebo majetok pod vplyvom návykovej látky bez toho, aby skutočne k poruche na chránenom záujme došlo. Prvok generálnej prevencie však nemožno materializovať exemplárnymi trestami tam, kde výchovnú funkciu trestu naplní iný, častokrát aj miernejší druh trestu, presne tak, ako je to v tu prejednávanej veci. Ani krajský súd nevzhliadol zo skutkových okolností a v osobe obžalovaného takú hrozbu pre spoločnosť, pre ktorú by bolo nutné ukladať mu nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci aj v krátkom trvaní v zmysle odvolacieho návrhu prokurátora. Rovnako krajský súd nevzhliadol u obžalovaného potrebu akcentovať na jeho prevýchovu takým zásadným spôsobom, aby pristúpil k zmene podmienečného trestu odňatia slobody na trest nepodmienečný. Tu treba mať na zreteli, že preventívnovýchovnú funkciu trestov zabezpečuje už aj samotná hrozba trestom, bez potreby jeho výkonu v prípadoch, kde vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd dospeje k záveru, že prevýchova páchateľa bude naplnená účinnejšie aj bez potreby výkonu trestu (v tomto prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody). Netreba opomínať, že odstrašujúco má na páchateľa pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Cieľom trestného konanie totižto nie je akýsi „revanš“ - odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. K stimulu viesť riadny život rozhodne nevedie zásah do osobnej slobody tam, kde sa náprava páchateľa javí účinnejšia prostredníctvom iných, miernejších prostriedkov trestnej represie. Rovnako trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný má priateľku a dve deti ( z toho jedno ešte neplnoleté) a je riadne zamestnaný. Nepodmienečný trest by nepriaznivo ovplyvnil rodinu obžalovaného a rovnako by mohol viesť k strate zamestnania. Krajský súd dodáva, že obžalovanému bol síce uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak v strede trestnej sadzby v trvaní šiestich mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom po dobu dvoch rokov avšak, tým sa však jeho potrestanie nekončí. Počas trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia bude povinnosťou obžalovaného strpieť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických látok a iných návykových látok, viesť riadny život, a teda nedopustiť sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré by zakladalo nielen trestnoprávny ale aj priestupkový postih. Okrem uvedeného bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti viesť morové vozidlá po dobu troch rokov, pričom dĺžku trvania trestu zákazu činnosti odvolací súd vníma ako prísnejšiu. Takto uložený trest nemožno považovať za neprimerane mierny okolnostiam spáchaného skutku. Ak sa v priebehu skúšobnej doby obžalovaný dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu. Podľa , ovolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa zamietol ako nedôvodné. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.