Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41C-42-2021.pdf
PDF · 82.34 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX B. Z., štátny občan SR, proti žalovanej: Mgr. Q. Q., rod. X., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. F.. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Michaela Macaláková & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 50 925 288, v konaní o zaplatenie 4 200,30 eur, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 26.06.2021, doplnenou dňa 14.07.2021 a zmenenou podaním zo dňa 30.08.2021 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 202,49 eur (istina 2070,30 eur + úrok 2 132,19 eur), a to z titulu pôžičiek č. XXXX-XXXX na sumu 2 000 eur, 0289-2012 na sumu 500 eur, XXXX-XXXX na sumu 250 eur a XXXX-XXXX na sumu 50 eur. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanej poskytol pôžičky, ktoré mu žalovaná nesplatila. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi poskytnuté pôžičky vrátiť. Peniaze boli poukázané na bankový účet žalovanej v SLSP, a.s., a tiež v hotovosti. Sumu 250 eur a 50 eur z titulu pôžičiek poskytol žalovanej v hotovosti, na čo však nemá doklad. Túto sumu 300 eur (250 +50) z titulu pôžičiek XXXX-XXXX a XXXX-XXXX žalovaná žalobcovi splatila, preto si z týchto žalobca uplatňuje len úroky. Žalovanú písomne vyzval výzvou zo dňa 09.04.2021 na splatenie pôžičky k 30.04.2021, avšak bezúspešne. Žalovaná mu z celkovej sumy 2 800 eur splatila len sumu 729,70 eur, k zaplateniu tak zostalo 2 070,30 eur. Uplatnil si aj úroky vo výške 2 132,19 eur ku dňu 31.08.2021. Žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedla, že uplatnený nárok neuznáva. Okrem iného k predmetným pôžičkám vzniesla primárne námietku premlčania.
3. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.01.2022, za účasti strán sporu vec prejedal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej.
4. Žalobca trval na podanej žalobe v znení zmeny zo dňa 30.08.2021, s tým, že trvá na uplatnenom nároku vo výške istiny 2070,30 eur a úrokov 2 132,19 eur (t.j. 4 202,49 eur) a nároku na náhradu trov konania, ktorú zmenu žaloby okresný súd vyhlásením uznesenia na pojednávaní pripustil. Žalobca uviedol, že sa pridržiava doterajšej argumentácie v spore. Pred súdom v rámci prednesu uviedol, že konečná splatnosť pôžičky č. 1 zo dňa 15.03.2012 a z dohody o pôžičke č. 2 zo dňa 08.11.2012 je v oboch prípadoch 15.03.2014. Tvrdil, že so žalovanou uzavrel zmluvu o nepremlčateľnom záväzku. Žalovaná nie je ochotná podpísať uznanie dlhu.
5. Právny zástupca žalovanej v prednese pred súdom trval primárne na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu ku všetkým tvrdeným pôžičkám zo dňa 15.03.2012, 08.11.2012, 27.11.2013 a 17.03.2014. Uviedol, že k uznaniu dlhu nedošlo.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa k posúdeniu a rozhodnutiu veci s relevantnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli.
7. Podľa dohody o pôžičke č. 1 zo dňa 15.03.2012 žalobca požičal žalovanej sumu vo výške 2 000 eur. Sumu 2 000 eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 15.03.2014, čo bolo medzi stranami nesporné.
8. Podľa dohody o pôžičke č. 2 zo dňa 08.11.2012 požičal žalobca žalovanej sumu 500 eur. Sumu 500 eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 15.03.2014, čo bolo medzi stranami tiež nesporné.
9. Podľa zmluvy o pôžičke 3 zo dňa 27.11.2013 požičal žalobca žalovanej sumu 50 eur. Sumu 50 eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 27.12.2013, čo bolo medzi stranami rovnako nesporné.
10. Podľa zmluvy o pôžičke 4 zo dňa 17.03.2014 požičal žalobca žalovanej sumu 250 eur. Sumu 250 eur požičal žalovanej na dobu určitú, a to najdlhšie do 03.04.2015, čo bolo medzi stranami rovnako nesporné.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 100 ods. 2 OZ na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty v občiansko-právnych vzťahoch, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa mohlo právo po prvý raz vykonať. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť, keď sa mohlo právo vykonať bez zreteľa na to, či veriteľ by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či veriteľ subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Premlčacia doba vo všeobecnosti začína plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu. Ak má veriteľ možnosť vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol (t.j. nasledujúci deň po splatnosti).
12. Vychádzajúc z uvedeného a v intenciách citovaných zákonných ustanovení súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu v dôsledku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej ako v celom rozsahu premlčaný. V danej veci je preukázané a medzi stranami aj nesporné, že v prípade dohody o pôžičke č. 1 zo dňa 15.03.2012 konečná splatnosť pôžičky bola do 15.03.2014, v prípade dohody o pôžičke 2 zo dňa 08.11.2012 bola konečná splatnosť dohodnutá do 15.03.2014, v prípade zmluvy o pôžičke 3 zo dňa 27.11.2013 bola konečná splatnosť pôžičky určená dňom do 27.12.2013 a v prípade zmluvy o pôžičke zo dňa 17.03.2014 si strany sporu dohodli konečnú splatnosť pôžičky do 03.04.2015. Termín konečnej splatnosti v predmetných pôžičkách bol medzi stranami nesporný, termín konečnej splatnosti žalobca nerozporoval, na pojednávaní termín konečnej splatnosti v rámci prednesu pri týchto pôžičkách potvrdil. Súd dospel k záveru, že trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101 v prípade dohody o pôžičke č. 1 zo dňa 15.03.2012 najneskôr dňa 16.03.2014 a uplynula dňa
16.03.2017. V prípade dohody o pôžičke 2 zo dňa 08.11.2012 trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101 najneskôr dňa 16.03.2014 a uplynula dňa 16.03.2017. V prípade zmluvy o pôžičke 3 zo dňa 27.11.2013 trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101 najneskôr dňa 28.12.2013 a uplynula dňa 28.12.2017. V prípade zmluvy o pôžičke 4 zo dňa 17.03.2014 trojročná premlčacia doba začala plynúť v súlade s ustanovením § 101 najneskôr dňa 04.04.2015 a uplynula dňa 04.04.2018. Okresný súd má tak za evidentné, že keď žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie peňažného dlhu na súde dňa 23.06.2021, uplatnil ho po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.
13. V dôsledku premlčania tak nebolo možné uplatnený nárok žalobcovi priznať. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V konaní žalobca nepreukázal uznanie dlhu zo strany žalovanej, ani dohodu o zmene záväzku vo vzťahu ku splatnosti dlhu. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie.
14. Vzhľadom na právny záver o premlčaní dlhu, sa okresný súd už nezaoberal ostatnými vznesenými námietkami a tvrdeniami.
15. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné, a to v prvom rade vznesenou námietkou premlčania.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.