Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71Cb/111/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: J.. V. M., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX A., zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 713 066, Suché Mýto 1, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., IČO: 47 032 979, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom z 24.10.2025 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia žalovanej pohľadávky zriadením záložného práva na špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že žalobca pôsobil v období od 20.02.2013 do 03.09.2020 ako konateľ žalovaného. Zároveň sú žalobca ako žalobca a žalovaný ako žalovaný stranami súdneho sporu, ktorého predmetom je zaplatenie odmeny za výkon funkcie konateľa vo výške 308.925,- eur s príslušenstvom, ktorý je vedený na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-60Csp/206/2020. Dňa 04.03.2025 vydal Mestský súd Bratislava IV rozsudok, č. k. B5-60Csp/206/2020-699, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 308.925,- eur s príslušenstvom. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Voči rozsudku sa žalovaný dňa 04.06.2025 odvolal a aktuálne prebieha vo veci odvolacie konanie. Podnikateľská činnosť žalovaného spočíva okrem iného vo výkupe a následnom predaji nehnuteľností. Pokiaľ na dražbách organizovaných spoločnosťou EOS KSI nie je dosiahnutý dostatočný záujem zo strany tretích osôb, tieto nehnuteľnosti nadobúda práve žalovaný ako prepojená spoločnosť v rámci skupiny EOS a následne ich ďalej predáva. Z toho vyplýva, že majetok žalovaného je svojou povahou obchodný tovar, ktorý je držaný s cieľom jeho ďalšieho predaja, nie ako dlhodobý majetok. Uvedené potvrdzujú aj účtovné závierky žalovaného. Z účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za rok 2025 vyplýva, že celková hodnota majetku žalovaného predstavuje približne 12 miliónov eur, pričom túto hodnotu tvoria predovšetkým dve položky: „zásoby“ (v hodnote približne 6 miliónov eur) a „dlhodobé pohľadávky“ (v hodnote približne 6 miliónov eur). Zásoby predstavujú nehnuteľnosti určené na predaj, zatiaľ čo dlhodobé pohľadávky tvoria Ťažko vymožiteľné pohľadávky postúpené na žalovaného od spoločnosti EOS KSI. Na finančných účtoch žalovaného sa pritom nachádza len približne 35.000,- eur. Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, že žalovaný trvale nedisponuje likvidným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť budúcu pohľadávku žalobcu. Jeho obchodný model je postavený na neustálej obmene majetku - nakupuje a predáva nehnuteľnosti, pričom ich eviduje ako zásoby a z prostriedkov z vymožených pohľadávok uhrádza svoje záväzky voči spriazneným osobám (zrejme EOS KSI). Takéto hospodárenie síce môže byť v súlade s jeho predmetom činnosti, no zároveň znamená, že v čase právoplatnosti rozsudku je vysoko pravdepodobné, že žalovaný už nebude vlastniť nehnuteľnosti, ktoré dnes eviduje, pretože budú medzičasom predané. Ďalším významným faktorom, ktorý vyplýva z účtovnej závierky, je skutočnosť, že v zásade všetky záväzky

žalovaného, v hodnote približne 12 miliónov eur, sú krátkodobé záväzky voči iným spoločnostiam v rámci skupiny EOS. V prípade žalovaného je teda možné, že v rámci vnútroskupinových finančných tokov dôjde k tomu, že majetok bude presúvaný medzi jednotlivými spoločnosťami tak, aby sa minimalizovala možnosť jeho exekučného postihnutia. Negatívny obraz finančnej stability žalovaného podčiarkujú aj jeho hospodárske výsledky. Z registra účtovných závierok vyplýva, že žalovaný dosiahol za rok 2023 tržby vo výške 1.494.200,- eur a stratu 64.038,- eur, a za rok 2024 tržby vo výške 1.408.900,- eur a stratu 170.313,- eur. Tieto údaje v spojení s vyššie uvedenou štruktúrou majetku a záväzkov zakladajú silnú pravdepodobnosť, že žalovaný nebude mať v čase vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu dostatočné zdroje na jej uspokojenie. Okrem finančných ukazovateľov je nepochybne významné aj časové hľadisko. Spor medzi stranami trvá už viac ako päť rokov a nie je možné predvídať, kedy dôjde k rozhodnutiu odvolacieho súdu. Počas tohto obdobia môže žalovaný v rámci svojej bežnej podnikateľskej činnosti rozpredať všetky nehnuteľnosti, ktoré aktuálne vlastní. Už samotná existencia tejto reálnej možnosti zakladá obavu zo zmarenia exekúcie, a to bez ohľadu na to, či by takéto prevody boli vedené úmyslom ukrátiť žalobcu alebo nie. Kombinácia faktorov - povaha podnikania žalovaného, neustály obeh majetku, vysoké krátkodobé záväzky, negatívne finančné výsledky a riziko prevodov v rámci skupiny - jednoznačne osvedčuje potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu formou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

2. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

3. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

4. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

(z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

5. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný predáva nehnuteľnosti, ktoré má vo svojom vlastníctve, v rámci svojej podnikateľskej činnosti nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca nijak neosvedčil, že nehnuteľnosti žalovaný predáva za nízku cenu (alebo darovaním či zámenou za veci nižšej hodnoty), resp. že má v úmysle svojím konaním poškodiť žalobcu tým, že úmyselne nebude schopný uhradiť uplatnenú pohľadávku žalobcu. Žalobca sa len domnieva, že peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností žalovaný nepoužije na úhradu pohľadávky žalobcu. Ak žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať majetok (napr. v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti), neznamená to nevyhnutne, že to chce urobiť s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti a vyhnúť sa zaplateniu svojich dlhov. Práve naopak, peňažné prostriedky z predaja nehnuteľností môže žalovaný v konečnom dôsledku použiť aj na vyrovnanie svojich dlhov, vrátane toho, ktorý má voči žalobcovi, a to bez ohľadu na to, že tak zatiaľ neurobil. Zásadný vplyv na posúdenie dôvodnosti nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia nemá podľa názoru súdu ani povaha podnikania žalovaného, neustály obeh majetku, vysoké krátkodobé záväzky, negatívne finančné výsledky a riziko prevodov v rámci skupiny, ako to tvrdí v návrhu žalobca. Aj keď žalovaný v rámci svojho podnikania neustále predáva nehnuteľnosti, čiže má neustály obeh majetku, príp. aj vysoké krátkodobé záväzky, samotná táto skutočnosť nie je dostatočným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ako súd uviedol vyššie, speňaženie majetku môže byť použité aj na uhradenie pohľadávky žalobcu. Okrem toho súd z listinných dôkazov založených do spisu (účtovná závierka) nedospel k presvedčeniu, že by hodnota majetku žalovaného bola nedostatočná, práve naopak, majetok žalovaného napriek zápornému hospodárskemu výsledku predstavuje výšku 12.789.963,- eur. Pokiaľ ide i riziko prevodov majetku v rámci skupiny - teda že v rámci vnútroskupinových finančných tokov môže dôjsť k presunu majetku medzi jednotlivými spoločnosťami tak, aby sa minimalizovala možnosť jeho exekučného postihnutia - v danom prípade ide len o nepodložené tvrdenie (obavu) žalobcu, ktorú nijak neosvedčil, čiže sama o sebe nie je relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca svoje tvrdenia a domnienky o ohrození budúcej exekúcie na majetok žalovaného relevantným spôsobom neosvedčil, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

6. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd by mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde, písomne, dvojmo (/ a m/ ).