Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/74/2025

Uznesenie

7C/74/2025

Okresný súd Rožňava o návrhu navrhovateľa: Poľovnícke združenie Kóňart Plešivec, so sídlom ČSA 475, IČO: 42363390 proti odporcovi: Okresný úrad Rožňava, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Ernesta Rótha 30, Rožňava, o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

7C/74/2025

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

7C/74/2025

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil povinnosť príslušnému Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor v zmysle rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu v Rožňave č.j.120/1994-poľov. zo dňa 28.3.1994 upraviť zápis výmery poľovného revíru na 1 343 ha (I.), uložil povinnosť príslušnému Okresnému úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor v zmysle rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu v Rožňave č.j.677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994 upraviť zápis výmery poľovného revíru na 1 462 ha (II.) a uložil povinnosť príslušnému Okresnému úradu Rožňava vylúčiť A. B. C., D. z akéhokoľvek správneho konania týkajúceho sa poľovného revíru č. 42 Kóňart-Plešivec (III.).

2. Návrh na nariadenie neodkladného odôvodnil tým, že podľa jeho zistení Okresný úrad Rožňava vykonal kroky vedúce k zmene hranice poľovného revíru v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bez riadneho právneho podkladu. Takéto účelové konanie spôsobuje škodu značného rozsahu a ohrozuje práva vlastníkov, držiteľov a nájomcov poľovného revíru. Nariadením neodkladného opatrenia sa má predísť ďalším nezákonným zásahom a zabezpečiť návrat do pôvodného stavu. Žiadal, aby súd neodkladným opatrením prikázal odporcovi, aby bezodkladne vrátil stav v príslušnej evidencii, do ktorej má prístup len poverený zamestnanec odporcu a zosúladil skutočný stav s právnym stavom podľa rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994. Citoval o poľovníctve, ktorý definuje, kedy možno vykonávať zmenu hranice poľovného revíru, ktorého užívanie je postúpené zmluvou a cit. zákona, ktoré ustanovuje, že konanie o zmene hranice poľovného revíru je návrhovým konaním.

Uviedol, že ak zmluva o užívaní poľovného revíru zanikla, je v dotknutom poľovnom revíri možné pristúpiť k správnemu konaniu s cieľom zmeny pôvodných hraníc. Ak pôjde o zmenšenie plochy poľovného revíru, postačí, ak zmluva o užívaní zanikne iba v dotknutom poľovnom revíri, ak však bude cieľom zväčšenie plochy existujúceho poľovného revíru pričlenením poľovných pozemkov z iného poľovného revíru, musí byť zmluva o užívaní poľovného revíru zaniknutá aj v tomto revíri. Ust. § 9 písm. b) zákona o poľovníctve upravuje situáciu, keď dochádza k zväčšeniu plochy v poľovnom revíri, a teda k pričleneniu ďalších poľovných pozemkov k už existujúcemu poľovnému revíru v situácii, keď zmluvy o užívaní všetkých dotknutých poľovných revírov sú ešte v platnosti. Mal za to, že hmotnoprávne podmienky pre súhlasné rozhodnutie správneho orgánu sú 1) súhlas musí byť daný jasne a zreteľne tak, aby takýto prejav vôle nemohol byť žiadnym spôsobom spochybnený (napr. písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu užívateľa poľovného revíru s jeho podpisom a odtlačkom pečiatky užívateľa poľovného revíru, 2) súhlas vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov musí byť daný spôsobom podľa § 5 zákona o poľovníctve a musí byť schválený na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. Hmotnoprávne podmienky pre súhlasné rozhodnutie správneho orgánu sú: 1) súhlas užívateľa poľovného revíru, ku ktorému sa poľovné pozemky pričleňujú a 2) súhlas vlastníkov všetkých dotknutých poľovných pozemkov v dotknutých poľovných revíroch. Uvedená právna úprava vychádza z princípu stanoveného v tomto návrhu zákona, a to bez rozhodnutia 2/3 väčšiny vlastníkov dotknutých poľovných revírov a tam, kde je uzavretá dohoda o náhrade za výkon práva poľovníctva bez súhlasu užívateľov dotknutých poľovných revírov, nie je možné zmeniť schválený právny stav orgánom štátnej správy. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné zmeniť hranicu poľovného revíru bez správneho konania, len na základe svojvôle štátneho zamestnanca, len aby tak zabezpečil majetkový prospech inej fyzickej alebo právnickej osobe. Účelom konania vedúceho zamestnanca odporcu, teda zmeny hraníc dvoch susediacich poľovných revírov, a to poľovného revíru č. XX E. – D. a poľovného revíru Gemerská Hôrka podľa jeho názoru bolo, aby mohli niektorú z dotknutých strán obviniť z pytliactva a mohlo dôjsť k trestnému činu ublíženia na zdraví alebo usmrteniu. To že k zmene hraníc týchto dvoch poľovných revírov došlo len na základe svojvoľného konania zamestnanca Okresného úradu Rožňava A. B. C., D., preukazoval mapou z aplikácie „erevir“, aktuálne stále platným Rozhodnutím vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/ poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994. Zmenu hraníc poľovných revírov môže vykonávať len príslušný okresný úrad a nie užívateľ aplikácie. Argumentoval, že napriek tomu, že hranica poľovných revírov v aplikácii „erevir“ je zmenená, nedošlo do dnešného dňa ani ku zhromaždeniu vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov, na základe ktorého by došlo k zmene a ani k podaniu k návrhu na správny orgán. O tejto skutočnosti informovali aj sťažnosťou odporcu, avšak ich sťažnosť prednosta odporcu odôvodnil ako sťažnosť podloženú len hypotetickými domnienkami a uviedol, že „Z vyjadrenia pozemkového a lesného odboru č. OURV-PLO-2025/006643-002 zo dňa 14.5.2025 prednostovi Okresného úradu Rožňava vyplýva, že pozemkový a lesný odbor Okresného radu Rožňava neviedol žiadne konanie o zmene hraníc poľovných revírov podľa zákona o poľovníctve“. Svojim konaním tak A. B. C., D. porušil SR a prekročil svoju právomoc a kompetenciu len za účelom, aby členovia jednej z dotknutých poľovníckych organizácii konali protiprávne. Ako ďalší dôkaz priložil kópiu z informačného systému lesného hospodárstva ohľadne výmery poľovného revíru č. 37 Gemerská Hôrka, kde je jasne uvedené, že poľovný revír bol uznaný bývalým Lesným úradom č.j. 120/1994-poľov. zo dňa 28.3.1994 s výmerou 1 343 ha. Z notárskej zápisnice N 79/2024, Nz 21292/2024 vyplýva, že dňa 4.7.2024, kedy sa konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru č. 37 F. G., je výmera podľa citovaného rozhodnutia Lesného úradu 1 343 ha, avšak na základe analýzy vlastníckych vzťahov a vyhotovenou geodetickou zostavou výmera pozemkov začlenených do poľovného revíru č. 37 F. G. je 1 414,40 ha a teda v žiadnom prípade nie je 1 562,54 ha, tak ako to uvádza informačný systém lesného hospodárstva, čo predstavuje o 219,54 ha viac. Zopakoval, že zmena hraníc poľovného revíru je podľa zákona o poľovníctve návrhovým konaním, ktoré sa začína na návrh, resp. žiadosť vlastníka dotknutých pozemkov a výsledkom zmeny hraníc poľovného revíru môže byť len na základe vydaného rozhodnutia Okresného úradu ako výsledok správneho konania. Zdôraznil, že aj podľa vyjadrenia prednostu Okresného úradu Rožňava zo dňa 23.5.2025 vyplýva, že pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Rožňava neviedol žiadne konanie o zmene hraníc poľovných revírov podľa zákona o poľovníctve. Aj samotný A. B. C., D. v liste Okresného úradu Rožňava, Pozemkový a lesný odbor zo dňa 19.6.2025 č, OU-RV-PLO2-2025/006502-014 potvrdil výmeru poľovného revíru č. 37 Gemerská Hôrka s výmerou 1 343 ha. Ako ďalší dôkaz priložil kópiu z informačného systému lesného hospodárstva, ohľadne výmery poľovného revíru č. 42 E., kde je jasne uvedené, že poľovný revír bol uznaný bývalým Rozhodnutím vtedajšieho Lesného úradu č.j.677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994 s celkovou výmerou 1 462 ha. Z uvedených dokumentov teda vyplýva, že celková výmera poľovného revíru č. 42 Kóňart-Plešivec nemôže byť 1 386,07 ha, čo

je zníženie výmery o 75,93 ha bez právoplatného rozhodnutia Okresného úradu. V závere uviedol, že A. B. C., D. bol na základe žiadosti členov poľovníckej organizácie Poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka vylúčený z konania o evidencie zmluvy práv na poľovný revír č. 37 Gemerská Hôrka. A. B. C., D. s vylúčením súhlasil z dôvodu, že členovia poľovníckeho združenia Šóš Gemerská Hôrka mu ponúkli za odmenu, keď vykoná evidenciu zmluvy na užívanie poľovného revíru možnosť poľovať v danom poľovnom revíri, teda konal v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, etickým kódexom štátneho zamestnanca a protikorupčného programu Okresného úradu Rožňava, preto ho odporca mal okamžite nahlásiť. Vyslovil domnienku, že vyjadrenie prednostu Okresného úradu Rožňava vo veci prešetrenia sťažnosti nebolo vybavené dôsledne z dôvodu, že osoba blízka A. B. C., PhD. jeho manželka je priamo podriadená prednostovi a zastáva funkciu vedúcej odboru všeobecnej vnútornej správy. Všetky tieto kroky odporcu smerujú k účelovému získaniu poľovného revíru. Bývalý predseda pozemkových spoločenstiev patriacich do daného poľovného revíru F. F. bol niekoľkokrát trestne stíhaný za trestné činy ako predaj majetku H. D., za falšovanie podpisov na dovozných lístkov drevnej hmoty alebo za vydanie drevnej hmoty na už zosnulé osoby. Využíval zdroje pozemkových spoločenstiev pre svoj osobný prospech, chcel využiť získanie poľovného revíru, nakoľko v roku 2024 skončila zmluva o užívanie poľovného revíru s Poľovným združením Kóňart- Plešivec a vyvíjal maximálne úsilie na znemožnenie predĺženia zmluvy s miestnou poľovníckou organizáciou a snažil sa získať poľovný revír č. 42 Kóňart – D. pre účely prenájmu iným subjektom.

3. K podanému návrhu navrhovateľ pripojil kópiu mapy revíru PR KÓŇART-PLEŠIVEC zo stránky eREVIR.sk, kde sú na mape označené hranice revíru Poľovná oblasť: SX, číslo rozhodnutia 677/1993-1994/poľov., dátum rozhodnutia 26.11.1993, Zoznam poľovných revírov, informačný systém poľovníctva kde je detail revíru PR Gemerská Hôrka s výmerou 1562,54 ha, detail revíru PR Kóňart- Plešivec s výmerou 1 386,07 ha, notársku zápisnicu N 79/2024, Nz 21292/2024 spísanou notárom JUDr. Andreou Barancovou, PhD. v Lučenci dňa 9.7.2024, ktorou osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri Gemerská Hôrka konaného dňa 4.7.2024. Podľa zápisnice I. J. I. skonštatoval, že výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Gemerská Hôrka podľa rozhodnutia o uznaní poľovného revíru je 1 343 ha, na základe analýzy vlastníckych vzťahov, zostava vyhotovená geodetickou kanceláriou GRUY spol. s r.o. je výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Gemerská Hôrka 1 414,40 ha. Ďalej navrhovateľ predložil vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia – výzva vyhotovené Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 19.6.2025 a podpísané A. B. C., D., vedúcim odboru, list označený ako „Evidencia zmluvy o užívaní PR č. 37 Gemerská Hôrka, upovedomenie o skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na konanie vyhotovený Okresným úradom Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 17.6.2025 a podpísaný A. B. C., D., vedúcim odboru, žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru „č. 42 Kóňart-Plešivec“ - odpoveď vyhotovenej Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 2.8.2024 a podpísanej A. B. C., D., vedúcim odboru - uvedené listiny boli doručované podľa rozdeľovníka tam uvedeného, žiadosť o poskytnutie informácií vyhotovenej Okresným úradom Rožňava, pozemkový a lesný odbor dňa 28.11.2024 a podpísanej A. B. C., D., vedúcim odboru adresovanej K. E. L., rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor č.spisu OU-RV-PLO2-2024/009126-013 zo dňa 18.11.2024, ktorým úrad poveril Poľovnícke združenie Kóňart Plešivec vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v poľovnom revíri Kóňart -Plešivec o výmere 1 462 ha, vyjadrenie k sťažnosti podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov – vyjadrenie zo dňa 23.5.2025 adresované prednostom Okresného úradu Rožňava A. K. M. D. spoločenstvu Súkromný les Kónyárt Plešivec, sťažnosť Pozemkového spoločenstva Súkromný les Kónyárt Plešivec zo dňa 4.5.2025 adresovaná Okresnému úradu Rožňava, rozhodnutie Štátnej správy Lesného hospodárstva a poľovníctva, LÚ Rožňava č.j. 677/1993-1994/poľov. zo dňa 26.11.1993, ktorým sa uznali poľovné pozemky patriace Urbáru Plešivec, Lesnej spoločnosti Lörincz Plešivec, Súkr. Vlastníkom obce Plešivec zastúpených OÚ Plešivec a PD Plešivec za poľovný revír č. 42 pod názvom Kóňart-Plešivec s celkovou výmerou poľovného revíru 1 568 ha a rozhodnutie Štátnej správy Lesného hospodárstva a poľovníctva, LÚ Rožňava č.j. 317/1994-poľov. zo dňa 31.5.1994, ktorým sa zmenila výmera poľovného revíru č. 42 – Kóňart na celkovú výmeru 1 462 ha.

4. Podľa (ďalej ako ) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

9. Podľa , 2 prvá veta , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

10. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie NO, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom NO, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť NO, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a kvalifikovanú právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Števček, M. a kol.: . Komentár, C.H.Beck, 2016, s. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takého zásahu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (pozri Števček, M. a kolektív: . Komentár, vyd. C. H. Beck v Prahe, 2016, s. 1093).

12. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ musí v návrhu náležitým spôsobom opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, relevantné skutkové tvrdenia je povinný hodnoverne osvedčiť a vecnou argumentáciou musí

presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia NO domáha.

13. Pred nariadením NO zároveň musí súd zvažovať, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že neodkladným opatrením možno žalovaného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do jeho práv a právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, obmedziť nad mieru nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu.

14. Navrhovateľ v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklaruje potrebnosť požadovanej neodkladnej ochrany, a to uloženia povinnosti Okresnému úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor zmeniť výmery poľovných revírov a povinnosti vylúčiť A. B. C., PhD z akéhokoľvek správneho konania týkajúceho sa poľovného revíru č. 42 Kóňart – Plešivec z dôvodu, aby sa zosúladil skutočný stav s právnym stavom podľa rozhodnutia vtedajšieho Lesného úradu č.j. 677/1993-1994/ poľov. zo dňa 2.11.1993 a č.j. 317/1994-poľov zo dňa 31.5.1994, nakoľko konaním Okresného úradu Rožňava došlo k zmene hranice poľovníckeho revíru v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a bez riadneho právneho podkladu, čím takého konanie spôsobuje škodu značného rozsahu a ohrozuje práva vlastníkov, držiteľov a nájomcov poľovného revíru. Zodpovednosť za takéto konanie pripísal A. B. C. D., vedúcemu pozemkového a lesného odboru. Navrhovateľom požadovanú nápravu tvrdeného protiprávneho stavu či prípadných nedostatkov administratívneho konania podľa názoru súdu je možné dosiahnuť iba zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia v civilnom súdnom konaní, ktorým nemožno uložiť povinnosť orgánu verejnej správy, ktorá by zasahovala do jeho rozhodovacej činnosti, ktorá vyplýva z osobitného zákona. Pokiaľ by navrhovateľ mal za to, že rozhodnutie, resp. postup Okresného úradu Rožňava sú nezákonné a žiada o preskúmanie ich zákonnosti, je potrebné podať žalobu na príslušný Správny súd podľa . Súd za uvedeného právneho stavu nemal za preukázanú /osvedčenú/ hrozbu bezprostrednej ujmy pre navrhovateľa bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda navrhovateľom tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerom medzi stranami sporu, ako ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.

15. Súd preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením a vzhľadom na zistený skutočný stav návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o neodkladnom opatrení), súd rozhodol aj o trovách neodkladného opatrenia ( ).

17. V zmysle neúspešnému navrhovateľovi náhrada trov konania nepatrí, súd preto rozhodol tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.

Poučenie:

7C/74/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).