Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-197-2025.pdf
PDF · 129.88 KB
Case nature
Subarea
12CoP/197/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 86, Nitra, maloleté dieťa rodičov – matka: E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Damborského 13, Nitra a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H. XX, H. H., t. č. bytom A. H. XXXX, H. H., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kanceláriou Mgr. Gabriela Nováková s.r.o. so sídlom Nemesszegská 6575/35, Dunajská Streda, IČO: 55 112 111, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 54P/135/2024-166 zo dňa 21. augusta 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/135/2024 upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a to tak, že otca oprávnil v určený deň a hodinu si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a uložil mu povinnosť po ukončení styku v určený deň a hodinu maloletého na tom istom mieste odovzdať matke. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 , § 361, § 365 ods. 1, § 367 ods. 1, § 367 ods. 2, § 367 ods. 3 a § 367 ods. 4 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne dôvodil, že otec osvedčil dôvodnosť dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia o úprave styku. Z doposiaľ zabezpečených dôkazov vyplynulo, že otec sa s maloletým nestýkal pravidelne, keďže matka mu pravidelné stretávania neumožňovala. Zároveň bolo preukázané, že maloletý má rovnako pozitívnu citovú väzbu k obom rodičom. Jedným z práv maloletého dieťaťa je pravidelný a rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že matka otcovi riadne neumožňovala pravidelný a nerušený kontakt, prípadne realizovaný kontakt narušovala, bol súd prvej inštancie toho názoru, že kým vo veci samej nerozhodne, je potrebné styk dočasne upraviť. Je to v záujme maloletého, ktorý má právo stýkať sa s otcom, čím sa dosiahne udržiavanie a rozvíjanie ich vzájomného pozitívneho citového vzťahu. Keďže nebolo možné určiť, ako dlho bude trvať konanie vo veci samej, súd do právoplatného skončenia konania dočasne upravil styk otca s maloletým. Otca oprávnil stýkať sa s maloletým v nepárny týždeň v sobotu a v párny týždeň v nedeľu, vždy v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod., v súlade s odporučením kolízneho opatrovníka. Styk sa má realizovať bez prítomnosti matky, keďže kolízny opatrovník uviedol, že prítomnosť matky priebeh
stretnutí narúša tým, že zasahuje do interakcie otca so synom. Súd prvej inštancie mal za to, že takouto dočasnou úpravou pomerov bude zabezpečený pravidelný kontakt maloletého s otcom v záujme toho, aby sa ich vzťah neprerušil, ale udržiaval a naďalej utužoval.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil. Uviedla, že v konaní nebola riadnym spôsobom osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie vychádzal iba z jednostranných vyjadrení otca, ktoré neboli doposiaľ riadne preukázané. Poukázala na nízky vek dieťaťa (necelé dva roky), ktoré je úzko citovo naviazané na matku, doposiaľ bolo vychovávané iba ňou a nikdy od nej nebolo odlúčené na dobu niekoľkých hodín. Doterajšia realizácia styku prebiehala vždy v prítomnosti matky v trvaní 2-3 hodín. Dieťa nebolo postupne pripravované na širší rozsah styku a takáto „skoková“ úprava a odlúčenie od matky na takú dlhú dobu negatívne vplýva na maloletého a nemôže byť v jeho záujme. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie, pričom neboli splnené podmienky pre bezodkladnú úpravu pomerov, nakoľko nebolo osvedčené ohrozenie výchovy, výživy alebo zdravia dieťaťa. V prípade úpravy styku môže neodkladné opatrenie slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a nemôže problém riešiť detailne. Toto nevyhnutné minimum už je napĺňané, keďže matka umožňuje otcovi styk v rozsahu, ako bolo dojednané na prvom stretnutí rodičov (ISR). Nie je pravdou, že by tento styk pravidelne rušila, styk sa realizoval niekoľko desiatok krát a bol zrušený len niekoľkokrát z objektívnych dôvodov. Súd prvej inštancie sa opieral len o jednostranné a nepravdivé tvrdenia otca o zasahovaní matky do interakcie, o znevažovaní jej starostlivosti kvôli úrazu dieťaťa a o subjektívnych hodnoteniach.
4. Otec vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zdôvodnil potrebu naliehavej úpravy pomerov nepravdivými, vymyslenými, prípadne pravdu skresľujúcimi tvrdeniami. V počiatočnej fáze po podaní návrhu matky na súd nebol záujem otca o osobný kontakt s maloletým primárny. Otec vyhľadával predovšetkým matku, opakovane sa ju snažil presvedčiť, aby obnovila partnerský vzťah, a využíval pritom manipulatívne techniky a prázdne sľuby. Z uvedeného je zrejmé, že jeho motiváciou nebola prioritne starostlivosť o maloletého, ale snaha získať späť matku.
5. Pokiaľ ide o vykonávanie styku, matka navrhovala stretnutia v dopoludňajších hodinách, aby to zodpovedalo dennému režimu maloletého. Otec však tieto termíny odmietal s tvrdením, že ich nestíha, a preto sa stretnutia uskutočňovali v časoch, ktoré vyhovovali predovšetkým jemu. Tvrdenie otca, že maloletý otca ťažko spoznával, je nepravdivé. Maloletý otca nikdy nespoznával ťažko a ich interakcia vždy prebiehala v súlade s jeho vývojovým štádiom. Tvrdenia otca o údajných obmedzeniach styku sú nepravdivé a účelovo skreslené. Po rozšírení styku matka riadne dodržiavala stanovené dni aj časy. Naopak, bol to práve otec, kto hneď oznámil, že sa prvých dvoch stredajších termínov nezúčastní z pracovných dôvodov. Následne sa častejšie stávalo, že práve otec prichádzal na styk oneskorene a matku o tom vopred neinformoval. Nikdy sa nestalo, že by maloletý otca nespoznal. Ak sa matka výnimočne oneskorila, bolo to výlučne z dôvodu potrieb maloletého (napr. spánok, prebalenie) a otca o tom vždy včas informovala. Samotný otec pritom niekoľkokrát styk odvolal alebo sa ho nezúčastnil. Tvrdenie otca, že matka odmietla cestovať s otcom, prichádzala v sprievode rodinných príslušníkov a obmedzila komunikáciu, je nepravdivé. Správanie matky sa zmenilo, až keď sa jej podarilo vymaniť spod manipulatívneho vplyvu otca. Po konzultáciách v Centre Slniečko n. o. sa rozhodla zabezpečiť samostatnú dopravu a prichádzať v sprievode rodinného príslušníka. Dôvodom bol pretrvávajúci strach z otca, jeho opakované zastrašovanie a nátlak, ktorý sa prejavoval aj počas stretnutí, kedy na ňu zvyšoval hlas a zastrašoval ju advokátmi. Ústnu komunikáciu obmedzila výlučne na otázky týkajúce sa maloletého už pred prvým ISR. Styk sa realizoval v detskom kútiku. Matka do interakcie nezasahovala. Starí rodičia zo strany otca však vykazovali pasívny alebo nevhodný prístup. Stará matka takmer celý čas dieťa fotografovala a natáčala namiesto kontaktu, starý otec sa venoval minimálne, prevažne sedel alebo telefonoval. Otec a jeho rodičia sa nikdy nespýtali na preferencie dieťaťa a v počiatočnom období mu počas 3 až 3,5 hodinového styku nezabezpečili žiadne jedlo ani pitie. Maloletý sa preto opakovane obracal na matku so žiadosťou o naplnenie potrieb (smäd, hlad), ktoré mu zabezpečila. Matka do interakcie nezasahovala a reagovala, len keď sa na ňu dieťa samo obrátilo. V jednom prípade maloletý žiadal džús; otec aj starí rodičia to počuli, no nápoj nezabezpečili, preto ho zakúpila matka. Naopak, otec a starí rodičia nerešpektovali potreby dieťaťa a opakovane ho od matky bezohľadne odťahovali, keď ju vyhľadal, aby mu naplnila základné potreby, ktoré otec sám odmietol zabezpečiť. V inej situácii maloletý volal matku do hry; keďže naliehal a vyzval ju aj samotný otec, matka sa krátko zapojila. Následne si dieťa vyžiadalo výlučne pomoc matky pri šmyknutí, čo urobila a hneď sa odpojila. Celá
situácia trvala maximálne päť minút, pričom si matka všimla, že starý otec ju natáčal, pravdepodobne za účelom účelového skreslenia jej správania pred súdom. Počas styku otec často brával maloletého do hračkárstva. Maloletý tam opakovane prejavoval silný záujem o konkrétnu detskú kosačku (v hodnote približne 10 eur), no otec mu ju nikdy nekúpil. Namiesto toho mu kupoval veci, o ktoré nejavil záujem, a slovne ho navádzal otázkami, či kosačku skutočne chce, až kým dieťa neodpovedalo záporne. Podobne v inom obchode dieťaťu výslovne tvrdil, že mu kúpi kolobežku, o ktorú malo záujem, no nikdy to neurobil. Problém nie je v kúpe, ale v spôsobe správania otca, keď na jednej strane niečo povie a následne spraví opak. Takéto konanie preukazuje manipulatívny prístup, kedy otec prostredníctvom prázdnych sľubov a navádzania popieral prirodzené želania dieťaťa, čím uňho vyvolával sklamanie a frustráciu.
6. Matka s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti približne 1,5 roka. Počas tohto obdobia bol otec voči nej manipulatívny, ponižoval ju, znevažoval aj jej rodinu, opakovane sa jej vyhrážal odobratím dieťaťa, samovraždou, či ublížením jej rodine. Mal neopodstatnené výbuchy hnevu, nadmerne požíval alkohol, v dôsledku čoho bol voči matke agresívny a svojím správaním ohrozoval aj maloletého. Po každom konflikte nasledovalo krátke obdobie, počas ktorého otec predstieral „zmenu“ a sľuboval nápravu, no tieto sľuby nikdy nedodržal a násilie sa opakovalo. Postupne si uvedomila, že nechce vychovávať dieťa v prostredí násilia, a preto domácnosť opustila, podala návrh na súd a začala situáciu riešiť tak, aby maloletý nebol ďalej vystavovaný násilnému správaniu otca, ktoré podporujú aj jeho príbuzní. Podanie návrhu na súd, ako aj podanie trestného oznámenia zo strany matky, bolo legitímnym a nevyhnutným krokom na ochranu jej osoby a maloletého. Skutočnosť, že matka nepodala trestné oznámenie skôr, bola priamym dôsledkom jej strachu a dlhodobého psychického nátlaku zo strany otca. Až s odbornou pomocou dokázala postupne tento strach prekonať.
7. Pokiaľ ide o otcom namietané odročenie pojednávania, žiadosť o odročenie zo dňa 30.07.2025 bola riadne podložená potvrdením od všeobecnej lekárky E. I.. Hodnotenie oprávnenosti takéhoto potvrdenia neprislúcha otcovi ani jeho právnej zástupkyni, ale výlučne súdu. Tvrdenie otca, že lekárka prekročila rámec svojich kompetencií, je preto bezpredmetné. Zásadne odmietla tvrdenia otca, podľa ktorých by mala trpieť „vážnymi mentálnymi problémami" alebo že by jej súčasný zdravotný stav bol dôvodom na spochybnenie jej rodičovských schopností. Tieto tvrdenia sú nepravdivé, nepodložené žiadnym odborným posudkom a predstavujú účelovú diskreditáciu matky zo strany otca. Matka sa riadne a zodpovedne stará o dieťa, čo je potvrdené nielen zdravotným stavom maloletého, ale aj jeho psychickým a vývinovým napredovaním. Matka nemá najmenší problém s tým, aby bol jej psychický stav alebo rodičovské schopnosti prešetrené odborníkmi, ako to navrhuje otec. Takéto posudky môžu iba potvrdiť, že matka je plne spôsobilá sa o maloletého riadne starať a že všetky tvrdenia otca sú nepravdivé a účelové. Zároveň zdôraznila, že rovnakému odbornému posúdeniu má byť podrobený aj otec maloletého. Vzhľadom na minulosť otca, ktorý mal opakované problémy s omamnými a návykovými látkami a nadmerným užívaním alkoholu, matka žiada, aby bol v jeho prípade vypracovaný aj odborný toxikologický posudok.
8. Otec opakovane účelovo zavádza súd nepravdivými tvrdeniami o úraze a hospitalizácii maloletého A. (18.04.2025-21.04.2025). Dňa 18.04.2025 maloletý stiahol na seba šálku horúcej kávy, ktorá zasiahla jeho tvár a rameno. Incident nastal náhle a matka, hoci bola v bezprostrednej blízkosti, mu nestihla zabrániť. Matka však okamžite konala, dieťa chladila vodou a bezodkladne kontaktovala záchrannú službu, pričom pokračovala v ochladzovaní podľa pokynov operátora. Tvrdenia otca o „zatajení identity dieťaťa“ sú účelové a nepravdivé. Zdravotník pri ošetrení vyžiadal kartu poistenca, ktorá bola vyhotovená ešte pod matkiným priezviskom, teda pred zmenou priezviska maloletého. Údaje boli prepísané do systému bez overenia a vzhľadom na urgentnosť situácie si rozdiel nikto neuvedomil. Rozdiel v priezvisku bol spôsobený výlučne technickým údajom, nie vedomým konaním matky. Matka informovala otca o priebehu incidentu a zdravotnom stave pravdivo. Fotografie zranení mu nemohla poskytnúť z objektívnych dôvodov, keďže popálené miesta boli okamžite obviazané gélovými obväzmi. Matka nijakým spôsobom otcovi nezakázala navštíviť maloletého. Matka bola prekvapená, keď otec sám navrhol, že príde za maloletým až v nedeľu. Otec navyše nebol oprávnený posudzovať závažnosť popálenín, keďže v čase jeho návštevy mal maloletý miesta ošetrené masťou a riadne prekryté obväzmi. Zdravotná dokumentácia jednoznačne potvrdzuje, že neutrpel žiadne hĺbkové poranenia. Ďalej spochybnila tvrdenie otca, že si mal osobne vyžiadať prepúšťaciu správu a údajne zistiť, že dňa 19.04.2025 boli matka s maloletým prevezení do nemocnice Bratislava - Ružinov. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Skutočnosť je taká, že ošetrujúci lekári vo FN Nitra stav konzultovali s odborníkmi z oddelenia popálenín v Ružinove. Na základe zaslaných fotografií bolo uznané, že rozsah popálenín
nevyžaduje prevoz. V odvolaní sa poukazuje na to, že ak by súd dôkladne preskúmal lekársku správu, ktorú otec priložil k návrhu, musel by zistiť, že jeho tvrdenia sú v priamom rozpore s obsahom samotnej správy. To svedčí o povrchnom posúdení veci. Tvrdenie otca o údajnom opakovanom páde maloletého z postele počas hospitalizácie je nepravdivé, nepodložené a účelovo vymyslené. Ak by k takýmto udalostiam došlo, boli by riadne zaznamenané ošetrujúcim personálom, no v zdravotnej dokumentácii sa nič také nenachádza. Interpretácie otca o tvare jazvy v tvare V či o pravdepodobnom poliatí kanvicou predstavujú iba jeho osobné dohady, ktoré nemajú oporu v žiadnom odbornom lekárskom posudku. Cieľom otca nie je ochrana záujmu dieťaťa, ale výlučne diskreditácia matky a jej rodičovských schopností, pričom úmyselne uvádza nepravdivé informácie, aby poškodil matku v súdnom konaní.
9. Pokiaľ ide o otcom namietanú dovolenku v Chorvátsku, matka splnila všetky svoje zákonné povinnosti a informovala otca o mieste a dátume pobytu maloletého. Súhlas otca s vycestovaním nebol potrebný. Otcov nesúhlas je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého, keďže dovolenka mala pre dieťa pozitívny charakter. Počas dovolenky otec kontaktoval políciu, ktorá sa s matkou snažila skontaktovať, avšak bez úspechu, nakoľko mala z dôvodu cestovania aktivovaný letový režim. Komunikácia s otcom prebiehala v súlade s povinnosťou informovať o nevyhnutných skutočnostiach. K tvrdeniam otca, že je vážne znepokojený tým, že matka hovorí s maloletým výlučne anglicky, aby ho eliminovala zo života syna, uviedla, že ide o absurdné asociácie a domnienky odtrhnuté od reality. Skutočnosť je taká, že matka učí maloletého od narodenia anglický jazyk rovnako ako slovenský, s čím otec aj jeho rodičia pred narodením dieťaťa súhlasili. Maloletý ovláda oba jazyky, rozumie im a reaguje v oboch. Tvrdenia otca o účelovom znemožnení komunikácie sú nepravdivé. Matka je jediná v rodine, ktorá vyštudovala anglický jazyk, zatiaľ čo ostatní členovia rodiny komunikujú s maloletým výlučne po slovensky, čo dokazuje, že slovenský jazyk bude mať u dieťaťa vždy prirodzenú prevahu. Výučba oboch jazykov aj posunkovej reči je v súlade s odbornými odporúčaniami psychológov a logopédov. Tvrdenie otca, že používanie anglického jazyka je škodlivé alebo vytvára bariéru, je neopodstatnené a nepravdivé. Tvrdenia otca často slúžia iba na jeho vlastnú obhajobu, pričom ignoruje vlastné nevhodné správanie, minulosť poznačenú užívaním alkoholu a omamných látok a opakované prejavy agresivity.
10. Dňa 24.08.2025 sa uskutočnil prvý styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky po viac ako roku. Pri poslednom pokuse o odlúčenie od matky pred rokom utrpel maloletý vážne separačné úzkosti, ktoré boli natoľko intenzívne, že matka sa od neho nemohla vzdialiť ani na niekoľko metrov bez toho, aby nezačal plakať a kričať „mama“. Trvalo približne deväť mesiacov, kým sa stav maloletého postupne stabilizoval. Priebeh odovzdania maloletého dňa 24.08.2025 bol znovu traumatizujúci. Maloletý odmietal nastúpiť do auta otca a jeho rodičov, dožadoval sa matky, krútil hlavou, pýtal sa na jej ruky a odmietal sa jej pustiť. Až po nalákaní na sledovanie rozprávky na mobilnom telefóne starej matky bol od matky odvedený. Po návrate domov bol maloletý evidentne dezorientovaný, nedokázal okamžite lokalizovať matkin hlas, adaptácia v domácom prostredí mu trvala približne dve hodiny, počas ktorých sa správal agresívne (štípanie, búchanie hlavou do matky, mrnčanie) a neprejavoval žiadne rozprávanie ani spomienky zo styku s otcom. Domov sa vrátil vysmädnutý, okamžite žiadal vodu a vypil jej väčšie množstvo. Ešte v ten večer matka pozorovala prvé príznaky opätovnej separačnej úzkosti, dieťa pri každom vzdialení matky plakalo. V noci sa maloletý niekoľkokrát zobudil s plačom a matka ho musela uisťovať svojou prítomnosťou. Nasledujúce dni boli tieto príznaky ešte výraznejšie. Maloletý, ktorý pred týmto stykom bez problémov znášal krátkodobé odlúčenia od matky (1-2 hodiny v prítomnosti blízkych rodinných príslušníkov), po 8-hodinovom odlúčení znovu vykazoval hysterické záchvaty plaču. Takéto správanie je absolútne atypické v porovnaní so stavom pred vykonaním styku a jasne poukazuje na regres v jeho psychickom vývine. Maloletý už raz trpel takouto separačnou úzkosťou, a takisto jej predchádzalo otcovo odlúčenie syna od matky. Stalo sa to pred približne rokom, kedy otec matku presvedčil, že 10 mesačné dieťa zvládne byť s otcom a jeho rodičmi dlhšiu dobu (celý víkend) bez prítomnosti matky. Maloletému trvalo takmer 9 mesiacov, kým bol schopný prijať matkinu neprítomnosť na maximálne 2 hodiny bez následkov na jeho psychike. Treba zdôrazniť, že maloletý bude mať v septembri len 22 mesiacov. Napriek jeho nízkemu veku a očividnej emocionálnej potrebe byť v matkinej prítomnosti bolo rozhodnutím súdu nariadené odlúčenie od matky na 8 hodín, a to výlučne na základe účelových a nepravdivých tvrdení otca. Takýto zásah do psychickej stability dieťaťa je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu maloletého, ktorým má byť zabezpečená nielen jeho fyzická, ale aj psychická pohoda a stabilita. Vzhľadom na vek maloletého, jeho predchádzajúcu skúsenosť so separačnou úzkosťou a aktuálne prejavy po odlúčení je zrejmé, že výkon neodkladného opatrenia v podobe 8-hodinového styku bez prítomnosti matky je v priamom rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa a s odbornými odporúčaniami v oblasti detskej psychológie.
11. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - matkou (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
13. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 54P/135/2024 je návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, v rámci ktorého otec maloletého podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom dočasnej úpravy jeho styku s maloletým.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predložené v odvolacom konaní bolo posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie upravujúce do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/135/2024 styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý párny týždeň v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a to tak, že otca oprávnil v určený deň a hodinu si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a uložil mu povinnosť po ukončení styku v určený deň a hodinu maloletého na tom istom mieste odovzdať matke. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť.
15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
21. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
22. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.
23. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
24. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
25. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že rodiča maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2024. Uznesením č. k. 54P/135/2024-13 zo dňa 21.08.2024 Okresný súd Nitra nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 54P/135/2024 zveril mal. A. B. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od vykonateľnosti uznesenia. Rodičia prejavili záujem dohodnúť sa ohľadom styku otca s maloletým a za prítomnosti psychologičky a kolíznej opatrovníčky sa rodičia dohodli na skúšobnom období stretávania otca so synom za prítomnosti matky každý týždeň v stredu od 08,30 hod. do 12,00 hod. a každú párnu nedeľu od 09,00 hod. do 12,00 hod. Ďalšie stretnutie rodičov sa už neuskutočnilo vzhľadom na nezáujem matky, ktorý odôvodnila tým, že sa začalo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, kde je podozrivým otec vo vzťahu k nej ako k poškodenej, z otca maloletého má strach, navštevuje psychologičku v Centre Slniečko, n. o., ktorá jej neodporúča, aby sa v súčasnosti zúčastňovala mediácií s otcom maloletého.
26. Po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že sú osvedčené skutkové okolnosti, z ktorých plynie záver, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje iba matka. Otec však o maloletého prejavuje záujem, a i keď je nepochybné, že styk otca s maloletým prebieha, nie tak, aby bol v záujme maloletého. Ako vyplynulo z obsahu spisu, otec sa nestretáva s maloletým nie pravidelne, pričom matka uvádza, že styk neprebieha pre chorobu dieťaťa, resp. z dôvodov na strane otca a naopak otec uvádza, že dôvody, pre ktoré styk nie je pravidelný sú na strane matky. Bez pochyby je však preukázané, že matka sa zúčastňovala styku otca s maloletým a na stretnutia prichádza i s ďalšou osobou (rodinným príslušníkom) z dôvodu, že má strach z otca, voči ktorému podala trestné oznámenie za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Uviedla, že má strach z otca, stretnutie s ním jej vyvolávajú
úzkostné stavy a z tohto dôvodu navštevuje psychologičku. Aj keď existuje dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletým, nie je žiadne rozhodnutie, ktoré by túto otázku riešilo a ako je zrejmé, hoci matka tvrdí, že styku otca s maloletým nebráni, styk neprebieha v zmysle dohody a medzi rodičmi maloletého existuje výrazný konflikt, pre ktorý matka aj z dôvodu strachu z otca pri styku, má so sebou aj ďalšiu osobu a z ktorého dôvodu i odmietla s otcom dohodnúť styk v širšom rozsahu, než bol doteraz realizovaný. V záujme zdravého vývinu maloletého je preto nevyhnutné zachovať jeho vzťah k otcovi, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletým v pravidelnom kontakte a to aj s ohľadom na vek maloletého. Rozsah styku, ktorý nariadil súd prvej inštancie, umožní otcovi do právoplatného skončenia konania vo veci samej zachovať a budovať svoje vzťahy so synom a otec bude i naďalej súčasťou jeho života, i keď len v obmedzenom rozsahu.
27. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Osobný styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je spôsobom, ako tento rodič môže na dieťa výchovne pôsobiť, odovzdávať mu svoje hodnoty, upevňovať a prehlbovať ich vzájomný vzťah. V najlepšom záujme dieťaťa je vždy zachovanie väzieb s oboma rodičmi (samozrejme, za predpokladu, že rodič svojim správaním neohrozuje alebo nepoškodzuje zdravý fyzický a psychický vývin maloletého dieťa). Je potrebné si uvedomiť, že obaja rodičia aj napriek rozpadu ich vzťahu zostávajú i naďalej rodičmi spoločného dieťaťa.
28. Matka poukazovala na skutočnosť, že bola obeťou násilia zo strany otca, z obsahu spisu však nevyplýva, že by sa otec voči maloletému dopúšťal neprístojného správania a že by zdravý fyzický a psychický vývin maloletého bol z jeho strany ohrozený. Vzhľadom na matkou neosvedčený možný negatívny vplyv otca na maloletého, má odvolací súd za to, že v danom prípade by neupravenie styku otca s maloletým formou neodkladného opatrenia znamenalo neprimeraný a nedôvodný zásah nielen do rodičovských práv otca, ale aj zásah do objektívneho práva maloletého vytvárať a rozvíjať vzťah s otcom. Maloletý je vo veku (dva roky), kedy sa ešte formuje a upevňuje vzťah dieťaťa k otcovi, preto je potrebné, aby bol do právoplatného skončenia konania vo veci samej zabezpečený pravidelný kontakt maloletého s otcom.
29. Pokiaľ matka maloletého namieta, že styk otca s maloletým na základe nariadeného neodkladného opatrenia je neprimerane dlhý a jeho priebeh bez jej prítomnosti maloletému spôsobuje separačnú úzkosť, je nutné uviesť, že je aj na matke, aby maloletého na styk pripravovala, pričom jej prítomnosť pri styku, keď je samozrejmé, že maloleté dieťa sa skôr obracia na osobu, s ktorou trávi väčšinu času, bráni tomu, aby aj otec ukázal svoje schopnosti dieťa zaujať, postarať sa o jeho potreby a rozvíjať s ním vzťah tak dôležitý. Prítomnosť matky pri styku sa odvolaciemu súdu nejaví ako nutná, pretože každé dieťa, hoci len tým, že začne navštevovať jasličky, resp. materskú škôlku si musí prejsť adaptačným procesom a je len na rodičoch ako uvedené maloleté dieťa zvládne. Dĺžka styku (8 hodín počas nepárneho týždňa v sobotu a aj v párny týždeň v nedeľu) upraveného súdom prvej inštancie je vzhľadom na interval styku (1x do týždňa) pri dvojročnom dieťati primeraný, aby si otec rozvíjal a upevňoval vzťah s maloletým, keď otec má možnosť si osvojiť režim maloletého, jeho potreby a záujmy a uvedené je primerané aj vzhľadom na vzdialenosť bydlísk rodičov.
30. Argumentácia matky ohľadom prítomnosti a správania sa starých rodičov otca pri styku s maloletým nie je v danej chvíli relevantná, s ohľadom na tú skutočnosť, že otec je tým, ktorý sa má o maloletého postarať a venovať sa mu v záujme rozvoja vzťahov medzi nimi, pričom nebolo preukázané, že otec sa o maloletého postarať nevie, hoci nie tak ako matka, avšak rozsah styku i keď len v nevyhnutnej miere mu umožnia tieto zručnosti získať.
31. Pokiaľ ide o ďalšie námietky a argumentáciu matky v súvislosti s pobytom maloletého v nemocnici, manipulácie otca, komunikácia matky s maloletým v anglickom jazyku, konflikt v súvislosti s dovolenkou matky a maloletého, okolnosti pre odročenie pojednávania je nutné uviesť, že uvedené nemá vplyv rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a preto sa k nim ani nebude vyjadrovať, hoci aj tie naznačujú, že je tu potreba úpravy styku otca s maloletým.
32. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo ak je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. súčasné pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že jeho styk s maloletým sa nerealizuje pravidelne v zmysle dohody s matkou. Účelom neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci je teda zabezpečenie nepretrhnutia väzieb medzi otcom a synom, aby nedošlo do času rozhodnutia vo veci samej k ich citovému odcudzeniu.
33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.
34. Záverom odvolací súd apeluje na rodičov, aby pri výkone rodičovských práv a povinností v prvom rade chránili záujmy svojho maloletého dieťaťa. Akékoľvek konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého, a preto dôrazne apeluje na rodičov, aby nadradili záujem a prospech svojho syna nad vlastné záujmy a nad negatívne postoje voči druhému rodičovi.
35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).