Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Sas-23-2025.pdf
PDF · 81.09 KB
Case nature
Subarea
14Sas/23/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. D. XX, XXX XX B., občan SR, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ulica 29. augusta 8, 831 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.08.2025, takto
r o z h o d o l :
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.08.2025 z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12.08.2025 (ďalej ako „žaloba“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2025 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 14.04.2025, na žiadosť o spätné vymáhanie v zmysle čl. 75 a nasl. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, ktorým sa ustanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia inštitúcie SVS, Wiedner Hauptstr. 84-86, 1051 Wien, Rakúska republika, a toto rozhodnutie žalovaná potvrdila.
2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil žalobca tým, že žalovaná napriek vážnym pochybnostiam o zákonnosti samotného nároku (Sporná pohľadávka), ako aj o legitímnom postavení Sociálnej poisťovne ako vymáhacieho subjektu, vykonáva vymáhanie v rozsahu, ktorý má prekračovať aktuálnu výšku Spornej pohľadávky tvrdenú samotnou SVS. Exekučné konanie má mať podľa žalobcu bezprostredný a závažný dopad na jeho majetkové pomery nakoľko je žalobcovi blokovaný jeho bežný účet v banke a ďalšie časti jeho majetku, čo mu znemožňuje vykonávať bežné platby súvisiace s jeho osobným a pracovným životom (napr. úhrady faktúr, splátok hypotéky, platieb za služby). Pokračovanie vymáhania má mať podľa žalobcu nepriamy, ale zásadný dopad na jeho úverový rating vo vzťahu k jeho hypotekárnej banke. Táto situácia už v minulosti mala viesť k strate možnosti požiadať o zníženie úrokovej sadzby hypotéky, ktorú banky podmieňujú bonitou klienta a absenciou negatívnych záznamov (napr. prebiehajúca exekúcia). Žalobca tak má reálne prichádzať o možnosť znížiť si mesačné splátky hypotéky, čím mu údajne vzniká dlhodobá a opakovane - každou splátkou sa obnovujúca finančná ujma. Tieto následky majú byť nezvratné, keďže banky úrokové sadzby spätne neprehodnocujú, a teda aj v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní nebude mať žalobca možnosť získať výhodnejšie podmienky hypotéky spätne. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá byť podľa žalobcu ani v rozpore s verejným záujmom – naopak, jeho priznanie má verejný záujem reálne chrániť. V prípade, že by súd dodatočne konštatoval nezákonnosť vymáhania
Spornej pohľadávky, vznikla by podľa žalobcu škoda, ktorú by podľa platnej právnej úpravy mala znášať Slovenská republika. Keďže už vymožené prostriedky medzičasom Sociálna poisťovňa postúpi zahraničnému subjektu (rakúskej inštitúcii), následný regres Slovenskej republiky voči tomuto subjektu má byť právne veľmi otázny a v praxi značne problematický. Priznaním odkladného účinku sa má preto podľa žalobcu predísť nenapraviteľnej majetkovej ujme žalobcu, a zároveň sa má ochrániť aj verejný rozpočet Slovenskej republiky pred rizikom vzniku povinnosti na náhradu škody spôsobenej potenciálne nezákonným výkonom verejnej moci, ktorý si následne nebude môcť regresne uplatňovať u zahraničnej inštitúcie.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril v rámci vyjadrenia k žalobe zo dňa 21.10.2025. Žalovaná s priznaním odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na ustanovenie § 185 písm. a) SSP nesúhlasí. Podľa žalovanej sa odkladom výkonu rozhodnutia prelamujú právne účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a preto aj zákonné ustanovenie predpokladá závažnú ujmu na subjektívnych právach žalobcu, značnú hospodársku či finančnú škodu, resp. závažnú ujmu na životnom prostredí. Žalobca podľa názoru žalovanej nepreukázal hrozbu kvalifikovanej ujmy na jeho právach alebo hrozbu iného vážneho nenapraviteľného následku. V návrhu na priznanie odkladného účinku má ísť len o všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré nijakým spôsobom nepodložil a nepreukázal. Všeobecné tvrdenia žalobcu o znemožnení platieb súvisiacich s jeho osobným a pracovným životom, resp. zhoršenie jeho úverového ratingu v hypotekárnej banke nie sú podľa žalovanej bližšie vymedzené, chýba prehľad o celkovej ekonomickej situácii žalobcu (pohľadávky, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí, a pod.) a osvedčenie jeho pomerov relevantnými dôkazmi. Žalobca podľa žalovanej len tvrdí, ale ničím nepodkladá, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila ujma v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaná tiež poukazuje na judikatúru, podľa ktorej je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, pričom hrozba musí byť priama, nie len hypotetická a musí mať závažný dopad. Žalovaná preto uvádza, že ani domnelá hrozba nemožnosti niekedy v budúcnosti si regresne uplatňovať škodu potenciálne spôsobenú výkonom rozhodnutia u zahraničnej inštitúcie nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaná v ďalšom uviedla, že sa nevie bližšie vyjadriť k tvrdeniu žalobcu, že vymáhanie pohľadávky prebieha vo väčšom rozsahu, ktorý prekračuje aktuálnu výšku pohľadávky, pretože toto tvrdenie žalobca nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalovaná preto na záver konštatuje, že podľa nej nehrozia dôsledky predpokladané ustanovením § 185 ods. 1 písm. a) SSP, a preto nie je ani dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
8. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn.: III.ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017, vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy
či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je primárne naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami, a zároveň priznanie odkladného účinku nesmie byť v rozpore s verejným záujmom.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil výlučne svojim tvrdením, že žalovaná vykonáva vymáhanie v rozsahu, ktorý má prekračovať aktuálnu výšku Spornej pohľadávky tvrdenú samotnou SVS, pričom exekučné konanie má mať bezprostredný a závažný dopad na jeho majetkové pomery, spočívajúci v znemožnení vykonávať bežné platby súvisiace s jeho osobným a pracovným životom (napr. úhrady faktúr, splátok hypotéky, platieb za služby). Žalobca tiež bez ďalšieho tvrdí, že pokračovanie vymáhania má mať nepriamy, ale zásadný dopad na jeho úverový rating vo vzťahu k jeho hypotekárnej banke, čo malo podľa jeho tvrdenia už v minulosti viesť k strate možnosti požiadať o zníženie úrokovej sadzby hypotéky, ktorú banky podmieňujú bonitou klienta a absenciou negatívnych záznamov (napr. prebiehajúca exekúcia). Žalobca tvrdí, že tak reálne prichádza o možnosť znížiť si mesačné splátky hypotéky, čím mu údajne vzniká dlhodobá a opakovane - každou splátkou sa obnovujúca finančná ujma. Tieto následky majú byť nezvratné, keďže banky úrokové sadzby spätne neprehodnocujú, a teda aj v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní nebude mať žalobca možnosť získať výhodnejšie podmienky hypotéky spätne.
12. Z uvedených tvrdení žalobcu však nie je zrejmé aká konkrétna závažná ujma, prípadne značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí. Žalobca totiž nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné uvedené skutočnosti, ktoré sú podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, osvedčiť. V návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca uvádza len všeobecné tvrdenia, ktoré nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi preukazujúcimi ich relevanciu. Ujma, ktorá má podľa žalobcu hroziť je preto popísaná iba v rovine žalobcových tvrdení bez možnosti správneho súdu tieto jeho tvrdenia objektívnym spôsobom vyhodnotiť v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP.
13. Tak ako je to uvedené vyššie, žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku, je povinný osvedčiť relevanciu dôvodov na aplikáciu tohto procesného inštitútu – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a zároveň preukázania (osvedčenia) svojich tvrdení a nie je povinnosťou a ani úlohou správneho súdu, aby dôvody a relevantné podklady k ním vyhľadával za žalobcu. Strohé poukázanie žalobcu na (hypotetické) následky spojené s výkonom právoplatného rozhodnutia žalovaného bez toho, aby žalobca relevantným spôsobom preukázal potenciálnu existenciu niektorého zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku, nepredstavuje samé o sebe zákonný dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku podanej žalobe.
14. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil priamu hrozbu ním tvrdeného iného nenapraviteľného následku, závažnej ujmy či finančnej škody ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností, správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, a preto, v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP, návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe nevyhovel a tento jeho návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).