Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-94-2025.pdf
PDF · 96.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/94/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., trvale bydliskom D. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v E. F. G. H. I. D. J. E. F. G. G. K. („E. J. E. K.“) pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 25. novembra 2025, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 1Nt/15/2023 zo dňa 10.6.2025, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3T/108/2019 z a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.“
o d ô v o d n e n i e :
Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/108/2019 z 03.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 23To/55/2021 z 09.11.2021 bol odsúdený B. v pôvodnom konaní odsúdený za spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. na skutkovom základe, že v období mesiaca júl 2018 až august 2018 v sektore III., v cele č. XXX v E. J. E. K., A. F. č. K., K. nútil poškodeného spoluväzňa L. G., aby ho sexuálne uspokojil a to tak, že keď poškodený toto odmietol, páchateľ ho stiahol z postele a rukami, nasilu a proti vôli poškodeného si pritlačil hlavu poškodeného k svojmu pohlavnému orgánu a vyhrážkami bitky nútil poškodeného, aby ho sexuálne uspokojil, pričom poškodený toto v obave o život a zdravie vykonal, na trest odňatia slobody 10 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odsúdený v predmetnej trestnej veci dňa 29.6.2023 podal na Okresný súd Trenčín návrh na povolenie obnovy konania, ktorým sa s poukazom na viaceré nové svedecké výpovede domáhal povolenia obnovy konania čo do výroku o vine.
O návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo pôvodne rozhodnuté uznesením sp. zn. 1Nt/15/2023 z 07.05.2024, ktorým okresný súd okrem iného povolil obnovu konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/108/2019 v prospech odsúdeného a zrušil rozsudok súdu 3T/108/2019 z 03.06.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 23To/55/2021 z 09.11.2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Na podklade sťažnosti prokurátora krajský súd uznesením sp. zn. 2Tos/94/2024 z 20.11.2024 uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresnému súdu bolo nariadené doplniť dokazovanie dopočutím novonavrhnutých svedkov.
Následným uznesením sp. zn. 1Nt/15/2023 zo dňa 10.6.2025 okresný súd opäť povolil obnovu konania v trestnej veci Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/108/2019 v prospech odsúdeného.
Proti tomuto uzneseniu prokurátor podal sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí. V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor uviedol nasledovne :
„Okresný súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 1 Nt 15/2023 zo dňa 10.06.2024, podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku povolil obnovu konania odsúdeného A. B. v trestnej veci vedenej pod spisovou značkou 3T/108/2019 v prospech odsúdeného a podľa § 400 odsek 1 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/108/2019 zo dňa 3. júna 2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/55/2021 zo dňa 9. novembra 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Súčasne podľa § 403 Trestného poriadku z dôvodov podľa §71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku zobral odsúdeného do väzby a podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku väzbu odsúdeného nenahradil.
Okresný súd v Trenčíne odôvodňuje rozhodnutie o povolení obnovy konania najmä tým, že výsluchy svedkov M., N., L. a O. predstavujú bez akýchkoľvek pochybností skutočnosti alebo dôkazy súdu (v konaní pôvodne vedenom pod 3T/108/2019) skôr neznáme. Z obsahu ich výpovedí je totiž zrejmé, že o „prípade odsúdeného“ sa dozvedeli „ex post“, tj. až potom, ako došlo k spáchaniu skutku, za ktorý bol odsúdený v tamojšom konaní stíhaný a neskôr aj odsúdený, resp. až po jeho právoplatnom odsúdení. Z pripojeného spisového materiálu 3T/108/2019 ďalej vyplýva, že do dňa právoplatného odsúdenia neboli menovaní vypočutí a súčasne ani nebol podaný taký procesný návrh, s ktorým by sa súdy procesné konformne vysporiadali, čo však vzhľadom na skôr uvedené ani reálne nebolo možné. Vina odsúdeného bola ustálená predovšetkým (nie ale výlučne) na podklade výpovedí poškodeného a svedka G.. Dôveryhodnosť týchto usvedčujúcich dôkazov ale bola dokazovaním vykonaným v rámci konania o povolenie obnovy pôvodného konania významným spôsobom spochybnená. Vzájomne previazané a doplňujúce sa výpovede svedkov M., N., L. a O. spochybňujú pravdivosť usvedčujúcej výpovede tak poškodeného (L., O.), ako aj svedka G. (M., N.). Na podklade vykonaného dokazovania je nepochybným záver, že L. a O. v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody mohli s poškodeným prísť do kontaktu, a to jednak v E. J. E. K. (svedok L.) a jednak v E. J. E. N. (svedok O.).
S uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1 Nt 15/2023 zo dňa 10.06.2025, nesúhlasím, a mám za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení. Okresný súd Trenčín v predmetnom uznesení posúdil skutkový stav výlučne v prospech odsúdeného, pričom tak postupoval na základe výsluchov svedkov O. M., A. N., O. L. a G. O., ktoré je však potrebné s ohľadom na odstup času hodnotiť ako tendenčné, účelové, realizované v úmysle zabezpečiť odsúdenému rozhodnutie o jeho nevine.
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 03.06.2021, sp.zn. 3T/108/2019, uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období mesiaca júl 2018 až august 2018 v sektore III., v cele č. XXX G. E. J. E. P., A. F. Q. X, Hava nútil poškodeného L. G., aby ho sexuálne uspokojil a to tak, že keď poškodený toto odmietol, páchateľ ho stiahol z postele a rukami, nasilu a proti vôli poškodeného si pritlačil hlavu poškodeného k svojmu pohlavnému orgánu a vyhrážkami bitky nútil poškodeného, aby ho sexuálne uspokojil, pričom poškodený toto v obave o život a zdravie vykonal, pričom obžalovaný A. B. už bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T153/2017 zo dňa 19.01.2018, právoplatným toho istého dňa uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a iné. Za tento trestný čin bol A. B. odsúdený prvostupňovým súdom podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), 38 ods. 2, 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Podľa § 48 ods. ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Krajský súd Trenčín uznesením č.k. 23To 55/2021-395 zo dňa 09.11.2021 | podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), f) Tr. por, zrušil napadnutý rozsudok v celom i Obžalovaného odsúdil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), 38 ods \ 4 a 43 Tr. zák. k ďalšiemu trestu odňatia slobody na 10 rokov. Podľa § 48 ods. 1 l ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia ' slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že obžalovaný je jednoznačne usvedčovaný priamym dôkazom, a to výpovede, samotného poškodeného L. G., ktorý logickým spôsobom a zrozumiteľne vysvetlil okolnosti, za ktorých "došlo k spáchaniu žalovaného skutku, ako aj prečo stíhaný skutok nahlásil neskôr. Svedok J. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl, ako obžalovaný volal poškodeného a ťahal ho za ruku zdola na jeho posteľ, pričom mal v ruke porno časopis. Zároveň sa mu poškodený zdôveri1, že obžalovaný ho nútil, aby ho uspokojil, poškodený sa bál obžalovaného a tiež mu hovoril, že ho mal obžalovaný biť. Svedok A. I. bol tiež priamym svedkom toho, ako si obžalovaný násilím a hrozbou násilia vynucoval orálny sex od poškodeného. Svedok L. D. a svedok A. O. vedeli o intímnom vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným, ale nevideli žiadne známky násilia alebo hrozby násilia voči poškodenému.
Súd v priebehu prvostupňového konania podľa nášho názoru správne vyhodnotil tieto výpovede a nevzniesol pochybnosti o pravdivosti výpovedí samotného poškodeného a svedkov O. G., J. L. a A. I., ktorí boli svedkami násilného konania, ako aj hrozby bezprostredného násilia obžalovaného voči poškodenému za účelom jeho sexuálneho uspokojenia poškodeným.
Taktiež je potrebné uviesť, že tieto dôkazy sa navzájom podporujú a dopĺňajú, pričom vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Závery súdu prvého stupňa potvrdil následne odvolací súd, ktorý konštatoval, že súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku, pričom jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Obžalovaný je priamo usvedčovaný výpoveďami poškodeného L. G. a svedkov O. G., J. L., A. I. a A. O., ako aj listinnými dôkazmi tak, ako na ne podrobne poukázal súd prvého stupňa.
S uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1 Nt 15/2023 zo dňa 10.06..2025, ktorým bola povolená obnova konania preto nesúhlasíme a máme za to. že súd vyhodnotil výpovede svedkov O. M., A. N., O. L. a G. O. neprimerane priaznivo v prospech odsúdeného, pričom tieto vyznievajú s ohľadom na odstup celkom zjavne účelovo a sú vedené jednotným zámerom zabezpečiť ich účelovosťou nevinu odsúdeného.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podľa § 194 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 1 Nt 15/2023 zo dňa 10.06.2025 a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.“
Odsúdený prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora zaujal toto vyjadrenie : „V prvom rade chcem uviesť, že sa absolútne opätovne stotožňujem s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, s súhlasím a som mu zaň vďačný, nakoľko Okresný súd Trenčín vykonal celé dokazovanie tak, ako mu ho nariadil Krajský súd v Trenčíne a správne vyhodnotil, že aj toto dokazovanie svedčí jednoznačne v môj prospech.
Mám za to, že vzájomné previazané a doplňujúce sa výpovede svedkov M., N., L. a O. jednoznačne spochybňujú pravdivosť usvedčujúcej výpovede tak poškodeného, /L., O./ ako aj svedka G. /M., N./. Na podklade doplňujúceho vykonania dokazovania je nespochybniteľné, že L. a O. v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody mohli prísť do kontaktu a to jednak E. J. E. K. /svedok L./ a jednak E. J. E. N. /svedok O./. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujem, aby bola sťažnosť prokurátora ako nedôvodná zamietnutá.“
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti prokurátora, preskúmal podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosťou prokurátora napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť.
Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie napadnutého uznesenia. Okresný súd v súlade s ustanovením § 402 ods. 1 Tr. poriadku rozhodol napadnutým uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom mal odsúdený možnosť vyjadriť sa k veci. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti prokurátora nie je ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.
Pokiaľ ide o vecnú správnosť výrokov napadnutého uznesenia, podľa § 394 odseku 1 Tr. poriadku obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, možno povoliť len vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
V konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade o vine odsúdeného. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku nemôže byť každá nová skutočnosť alebo každý nový dôkaz, ale len skutočnosti a dôkazy určitým spôsobom kvalifikované, t.j. také skutočnosti a také dôkazy, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o otázkach uvedených vo vykladanom zákonnom ustanovení. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa preto sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonanými dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.
Po preskúmaní pripojeného spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd zistil, že okresný súd sa vyššie uvedenými právnymi úvahami a zákonnými podmienkami pri rozhodovaní o podanom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania dôsledne neriadil.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej podmienky na povolenie obnovy konania krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdeným B. navrhované dôkazy – výsluchy svedkov M., N., L. a O. predstavujú dôkazy, ktoré pôvodne konajúcemu súdu neboli známe.
Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd nepovažuje za preukázanú a splnenú druhú zákonnú podmienku na povolenie obnovy konania. Podľa zistení krajského súdu výpovede nových svedkov L., O., M. a N. nie sú takými dôkazmi ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste pre odsúdeného B..
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce vyplýva, že okresný súd v zmysle záväzného pokynu krajského súdu doplnil dokazovanie, po vyhodnotení jeho výsledkov však dospel k záverom, ktoré podľa názoru krajského súdu nemajú oporu v dôkazoch vykonaných na verejnom zasadnutí, resp. sú s nimi v rozpore, a to z nižšie uvedených dôvodov.
Svedok N. vypovedal, že so svedkom G. sa stretával počas výkonu trestu odňatia slobody len na pracovisku ručné šitie obuvi, na ktoré pracovisko bol svedok N. podľa správy ÚVTOS a E. K. zaradený od 8.2.2022. Podľa správy toho istého ústavu svedok G. u nich vykonával trest odňatia slobody od 8.9.2015 do 23.2.2021. Dôkazy, na ktoré sa odvoláva okresný súd pri odôvodňovaní povolenia obnovy konania, preto vylučujú, aby svedok N. nadobudol informácie o možnom vymyslenom obvinení odsúdeného B. od svedka G..
Okresný súd založil svoje rozhodnutie o povolení obnovy konania aj na výpovedi nového svedka M.. Zo správy E. J. E. K. vyplynulo, že svedok M. si u nich vykonával trest od 24.10.2017 a odsúdený B. od 13.2.2018. Obaja boli v kontakte na pracovisku ručné šitie obuvi už v období od 12.7.2021 do 31.12.2022. Podľa výpovede svedka M. sa mal na pracovisku šitia obuvi v E. J. E. K. dozvedieť od svedka G. o jeho krivej výpovedi voči odsúdenému, ktorého mal poškodený G. sexuálne uspokojoval dobrovoľne. Podľa ďalších údajov poskytnutých E. J. E. K. obaja menovaní svedkovia spoločne pracovali na pracovisku šitia obuvi od 18.7.2018 do 31.12.2019. Pri danosti uvedených časových súvislosti potom podľa krajského súdu vystáva otázka, prečo svedok M., ktorý sa pozná s odsúdeným od roku 2013 a s ktorým zdieľal spoločne pracovisko už od 12.7.2021, informácie svedčiace o jeho možnej nevine neposkytol odsúdenému už skôr, aby mu tak umožnil podať návrh na obnovu konania ešte pred 29.6.2023.
Ďalším novým dôkazom v prospech odsúdeného podľa odôvodenia napadnutého rozsudku je výpoveď svedka L.. Menovaný svedok v E. J. E. K. v čase od 21.3.2017 do 4.12.218 vykonával trest odňatia slobody s poškodeným G. a od 13.2.2018 aj s odsúdeným B., s ktorým sa poznajú z minulosti a od roku 2023 vykonávajú trest na jednej izbe. Podľa vlastných slov svedka sa mu poškodený počas spoločného výkonu trestu odňatia slobody zdôveril o vymyslenom trestnom oznámení na odsúdeného, ktorého poškodený obvinil len preto, aby dosiahol svoje premiestnenie do iného ústavu. Ak teda svedok L. v čase trestného oznámenia poznal odsúdeného B., s ktorým vykonával trest odňatia v Ilave minimálne ešte do decembra 2018, a súčasne v tom čase mal od poškodeného vedieť o jeho vymyslenom trestnom oznámení, nie je podľa krajského súdu pochopiteľné, prečo odkladal podanie ním vypovedaných informácii až na rok 2023, kedy začal zdieľať spoločnú celu s odsúdeným.
Pokiaľ ide o nového svedka O. krajský súd považuje za potrebné uviesť, že uvedený svedok sa o okolnostiach odôvodňujúcich podanie návrhu na obnovu konania dozvedel od svedka L. až po podaní návrhu na obnovu konania na okresný súd. Jedná sa tak o svedectvo z druhej ruky, ktoré aj vzhľadom na skôr uvedené okolnosti súvisiace so svedkom L. nemožno považovať za hodnoverné pre posúdenie otázky splnenia podmienok podľa § 394 Tr. por. K jeho ostatnej časti výpovede o výkone trestu odňatia slobody v E. J. E. N. s poškodeným G., počas ktorého sa mal od poškodeného dozvedieť o falošnom obvinení odsúdeného, si okresný súd zabezpečil správu od E. J. E. N.. Z nej vyplynulo, že svedok O. a poškodený G. vykonávali trest odňatia slobody v N. v rovnakom čase od 4.12.2018 a s viacerými prestávkami až do 31.8.2022. Pri hodnotení uvedenej správy pre účely posudzovania splnenia podmienok na povolenie obnovy konania však okresný súd nevzal v úvahu z nej plynúcu podstatnú informáciu, že obaja svedkovia v uvedenom období nemohli prísť do fyzického kontaktu. Je preto vylúčené, aby poškodený G. mohol oznámiť svedkovi O. informácie spochybňujúce vinu odsúdeného.
V súvislosti so záverom okresného súdu o preukázaní splnenia zákonných podmienok na povolenie obnovy konania okresný súd podľa názoru krajského súdu nedostatočne vyhodnotil skutočnosti, ktoré vyplynuli zo správ jednotlivých ústavov na výkon trestu odňatia slobody, a ktoré vo významnej miere spochybňovali vierohodnosť nových svedkov. Okresný súd pri skúmaní dôvodov obnovy konania prihliadal len na okolnosti vyznievajúce v prospech odsúdeného a naopak odignoroval viaceré zistené zásadné skutočnosti v neprospech jeho návrhu na povolenie obnovy konania, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení, pre ktoré povolil obnovu konania. Z uvedených dôvodov záver okresného súdu o povolení obnovy konania nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, resp. v dôkazoch tvoriacich obsah spisového materiálu a je s nimi naopak v rozpore.
Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná a zakladá zákonný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia podľa § 194 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že zistenia vyplývajúce z dokazovania vykonaného okresným súdom poskytujú krajskému súdu dostatočný skutkový podklad pre posúdenie otázok, ktoré sú rozhodné pre správne a zákonné rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania.
Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností významných pre posúdenie dôvodnosti návrhu odsúdeného na obnovu konania má krajský súd s poukazom na jeho vlastné zistenia na rozdiel
od okresného súdu za to, že odsúdeným navrhnuté nové svedecké výpovede nepredstavujú vierohodné dôkazy, ktoré by dokázali spochybniť v pôvodnom konaní vykonané usvedčujúce výpovede poškodeného G., a svedka G.. Tiež treba vziať do úvahy okolnosť, že podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bola vina odsúdeného spoľahlivo potvrdená nielen výpoveďami poškodeného G. a svedka G., ale aj výpoveďami ostatných priamych svedkov L. a I., vrátane radou ďalších nepriamych dôkazov, ktoré dôkazy v konaní o povolenie obnovy konania neboli žiadnym spôsobom spochybnené. Odsúdeným navrhnuté dôkazy preto nepredstavujú také nové dôkazy, ktoré by či už sami osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi boli spôsobilé zvrátiť pôvodné rozhodnutie o vine odsúdeného.
Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd dospel k záveru, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nevyplynuli také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by s vyšším stupňom pravdepodobnosti odôvodňovali iný výrok o vine alebo výrok o treste ako bol prijatý v pôvodnom konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.