Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-4Sa-12-2021.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-4Sa/12/2021
Uznesenie
Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 08.02.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.02.2021, v spojení s doplnením a opravou žaloby zo dňa 27.05.2021, sa žalobca domáhal, aby súd vydal uznesenie, ktorým určí, že žalovaný vydaním vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 132 zo dňa 20.03.2021 (ďalej len „vyhláška“) a vynucovaním jej dodržiavania, aj silovými zložkami Slovenskej republiky pod hrozbou pokuty, konal nezákonne. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby bezodkladne upustil od vydávania vyhlášok, ktorými zakazuje osobám vstup do vnútorných a vonkajších priestorov zariadení za účelom kúpy tovaru a účasti na osobnom pracovnom pohovore a výberovom konaní bez preukázania potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19, takéto konanie neopakoval a obnovil právny stav pred vydaním vyhlášky tým, že ju zruší.
2. Žalobca napadnutý iný zásah opísal tak, že žalovaný vyhláškou obmedzil žalobcovi možnosť vstupu do vnútorných a vonkajších priestorov zariadení za účelom kúpy tovaru a účasti na osobnom pracovnom pohovore a výberovom konaní tým, že sa žalobca nepreukázal potvrdením o negatívnom výsledku RT- PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako sedem dní. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domáha ochrany svojho práva pred nezákonným zásahom žalovaného, ktorým sú obmedzované jeho práva a právom chránené záujmy uvedené v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv Európskej únie, Dohovoru o diskriminácii (zamestnaní a povolaní) a Ústave.
3. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
4. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
6. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
7. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
8. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
11. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.
12. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva sa nevzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov.
13. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) uvedeného zákona, výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Sa/12/2021 vedie na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-4Sa/12/2021.
15. Správny súd zo žalobcom naformulovaného žalobného návrhu ustálil, že predmetom prieskumu je namietaný iný zásah žalovaného spočívajúci vo vydaní vyhlášky a vynucovaní jej dodržiavania, pričom zároveň sa domáhal, aby správny súd žalovanému zakázal do budúcna vydávať obdobné vyhlášky, takéto konanie neopakoval a obnovil právny stav pred jej prijatím tým, že ju zruší.
16. Správny súd v prvom rade skúmal splnenie zákonných procesných podmienok konania a rozhodovania, a to vo vzťahu k možnosti súdneho prieskumu vyhlášky zo strany správneho súdu. Hoci žalobca nenavrhol preskúmať vyhlášku v rámci všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP, ktorá by znela priamo na preskúmanie je zákonnosti, žalobný návrh bol naformulovaný tak, že pozornosť správneho súdu sa má zamerať na prieskum zákonnosti vyhlášky s konštatovaním, že žalovaný jej prijatím a vynucovaním jej dodržiavania konal nezákonne.
17. Obdobnú otázku prípustnosti preskúmania zákonnosti vyhlášok žalovaného riešil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7Svk/44/2022 z 19. decembra 2022, pričom
relevantným sú predovšetkým body 52 až 57 odôvodnenia, ktoré správny súd v záujme zamedzenia skreslenia jeho záverov v celosti preberá do nasledujúceho odôvodnenia:
„52. ...s účinnosťou od 15.10.2020 novelizovaný zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, došlo k zmene formy vydávaných opatrení Úradu verejného zdravotníctva, keď ustanovenie § 59b zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia splnomocnilo úrad verejného zdravotníctva na vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov - vyhlášok. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti so zmenou tohto zákona sa obrátil generálny prokurátor Slovenskej republiky s návrhom na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde okrem iných ustanovení zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, navrhoval aj pozastavenie účinnosti ustanovenia § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia argumentujúc okrem iného aj sťaženou možnosťou súdneho prieskumu. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom PL. ÚS 8/2021 z 1.12.2021 jeho návrhu v tejto časti nevyhovel. Vo vzťahu k namietanej neústavnosti § 59b zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ako nedostatku súdneho prieskumu ústavný súd uviedol, že „Úrad verejného zdravotníctva je ústredným orgánom štátnej správy s pôsobnosťou pre celé územie SR a teda tak vyhlášky úradu verejného zdravotníctva, ako aj vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ústavy. Nejde o individuálne právne akty a teda prístup k súdu je zabezpečený cez súlad s čl. 125 ústavy, pričom článok 46 ods. 2 ústavy sa na prípustnosť preskúmateľnosti noriem v konaní neaplikuje.“.
53. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 270/2021 (uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 84), z ktorého cituje: „Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sú všeobecne záväznými právnymi predpismi v zmysle čl. 123 ústavy vydávanými na základe špeciálneho delegačného ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, preto je ich preskúmanie v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vylúčené. Prieskum právnych predpisov ústavným súdom je exkluzívne vyhradený konaniu podľa čl. 125 ústavy.“
54. Vyhlášky ÚVZ SR napadnuté sťažovateľkou boli vydané po nadobudnutí účinnosti vyššie uvedenej novely a ako normatívne právne akty (§ 59b ods. 1 cit. zákona) nie sú v správnom súdnictve podľa § 7 písm. c/ SSP preskúmateľné a môže ich preskúmať iba ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov podľa článku 125 ústavy.
55. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 354/2008, v ktorom ústavný súd uviedol, že „...v podmienkach slovenskej teórie správneho práva možno hovoriť o dvoch základných druhoch správnych aktov, a to o normatívnych správnych aktoch a o individuálnych správnych aktoch. Obe skupiny predstavujú formy činnosti verejnej správy s právotvorným účinkom. Vo všeobecnosti tiež platí, že adresát normatívneho správneho aktu (fyzická alebo právnická osoba) nemá možnosť proti nemu brojiť zo svojej individuálno-právnej pozície. Právna ochrana v tejto podobe sa proti normatívnym správnym aktom v Slovenskej republike realizuje len prostredníctvom prokuratúry (previerky, protesty a pod.), ktorá však nemá v rukách decíznu právomoc, čiastočne prostredníctvom všeobecného súdnictva (všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov - § 250zfa OSP, pozn.), a v najväčšom rozsahu prostredníctvom ústavného súdnictva [čl. 125 ods. 1 písm. b) až d) ústavy]. V žiadnom z prípadov súdneho prieskumu normatívnych správnych aktov však nedisponuje kvalifikovaným návrhovým oprávnením subjekt, ktorého právna pozícia je normatívnym správnym aktom dotknutá. Naopak, adresát individuálneho správneho aktu môže proti nemu brojiť podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, môže žiadať o jeho preskúmanie prostredníctvom správneho súdnictva a v určitých prípadoch môže proti nemu namietať aj sťažnosťou podanou ústavnému súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy).“
56. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom sťažovateľky, že by sa v predmetnej veci malo jednať o (hybridné) správne akty, preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Napadnuté vyhlášky ÚVZ nevykazujú znaky správnych aktov zmiešanej povahy majúcich i prvky individuálneho správneho aktu (ako napr. všeobecné povolenie podľa z.č. 610/2003 Z.z.). Naopak, napadnuté vyhlášky majú výlučne normatívny charakter.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu sťažovateľky odmietol, keď na preskúmanie boli navrhnuté jednak akty orgánu nemajúceho postavenie orgánu verejnej správy (uznesenia vlády SR), jednak normatívne právne akty vylúčené zo súdneho prieskumu (vyhlášky ÚVZ SR).“
18. Správny súd opätovne zdôrazňuje vedomosť, že žalobca v predmetnom prípade neinicioval súdny prieskum vyhlášky žalovaného v režime všeobecnej správnej žaloby tak, ako tomu bolo v prípade vyššie uvedeného konania pred kasačným súdom, ale v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Pre vyslovenie záveru o neprípustnosti prieskumu vyhlášky žalovaného v správnom súdnictve je však zvolenie si druhu žaloby úplne irelevantné. Inými slovami, je nepodstatné, aký typ správnej žaloby resp. žaloby v osobitných konaniach si žalobca zvolí, pokiaľ bude súdny prieskum smerovať voči vyhláške žalovaného prípadne iba voči účinkom, ktoré takáto vyhláška prirodzene a bez ďalšieho vyvoláva, správny súd nebude mať inú možnosť, ako žalobu pre jej neprípustnosť odmietnuť.
19. Keďže žalobca za predmet prieskumu označil vyhlášku vydanú dňa 20.03.2021, t. j. po nadobudnutí účinnosti novely č. 286/2020 Z. z., podľa ustanovenia § 59b zákona č. 355/2007 Z. z., táto nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, ale jej prieskum možno dosiahnuť výlučne postupom podľa článku 125 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vykonáva Ústavný súd Slovenskej republiky (za predpokladu, že je návrh podaný oprávnenou osobou). Takáto vyhláška je v zmysle ustanovenia § 59b ods. 1 citovaného zákona považovaná za všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v § 7 písm. c) SSP vylúčený z prieskumu správnymi súdmi.
20. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že pre absenciu jeho právomoci na konanie o preskúmanie zákonnosti vyhlášok žalovaného, hoci v režime žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, mu nezostalo nič iné, ako žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.
21. Hoci je to žalobca, ktorý v dôsledku podania neprípustnej žaloby procesne zavinil jej odmietnutie a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mali byť po správnosti priznané trovy konania žalovanému, správny súd má za to, že nie sú splnené podmienky ustanovené v § 168 SSP. Správny súd s poukazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.