Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/101/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. novembra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 07. 2025, sp. zn. 5T/20/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj o ochrannom opatrení.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalým pobytom C., t.č. C., D. X

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa Tr. zák., , tretia veta Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické a protitoxikomanické ústavné liečenie.

Podľa § 74 ods. 5, prvá veta Tr. zák. uložené ochranné liečenie ústavnou formou trvá najviac 3 (tri) mesiace.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , ods. 3 písm. d) s poukazom na ust. , na tom skutkovom základe, že od presnejšie nezisteného dňa v mesiaci apríl roku 2022 do apríla roku 2023 v meste C., v byte na adrese D. E. F. XXX/XX a iných miestach, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie svojej matke A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., predovšetkým tým, že bol voči nej slovne agresívny,

vulgárne jej nadával, ponižoval ju, vyhrážal sa jej, vymáhal od nej finančné prostriedky, snažil sa na ňu fyzicky útočiť, a to tak, že ju chcel kopnúť, čo sa mu nepodarilo, nakoľko pred ním ušla na gauč, kričal na ňu slová „ty piča, ty kurva“, pričom keď mu uviedla, že zavolá policajtov, oblial ju pohárikom s vodou, čo mal na stolíku, ďalej od nej pýtal cigarety, na ktoré, ak mu nedala peniaze, nadával jej, bol agresívny, musela mu kupovať jedlo, ktoré keď nebolo nakúpené, tak kričal, že „nemá čo žrať“, keď prišiel v nočných hodinách domov pod vplyvom drog, tak jej odopieral spánok tým, že si hlasito zapol hudbu alebo hral na gitare, a to aj napriek tomu, že ho upozornila, že ju tým vyrušuje zo spánku, keď ležala na posteli priskočil ku nej a nožíkom, ktorý bol v tom čase v puzdre, jej pichal popri lýtku do postele so slovami „ja ťa zabijem“, čo opakoval, pričom následne odišla ku svojej dcére, čím týmto konaním spôsoboval A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XXX/XX, C., psychické a fyzické utrpenie po dlhší čas, ktoré viedlo podľa záverov znaleckého posudku č. 100/2023 pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o. ku vzniku adaptačnej poruchy, teda zhoršenej prispôsobivosti, schopnosti reagovať na záťaž, riešiť konfliktné a stresové situácie, so súčasným výskytom subjektívnych ťažkostí, ako sú bezmocnosť, prežívanie poníženia, precitlivenosť a iné, ktoré konanie obžalovaného voči poškodenej nemalo za následok jej práceneschopnosť dlhšiu ako 42 dní.

Za to mu bol podľa s použitím , , ods. 3 písm. d) uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa s poukazom na bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a bol mu uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa , ods. 5 bola obžalovanému určená skúšobná doba na 4 roky, bez použitia kontroly technickými prostriedkami.

Podľa a bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa v spojení s veta prvá bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou.

Podľa veta prvá obžalovanému uložené ochranné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické ambulantnou formou potrvá najviac 12 mesiacov. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2025, a to proti výrokom o vine, o treste a o ochrannom opatrení v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však nestotožnil. Pokiaľ ide o výrok o vine namietal, že okresný súd modifikoval skutkovú vetu, keď vypustil fyzický útok obžalovaného na poškodenú zo dňa 09.04.2023 spočívajúci v kopnutí, resp. pokusu o kopnutie poškodenej do nohy. Poškodená tento útok popísala v prípravnom konaní a rovnako na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný ju chcel kopnúť nohou, ale ona odskočila na váľandu a potom obžalovaný chytil pohár s vodou a oblial ju. V odôvodnení rozsudku okresný súd hodnotil výpoveď poškodenej aj v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní ako vierohodnú. Vyvstáva preto pochybnosť o správnosti jeho postupu pri úprave skutkovej vety rozsudku o vine a od toho sa odvíjajúcej právnej vety, keď daný útok obžalovaného na poškodenú, keď sa ju snažil kopnúť do nohy, avšak poškodenej sa podarilo vyhnúť útoku, vypustil zo skutkovej vety rozsudku a zároveň vypustil aj z právnej vety právnej kvalifikácie (spôsobovanie fyzického a psychického utrpenia bitím, kopaním). Aj keď k dokonaniu fyzického útoku na poškodenú nedošlo, lebo sa poškodenej podarilo útoku vyhnúť, neznamená to, že obžalovaný sa daného útoku nedopustil minimálne v štádiu pokusu.

Pokiaľ ide o výrok o treste uloženom obžalovanému, keď okresný súd aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu a ukladal trest nespojený s odňatím slobody, pričom akcentoval na súčasný život obžalovaného, mal za to, že pri ukladaní trestu v danej veci nedôsledne aplikoval zásady ukladania trestov upravené v ustanovení § 34 Tr. zák. Pri ukladaní trestu, jeho druhu a výmery, je potrebné dôsledne prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, ako aj na ostatné atribúty uvedené v § 34 ods. 4 Tr.

zák. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci, keďže sa jedná o dlhodobé psychické a fyzické utrpenie spôsobované najbližšej osobe – matke, možno považovať druh uloženého trestu za neprimerane mierny. Taktiež aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov, prihliadajúc na okolnosti prípadu, charakter prejednávanej veci a pomery páchateľa, keď obžalovaný v podstate svoje konanie, ktoré mu je kladené za vinu, nedoznáva a pripúšťa len slovné hádky s poškodenou, nie je možné vyhodnotiť za adekvátne. Za daného stavu, berúc do úvahy predtým uvedené, mal byť obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici v trvaní 7 rokov, prípadne mimoriadne znížený pod zákonom stanovenú dolnú hranicu, avšak tiež v spojení s odňatím slobody.

Pokiaľ ide o výrok o uložení ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil súčasným spôsobom života obžalovaného, keď malo dôjsť v jeho správaní k zlepšeniu. Na strane 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia uvádza, že znalkyne D. G. C. C. a D. A. H. síce v znaleckom posudku navrhli ochranné liečenie ústavnou formou, avšak tento zvolil ambulantnú formu ochranného liečenia a túto uprednostnil nad formou ústavnou aj z dôvodu dostupnosti liečebných možností v ústavnom zariadení. V tejto veci sa jedná o výsostne odbornú otázku, na ktorú zodpovedanie sú kompetentní výlučne znalci. Ak mal okresný súd s odstupom času od spáchania skutku za to, že účel ochranného opatrenia je možné dosiahnuť aj inou formou ako ústavnou, za tým účelom bolo vhodné minimálne dopočuť znalkyňu, prípadne zvoliť ďalší postup, aby táto odborná otázka, ktorá je v kompetencii znalcov, bola riešená odborne. Na strane 17 odôvodnenia rozsudku zároveň okresný súd uviedol, že obžalovaný dlhodobo nenavštevoval psychiatra a svoju závislosť neliečil, pričom z toho vyvodil, že sa javí vhodnejšie ukladanie ambulantnej formy liečenia. V prípade dlhodobo neliečenej závislosti od omamných a psychotropných látok, kde pravdepodobne chýba aj subjektívny náhľad osoby na zneužívanie drog, sa javí nateraz, bez ďalšieho dokazovania, vhodné a žiadúce práve uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, tak ako to vyplýva aj zo záverov znalcov. Trvanie uloženého ochranného liečenia ústavnou formou podľa § 74 ods. 5 Tr. zák. je limitované na 3 mesiace. V neposlednom rade dlhodobé problémy s užívaním drog obžalovaným počas celého trestného konania zdôrazňovali jeho rodinní príslušníci.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby vo veci sám rozhodol v zmysle jeho návrhu.

K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.09.2025. Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, ako aj odvolacie dôvody okresného prokurátora, s ktorými sa však nestotožnil.

Okresný súd uviedol z akých dôvodov upravil skutok a vypustil z neho skutočnosti, ktoré sa na hlavnom pojednávaní nepreukázali v súvislosti so spôsobením fyzického a psychického utrpenia bitím a kopaním. V rámci záverečnej reči na túto skutočnosť poukázal jeho obhajca, t.j. že poškodená na hlavnom pojednávaní potvrdila čo uvádzal na svoju obhajobu a to, že ju fyzicky nenapádal a nebil, teda v konečnom dôsledku poprela, že by voči nej používal fyzické násilie. Dokonca popísala aj situáciu zo dňa 09.04.2023 tak, že ju nekopol do nohy, ale išlo len o určitý náznak. Naviac okresný súd správne uviedol, že samotná úprava v skutkovej vete nemala vplyv na právne posúdenie skutku.

Uložený trest považoval za primeraný a postačujúci, vrátane aplikácie ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., nakoľko okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, neexistenciu žiadnych priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ale predovšetkým na to, že od spáchania skutku vedie riadny život, dlhšiu dobu pracuje, matku navštevuje, pričom vychádzajú spolu dobre. Okrem toho zohľadnil aj to, že sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol a zobral do úvahy aj jeho osobné pomery.

Uloženie protialkoholického a protitoxikomanického ochranného liečenia ambulantnou formou okresný súd odôvodnil časovým hľadiskom a dostupnosťou liečebných možností. Túto formu ochranného liečenia považoval za účelnejšiu už aj vzhľadom na možnosť skoršieho nástupu na jeho výkon, ako aj tým, že v súčasnej dobe riadne pracuje a v dôsledku nastúpenia na ústavnú formu by musel zamestnanie prerušiť a následne by ho stratil. Taktiež v prípade, že ak by ambulantná forma u neho nespĺňala účel, okresný súd ju môže podľa § 74 ods. 2 Tr. zák. zmeniť na ústavnú.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora v celom rozsahu zamietol.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania. Vzhľadom na eventuálnu potrebu vypočutia znalca z odvetvia psychiatrie dal na zváženie prípadné zrušenie celého napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Ak by tak odvolací súd nepostupoval, navrhol sprísniť výmeru uloženého trestu odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a to tak ako to vyplýva z podaného odvolania. Zároveň žiadal obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou. Splnomocnenec poškodenej zdôraznil, že poškodená má za to, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, práve naopak postačuje trest uložený okresným súdom. Hlavným dôvodom páchania tejto trestnej činnosti podľa nej bolo dlhodobé užívanie drog obžalovaným. Na druhej strane má však za to, že práve z tohto dôvodu by bolo vhodné u neho realizovať ústavnú formu ochranného liečenia.

Obhajca obžalovaného sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora. Zdôraznil, že obžalovaný pravidelne pracuje, má zabezpečený príjem, matku navštevuje, drogy neužíva a preto by bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody pre neho prísne. Pokiaľ ide o ochranné opatrenie mal za to, že v súčasnosti u neho postačuje jeho výkon ambulantnou formou. Vzhľadom k tomu navrhol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný uviedol, že hoci v súčasnosti nemá legálny pracovný pomer, pravidelný príjem, ktorý mu postačuje na živobytie, si zabezpečuje brigádami. Posledné oficiálne zamestnanie ukončil v júli 2024, keď pracoval v záhradníctve. Ďalej sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a žiadal, aby bolo potvrdené rozhodnutie okresného súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine, o treste a o ochrannom opatrení. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané vo vzťahu k týmto výrokom, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne a to proti výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Z tohto dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj o ochrannom opatrení a následne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám rozsudkom, a to tak ako je uvedené vo výrokovej časti.

Pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je predtým uvedený.

Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, na stranách č. 3 až 16, s ktorým sa v prevažnej časti stotožnil s výnimkou ďalej uvedených skutočností. Na jednej strane možno súhlasiť s prvostupňovým súdom, keď v určitej miere upravil oproti obžalobe, ktorá vychádzala z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, priebeh a určité okolnosti niektorých čiastkových útokov ako sú uvedené v skutkovej vete tak, aby zodpovedali dokazovaniu vykonanému na

hlavnom pojednávaní, ktoré je v tomto smere nepochybne rozhodujúce, vrátane vypustenia ich právneho posúdenia ako bitia, kopania a úderov.

Naproti tomu nemožno prehliadnuť, že v odôvodnení rozsudku na strane č. 15, posledný odsek, uviedol aj to, že vypustil zo skutku čiastkový útok spočívajúci v opakovanom hlasitom zapínaní hudby, hoci skutková veta obsahuje, že si obžalovaný ,,hlasito zapol hudbu“, teda vypustil len opakovanie tohto konania. V tomto smere však krajský súd poukazuje predovšetkým na to, že už obžaloba, ale aj napadnutý rozsudok obsahovali v skutkovej vete taktiež to, že tam uvedenými čiastkovými konaniami mal obžalovaný poškodenej odopierať spánok, čiže jeho konanie malo byť zároveň právne kvalifikované aj podľa § 208 ods. 1 písm. b) Tr. zák., ktoré obsahuje odopieranie spánku ako jeden zo zákonných znakov, ktorými toto ustanovenie možno naplniť. Napriek takémuto pochybeniu odvolací súd, prihliadajúc na rozsah, počet, rôznorodosť spôsobov a celkovú závažnosť ďalších jednotlivých čiastkových útokov obsiahnutých v skutkovej vete, nezrušil napadnutý rozsudok okresného súdu aj vo výroku o vine, berúc do úvahy tiež to, že i pri takejto zmene právnej kvalifikácii v neprospech obžalovaného by nedošlo k zmene trestnej sadzby, podľa ktorej bol obžalovanému uložený trest a za týchto okolností teda nešlo o chybu zásadného významu.

Vzhľadom k tomu mal odvolací súd súčasne za to, že v tejto časti nebolo možné akceptovať odvolacie námietky okresného prokurátora v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu o vine, vrátane úpravy skutkovej vety napadnutého rozsudku a na to nadväzujúce doplnenie jej právneho posúdenia.

Nad rámec uvedeného však odvolací súd dodáva, že skutková veta má obsahovať predovšetkým všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 163 ods. 3 Tr. por., avšak nemá priamo obsahovať označenie jednotlivých dôkazných prostriedkov, ale len skutočnosti z nich vyplývajúce, pričom aj v obžalobe, aj v napadnutom rozsudku bolo nadbytočne a nesprávne uvedené označenie predmetného znaleckého posudku, ktorý bol nepochybne dôkazným prostriedkom.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko bol obžalovanému uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody, v dôsledku čoho odvolanie okresného prokurátora považoval v tejto časti za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. v uvedenom výroku zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.

Súd prvého stupňa správne nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej, ale ani priťažujúcej okolnosti, teda ich pomer bol 0:0. Obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody od 7 rokov až do 15 rokov. Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici takejto trestnej sadzby, by však bolo v danom prípade neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest kratšieho trvania, čo správne konštatoval už okresný súd, preto bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu až na dva roky.

K osobe obžalovaného možno konštatovať, že doposiaľ bol dvakrát odsúdený a to v rokoch 2010 a 2015 celkovo za dva prečiny nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, ale hľadí sa na neho akoby odsúdený nebol, keďže už došlo k zahladeniu obidvoch odsúdení. Okrem toho bol dvakrát sankcionovaný za priestupky.

Obžalovaný k trestnej činnosti nezaujal kritický postoj, u poškodenej došlo k vzniku adaptačnej poruchy, ale nie k vzniku posttraumatickej stresovej poruchy, pričom aj pred skutkom trpela organickou depresívnou poruchou. Konanie obžalovaného trvalo približne obdobie jedného roka, a z hľadiska jeho právnej kvalifikácie ako konania po dlhší čas, išlo o dolnú hranicu tohto závažnejšieho spôsobu konania, prihliadajúc na to, že sa nedopustil voči poškodenej žiadnych výrazných fyzických útokov a nespôsobil jej žiadne fyzické zranenia, pričom išlo prevažne o verbálne útoky. Nemožno opomenúť ani to, že na páchaní tejto úmyselnej trestnej činnosti sa výraznou mierou podieľala závislosť obžalovaného na alkohole, omamných a psychotropných látkach, hoci si jej vznik zapríčinil svojim spôsobom života a práve v tomto smere bude na neho spolupôsobiť uložené ochranné opatrenie. Nezanedbateľným bolo tiež to, že obžalovaný sa následne osamostatnil, zarábal si na svoje živobytie legálnym spôsobom, prejavil snahu abstinovať a snažil sa aj o zlepšenie vzťahov s poškodenou, jeho matkou, ktorá sama žiadala, aby mu nebol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd obžalovanému mimoriadne znížil výmeru trestu v maximálnej prípustnej miere podľa príslušných ustanovení , na ktoré správne prihliadol už okresný súd a uložil mu trest odňatia slobody na dolnej hranici vo výmere 2 roky. Prihliadajúc na celkovú závažnosť zločinu a neexistenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti, by však nebolo namieste podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu, hoci aj za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním a súvisiacich obmedzení a povinností. Takýto trest by bolo možné totiž v konečnom dôsledku považovať za neprimerane mierny a nedostatočný na dosiahnutie účelu trestu, a to jednak z hľadiska represie, ale aj z hľadiska zabezpečenia tzv. generálnej prevencie. Naproti tomu uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody dlhšej výmery nebolo v danom prípade za daných okolností nevyhnutné.

Krajský súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody podľa Tr. zák. do s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o ochrannom opatrení, dospel krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, nakoľko bola obžalovanému nesprávne uložená miernejšia forma ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia a to forma ambulantná, v dôsledku čoho odvolanie okresného prokurátora považoval v tejto časti za dôvodné, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s ním uvedenou argumentáciou v tomto smere a dôvody, na ktoré poukázal okresný súd, naproti tomu nepovažoval za dostatočné. Vzhľadom k tomu napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. v uvedenom výroku zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o uložení ochranného opatrenia ústavnou formou sám.

Tento právny záver odvolacieho súdu má však až druhotný význam, nakoľko rozsudkom zároveň sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody a prihliadajúc na ust. § 74 ods. 1, tretia veta Tr. zák. musel ústavnú formu uvedeného ochranného liečenia ukladať obligatórne, keďže ho ukladal popri treste odňatia slobody, ktorého výkon, na rozdiel od prvostupňového súdu, podmienečne neodložil.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia ochranného opatrenia (ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou), ktoré bude spolupôsobiť pri ochrane spoločnosti, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení uvedených v ust. § 35 Tr. zák.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, o treste a o ochrannom opatrení z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné (proti výrokom o treste a o ochrannom opatrení), rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.