Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-30-2024.pdf
PDF · 68.4 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/30/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu B. Q., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX Z. zastúpeného spoločnosťou Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, IČO : 47 231 157 proti žalovanej R.. F. F. Y., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom H. U. XXX/XXX, XXX XX W. o zaplatenie 60.000,-eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov súdneho konania, súd žalovaná právo na náhradu trov súdneho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 26.04.2024 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu vo výške 60.000,-eur s príslušenstvom a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná ako kupujúca uzatvorila dňa 20.04.2021 kúpnu zmluvu s F. J., rod. N., narodenou dňa 24.11.1957 ako predávajúcou, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/3 k rodinnému domu zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne územie W., obec W., okres M. a v zmluve dohodnutej kúpnej cene 60.000,-eur. Predávajúca dňa 13.12.2023 zomrela a žalobca bol ako jeden z dedičov predvolaný na predbežné vyšetrenie dedičskej veci. Vyššie uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedičstva po predávajúcej a zároveň ani hodnota finančných prostriedkov na účte po predávajúcej nezodpovedala výške, ktorú by mal tento účet dosahovať. Vzhľadom k tomu, že účastníčkou dedičského konania bola aj žalovaná, ktorá nebola schopná relevantne preukázať uhradenie dojednanej kúpenej ceny za prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu, má žalobca za to, že žalovaná do dnešného dňa túto dlžnú sumu neuhradila.
2. Písomným podaním zo dňa 28.05.2024 zobral žalobca žalobu o zaplatenie sumy 60.000,-eur s príslušenstvom v celom rozsahu späť a žiadal konajúci súd, aby uvedené konanie zastavil. Žalobca zároveň žiadal, aby konajúci súd s ohľadom na štádium konania nepriznal ani jednej zo strán konania náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
4. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral žalobu v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a súčasne
pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z osobitného predpisu.
5. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Zavinenie sa neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenie súdneho konania t.j. zavinením zastavenia konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu - späťvzatie žaloby. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby pretrvávali závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho tvorbe a teda je odklonom od týchto teoretických základov. Uvedené je odôvodnené tým, že v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy (procesne) zaviní zastavenie súdneho konania, keď zoberie žalobu späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku), avšak aktuálne obdoba tohto ustanovenia chýba. Z uvedeného možno usudzovať, berúc do úvahy čl. I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí stanovenú v čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu „zaviniť“ v aktuálne účinnom právnom predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V opačnom prípade by výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci zo zásady zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) bol v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch, ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené, ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
konania zavinil žalobca, keď jeho úkon - späťvzatie žaloby - bolo nevyvolané okolnosťami na strane žalovaného. Súd preto nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania žalobcovi. Súčasne nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania ani žalovanému, keďže tomuto žiadne trovy nevznikli.
6. Nebolo tvrdené, že späťvzatiu žaloby predchádzalo zaplatenie žalovanej sumy žalovanou ako ani žiadna iná skutočnosť, s ktorou by právo spájalo právny následok. Nebolo tak tvrdené a ani osvedčené, že by späťvzatie žaloby bolo vyvolané okolnosťou na strane žalovanej, teda nemožno usudzovať, že žalovaná zavinila zastavenie konania (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd má tak za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, keď jeho úkon - späťvzatie žaloby - bolo nevyvolané okolnosťami na strane žalovanej. Súd preto žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov súdneho konania. Súčasne nepriznal nárok na náhradu trov súdneho konania ani žalovanej, keďže tejto žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto uznesenia. V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.