Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-4Sa-8-2017.pdf
PDF · 110.65 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-4Sa/8/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z XX. XXXXXXXX XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo XX. XXXX XXXX E. ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 18. mája 2016. Správny orgán prvého stupňa vychádzal z obsahu posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 18. mája 2016, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom určená na 25 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie.
2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. XXXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne vo veci zamietnutia jej žiadosti o invalidný dôchodok a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 7. decembra 2016.
3. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bola správa posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Bratislava z 15. augusta 2016, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne a následne lekárska správa z odborného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne vypracovaná posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia z 26. októbra 2016, v ktorej posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne taktiež určil degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, zaradené do kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovil na 25 %, teda v dolnej tretine z percentuálneho rozpätia 20 % - 35 %. Ostatné postihnutia a ochorenia (koxartróza – artróza bedrových kĺbov II. stupňa, zápal žalúdka a dvanástorníka – gastritída a duodenitída) posudkový lekár ústredia nepovažoval za tak závažné, aby boli dôvodom k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
4. Žalovaná následne založila svoje rozhodnutie na skutočnosti, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
II. Žaloba a jej dôvody
5. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 30. januára 2017, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie.
6. Namietala, že okrem citácií právnych ustanovení žalovaná svoje rozhodnutie nijako neodôvodnila. Považovala rozhodnutie za nepreskúmateľné, keď nebolo zrejmé, či konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 % alebo 30 %, ako na tieto hodnoty žalovaná došla a tiež, čo z toho a v akom rozsahu predstavuje ostatné zdravotné postihnutie. Taktiež namietala, že posúdenie zdravotného stavu nezodpovedá jej zdravotným problémom, pričom tieto následne v žalobe opísala. Bola preto toho názoru, že jej zdravotný stav pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok nebol objektívne zistený a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na menej ako 40 % nezodpovedá skutočnosti.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. Zopakovala priebeh administratívneho konania a skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobkyne, pričom vyjadrila názor, že skutočný stav v predmetnej veci bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.
9. Poukázala, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj z pripojeného odborného posudku o invalidite z 18. mája 2016 jasne a zreteľne vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni určená na 25 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolesti chrbta
- choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku.
10. Vyjadrila tiež nesúhlas s námietkou žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia, lebo z rozhodnutí oboch stupňov je zrejmé čo je výrok, odôvodnenie, poučenie, ako bolo vo veci rozhodnuté, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola Sociálna poisťovňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
11. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovanej zotrvala na dôvodoch podanej žaloby. Bola presvedčená, že posudkoví lekári pre účely posúdenia jej invalidity nezohľadnili primerane jej zdravotný stav. Nepovažovala napadnuté rozhodnutie za riadne odôvodnené aj vo vzťahu k ďalším ochoreniam, na ktoré posudkoví lekári vôbec neprihliadli.
12. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala.
IV. Relevantná právna úprava
13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
16. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
23. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
27. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
29. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
30. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
31. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3, písm. b) – Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %.
32. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pre choroby podporného a pohybového aparátu za všeobecné posudkové hľadisko stanovuje, že miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
33. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.
34. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP (žalobkyňa vyslovila súhlas s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v podaní z 12. decembra 2021 a žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 20. februára 2017) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok z 18. mája 2016 pre nesplnenie zdravotnej podmienky nároku na invalidný dôchodok.
36. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobkyňa požaduje zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k posúdeniu jej zdravotného stavu.
37. Hodnotenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 3 a 5 ZSP).
38. Keďže sporným bolo splnenie zdravotnej podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok, ktorej posudzovanie je zverené posudkovým lekárom, správny súd sa preto predovšetkým zameral na posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia (ktoré tvorili následne podklad pre preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu), a teda či boli tieto jednoznačné, úplné, určité a presvedčivé.
39. Kvalitatívnymi vlastnosťami posudkov posudkových lekárov sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom správny súd v rámci prejednávanej veci vychádzal aj z tejto ustálenej súdnej praxe.
40. K posúdeniu miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Najvyšší súd SR uviedol: „Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. júna 2006 sp. zn. 4So/83/2006, publikovaný pod R 50/2007).
41. V ďalšom rozsudku z 11. mája 2006, sp. zn. 4So/86/2005 (publikovanom pod R 51/2007) Najvyšší súd SR judikoval, že „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby musia byť v posudku uvedené.“
42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 12. januára 2023 sp. zn. 6Ssk/29/2021 vo vzťahu k nárokom kladeným na posudok o invalidite uviedol, že „závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“
43. Z administratívneho spisu vyplýva, že v predmetnej veci žalobkyne bol jej zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Bratislava, ktorý vo svojom posudku z 18. mája 2016 uviedol, že žalobkyňa je posudzovaná pre choroby podporného a pohybového aparátu. Poukázal, že bola vyšetrená ortopédom, neurológom, naposledy v apríli 2016 pre degeneratívne zmeny chrbtice, najvýraznejšie v LS oblasti. Ďalej konštatoval, že zobrazovacími metódami, RTG krčnej a hrudnej chrbtice boli zistené mierne degeneratívne zmeny a MR lumbosakrálnej chrbtice boli potvrdené mierne osteochondrotické zmeny v LS úseku s protrúziami diskov, bez kompresie odstupujúcich koreňov miechy. Taktiež skonštatoval, že v objektívnom neurologickom náleze bola zistená porucha statiky chrbtice so stuhnutím perivertebrálneho svalstva s funkčnými blokmi hrudnej chrbtice, bez známok radikulárneho dráždenia. Vzhľadom na tieto uvedené skutočnosti a prešetrením aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 % pre rozhodujúce ochorenie degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Záverom skonštatoval, že invalidita nevznikla.
44. Z uvedeného posudku vyplýva, že posudkový lekár v podstate len zopakoval nálezy z lekárskych správ odborných lekárov, pričom bez ďalšieho zdôvodnenia žalobkyni určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 25 %.
45. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovým lekárom ústredia, ktorý vo svojom posudku z 26. októbra 2016 v podstate po zopakovaní skutočností uvedených v predchádzajúcom posudku z 18. mája 2016 a opísaní priebehu administratívneho konania skonštatoval, že žalobkyňa nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval i naďalej bolesti chrbta, vyjadril tiež súhlas s určenou mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na toto postihnutie. Skonštatoval tiež, že ostatné postihnutia a ochorenia, ktorých zoznam uviedol v posudku, nie sú takého stupňa ani závažnosti, aby boli dôvodom k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zotrval na závere, že žalobkyňa nie je invalidná.
46. Správny súd v Bratislave po vyhodnotení posudku z 26. októbra 2016 dospel k záveru, že ani tento posudok nemôže byť považovaný za riadne odôvodnený, a to najmä čo sa týka záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne. Najmä nie je správnemu súdu zrejmé, prečo posudkoví lekári určili túto mieru v dolnej tretine z percentuálneho rozpätia 20 až 35 %. Ako už bolo uvedené vyššie, skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd tiež poukazuje, že v lekárskej správe z neurologického vyšetrenia z 12. apríla 2016 je vo vzťahu k chrbtici konštatovaná ťažká porucha statiky chrbtice, pričom táto sa nachádza pri opise zdravotných ťažkostí v Prílohe č. 4 v Kapitole XV, Oddiely E, položky 3, písm. c), a preto je tiež nevyhnutné riadne odôvodniť rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho zaradenie v Prílohe č. 4 ako aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, aby o tom neboli žiadne pochybnosti.
47. Taktiež v posudkoch absentuje posúdenie podľa všetkých relevantných hľadísk podľa § 71 ods. 3 a ods. 4 ZSP, ako aj podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v Prílohe 4, Kapitoly XV, ako aj absentujú zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, ktoré musia byť v posudku uvedené.
48. Nedostatočné odôvodnenie posudku považuje správny súd aj vo vzťahu k hodnoteniu ostatných postihnutí a ochorení (koxartróza – artróza bedrových kĺbov II. stupňa, zápal žalúdka a dvanástorníka – gastritída a duodenitída), keď posudkový lekár pobočky sa k nim v posudku z 18. mája 2016 nevyjadril vôbec (ani ich neuviedol medzi choroby), a posudkový lekár ústredia v posudku z 26. októbra 2016, len bez bližšieho vysvetlenia skonštatoval, že nie sú takého stupňa ani závažnosti, aby boli dôvodom k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
49. Za daného stavu je potrebné prisvedčiť žalobkyni, že posudky posudkových lekárov nie sú náležite odôvodnené. Následne, ak na podklade takýchto posudkov bolo napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, nie je možné takéto rozhodnutie považovať za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to predpokladá § 209 ods. 1 ZSP.
50. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e) SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
51. V ďalšom konaní bude potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobkyne na podklade lekárskych správ z obdobia, keď bola podaná žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, resp. aj z neskorších lekárskych správ (ak také žalobkyňa poskytne), pokiaľ sa bude dať z nich vyhodnotiť jej zdravotný stav spätne k tomuto obdobiu. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti bude tiež spolupracovať s praktickým lekárom, resp. ošetrujúcim lekárom žalobkyne, pričom môže tiež v prípade potreby posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Následne bude nevyhnutné dbať na to, aby posudok posudkového lekára spĺňal všetky kritériá, ktoré od neho zákon ale aj judikatúra súdov očakáva. Najmä bude potrebné, aby obsahoval riadne odôvodnenie záveru o konkrétne vyjadrenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uvedenie porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby, resp. posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa všetkých hľadísk, ktoré sú zákonom o sociálnom poistení predpokladané. Taktiež bude nevyhnutné odôvodniť zvýšenie resp. nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť po posúdení závažnosti ostatných zdravotných postihnutí podľa §71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení tak, aby bolo zrejmé, na základe čoho sa k tomu-ktorému záveru dospelo. Posudok musí byť ako celok logický, úplný, určitý a presvedčivý.
52. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).