Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35C-41-2025.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/41/2025
Uznesenie
Mestský súd Košice v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom: Thurzova 6/A, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: C. XX, XXX XX D., IČO: 47 231 785, proti žalovanej: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXX, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia
r o z h o d o l :
I. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť žalovanej vypratať sa z domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako stavba – rodinný dom súpisné číslo 423 postavený na pozemku parcelné číslo 80/6 z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
III. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by žalovaná bola povinná vypratať sa z domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcelné číslo 80/6.
2. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že: 2.1. je jediným a výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres Košice – okolie, evidovaných na LV č. XXXX a to rodinného domu súpisné číslo XXX, v ktorom býva, a sám spláca aj hypotéku naň. 2.2. Žalovaná nikdy v minulosti ani v súčasnosti nevlastnila dom, ani jeho časť, nikdy nemala uzatvorenú žiadnu nájomnú ani inú zmluvu na užívanie domu alebo jeho časti, neprebieha žiaden spor ohľadom vlastníctva domu či jeho užívania na súde či inom orgáne a žalovaná nemá trvalý pobyt v dome. 2.3. Žalobca mal vzťah so žalovanou do 17.9.2025, kedy sa dozvedel o jej nevere, aj napriek tomu, že majú spolu maloleté dieťa a vyzval ju, aby z domu odišla, čo žalovaná odmietla a preto sa aj v čase podania návrhu zdržiava v nehnuteľnosti bez jeho súhlasu a akéhokoľvek oprávnenia dom užívať, pričom v dome sa zdržiava aj cez deň, keďže pracuje z domu. 2.4. Žalobca požiadal o asistenciu políciu, ale privolaná hliadka dňa 22.9.2025 mu odmietla pomôcť, odkázali ho na súd, a preto žalobca podal na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie. 2.5. Žalovaná sa na adresu žalobcu vyjadrila, že preukáže, že ju týral a týra a neuvidí ani ich spoločnú dcéru maloletú G. B.. Žalobca opakovane počul aj videl žalovanú telefonovať, kde hovorila, že bude mať posudok od psychiatra, že je týraná, že jej poradili, aby spala na zemi, aby od neho nebrala peniaze, aby bol žalobca vykreslený, že sa nestará o dieťa a že podáva žalobu na žalobcu na vykázanie z domu. 2.6. Žalobca od momentu rozchodu čelí strachu a obavám, že ho polícia odvedie z jeho vlastného domu a skončí v cele alebo vo väzení. V dome sa žalobca zamyká v izbe, lebo sa doslova bojí žalovanej, čo
proti nemu vymyslí. Tiež sa obáva, či mu počas dňa, keď je on v práci, nezničí, nepodpáli dom. Žalobca sa obáva o svoj život, zdravie, slobodu a majetok, či česť, že bude terčom vymyslených trestných oznámení z týrania či iných. 2.7. Žalovaná je psychiatrický pacient u H. I., psychiatričky, berie lieky, požíva aj alkohol a jej správanie je nevyspytateľné. Žalovaná mu dňa 24.9.2025 poslala SMS správu, ktorú on vníma ako vydieranie, že našla byt a žiada ho o vyplatenie sumy 5.000 eur, aby sa vysťahovala, na ktorú správu nereagoval, lebo suma je nedôvodná. 2.8. Žalovanej chýba skutkový aj právny základ na zotrvanie v dome, ktoré zotrvanie v dome žalobca vníma ako trestný čin Porušovania domovej slobody podľa § 194 TZ ako aj porušovanie jeho ústavných práv, ale najmä ide o hrozbu a eskaláciu vzťahov, ktorá situácia sa stáva neúnosnou. 2.9. Žalobca má za to, že jednoznačne dochádza k narušovaniu jeho duševnej integrity, ale vníma aj hrozbu ujmy na svojej telesnej integrite. Žalobca ako jediný vlastník domu má právo rozhodovať, kto bude v dome bývať, má právo na priestor na odpočinok po práci bez toho, aby sa v dome pohybovali cudzie osoby a žil v neustálom strachu, či ho z jeho vlastného domu pod vymyslenou zámienkou nevyvedú policajné zložky, napr. že týra žalovanú a preto považuje za nielen prípustné, ale priam žiadúce, aby súd žalovanú vypratal z jeho domu rovnako, ako by znelo rozhodnutie vo veci samej, pričom nech je to žalovaná, ktorá ak má nejaké právo k domu, nech podá žalobu.
Skutkový stav:
3. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 5) okres Košice - okolie, obec C., katastrálne územie C., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu J. K. XXX postaveného na parcele č. 80/6.
5. Žalobca podal Generálnej prokuratúre dňa 26.9.2025 prostredníctvom svojho právneho zástupcu trestné oznámenie (č.l. 6), v ktorom totožne opísal skutočnosti zotrvávania žalovanej v jeho dome ako v tomto návrhu a zároveň má za to, že postup privolanej policajnej hliadky naplnilo skutkovú podstatu trestného činu Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 TZ a Marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 TZ, k čomu žalobca priložil fotografie členov hliadky a ich evidenčných čísiel (č.l. 8-10).
6. Z fotografie SMS správy zo dňa 24.9.2025 (zrejme z telefónu žalobcu) súd zistil, že žalovaná mu poslala správu s nasledovným textom: „Našla som nám byt za dobrú cenu. Potrebujem vyplatiť nájom plus 2x depozit a preto ťa žiadam aby si mi vyplatil: 5000€ (suma, čo som všetko platila, už odratana kozenka sako) aby sme sa mohli odsťahovať čo najskôr a budeš mať odomňa pokoj. ďakujem.“
Aplikované právne predpisy: 7. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
19. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
20. Podľa čl. 20 ods.1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
21. Podľa čl. 21 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
22. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Právna teória a právne závery: 23. Nariadenie neodkladného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí
a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. Neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
25. K potrebnosti okamžitého zásahu súdu do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad, a že bez nej navrhovateľ utrpí na právach.
26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008). Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309), osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.
27. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).
28. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávneho nároku a z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Teda bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku nemôže prichádzať do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať, aký vzťah má navrhované neodkladné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý by sa mal riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich skorších rozhodnutiach (por. 1 Cdo 188/2017, 2 Cdo 96/2017, 3 Cdo 157/2017, 4 Cdo 149/2017, 5 Cdo 77/2017, 6 Cdo 176/217, 7 Cdo 56/2018, 8 Cdo 83/2017, 5 Obdo 10/2018) dospel k záveru, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 CSP) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 CSP (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
30. To znamená, že i keď CSP síce upustil od pôvodnej koncepcie OSP bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej však platí, že procesné zabezpečenie musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.11.2018 sp. zn. 1Co/373/2018), pričom však priamo neodkladnými opatreniami by nemali byť riešené hmotnoprávne nároky samotné. V zmysle vyššie uvedeného je tak zrejmé, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia musí vychádzať zo vzťahu, ktorý je predmetom súdneho konania o nároku vo veci samej s prepojením na konanie vo veci samej v rozsahu vyplývajúcom zo zákona.
31. Predloženým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti – domu na adrese C. XXX, XXX XX C., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, žalovanou (§ 330 CSP) eventuálne uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do predmetného domu (§ 325 ods. 2 písm. f/ CSP).
32. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP.
33. Žalobca po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaním zo dňa 3.11.2025 zobral jeho návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanej vypratať sa z domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., F. D. – F., a ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako stavba – rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcelné číslo 80/6 späť z dôvodu, že žalovaná z citovanej nehnuteľnosti dobrovoľne odišla a to za účasti privolanej policajnej hliadky, nakoľko žalovaná pri svojom odchode z domu sa najprv v neprítomnosti žalobcu pokúsila vysťahovať aj veci z domu vrátane nábytku, čím sa potvrdila obava žalobcu, že sa žalovaná pokúsi odniesť nejaké veci z domu a preto žalobca zotrval na nariadení neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanej nevstupovať do predmetného domu, ktorá povinnosť ju nezaťaží nad mieru primeranú pomerom.
34. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
35. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
36. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
37. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp). Uvedený princíp platí per analogiam aj pre návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
38. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosť späť bez potreby vyžiadania súhlasu žalovanej s týmto procesným úkonom žalobcu, súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
39. Žalobca v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil základnú skutočnosť potrebnú pre záver o pravdepodobnosti nároku a to jeho výlučné vlastníctvo k predmetnému domu, ktoré je chránené v zmysle čl. 20 ods. 1, čl. 21 Ústavy SR a § 123 OZ.
40. Súd po preskúmaní obsahu návrhu vzťahujúcemu k druhému výroku navrhovaného neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrhu v tejto časti nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov resp. ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia medzi stranami sporu, keďže z opisu skutkového stavu a z predložených dôkazov nevyplýva prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Aj napriek skutočnosti dobrovoľného opustenia nehnuteľnosti žalovanou sa žalobca naďalej domáha zákazu vstupu žalovanej do nehnuteľnosti v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 3.11.2025, žalovaná sa údajne mala pokúsiť odniesť z domu žalobcu jeho osobné veci resp. nábytok, čomu jej malo byť zabránené privolaním policajnej hliadky. Túto skutočnosť však nijakým relevantným spôsobom žalobca súdu neosvedčil, keďže o uvedenom nepredložil súdu žiaden dôkaz.
41. V neposlednom rade súd návrh žalobcu považuje za nedôvodný najmä pre absenciu splnenia podmienok hypotézy citovanej právnej normy, pretože ochrana poskytovaná v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP je zameraná proti zásahom do telesnej a duševnej integrity jedinca a nie je určená na ochranu majetku osoby. Túto ochranu si žalobca predsa jednoducho môže zabezpečiť inými dostupnými prostriedkami ako napr. výmenou zámkov na nehnuteľnosti či inštaláciou iných zabezpečovacích prostriedkov (kamerový systém, alarm a pod.). Žalobca v konaní nijakým spôsobom neosvedčil narušovanie jeho duševnej integrity resp. dokonca existenciu ohrozenia svojej telesnej integrity.
42. Pre kladné rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí osvedčiť nielen pravdepodobnosť nároku vo veci samej, ale i potrebu nevyhnutnej, bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, čo podľa názoru súdu žalobca neosvedčil a preto súd nevzhliadol dôvodnosť tohto návrhu s následkom jeho zamietnutia.
43. Na základe predložených dôkazov a obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd teda vec posudzoval vo všeobecnom procesnom rámci prípustnosti neodkladného opatrenia, kedy vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie neosvedčenia dôvodnosti okamžitej potreby úpravy pomerov strán sporu, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho nariadenie a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia, kedy návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Súd o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a aj keď bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).