Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Ek/794/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., zast. zákonnou zástupkyňou: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, XXX XX B., proti povinnému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom XXX XX B., o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu F. X, XXX XX F., IČO: 36 078 531, pod sp. zn. 146EX 127/24, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 23. 04. 2024, domáhala od povinného vymoženia výživného s prísl., na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/13/2015 zo dňa 28.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2015, vykonateľnosť dňa 31. 10. 2015, a na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/266/2018 zo dňa 06. 06. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 09. 2019, vykonateľnosť dňa 27. 08. 2019 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 25. 04. 2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava, IČO: 36 078 531, ktorý ju vedie pod sp. zn. 146EX 127/24.

3. Súdny exekútor dňa 04.09.2025 vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekúcie sp. zn. 146EX 127/24 zo dňa 04. 09. 2025 (ďalej len „upovedomenie o zastavení exekúcie“), ktorým zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu že povinný v priebehu exekúcie zomrel, a dedičské konanie vedené na jeho majetok bolo zastavené pre nezanechanie žiadneho majetku, resp. majetku nepatrnej hodnoty. Upovedomením o zastavení exekúcie zároveň súdny exekútor vyzval oprávnenú na úhradu trov exekútora v celkovej výške 100 EUR. Proti predmetnému upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov podala oprávnená (prostredníctvom zákonnej zástupkyne) námietky.

4. Uznesením sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd námietky oprávnenej proti výzve na úhradu trov exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.

5. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že oprávnený podal námietky proti výzve na úhradu trov exekútora z dôvodu nezákonnej výšky trov súdneho exekútora, a pre rozpor s označením subjektu, ktorý je povinný hradiť tieto trovy. Vyšší súdny úradník poukázal na skutočnosť, že povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda v rámci priebehu exekúcie, ktorá začala dňa 25. 04. 2024, a preto v dôsledku tejto skutočnosti vznikla súdnemu exekútorovi povinnosť podľa § 38 ods. Exekučného poriadku odložiť exekúciu do momentu právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na majetok povinného a za týmto účelom vydať upovedomenie o odklade exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Dňa 02. 09. 2025 Okresný súd Malacky predložil súdu uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 34D/212/2024 zo dňa 31. 01. 2025, ktorého prvým výrokom súd konajúci prostredníctvom povereného súdneho komisára JUDr. Danicou Molnárovou, notárkou, v dedičskom konaní vedenom na majetok poručiteľa - povinného, zastavil dedičské konanie, pretože poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Druhým výrokom vydal majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa – povinného. Dedičské konanie vedené na majetok poručiteľa - povinného bolo zastavené podľa (súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2025. Vyšší súdny úradník konštatoval, že predmetný dôvod možno považovať za dôvod, že povinný zanikol bez právneho nástupcu (keďže ani jeden z potencionálnych dedičov nenadobudne majetok povinného, teda nestane sa právnym nástupcom povinného), a preto je zrejmé, že po začatí exekúcie nastal dôvod na zastavenie exekúcie v celom jej rozsahu momentom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení dedičského konania vedeného na majetok povinného, keďže pre ďalší priebeh exekúcie absentuje právne nástupníctvo vo vzťahu k osobe povinnej, a je preto nepochybné, že v tomto exekučnom konaní bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku súdnym exekútorom. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom konštatoval, že súdny exekútor správne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie podľa špecifikovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Oprávnená však nepodala námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, ale len obligatórnej časti v podobe výzvy na úhradu trov exekúcie. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora vydaného z dôvodu podľa Exekučného poriadku nie sú námietky prípustné. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec to potom znamená, že na podané námietky, ktoré sú neprípustné podľa Exekučného poriadku, súd nemá povinnosť sa vecne zaoberať, a jediným ich následkom bez ďalšieho je ich zamietnutie v celom rozsahu. Nad rámec povinností vyšší súdny úradník dodal, že v prípade ak došlo k zastaveniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať alebo ide z dôvodu pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa Exekučného poriadku oprávnený a výnimku z tohto zákonného pravidla sa aplikuje len v prípade, ak bola vedená exekúcia na vymoženie výživného na maloleté dieťa a exekúcia bola zastavená z dôvodu podľa Exekučného poriadku (nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou osobou). Avšak v tomto exekučnom konaní exekúcia bola zastavená podľa Exekučného poriadku, a nebola súdnym exekútorom zastavená podľa Exekučného poriadku. A preto nebola na mieste aplikácia zákonnej výnimky a súdny exekútor pre prípad zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku nebol oprávnený zaviazať na platenie trov súdneho exekútora súd, ale len oprávnenú v zmysle prvá veta Exekučného poriadku. Vo vzťahu k námietke o výške trov súdneho exekútora vyšší súdny úradník poukázal na to, že s prihliadnutím na moment začatia exekučného konania (23. 04. 2024) sa na dané konanie vo vzťahu k určeniu výšky paušálnej náhrady súdneho exekútora aplikuje Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) v znení účinnom od 01.01.2024, čo má za následok, že aktuálna výška náhrady paušálnych výdavkov súdneho exekútora podľa Vyhlášky je vo výške 100 EUR. Záverom vyšší súdny úradník konštatoval, že výzva na úhradu trov súdneho exekútora bola vyhotovená správne a zákonne, a to v zmysle Exekučného poriadku, a Vyhlášky.

6. Proti uzneseniu sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025 podala oprávnená prostredníctvom zákonnej zástupkyne sťažnosť, ktorú odôvodnila nedostatočným odôvodnením, keďže vyšší súdny úradník sa vôbec nezaoberal otázkou subjektu, ktorý je povinný platiť trovy súdneho exekútora, nakoľko tieto podľa Exekučného poriadku pri zastavení exekúcie sú hradené štátnou cestou a to

súdom v exekučnom konaní. Oprávnená považovala za amorálne, ak by tieto trovy pri vymáhaní výživného hradila zákonná zástupkyňa dieťaťa, keď tieto finančné prostriedky v prípade vymoženia patria maloletému dieťaťu a v danej veci neboli vymožené žiadne finančné prostriedky.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

12. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

13. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, a po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal bez nariadenia pojednávania napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v sťažnosťou napadnutom uznesení, a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti, uvádza dôvody, pre ktoré nie je možné vyhovieť sťažnosti oprávneného.

16. Základnou námietkou zo strany oprávnenej s ktorou sa bolo potrebné v konaní vysporiadať, bola otázka povinného subjektu na úhradu trov súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ako to bolo v prejednávanej exekučnej veci.

17. Sudca v sťažnostnom konaní povinným tvrdenú nedostatočnosť a nesprávnosť odôvodnenia napádaného rozhodnutia nezistil, a sa stotožnil s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že v prípade zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie nie sú prípustné, ako aj skutočnosť, že podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku platí trovy súdneho exekútora oprávnený. Výnimka z daného všeobecného pravidla podľa § 199c ods. 1 posledná veta sa aplikuje len v prípade ak predmetom exekúcie bolo vymoženie nároku na výživné v prospech dieťaťa (čo nastalo v prejednávanej exekučnej veci) a zároveň exekúcia musela byť zastavená súdnym exekútorom podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku – nemajetnosť povinného (daná skutočnosť v priebehu exekúcie nenastala). A preto súdny exekútor pre prípad zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku nebol oprávnený zaviazať na platenie trov súdneho exekútora súd. Povinným subjektom na úhradu trov súdneho exekútora v prejednávanej veci je len oprávnená, tak ako predpokladá § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku. Uvedené vyplýva priamo zo zákonných ustanovení Exekučného poriadku, a nepredstavuje rozpor

s dobrými mravmi ako to namietala oprávnená. Taktiež nebolo možné súhlasiť s tvrdením oprávnenej o nedostatočnom odôvodnení uznesenia zo strany vyššieho súdneho úradník v časti subjektu povinného platiť trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní, keďže danou otázka je najmä predmetom bodu 21. odôvodnenia sťažnosťou napadnutého uznesenia.

18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávnenej s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť. Sudca taktiež uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávnenej, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

19. Na základe vyššie uvedeného súd konajúci sudcom sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému právnemu záveru ako vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení o podaných námietkach proti výzve na úhradu trov súdneho exekútora, a preto súd podanú sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/794/2024 zo dňa 06. 10. 2025 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§202 ods. 4 Exekučného poriadku).

Banská Bystrica, dňa 06. 11. 2025