Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1690-2020.pdf
PDF · 88.89 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1690/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, v konaní právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/ X, XXX XX D., o vymoženie 9.320,17 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Mária Bíla, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod sp zn. 315EX 674/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/1690/2020 zo dňa 14.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného čo do výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/1690/2020 zo dňa 14.06.2024 z a m i e t a .
II. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/1690/2020 zo dňa 14.06.2024 tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.06.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 168,84 EUR (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, § 64, § 65 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností je nedôvodný.
2/ V odôvodnení ďalej konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je návrhom podaným podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo oznámené v Obchodnom vestníku č. 43/2021 dňa 04.03.2021 a uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, t.j. 04.04.2021, sa považovalo za doručené. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala v danom prípade plynúť dňa 04.04.2021 a uplynula dňa 19.04.2021. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie až dňa 28.02.2024, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.03.2024.
3/ V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vyšší súdny úradník po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a doručených príloh dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné
vyhovieť, keďže tento bol podaný oneskorene. Povinný v podanom návrhu nenamieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
4/ Vyšší súdny úradník konštatoval, že aj bez ohľadu na jeho oneskorenosť, musel návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť ako nedôvodný. O spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného. Vhodnosť a primeranosť jednotlivých spôsobov posudzuje sám súdny exekútor. V danej exekučnej veci vyšší súdny úradník nevzhliadol neprimeranosť, nakoľko doteraz oprávneným vymožená čiastka v celkovej sume 502,08 EUR predstavuje len 5,38% zo sumy vymáhanej istiny a to bez príslušenstva a trov exekúcie. Cieľom a účelom exekučného konania je dosiahnutie uspokojenia práva oprávneného, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a zablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia exekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo právna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné.
5/ S návrhom na odklad exekúcie, ktorého sa povinný dožadoval, ho vyšší súdny úradník odkázal na exekútora, v ktorého kompetencii je rozhodovanie o takom návrhu. Poukázal tiež na § 61h ods. 1 písm. d) podľa ktorého exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.
6/ Nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
7/ Proti rozhodnutiu podal povinný sťažnosť. Poukázal na to, že v návrhu na zastavenie exekúcie vysvetlil dôvody, pre ktoré bez vlastnej viny nemohol podať návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Samotnú exekúciu nenamietal a v upovedomení o začatí exekúcie nebol uvedený spôsob vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. Čiže v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie neexistoval dôvod, pre ktorý by mohol dôvodne návrh na zastavenie exekúcie podať. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, resp. upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti v zmysle ustanovení § 135 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré je vydané ako samostatná listina, predvída možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, s poukazom na § 137 ods.1, návrh na zastavenie exekúcie v časti vykonávanej predajom nehnuteľnosti nemôže byť posudzovaný ako oneskorene podaný, s čím sa exekučný súd vo svojom odôvodnení vôbec nevysporiadal.
8/ Mal za to, že exekučný súd na predmetnú vec nenahliadal v kontexte toho, že voči povinnému bolo vedených mnoho exekúcií a tie postupne uhradil a uhrádza. Napriek tomu, že zrážkami zo mzdy boli uhrádzané skoršie exekúcie, snažil sa dohodnúť na úhrade v splátkach mimo exekučných zrážok zo mzdy aj v súvislosti s predmetnou exekúciou. Súdna exekútorka mu oznámila, že oprávnený so splátkami nesúhlasí, pričom oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že mu nebola doručená žiadosť povinného o povolenie splátok. Až do prevzatia zamietavého uznesenia bol presvedčený, že zrážky zo mzdy v priemere vo výške 300,- EUR mesačne sú vykonávané v prospech oprávneného vo veci tejto exekúcie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 5) však zistil, že zrážky zo mzdy sú vykonávané na exekúciu vedenú u tej istej súdnej exekútorky pod sp. zn. 315EX 368/24, ktorá ale začala až po začatí predmetnej exekúcie. Súdna exekútorka tak nepostupovala v zmysle platného Exekučného poriadku, čím došlo k vymoženiu doposiaľ tak nízkej sumy pri predmetnej exekúcii. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že právny predchodca oprávneného poskytuje úvery na dobu 20 rokov a viac, a teda počíta s tým, že sa mu požičané finančné prostriedky vracajú za dlhé časové obdobie, by vzhľadom k tomu nebolo primerané žiadať uhradiť dlžnú pohľadávku okamžite predajom nehnuteľnosti, v ktorej žije. Predaj nehnuteľnosti by mal predstavovať spôsob uspokojenia pohľadávky ultima ratio. Povinný poberá mzdu a z toho dôvodu zotrvával na svojom tvrdení, že v prípade exekúcie predajom nehnuteľnosti ide o neprimeraný spôsob jej výkonu. Mal za to, že materiálny právny štát stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita právneho poriadku a dostatočná miera
právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu, ale tiež činnosťou štátnych orgánov aplikujúcich právo. Poukázal na princíp právnej istoty a teda legitímne očakávanie, že súdy budú rozhodovať v súlade s najlepším záujmom povinného ako spotrebiteľa, v súlade s jeho prirodzenoprávnou ochranou, samozrejme aj s ohľadom na práva oprávneného dodávateľa. Navrhol preto, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel jeho návrhu na zastavenie exekúcie v časti exekúcie predajom nehnuteľnosti.
9/ Súd oprávnenému sťažnosť povinného nedoručoval, vzhľadom k tomu, že v nej neuvádzal žiadne nové skutočnosti. Oprávnenému preto bude sťažnosť doručená spolu s týmto rozhodnutím.
10/ Na základe výzvy súdu, oznámil poverený súdny exekútor, že vzhľadom na výšku vymáhaného nároku povinný nespĺňal podmienky automatického splátkového kalendára podľa § 61g ods. 2 Exekučného poriadku. Povinný v priebehu konania nepožiadal o povolenie splátok. Plniť začal v sumách a lehotách, ktoré si sám určil. K 10.04.2025 predstavuje nárok oprávneného (bez trov exekúcie) sumu 22 032,03 EUR, pričom od povinného boli v exekučnom konaní prijaté platby v celkovej výške 985,62 EUR. Dňa 06.02.2024 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností. K ďalším krokom zatiaľ vzhľadom na podanie oprávneného súdny exekútor nepristúpil.
11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právny názorom súdu.
15/ Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku po začatí exekúcie exekútor upovedomí o oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.
16/ Podľa § 135 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka.
17/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je čo do zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie dôvodná.
18/ Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučných titulov, ktorými sú v tejto exekučnej veci rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 14C/5/2016 zo dňa 05.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2019 a vykonateľnosť dňa 16.07.2019 a uznesenie Okresného súdu Košice – okolie, č.k. 14C/5/2016-80 zo dňa 03.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2019 a vykonateľnosť dňa 02.01.2020.
19/ V uvedenej veci sa povinný domáhal zastavenia exekúcie konkrétnym spôsobom - predajom nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že podľa neho existuje iný spôsob vykonávania exekúcie – zrážky zo mzdy, pričom nerozporoval, že ho podal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nešlo teda o návrh povinného na zastavenie exekúcie ako takej v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, ako nesprávne ustálil vyšší súdny úradník, a preto časový okamih podania návrhu na zastavenie exekúcie nemá zásadný význam.
20/ Povinný sa ale v tomto smere nesprávne domnieva, že voči upovedomeniu o vykonaní exekúcie konkrétnym spôsobom (predajom nehnuteľností) má možnosť aj po tom, čo mu bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie podľa § 61 Exekučného poriadku (tzv. všeobecné upovedomenie s náležitosťami podľa § 61a Exekučného poriadku) podať opravný prostriedok – návrh na zastavenie exekúcie. Ak je upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností vydané ako samostatná listina (§ 135 ods. 1) a je povinnému doručené až po tom, čo mu bolo doručené všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (§ 61), povinnému neplynie ďalšia lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný teda nemá možnosť voči každému procesnému úkonu súdneho exekútora podať návrh na zastavenie exekúcie, prípadne námietky. Exekučný poriadok v súvislosti s predajom nehnuteľnosti v exekúcii, ktorá vrcholí udelením príklepu na dražbe (s následným rozhodnutím súdu o schválení/ neschválení takto udeleného príklepu) umožňuje účastníkom a osobám uvedeným v § 147 ods. 1 Exekučného poriadku ako jediný prostriedok obrany vzniesť námietky proti udeleniu príklepu. Nakoľko exekúcia nedospela do štádia udelenia príklepu, bolo podanie povinného, ktorým namietal spôsob vykonania exekúcie, neprípustné a predčasné.
21/ Napriek tomu súd v rámci svojej dohľadovej kompetencie podľa § 32 Exekučného poriadku k sťažnosti povinného uvedie, prečo jej nie je možné vyhovieť a prečo bol jeho návrh predčasný. V tomto štádiu exekúcie nie je možné konštatovať, že by exekúcia predajom nehnuteľností bola neprimeraná vymáhanému nároku, a to najmä z dôvodu, že nie je známa hodnota (cena) exekvovanej nehnuteľnosti. Na druhej strane je však známe a nesporné, že od začiatku exekúcie (03.11.2020), teda za takmer 5 rokov, povinný uhradil len približne 5% vymáhanej pohľadávky, čo uviedol už vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí. Sudca sa stotožňuje i s jeho konštatovaním, že výber spôsobu vykonávania exekúcie je na súdnom exekútorovi. Pri výbere spôsobu exekúcie súdny exekútor prihliada nielen na skladbu exekvovateľného majetku a príjmov povinného, ale aj na výšku vymáhanej pohľadávky, keďže cieľom exekúcie je čo najskôr a čo najefektívnejšie vymôcť pohľadávku (to je v prospech nielen oprávneného, ale i povinného, keďže skorším vymožením pohľadávky zaplatí menšiu sumu úrokov a tým pádom i odmenu exekútora).
22/ Tvrdenie povinného, že právny predchodca oprávneného poskytuje úvery na dobu 20 a viac rokov, teda počíta s tým, že sa mu požičané finančné prostriedky vracajú za dlhé časové obdobie, nie je pre vykonávanú exekúciu relevantné. Povinnému bolo exekučným titulom umožnené splatenie dlhu v splátkach po 150 EUR mesačne od právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhod splátok. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.10.2020 vyplýva, že povinný si svoju povinnosť plniť dlh v splátkach podľa exekučného titulu neplnil, keď zaplatil len 7 splátok, poslednú dňa 28.02.2019. Tým stratil možnosť splatiť dlh postupne. Keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola pohľadávka splatná v celom rozsahu, oprávnený (resp. jeho právny predchodca) mohol a aj žiadal splnenie pohľadávky priznanej exekučným titulom v celosti. Hoci aj v exekúcii možno za určitých podmienok povoliť povinnému splatiť dlh v splátkach, povinný musí o to požiadať, čo však v tomto prípade podľa vyjadrenia súdneho exekútora neurobil. No aj v prípade, že by o splátky požiadal, vo väzbe na výšku vymáhanej pohľadávky, budú musieť byť naplnené ďalšie podmienky vyjadrené v § 61g ods. 3 Exekučného poriadku, najmä súhlas oprávneného.
23/ K tvrdeniu povinného, že len z uznesenia sa dozvedel, že zrážky zo mzdy sú vykonávané na neskôr začatú exekúciu, čím mal podľa neho súdny exekútor postupovať v rozpore s Exekučným poriadkom, musí súd uviesť, že v napadnutom uznesení nie je ani zmienka o vykonávaní zrážok súdnym exekútorom v prospech neskôr začatej exekúcie. Napriek tomu súd lustráciou vo svojom registri overil, že voči povinnému je v súčasnosti vedená ďalšia exekúcia sp. zn. 35Ek/887/2024 (sp. značka exekútora, pod ktorou ju vedie, nie je súdu známa), kde je vymáhaná pohľadávka nižšia. V minulosti bolo voči povinnému vedených ešte päť iných exekúcií, ktoré sa skončili vymožením pohľadávok. Ak sa v Exekučnom poriadku uvádza, že exekútor pri vykonávaní exekúcií postupuje v poradí, v akom mu boli doručené poverenia na vykonanie exekúcie (§ 57 ods. 2 pred bodkočiarkou), uvedené znamená, že exekútor nemôže uprednostňovať určité exekučné konania pred inými exekučnými konaniami. Taká povinnosť sa však nijako nedotýka jeho práva vybrať hospodárny a procesne efektívny spôsob vykonania konkrétnej exekúcie, čo znamená, že ak sa pre jednu exekúciu za efektívny spôsob jej vykonania budú považovať zrážky zo mzdy povinného, pri inej exekúcii nemusí byť (za predpokladu existencie iného majetku) taký spôsob hospodárny a efektívny. Z pohľadu výšky vymáhanej pohľadávky a povinnosti súdneho exekútora pristúpiť k takému spôsobu výkonu exekúcie, ktorý efektívne povedie k naplneniu cieľa exekučného konania (vymoženiu pohľadávky), sa v danej situácii javí predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného ako vhodný spôsob vykonania exekúcie. Pri povinným navrhovaných zrážkach zo mzdy nie je predpoklad, že by došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného v primeranej dobe, a po tom, čo sa
exekúcia vedie už viac ako 5 rokov a bola vymožená len zanedbateľná časť pohľadávky, má oprávnený legitímne očakávania, že jeho nárok bude čo najskôr vymožený.
24/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody bola sťažnosť povinného čo do zamietnutia jeho návrhu na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľností nedôvodná, preto ju sudca postupom podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
25/ Sudca však s prihliadnutím na to, že sa nejednalo o návrh na zastavenie exekúcie ako takej, ale len návrh na zastavenie konkrétneho spôsobu jej vykonania, považoval výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy za vyjadrenie k takému návrhu, za nesprávny. Predpokladom priznania trov súvisiacich s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku je len taký návrh, ktorým povinný namieta samotný nárok vymáhaný v exekúcii, teda prípustnosť exekúcie ako takej a z tohto titulu požaduje jej (čiastočné) zastavenie v zmysle § 61k Exekučného poriadku. Keďže v prejednávanej veci sa povinný vôbec nedomáhal zastavenia exekúcie z dôvodov vymedzených § 61k Exekučného poriadku, ale namietal len spôsob výkonu exekúcie, v súvislosti s takým návrhom povinného a vyjadrením oprávneného k nemu zákon nepočíta s náhradou trov konania úspešnému účastníkovi. Preto sudca podľa § 250 ods. 2 CSP rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku II. zmenil tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).