Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/45/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovj a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. - E. F., proti žalovaným: 1/ G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, H. F., 2/ F. D., narodená XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, H. F., obidvaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722 a 3/ F. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, H. F., zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Mesároš, so sídlom Štefánikova 84, Nitra, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. marca 2025 č.k. 10C/16/2022-123, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach II. a IV. p o t v – r d z u j e .

V napadnutej časti III. odvolanie žalovaného v 3. rade o d m i e t a .

Žalobkyni priznáva nárok proti žalovanému v 3. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na spojenie vecí zamietol, určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi J. A., narodenou dňa XX.X.XXXX, ako právnou predchodkyňou žalovaných 1/ a 2/, a žalovaným 3/ dňa 10.4.2019 v Zlatých Moravciach v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 25.6.2019 je neplatná. Žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 3/ v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala, určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu, že právna predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ predala žalovanému 3/ viaceré nehnuteľnosti v kat. úz. K., v ktorých je ona podielovou spoluvlastníčkou, preto má k nim predkupné právo podľa , ktoré predávajúca nerešpektovala a pred prevodom jej neponúkla nehnuteľnosti na predaj. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a ust. , , a , ako aj uvedeného zákona. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určiť právnu skutočnosť, ktorá je žaloba podľa prípustná iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uvedeným predpisom je v prejednávanej veci ust. v spojení s , pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022. Nebolo preto potrebné, aby žalobkyňa v danom konaní preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V konaní nebolo sporné, a bolo aj preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré boli prevádzané spornou kúpnou zmluvou zo dňa 10.4.2019 boli v podielovom spoluvlastníctve s výnimkou nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie K., a preto spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje spoluvlastnícke podiely previesť, obmedzovalo pri ich prevode zákonné predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov

podľa . V konaní nebolo preukázané, že by si právna predchodkyňa žalovaných 1/ a 2/ pri prevode svojich spoluvlastníckych podielov na žalovaného 3/ túto svoju povinnosť splnila a preto prišlo k porušeniu predkupného práva.. Obrana žalovaného 3/, že nehnuteľnosti kúpil v dobrej viere, pretože predávajúca vyhlásila, že jej právo prevádzať ich nie je nijakým spôsobom obmedzené, nie je dôvodná. Jeho dobrá viera je právne irelevantná pre zistenie, či bolo zákonné právo ostatných podielových spoluvlastníkov porušené, alebo nie. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, má na výber tri alternatívne zákonné nároky, ktorými sa môže domáhať buď: 1/ vyslovenia neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu podľa , ktorá je neplatnosťou relatívnou, 2/ aby mu nadobúdateľ, t. j. tretia osoba ponúkol nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých spoluvlastnícky podiel získal prevodom ( ), 3/ mu zostane predkupné právo zachované a začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu urobené v písomnej forme musí dôjsť takisto v písomnej forme. Účinky tohto právneho úkonu nastávajú v okamihu, kedy prejav vôle dotknutého spoluvlastníka, dôjde prevodcovi a nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu podľa , a to voči obom zmluvným stranám. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v trojročnej premlčacej lehote (), ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať žalobou na súde po prvý raz. V danom prípade vzniklo dotknutým spoluvlastníkom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy dňom jej uzavretia t. j. dňa 13.5.2019, kedy bola zmluva podpísaná poslednou zmluvnou stranou t. j. žalovaným 3/. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/22/2022, podľa ktorého všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu. Žalovaný 3/ vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd prihliadal, avšak nepovažoval ju za dôvodnú, keďže mal za to, že žalobkyňa sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy dovolala voči obom účastníkom kúpnej zmluvy včas. Voči žalovanému 3/, ako kupujúcemu, sa jej dovolala dňa 14.3.2022, kedy bola zásielka jemu adresovaná uložená na pošte, a preto mal možnosť sa s ňou žalovaný 3/ oboznámiť a voči žalovaným 1/, 2/ doručením žaloby, t. j. dňa 17.5.2022, čo je vzhľadom k predĺženiu premlčacej doby, do 28.7.2022 rovnako včas. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov sa stáva neplatným tento právny úkon od počiatku, bez ohľadu na to, čoho sa tento spoluvlastník domáha žalobou na súde. Dovolaním sa relatívnej neplatnosti dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu, t. j. na právny úkon sa hľadí, ako keby k nemu neprišlo. V tejto súvislosti preto poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/216/2009, ktorým bol preskúmaný aj Ústavným súdom SR, a to rozhodnutím IV. ÚS 324/2011, na ktoré poukázal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/208/2019. Na súde sa vedie pod sp. zn. 12C/29/2022 v konaní o určenie vlastníckeho práva, právnej predchodkyne žalovaných 1/,2/, ktoré veci skutkovo súvisia, avšak okruh strán nie je totožný, a preto návrh na spojenie vecí v tomto konaní podľa zamietol. Keďže predkupné právo žalobkyne bolo porušené, táto sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, preto považoval za žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. O náhrade trov konania rozhodol podľa a CSP. Súd skúmal možnosť aplikácie ust. a dospel k záveru, že na strane žalovaných 1/, 2/, ide o také výnimočné okolnosti, ktorá umožňujú aplikovať dané ustanovenie, pretože títo v priebehu konania so žalobou súhlasili, a nepriznaním náhrady trov konania voči nim nebude žalobkyňa ani neprimerane dotknutá. Vo vzťahu k žalovanému 3/, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých podľa rozhodne vyšší súdny úradník do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný 3/, a to v jeho výrokoch II., III. a IV., z dôvodov, uvedených v , f) a h) . V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že žalobkyňa listom zo dňa 10.3.2022 ho vyzvala a oznámila mu, že zmluva je neplatná a zároveň ho vyzvala, aby previedol nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od právnej predchodkyne žalovaných 1/, 2/, za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol on. Žalobkyňa v tomto liste skombinovala oba nároky, vyplývajúce z porušenia predkupného práva, čo je neprípustné. Súd sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Bez toho, aby žalobkyňa počkala na jeho odpoveď, podala žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, a nie spätného prevodu za rovnakých podmienok. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba sa do dispozičnej sfére právnej predchodkyne žalovaných 1/,2/ dostala dňa 17.5.2022 a do jeho dispozície dňa 24.5.2022. V konaní namietal premlčanie žalovaného nároku, a to z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby, od uzavretia kúpnej zmluvy, keď z jeho strany došlo k podpisu kúpnej zmluvy dňa 13.5.2019. Žalobca sa teda dostala do jeho dispozičnej sféry až po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, i keď žaloba bola podaná v zákonnej lehote. Súd, na pojednávaní, konanom dňa 20.2.2025 s poukazom na ,

vyslovil právny nárok, že premlčacia doba žalobkyne márne uplynula. Súd však v rozsudku korigoval svoj právny názor vo vzťahu k premlčaniu, čo znamenalo zásadnú zmenu oproti predtým vyslovenému predbežnému názoru. Súd prvej inštancie, korigovanie svojho názoru odôvodnil tým, že síce premlčacia doba je trojročná a v súlade s , by jej koniec pripadol na 13.5.2022, avšak na základe ust. a , malo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby do 28.7.2022. On nemal možnosť sa k tomuto korigovanému právnemu názoru vyjadriť, čím bolo porušené jeho procesné právo a s takýmto zdôvodnením sa nestotožňuje. Uvedený sa podľa jeho názoru vzťahoval len na lehoty, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva v období od 20.3.2020 do 30.4.2020, resp. od 19.1.2021 do 28.1.2021. Táto skutočnosť vychádza zo samostatnej dôvodovej správy, k uvedenému zákonu. Podľa jeho názoru sa jedná o lehoty, ktoré mali uplynúť počas doby, uvedenej v predmetnom zákone, a nie o také, ktoré uplynuli až o niekoľko mesiacov, či rokov. Koniec premlčacej lehoty v prípade žalobkyne, mal nastať podľa jeho názoru dňom 13.5.2022, kedy uplynuli od podpísania kúpnej zmluvy posledným účastníkom konania, 3 roky. Zastáva názor, že prirátať k plynutiu premlčacej lehoty ďalšie dni tak, aby bolo možné považovať uplatňovaný nárok žalobkyne, za uplatnený včas žalobou, je neprípustné. Nárok nebol uplatnený včas, najneskôr v posledný deň plynutia premlčacej lehoty, ktorá skončila mimo pandemického obdobia. Preto je toho názoru, že námietka premlčania bola podaná dôvodne a na túto námietku mal súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadať. Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy, ktorej sa žaloba týka, boli viaceré nehnuteľnosti v obciach v kat. úz. K., zapísané vo viacerých listoch vlastníctva, avšak podľa jeho názoru, k porušeniu predkupného práva mohlo dôjsť len k nehnuteľnostiam, kde bola žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka, preto sa mohol týkať len nehnuteľností, zapísaných v LV č. XX J. XXX a pri ostatných LV k porušeniu predkupného práva žalobkyne nemohlo dôjsť, nakoľko táto nebola v týchto LV zapísaná ako podielová spoluvlastníčka. Zastal názor, že v prípade, ak by aj súd vyslovoval neplatnosť kúpnej zmluvy, mohol tak urobiť iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bolo predkupné právo žalobkyne porušené, teda mohol vysloviť iba neplatnosť časti kúpnej zmluvy. V závere sa vyjadril k odôvodneniu rozsudku v bode 46., kde uviedol, že predmetom konania, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12C/29/2022, nie je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, alebo jej časti, ale predmetom konania je, že nehnuteľnosti by mali patriť do dedičstva po žalobkyni 2/, ktorá v tomto konaní bola pôvodne žalovaná 1/. Ide o dve konania, s rôznymi účastníkmi a s rôznym predmetom. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. 3.K odvolaniu žalovaného 3/ sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že už odvolací súd vo svojom uznesení, ktorým prvýkrát rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, jasne a zrozumiteľne vyslovil svoj právny názor vo vzťahu k relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako aj k tomu, že žalobkyňa bola oprávnená podať takúto žalobu, že petit je správny, že bola oprávnená vybrať si nárok, vyplývajúci z porušenia predkupného práva, a že žaloba bola podaná včas. Jedinú otázku, ktorú mal v konaní vyriešiť súd prvej inštancie bola tá skutočnosť, či je neplatná celá zmluva, alebo len časť. Teda mal posúdiť oddeliteľnosť časti právneho úkonu. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že predmetom zmluvy boli pozemky v intraviláne, a to druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ako aj záhrada a takisto aj pozemky v extraviláne, najmä poľnohospodárske pozemky. Okrem toho podľa zmluvy bol predmetom prevodu aj podiel na stavbe – rodinnom dome. Kúpna cena za jednotlivé nehnuteľnosti by mala byť rozdielna pre intravilán a extravilán, rozdielna pre zastavanú plochu a záhradu, a mala by byť úplne iná aj pre stavbu – dom. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2127/2000, podľa ktorého, ak je v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza viacero nehnuteľností dohodnutá cena jednou sumou tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností nijako špecifikovaná a z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, potom ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná aj v časti, týkajúcej sa ostatných nehnuteľností. Na základe uvedeného preto tento odvolací dôvod žalovaného v 3. rade je nedôvodný. Posledným odvolacím dôvodom bola námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný 3/, súd prvej inštancie obsiahle odôvodnil, prečo nie je námietka premlčaná. Kúpna zmluva medzi J. A. a F. C. sa stala neplatnou už dovolaním sa neplatnosti L. B., bez ohľadu na to, kedy sa neplatnosti dovolala žalobkyňa v tomto konaní, a teda námietka premlčania je nedôvodná. Za nesprávny považoval aj výklad žalovaného 3/, čo sa týka , jeho výklad k plynutiu lehôt počas covidu je nesprávny a poukázal v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/99/2022, a preto ani tento odvolací dôvod, ohľadom premlčania, je nedôvodný. 4.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý uviedol, že vo vzťahu k , nejde o jeho výklad k tomuto zákonu, ale ide o citáciu priamo z dôvodovej správy k uvedenému zákonu.

Opätovne zdôraznil, že sa vzťahuje len na lehoty, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu, alebo k zániku práva od 27.3.2020 do 30.4.2020, resp. od 19.1.2021 do 28.1.2021. Čo sa týka vyslovenia iba čiastočnej neplatnosti zmluvy, poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/24/2020 a 3Co/46/2023, z ktorých rozhodnutí vyplýva, že predkupné právo žalobkyne mohlo byť porušené iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bola žalobkyňa zapísaná ako podielová spoluvlastníčka, a nie vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktoré vo vlastníctve žalobkyne neboli, ale tvorili predmet kúpy. 5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má predpísané náležitosti , a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu, zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 3/ nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, vo výroku II. a IV. ako vecne správny podľa potvrdil a v bode III. rozsudku, odvolanie žalovaného 3/ podľa odmietol. 6.Po preskúmaní veci, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne zdôvodnené, a zodpovedá požiadavkám ust. , kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 7.Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenia sa s dôvodmi, uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd podľa , v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. I napriek tomu odvolací súd dodáva, že je rozsahom odvolania viazaný ( ), ako aj odvolacími dôvodmi ( ). Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích dôvodov, udávaných žalovaným 3/. Žalovaný namietal, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). 8.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb, domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale i ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv, spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci, za prítomnosti strán sporu. Právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku, spojené so zákazom degenatio justitiae (odmietnutie spravodlivosti). 9.Žalovaný 3/ videl porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.1.2025 vyslovil svoj predbežný právny názor vo vzťahu k premlčaniu, keď považoval nárok žalobkyne za premlčaný, avšak súd prvej inštancie rozhodol v otázke premlčania v rozpore s takto predneseným predbežným právnym názorom, bez toho, aby mal možnosť sa k takto korigovanému právnemu názoru vyjadriť. 10.Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 20.2.2025, súd podľa určil svoj predbežný právny názor tak, že žalobkyni vznikol nárok uplatniť si porušené predkupné právo dňom uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňom 10.4.2019 a hoci žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 28.3.2022, t. j. do 3 rokov od uzavretia zmluvy, premlčacia doba jej márne uplynula, pretože relatívnej neplatnosti sa musí dovolať voči obom účastníkom zmluvy, pričom voči právnej predchodkyni žalovaných 1/,2/ sa jej dovolala až podaním žaloby, ktorá jej bola doručená až dňa 17.5.2022, t. j. po troch rokoch. Na tomto

pojednávaní bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku. 11.Podľa , po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. 12.Predbežné právne posúdenie v zmysle citovaného ustanovenia má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán, ich vecnú a efektívnu právnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne. Ide o zásadný inštitút, ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom a k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Z podstaty výkonu spravodlivosti prostredníctvom súdnej moci vyplýva, že súd musí byť pri svojich právnych záveroch nezávislý a jeho slobodný myšlienkový postup je limitovaný iba obsahom objektívneho práva, ktoré v konkrétnej veci interpretuje a aplikuje. Priamo obmedzený teda nemôže byť ani vlastným predbežným posúdením veci. Ak sa však od neho chce zásadným spôsobom odkloniť, čo má bezprostredný vplyv aj na konečné súdne rozhodnutie, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby sa v odôvodnení rozhodnutia s týmto odklonom náležite vysporiadal, inak by bol popretý účel samotného predbežného právneho posúdenia veci. Aj keď v danom prípade súd prvej inštancie už svoj zmenený právny názor stranám sporu neoznámil, odvolací súd je toho názoru, že o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle , pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť preto hodnotené v kontexte celého konania. Aj keď súd prvej inštancie pochybil, keď svoj zmenený právny názor stranám sporu, ktorý prezentoval v rozhodnutí neoznámil, a títo nemali možnosť sa k nemu vyjadriť, v kontexte celého konania nešlo o také pochybenie zo strany súdu, ktoré by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, pretože argumenty, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, sú práve procesne vyhradené pre prípadné odvolacie konanie a odvolací súd a s týmito jeho námietkami môže v rámci odvolacieho konania riadne vyporiadať. Súd prvej inštancie svoj zmenený právny názor riadne odôvodnil v bode 45. rozhodnutia. 13.Žalovaný v 3. rade tiež namietal rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu ust. , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto odvolací súd dodáva, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov z transporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim z až 194 . 14.Žalovaný 3/ namietal aj nesprávne právne posúdenie v zmysle , ku ktorému odvolací súd udáva, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikovať správny predpis, a nesprávneho o vyložil. 15.Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaným 3/ namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Žalovaný 3/ nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, týkajúci ohľadom plynutia premlčacích lehôt počas pandemického obdobia a mal za to, že premlčacia lehota uplynula dňom 13.5.2022, teda po troch rokoch od podpisu kúpnej zmluvy posledným účastníkom. S takýmto jeho názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2024 sp. zn. 1Cdo/99/2022, v ktorom najvyšší súd poukázal na účel a uviedol, že ust. sa týka všetkých premlčacích a prekluzívnych lehôt v súkromnoprávnych vzťahoch, tak lehôt, ktoré: i) začali plynúť pred nadobudnutím účinnosti zákona (27.3.2020), a neuplynuli do 30.4.2020 (ďalej len „stanovené obdobie“), ii) lehôt, ktoré začali plynúť pred 27.3.2020 a ich koniec

pripadol na stanovené obdobie, ako aj tých, ktoré iii) začali plynúť počas stanoveného obdobia a ich koniec nastal až po 30.4.2020. Pri všetkých prípadoch platí, že pri počítaní lehoty musí byť zohľadnené časové obdobie „27.3.2020 do 30.4.2020“. 16.Tiež Najvyšší súd SR v uznesení z 26.9.2020 sp. zn. 4Cdo/155/2023 v bode 16. jeho odôvodnenia uviedol, že vyššie vyslovený záver najvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/99/2022) považuje za prijateľný a nehodlá sa od neho odchýliť. Napokon výslovne dodal, že: „Zároveň je toho názoru, že totožný prístup je potrebné primerane aplikovať aj na ustanovenie , čo znamená, že všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali okrem obdobia od 27. marca do 30. apríla 2020 aj v období od 19. januára 2021 do 28. februára 2021“. Obdobný právny názor avšak ohľadom spočívania (neplynutia) dovolacej lehoty v rozhodných obdobiach bol vyslovený aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 289/2021-32 zo dňa 17. augusta 2021 a v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/189/2020, sp. zn. 7Cdo/319/2021. 17.Odvolací súd v tomto spore vyššie vyslovené závery dovolacieho súdu považuje za prijateľné a nemieni sa od nich odchýliť. Je teda toho názoru, že je potrebné zohľadniť ust. , , čo znamená, že všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali v období od 27.3. do 30.4.2002 a v období od 19.1.2021 do 28.2.2021. To znamená, že premlčacia lehota sa v danom prípade predĺžila do 28.7.2022 a žaloba teda bola podaná včas, keďže na súd bola podaná dňa 28.3.2022 a pôvodnej žalovanej bola žaloba doručená 17.5.2022 a podľa tvrdenia žalovaného 3/ napadla 24.5.2022. 18.V ďalšom žalovaný 3/ namietal, že v prípade, ak by aj súd vyslovoval neplatnosť kúpnej zmluvy, mohol tak urobiť iba vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, kde bolo predkupné právo žalobkyne porušené, teda mohol vysloviť iba neplatnosť v časti kúpnej zmluvy. Ani s touto jeho odvolacou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. 19.V danom prípade si žalobkyňa ako spôsob svojej obrany zvolila žalobu o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu a v prípade úspešnosti takejto žaloby sa na tento právny úkon hľadí ako keby k nemu nedošlo, t. j. dochádza k navráteniu veci do pôvodného stavu (restitutio in integrum). Ostatné prostriedky nápravy poskytujú ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných „nečinných oprávnených spoluvlastníkov“ tak ako je to napríklad v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa pri prevode spoluvlastníckeho podielu za porušenie predkupného práva. Z uvedeného teda vyplýva, že momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti k zmluve o prevode podielového spoluvlastníctva (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností, vyplývajúcich z predkupného práva (IV.ÚS 324/2011). Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo i len jedným z oprávnených spoluvlastníkov, sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z uvedeného odvolací súd má za to, že iba úplná relatívna neplatnosť právneho úkonu môže naplniť účel a zmysel predkupného práva a plne zaručiť ochranu oprávnených vlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu. Preto dovolaním sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňou má odvolací súd za to, že je neplatná celá kúpna zmluva ako celok, a preto právne posúdenie súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za správne. 20.Keďže žalovaný 3/ podal odvolanie aj vo výroku II. rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nemá proti žalovaný 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania, v tejto časti odvolací súd odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nezhoršuje právne postavenie žalovaného 3/, žiadna ujma mu takýmto rozhodnutím nevznikla, preto na podanie odvolania nie je oprávnený a odvolanie v zmysle citovaného ustanovenia odmietol. 21.Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil i v časti vo výroku IV., keď v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, nakoľko žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 22.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa , v spojení s ust. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bola plne úspešná. 23.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).