Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/115/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej veci žalobcu JUKOS, spol.s.r.o., so sídlom Administratívna budova PD Bežovce, 072 53 Bežovce, IČO: 31 675 042, zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému Awylla Slovakia s.r.o., so sídlom Rudolfa Jašíka 159/10, 958 01 Partizánske, IČO: 51 177 714, o zaplatenie 25.434,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. -160 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Partizánske, č.k. -160 zo dňa 10. novembra 2022 v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.316,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.977,70 Eur od 24.10.2020 do 06.10.2021, zo sumy 6.852,70 Eur od 07.10.2021 do 14.03.2022, zo sumy 6.352,70 Eur od 15.03.2022 do 05.05.2022, zo sumy 4.851,70 Eur od 06.05.2022 do 10.08.2022, zo sumy 4.384,70 Eur od 11.08.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.651,60 Eur od 30.10.2020 do 06.10.2021, zo sumy 6.526,60 Eur od 07.10.2021 do 26.04.2022, zo sumy 6.026,60 Eur od 27.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 6.851,28 Eur od 06.11.2020 do 6.10.2021, zo sumy 6.726,28 Eur od 07.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.954,20 Eur od 12.11.2020 do 06.10.2021, zo sumy 4.829,20 Eur od 07.10.2021 do 22.11.2021, zo sumy 4.679,20 Eur od 23.11.2021 do 13.12.2021, zo sumy 4.179,20 Eur od 14.12.2021 do zaplatenia. Výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie 4.118,-Eur zastavil. Výrokom III. súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 25.434,78 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného dodal žalovanému tovar v druhoch a množstvách uvedených vo faktúrach č. 3020201744 vo výške 6.977,70 Eur, splatnej dňa 23.10.2020, č. 3020201786 vo výške 6.651,60 Eur, splatnej dňa 29.10.2020, č. 3020201837 vo výške 6.851,28 Eur, splatnej dňa 05.11.2020 a č. 3020201854 vo výške 4.954,20 Eur, splatnej dňa 11.11.2020.

3. Žalobca tvrdil, že žalovaný na vystavené faktúry neuhradil žiadnu sumu, a preto si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

4. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací vydal platobný rozkaz, č.k. zo dňa 13.09.2021, proti ktorému žalovaný podal odôvodnený odpor, v ktorom rozporoval žalovanú sumu, nakoľko podľa jeho tvrdenia nezodpovedá jeho skutočným záväzkom, nakoľko čiastočne svoje záväzky uhradil. Tvrdil, že vykonal platby dňa 21.07.2020 vo výške 2.016,-Eur, dňa 02.09.2020 vo výške 804,72,- Eur, dňa 05.10.2020 vo výške 768,-Eur, vo výške 174,-Eur a vo výške 590,-Eur, dňa 16.11.2020 vo výške 1.328,40 Eur, dňa 11.06.2021 vo výške 1.500,-Eur a dňa 24.06.2021 vo výške 756,-Eur. Žalovaný tiež rozporoval preukázanie vzniku nároku, pretože zo samotných faktúr a saldokonta nie je preukázané, že by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie uplatňovanej pohľadávky. Túto by vedel preukázať napríklad potvrdenými dodacími listami, z ktorých by vyplývala skutočnosť, že tovar bol skutočne dodaný, keďže by boli potvrdené žalovaným.

5. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde a vo vyjadrení k odporu žalovaného trval na žalobnom návrhu v celom rozsahu. Námietky žalovaného neuznal a považoval ich za nedôvodné a ničím nepreukázané. Žalobca tvrdil, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom objednaný tovar bol zo strany žalobcu žalovanému riadne a včas dodaný a žalovaný tento tovar prevzal a po prevzatí tovaru neupozornil žalobcu na žiadne vady dodaného tovaru, a to až do doručenia platobného rozkazu. Tiež nedošlo k vráteniu tovaru zo strany žalovaného. Žalobca o reklamácii zo dňa 23.10.2020 z dôvodu dodania poškodeného tovaru a dodania tovaru v menšom ako požadovanom množstve nemal žiadnu vedomosť. Žalobca tvrdil, že z e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu zo dňa 28.09.2021 vyplýva, že si je žalovaný vedomý omeškania s plnením záväzku. Žalobca tiež tvrdil, že došlo k dohode o postupnom splácaní a časť žalovaného nároku už bola splatená. Úhrady spomenuté žalovaným v odpore s týmto konaním nesúvisia, nakoľko ide o úhrady faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania.

6. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd upomínací postúpil spis miestne príslušnému Okresnému súdu Partizánske.

7. Žalovaný v konaní tvrdil, že zo strany žalovaného dochádzalo k postupným úhradám, pričom doložil potvrdenia o čiastkových úhradách. Žalovaný žiadal ustáliť presnú výšku záväzku a tvrdil, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru.

8. Žalobca v priebehu konania zobral čiastočne žalobu späť v sume 3.650,-Eur z dôvodu, že žalovaný v období od 06.10.2021 do 05.05.2022 vykonal čiastkové úhrady v celkovej výške 3.650,-Eur.

9. Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na vytýčenom pojednávaní a trval na svojich písomných podaniach. Uviedol, že vzhľadom na zhoršenú ekonomickú situáciu a hospodársku situáciu zapríčinenú od roku 2022 pandemickou situáciou a situáciou na Ukrajine, čo sa v druhej polovici roka 2022 premietlo do cien energií a inflácie, na podklade čoho sa bežný spotrebitelia rozhodli čo najviac šetriť, sa snažil riešiť so žalobcom vec mimosúdne. Žalovaný uviedol, že je v jeho schopnosti vzhľadom na jeho hospodárske výsledky plniť záväzok v jeho nespornej časti v splátkach vo výške 350,- až 450,-Eur mesačne, čo aj žalobcovi navrhol. Žalobca však požadoval plnenie vo výške 1.500,-Eur mesačne, čo by bolo pre žalovaného likvidačné. Žalovaný apeloval na žalobcu, aby došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru, alebo k uzatvoreniu splátkového kalendára.

10. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu tiež požiadal o ospravedlnenie za neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom opätovne doručil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.650,-Eur a uviedol, že žalovanému okrem toho započítal na žalovanú sumu 468,-Eur (záväzok žalobcu voči žalovanému vyplývajúci z faktúry č. 2200012). Žalobca trval na všetkých svojich skutkových a právnych záveroch.

11. Súd vykonal dokazovanie listinný dôkazmi a považoval za nesporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu podľa ustanovenia , predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému požadovaný tovar a zároveň záväzok žalovaného za tento tovar zaplatiť v lehote splatnosti podľa jednotlivých vystavených faktúr. Súd uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal vznik nároku žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru zo strany žalobcu nebolo preukázané dodanie tovaru, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie v priebehu konania z jeho konania vyplýva, že nárok žalobcu uznáva. Podľa názoru súdu túto skutočnosť potvrdzuje, že v neskorších vyjadreniach sa so žalobcom chcel dohodnúť na splátkovom kalendári a zároveň počas konania vykonal čiastkové

úhrady v prospech žalobcu. Pokiaľ žalovaný súdu predložil list o reklamácii, súd konštatoval, že z predložených listín nevyplýva, že reklamácia by bola žalobcovi doručená, teda že by si ju žalovaný aj skutočne voči žalobcovi uplatnil. Túto skutočnosť ani v priebehu konania netvrdil, a preto súd nárok žalobcu voči žalovanému považoval za preukázaný.

12. Súd vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby pred prvým pojednávaním zo strany žalobcu konanie v sume 4.118,-Eur podľa zastavil.

13. Súd ďalej uviedol, že spornou zostala výška nároku žalobcu, ktorú žalovaný tiež namietal. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že úhrady žalovaného v prospech žalobcu od 21.07.2020 do 24.06.2021 v celkovej výške 7.947,12 Eur neboli vykonané na faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd vychádzal z variabilných symbolov uvedených k jednotlivým platbám, ktoré zjavne predstavujú čísla faktúr, na ktoré sú hradené. Uvedenú skutočnosť podľa súdu prvej inštancie potvrdzujú platby, v rámci ktorých žalobca zobral žalobu späť, pričom pri týchto platbách sa variabilné symboly zhodujú s číslami faktúr, na ktoré mali byť hradené.

14. Súd ďalej konštatoval, že úhrady žalovaného v prospech žalobcu v období od 06.10.2021 do 04.05.2022 v celkovej výške 3.650,-Eur boli vykonané na faktúry č. 3020201786, č. 3020201837, č. 3020201744 a č. 3020201854, teda faktúry, z ktorých si žalobca voči žalovanému uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. Z tohto dôvodu žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že by žalobcovi na predmetné faktúry uhradil vyššiu sumu ako preukázaných 3.650,-Eur. Súd preto vo zvyšnej časti, okrem sumy 4.118,-Eur, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 21.316,78 Eur.

15. Nakoľko sa dostal žalovaný do omeškania s platením faktúr, súd priznal žalobcovi popri istine aj zákonný úrok z omeškania podľa , a to vo výške podľa Nariadenia vlády č. , pričom súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry až do zaplatenia. Súd zároveň prihliadol na čiastočné úhrady vykonané žalovaným počas konania.

16. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný počas konania kvôli svojej finančnej situácii žiadal, aby mohol nárok žalobcu splácať v splátkach, avšak svoju finančnú situáciu a dôvod na uloženie povinnosti priznaný nárok žalobcu splácať v splátkach nijakým spôsobom nepreukázal. O splatnosti prisúdenej sumy preto súd rozhodol podľa , keďže na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % , keďže bol v konaní úplne úspešný.

18. Proti výroku I. a III. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práve v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Žalovaný poukázal na uznesenie NS SR, č.k. zo dňa 22.06.2017, ako aj na a .

20. Žalovaný uviedol, že v podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 08.11.2022 uviedol, že so žalobcom sa snažil riešiť vec mimosúdne, avšak aktuálne nie je v schopnosti žalovaného s ohľadom na jeho hospodárske výsledky možné plniť záväzok v jeho nespornej časti v splátkach vo výške 350,- až 450,- Eur mesačne, čo aj žalobcovi navrhol. Žalobca požadoval plnenie vo výške 1.500,- mesačne, čo by bolo pre žalovaného likvidačné. Apeluje preto na žalobcu, aby došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru, alebo k uzatvoreniu splátkového kalendára.

21. Podľa názoru žalovaného súd v rozpore s článkom 7 ods. 2 sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že žalovaný nemal preukázať svoju finančnú situáciu, pričom z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmá akákoľvek snaha súdu viesť strany sporu k zmierlivému riešeniu sporu.

22. Súd tak podľa názoru žalovaného porušil svoju základnú povinnosť, pričom tým, že sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou, predmetný rozsudok tak predstavuje v tejto časti rozhodnutie, ktoré je arbitrárne, pretože v rozsudku absentuje náležité odôvodnenie dôvodov, pre ktoré si nesplnil súd prvej inštancie túto svoju povinnosť a zároveň je nepreskúmateľné, pretože neuviedol žiadne dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o odlišnom postupe, než aký mu ukladá priamo zákon.

23. Z dôvodu, že rozsudok je založený na nedostatku spočívajúcom v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval patriace mu procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné podľa žalovaného zhojiť v konaní pred odvolacím súdom, žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a aby rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

24. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 03.04.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

25. Žalobca uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za skutkovo a právne správne v celom rozsahu a tiež je daná správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, a preto nie je dôvodný odvolací dôvod uvedený žalovaným.

26. Žalobca skutkové tvrdenia a právne závery žalovaného v podanom odvolaní považuje buď za právne bezvýznamné alebo nesúvisiace s vecou. Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvedenou v podanom odvolaní.

27. Uviedol, že medzi sporovými stranami v priebehu súdneho konania došlo k mimosúdnym jednaniam, pričom zo strany žalobcu došlo k prejaveniu vôle umožniť žalovanému splácanie dlhu v splátkach s tým, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy požadoval výšku jednej mesačnej splátky aspoň v sume 1.000,- Eur, s čím žalovaný nesúhlasil, a trval na výške jednej splátky vo výške 350,- až 450,-Eur mesačne. O neúspešných pokusoch sporových strán o mimosúdne vyriešenie sporu bol upovedomený aj súd prvej inštancie zo strany žalobcu v rámci podania zo dňa 09.11.2022 a zo strany žalovaného v rámci podania zo dňa 08.11.2022. Aj z uvedeného mal súd za preukázané, že zmierlivé vyriešenie sporu medzi stranami nie je možné.

28. Ďalej žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach, a to navyše v ním určenej sume. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, ktorý žalovaný namieta, žalobca poukázal na bod 44. odôvodnenia rozsudku, v ktorom sa súd jasne a presvedčivo vysporiadal s otázkou možnosti splácania dlhu v splátkach. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný mal možnosť zúčastniť sa pojednávania dňa 10.11.2022, kedy mohol preukázať ním uvádzané skutočnosti, napr. aj svoju nepriaznivú finančnú situáciu, avšak z pojednávania sa ospravedlnil.

29. Nad rámec uvedeného žalobca doplnil, že zo strany žalovaného nedošlo ku dňu vyjadrenia k plneniu zvyšku dlhu v sumách, 350,- až 450,-Eur mesačne tak, ako navrhoval žalovaný, čo podľa žalobcu preukazuje skutočnosť, že zo strany žalovaného ide o snahu oddialiť zaplatenie dlžnej sumy.

30. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd prejednaním odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety podľa , potvrdil, ako vecne správny.

32. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo ani znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej obrany voči žalovanému nároku.

33. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

34. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

35. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

36. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

37. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel v sume 21.316,78 Eur s príslušenstvom, ako aj vecná správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o trovách konania. Žalovaný vytýka v podanom odvolaní súdu prvej inštancie, že postupoval v rozpore s článkom 7 ods. 2 , keďže podľa jeho názoru nie je zrejmá snaha súdu viesť strany sporu k zmierlivému riešeniu sporu a tiež namieta, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, prečo nepostupoval v konaní postupom podľa citovaného článku 7 ods. 2 , čím napadnutý rozsudok je arbitrárny, následkom čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces.

38. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v priebehu konania došlo medzi stranami sporu k mimosúdnym rokovaniam, ktoré však neboli úspešné, keďže žalobca požadoval od žalovaného minimálne mesačné splátky vo výške 1.000,-Eur a žalovaný bol ochotný splácať svoj dlh vo výške 350,- až 450,-Eur mesačne. O týchto neúspešných pokusoch sporových strán o mimosúdne vyriešenie sporu informoval žalobca súd prvej inštancie podaním zo dňa 09.11.2022 a žalovaný informoval o tejto skutočnosti súd prvej inštancie podaním zo dňa 08.11.2022. Z uvedeného vyplýva, že súdu bolo v čase rozhodovania zrejmé, že medzi stranami sporu nie je možné vyriešiť spor mimosúdne, následkom čoho nie je možné uzatvoriť súdny zmier, ktorý súd môže schváliť podľa len pri dohode uzatvorenej medzi stranami konania, ku ktorej však v danom prípade nedošlo.

39. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalovaného, že súd prvej inštancie konal v rozpore s článkom 7 ods. 2 nie je dôvodná, keďže súd je síce povinný uskutočniť zmierovacie konanie, avšak takáto zákonná požiadavka musí byť vnímaná tak, že je na posúdení každého sudcu prejednávaného právny konflikt vyhodnotiť, kedy sú strany náchylné na uzatvorenie zmieru. Súd prvej inštancie vzhľadom na preukázateľne neúspešné rokovania strán sporu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade súdny zmier nie je možné schváliť a pokiaľ nepristúpil v napadnutom rozsudku vo výroku k priznaniu žalovanej sumy žalobcovi v splátkach tak, ako žiadal žalovaný, súd prvej inštancie v bode 44. napadnutého rozsudku jasne uviedol, prečo nie sú splnené podmienky pre zaviazanie žalovaného zaplatiť žalovaný dlh v splátkach. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný svoje tvrdenia o zlej ekonomickej situácii žiadnym relevantným dôkazom súdu nepreukázal, všetky jeho tvrdenia ostali v rovine nepreukázaných tvrdení a odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto smere považuje

odvolací súd za dostatočné. Pokiaľ žalovaný, na ktorom viazne dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností neprodukoval relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach, súd prvej inštancie sa správne v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil na skonštatovanie skutočnosti, že žalovaný svoju zlú ekonomickú situáciu nepreukázal. Odvolací súd teda nesúhlasí s námietkou žalovaného, že súd v napadnutom rozsudku neodôvodnil, prečo nerozhodol o návrhu žalovaného schváliť súdny zmier, respektíve priznať žalobcovi žalovanú sumu v splátkach.

40. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný mal možnosť zúčastniť sa vytýčeného pojednávania a doplniť a preukázať súdu ním tvrdené skutočnosti, napriek tomu sa z účasti na vytýčenom pojednávaní ospravedlnil, následkom čoho ostal v konaní nečinný. Takýmto postupom si žalovaný sám zmaril prípadnú možnosť súdu preukázať skutočnosti ním tvrdené o zlej ekonomickej situácii a nemôže vytýkať súdu prvej inštancie jeho postup, že neprihliadol na ničím nepreukázané tvrdenia žalovaného.

41. Odvolací súd konštatuje, že obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a s použitím relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.zn. ), a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( sp.zn. ).

42. Odvolací súd zároveň konštatuje, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.

43. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne reaguje na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.

44. určuje základné obsahové náležitosti na odôvodnenie rozsudku v ustanovení . V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol, na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku s uplatnením požiadavky rozhodnutia sporu v splátkach, vyhodnotil tvrdenia strán, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne vec posúdil a v odôvodnení citoval právnu normu, podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Pokiaľ sa žalovaný nestotožnil s postupom súdu, ktorý ho nezaviazal zaplatiť žalovanú sumu v splátkach, pričom súd odôvodnil, že žalovaný nepreukázal svoju zlú ekonomickú situáciu, takýto postup súdu nemožno hodnotiť za taký, ktorým by boli porušené práva žalovaného.

45. Nakoľko žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie odvolacie dôvody, a to ani voči výroku III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania, odvolací súd odvolanie voči tomuto výroku rozsudku nemohol preskúmať, keďže žalovaný žiadne odvolacie dôvody neuviedol.

46. Odvolací súd však zistil, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a žalobcovi, ako strane v spore úspešnej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

47. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ), odvolací súd v konaní nezistil.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety podľa , ako vecne správny potvrdil.

49. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

50. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).