Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5PExre-13-2019.pdf
PDF · 129.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5PExre/13/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: PIAL - AGRO, s.r.o., so sídlom Cabajská 28, 94901 Nitra, Slovenská republika, IČO: 34 105 794, právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom so sídlom Vajnorská 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 772 854, pre partnera verejného sektora plní povinnosti oprávnenej osoby: JG. v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa: M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX Q. N. o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora,
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Podnet oznamovateľa
1. Dňa 23.12.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa označené ako kvalifikovaný podnet na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod.
2. Oznamovateľ v predmetnom podnete uvádza, že dňa 29.06.2017 bol oprávnenou osobou spracovaný Verifikačný dokument na účely zápisu konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora. Dokument bol spracovaný pre potreby partnera verejného sektora, v ktorej je oznamovateľ zakladateľom, spoločníkom a do 29.10.2015 aj konateľom, kedy bol Valným zhromaždením partnera verejného sektora v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou z funkcie konateľa odvolaný. V zákonnej lehote, dňa 29.01.2016 oznamovateľ podal žalobu, ktorá je vedená Okresným súdom Nitra, pod sp. zn. 28Cb/6/2016. Vo veci nie je ešte právoplatne rozhodnuté.
3. Oznamovateľ uvádza, že oprávnená osoba v čl. II) písm. c.) verifikačného dokumentu uviedla nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti. Oznamovateľ ako konečný užívateľ výhod a 40% spoločník partnera verejného sektora nebol k dnešnému dňu vyzvaný oprávnenou osobou, aby podal relevantné vyhlásenie ako konečný užívateľ výhod k vykonaniu identifikácie jeho osoby ako konečného užívateľa výhod nebol požiadaný o vyplnenie dotazníka verifikácie resp. o predloženie iných relevantných dokumentov. Podobne aj v čl. V) ods. 1) písm. a),b),c) bez toho, aby sa oznamovateľ - konečný užívateľ partnera verejného sektora s oprávnenou osobou stretol, niekto za neho prehlásil, že napr. neuzatvoril s treťou osobou zmluvu o prevode obchodného podielu a pod. Oprávnená osoba v čl. III) bod 2.) a 4.) verifikačného dokumentu uviedla nepravdivé a nesprávne údaje o konateľoch spoločnosti. Nesprávne, bez hodnoverného skúmania a zdôvodnenia citovala článok 9) neidentifikovanej spoločenskej zmluvy partnera verejného sektora s konštatovaním, že štatutárnym orgánom partnera verejného sektora sú traja konatelia. V skutočnosti sa jedná o troch konateľov - zakladateľov spoločnosti, ktorí sú presne identifikovaní v čl. 13 úplného znenia spoločenskej zmluvy zo dňa 10.12.2003 a nezameniteľní s inými konateľmi (M. T., K.. R. S. a K.. R. I.). Vychádzajúc z týchto skutočností, oznamovateľ je toho názoru, že partner verejného sektora vedome neuviedol hodnoverné, právne relevantné informácie o tejto
skutočnosti oprávnenej osoby. Oprávnená osoba by bola inak zistila, že sa jedná o iných konateľov, ako ich uvádza v bode 4.) verifikačného dokumentu.
4. Porovnaním údajov z výpisu z obchodného registra s Úplným znením spoločenskej zmluvy zo dňa 10.12.2013 je zreteľný nesúlad v riadiacej štruktúre partnera verejného sektora. Oznamovateľ uvádza, že tieto údaje sú v rozpore s účelom Registra partnerov verejného sektora, ktorý má zabezpečiť publicitu údajov o konečných užívateľov výhod spĺňajúcich legálnu definíciu konečného užívateľa výhod u subjektov vstupujúcich v stanovenom minimálnom objeme a do stanoveného okruhu transakcií s verejným sektorom. V závere bodu 4.) oprávnená osoba len konštatuje, že menom spoločnosti konajú minimálne dvaja konatelia spoločne, bez skúmania a hľadania spoločných špekulatívnych podnikateľských praktík dvoch konateľov, komu a za akých podmienok „odtekajú peniaze“ a „hmotný investičný majetok“ z portfólia partnera verejného sektora bez kvalifikovaného vyjadrenia sa štatutárneho orgánu k skrytej forme participácie tretej osoby na partnerovi verejného sektora.
5. Oznamovateľ ďalej v podnete uvádza, že oprávnená osoba nepreverila dvojnásobného konateľa K.. R. S. st., ako možného a reálneho konečného užívateľa výhod bez skúmania a vyhodnotenia, či má právo na hospodársky prospech a právo kreovať a ustanovovať štatutárny a riadiaci orgán partnera verejného sektora bez vylúčenia viazanosti voči akejkoľvek inej osobe. Oprávnená osoba podľa oznamovateľa nezdôvodnila a nezdokladovala záväzkový vzťah K.. R. S. st. ako konečného užívateľa výhod k partnerovi verejného sektora, resp. nevyvrátila pochybnosti o tom, že vo vzťahu tejto osoby k partnerovi verejného sektora existujú ďalšie formálne alebo neformálne dohody medzi touto osobou a partnerom verejného sektora. Napr. nákup poľnohospodárskej techniky, strojov, osív, chémie, pôžičky a pod. Oznamovateľ ďalej v podnete uvádza, že oprávnená osoba identifikovala konečného užívateľa výhod bez zdôvodnenia, kto skutočne ovláda partnera verejného sektora, kto profituje z obchodu, ktoré osoby konajú úmyselne v zhode o spoločnom postupe, za účelom dosiahnutia spoločného cieľa. Oprávnená osoba vôbec nepreverovala účtovné závierky a údaje z účtovníctva, lebo inak by zistila, že partner verejného sektora vykazuje zisk a vedie na svojich účtoch nerozdelený zisk, záväzky a pohľadávky voči spoločníkom, určené k povinnému vyplateniu ekonomicky oprávneným osobám, ktoré by mali byť obligatórne uvedené vo verifikačnom dokumente, ako koneční užívatelia výhod.
6. Podľa oznamovateľa ak je základnou definíciou konečného užívateľa výhod je text odseku 1 § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. t.j. že konečný užívateľ výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu... tak je evidentné, že spoločníci spoločnosti PIAL-AGRO, s.r.o. iba formálne ovládajú eseročku, ale skutočne (fakticky) ich ovládajú dvaja konatelia K.. R. S. st. nar. XX.XX.XXXX a K.. R. S. ml., nar. XX.XX.XXXX a s niektorým z nich spoločne aj ostatný člen štatutárneho orgánu K.. R. I.. I. uvádza, že K.. R. S. st. napĺňa znaky pojmu konečný užívateľ výhod podľa § 6a) zákona č. 297/2008 Z. z. Prakticky o všetkých obchodných transakciách K.. R. S. st. môže rozhodovať, schvaľovať, podpisovať a usmerňovať tok finančných prostriedkov a ako držiteľ dispozičného oprávnenia k bankovému účtu môže svojvoľne podľa vlastného uváženia nakladať so ziskom partnera verejného sektora. Oznamovateľ uvádza, že podľa jeho názoru oprávnená osoba nedôsledne a len administratívne určila troch konečných užívateľov výhod obligatórne spoločníkov podľa obchodného registra bez skúmania vplyvu právnickej osoby FaRM, s.r.o., ako jej spoločníka a jej konateľa, ktorý skutočne ovláda a kontroluje partnera verejného sektora iným spôsobom. K.. R. S. st. tým, že svojho syna K.. R. S. ml. ako jediného spoločníka spoločnosti FaRM, s.r.o. splnomocňuje, aby v jeho mene konal na Valnom zhromaždení spoločnosti PIAL-AGRO, s.r.o. - partnera verejného sektora koná v zhode za účelom dosiahnutia rovnakého cieľa. Podľa oznamovateľa v zmysle § 66b) zák. č. 513/1991 Zb. sa jedná o konanie v zhode medzi členmi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora a taktiež medzi konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti FaRM, s.r.o., ktorý je zároveň ako právnická osoba spoločníkom partnera verejného sektora. Oznamovateľ uvádza, že sa v podstate jedná o dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa riadenia. Oznamovateľ od súdu žiada overiť pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri a aby rozhodol o výmaze partnera verejného sektora a následne začal konanie o uložení pokuty.
7. Uznesením PExre/13/2019 - 60 zo dňa 30.01.2020 začal súd konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľov výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora . II. výrokom predmetného uznesenia súd vyzval partnera verejného sektora, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa a uviedol, či
sú údaje zapísané o jeho osobe v registri partnerov verejného sektora pravdivé a úplné, a aby uviedol skutočnosti a označil, príp. predložil dôkazy, ktoré pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných u partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora potvrdzujú. III. výrokom tohto uznesenia určil súd oprávnenej osobe lehotu 30 dní na podanie návrhu na jej pribratie do konania podľa § 12 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z..
Vyjadrenie účastníkov konania
8. Dňa 27.02.2020 bolo súdu cestou právneho zástupcu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora, ktorý uvádza, že podnet oznamovateľa je podnetom, ktorý je determinovaný súdnymi spormi, ktoré sú vedené oznamovateľom proti partnerovi verejného sektora a preto žiada súd aby prihliadol na to, že podnet nemá náležitosti kvalifikovaného podnetu, ktoré stanovuje Civilný mimosporový poriadok. Partner je toho názoru, že pravdivo a úplne označil v súlade zo zákonom kto sú koneční užívatelia výhod a vo verifikačnom dokumente oprávnená osoba uviedla z akých dokumentov pri identifikácií vychádzala, ktoré sú mimo iné verejnými listinami.
9. Partner verejného sektora ďalej uvádza, že oznamovateľ M. T., XX.XX.XXXX bol vyzvaný oprávnenou osobou, aby podal vyhlásenie k vykonaniu identifikácie jeho osoby ako konečného užívateľ výhod, čo odmietol pre spory, ktoré sa vedú na Okresnom súde v Nitre, ktoré konanie nie je právoplatne rozhodnuté. Nie je pravda, že by sa oznamovateľ nestretol s oprávnenou osobou a že by nezisťoval, napríklad aj skutočnosť či neuzatvoril s treťou osobou zmluvu o prevode obchodného podielu. Práve naopak, svoj obchodný podiel ponúkal spoločníkom na predaj, čomu však nedošlo a na osobnom stretnutí M. prehlásil, že na tretiu osobou nepreviedol svoj obchodný podiel. Ak by sa tak stalo, uvedené by musel oznámiť aj partnerovi verejného sektora, spoločnosti PIAL - AGRO, s.r.o., čo sa nestalo. Teda aj vyhlásenie o tejto skutočnosti zodpovedá pravde.
10. Partner verejného sektora žiadal oznamovateľa o uvedenie identifikačných údajov, ktoré mu nadiktoval a tak sú aj zapísané pri ňom v registri partnerov verejného sektora. Oznamovateľ zároveň uviedol, že tak ako je konečným užívateľom výhod pri spoločnosti PIAL - AGRO je konečným užívateľom výhod aj v Poľnohospodárskom družstve Lefantovce, ktoré je zapísané vo vložke č. 17474 a u týchto partnerov verejného sektora je presne identifikovaná jeho osoba tak, ako je identifikovaná u PVS PIAL
- AGRO a teda má zato, že údaje o ňom sú pravdivé a úplné.
11. Oprávnená osoba vyhodnotila dostupné dokumenty, ktoré boli dostatočné pre identifikáciu konečného užívateľa výhod. Konečným užívateľom výhod bol aj M. T., čo okrem iného potvrdzujú aj výpisy z registra partnerov verejného sektora pri spoločnosti PIAL - AGRO a pri Poľnohospodárskom družstve Lefantovce. Tieto údaje o konečnom užívateľovi výhod vyplývajú aj z výpisu obchodného registra Okresného súdu Nitra a tiež z evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka SHR, zo Živnostenského registra č. 403-6317 Okresného úradu Nitra ako aj z registra organizácií vedeného Štatistickým úradom. Partner uvádza, že námietky oznamovateľa vo vzťahu k K.. R. S. st. sú nedôvodné, lebo K.. R. S. st. môže konať v mene partnera verejného sektora len s ďalším konateľom partnera verejného sektora.
12. Partner verejného sektora vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že oznamovateľ urobil podanie účelovo v snahe vydierať partnera verejného sektora a robiť napriek ostatným konečným užívateľom výhod zato, že bol odvolaný ako konateľ spoločnosti. V minulosti podobné urobil vo vzťahu k Finančnej polícií a zrejme bude nutné podať trestné oznámenie na preverenie zákonnosti zásahu Finančnej polície z podnetu oznamovateľa. Finančná polícia zobrala všetky účtovné doklady a výpočtovú techniku a neskôr ich vrátila bez toho, aby zistila akékoľvek porušenia zákona. Aj súčasné podanie oznamovateľa je účelové a chce vyvolať proti partnerovi verejného sektora konanie o výmaze a konanie o uloženie pokuty, ktorým sleduje robiť prieky a schválnosti partnerovi verejného sektora ako aj ďalším osobám, ktoré sú konečnými užívateľmi výhod, v snahe donútiť ich kúpiť obchodný podiel v cene, ktorá je neprimeraná jeho objektívnej cene a takýmto spôsobom vydierať ostatných spoločníkov spoločnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností partner verejného sektora navrhuje konanie zastaviť.
13. Dňa 27.02.2020 bol súdu doručený návrh oprávnenej osoby na jej pribratie do konania. Uznesením 5PExre/13/2019 - 83 zo dňa 31.03.2020 súd pribral do konania oprávnenú osobu ako účastníka konania
a dňa 28.04.2020 oprávnená osoba doručila súdu vyjadrenie k podnetu. Vo vyjadrení uvádza, že vo verifikačnom dokumente sú správni konatelia spoločnosti, tak ako vyplývajú aktuálne z výpisu z obchodného registra, nakoľko došlo k zmene v štatutárnom orgáne spoločnosti, o ktorej skutočnosti jej predložili spoločníci zápisnicu z Valného zhromaždenia aj rozsudky Okresného súdu. To, že K.. R. S. st. splnomocňuje svojho syna K.. R. S. ml. ku konaniu na valnom zhromaždení partnera verejného sektora nemá žiadny vplyv na chod spoločnosti. M. T. je v spoločnosti spoločníkom s celkovým podielom 40% na základnom imaní, čiže podľa uzavretej spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou prítomných spoločníkov, čiže v jeho prípade je ustanovenie akéhokoľvek konateľa na dohode dvoch spoločníkov, ktorí môžu rozhodnúť. Partner verejného sektora jej pri zápise okrem iných podkladov predložil aj výročné správy za rok 2016 a 2017, z ktorých vyplývalo, že spoločnosť za tie roky vykazovala zisk, pričom o neformálnych dohodách informovaná nebola. Oprávnená osoba k tvrdeniu oznamovateľa, že K.. R. S. st. napĺňa znaky konečného užívateľ výhod, keďže môže rozhodovať o všetkých obchodných transakciách, schvaľovať a usmerňovať tok finančných prostriedkov a môže svojvoľne nakladať so ziskom PVS uvádza, že dispozičné oprávnenie k bankovému účtu má väčšina konateľov a pokiaľ spoločníci zistia, že konateľ nakladá nad rámec, môžu podať trestné oznámenie. Oprávnená osoba je toho názoru, že konečných užívateľov identifikovala správne a nie je dôvod vymazať spoločnosť z registra partnerov verejného sektora.
14. Dňa 12.10.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora k vyjadreniu sa oprávnenej osoby, ktorý sa stotožňuje s jej vyjadrením. Konateľov, ktorých vo verifikačnom dokumente oprávnená osoba uviedla sú v súlade s výpisom z obchodného registra, hoci sa zmena konateľov v spoločenskej zmluve nemení doplnkom. To znamená, že spoločenská zmluva v tejto časti nie je záväzná, ale je záväzný výpis z obchodného registra. Partner verejného sektora sa tiež stotožňuje v plnom rozsahu s vyjadrením oprávnenej osoby a zároveň sa pridržiava svojho vyjadrenia k podnetu zo dňa 27.02.2020.
15. V záujme čo najširšej realizácie práva partnera verejného sektora a oprávnenej osoby na spravodlivý proces (najmä s ohľadom na čl. 48 ods.2 Ústavy SR) súd vo veci vytýčil verejné pojednávanie na deň 17.8.2021.
16. Podaním doručeným súdu dňa 31.8.2021 partner verejného sektora doložil zápisnice z valných zhromaždení, ktorých predmetom bolo schválenie ročných účtovných závierok za roky 2016 až 2020. Z predložených zápisníc vyplýva, že zisk za roky 2016 až 2019 sa nerozdeľoval a bol zaúčtovaný na účet nerozdeleného zisku z minulých rokov. Rovnaký postup bol uplatnený pokiaľ ide o zisk za rok 2020 s rozdielom, že časť zisku vo výške X,XXXXXX eura bola použitá na zvýšenie základného imania spoločnosti.
17. Súd sa oboznámil z úplnými výpismi z obchodného registra Okresného súdu Nitra na partnera verejného sektora a na jeho spoločníka S., s.r.o. so sídlom Q. XXX, XXX XX N., K.: XX XXX XXX a zistil, že spoločníkmi partnera verejného sektora sú oznamovateľ podnetu, K.. R. I. a spoločnosť S., s.r.o.. V. spoločnosti zapísanými v I. registri sú K.. R. S. st a K.. R. S. ml. a K.. R. I.. Do 29.10.2015 bol ako konateľ zapísaný aj oznamovateľ podnetu, pričom zo zhodných tvrdení účastníkov možno konštatovať, že o platnosť jeho odvolania z funkcie konateľa je vedený súdny spor na Okresnom súde Nitra. Jediným spoločníkom spoločnosti S., s.r.o. je K.. R. S. ml.. V. S., s.r.o sú K.. R. S. st., K.. R. S. ml. a K.. Y. S..
18. Zistený skutkový stav subsumoval súd pod ustanovenia nasledovných právnych noriem:
19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 315/2016 Z.z.“), registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.
20. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z.z., kvalifikovaný podnet môže podať každý. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí.
21. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4.
22. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z.z., účastníkom konania je partner verejného sektora. Účastníkom konania je aj oprávnená osoba, ak to navrhla v lehote určenej registrujúcim orgánom. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania.
23. Podľa § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z.z., ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.
24. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z., na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenie čl. 6 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužije.
25. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 297/2008 Z. z.“), konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti, b) ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti, c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá 1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a), 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena, 3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 4. je príjemcom najmenej 25% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.
26. Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z., ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej
vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.
27. Podľa § 6a ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z., konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.
27. Podľa § 66b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi a) právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami, b) osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia, c) ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou.
28. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného ku dňu začatia tohto konania (konanie začalo dňa 30.1.2020, t. j. dňom vydania uznesenia o začatí konania /§ 24 Civilného mimosporového poriadku/), dospel súd k záveru, že v tejto veci nie sú splnené podmienky na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora podľa § 12 ods. 7 zákona č. 315/2016 Z. z..
29. Dôkazné bremeno o správnosti a úplnosti zapísaných údajov v registri partnerov verejného sektora zaťažuje v celom rozsahu partnera verejného sektora. Nie je úlohou súdu v tomto konaní vedenom podľa § 12 zákona č. 315/2016 Z. z. identifikovať konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora (alebo konečných užívateľov výhod, pokiaľ ich je viac), ale len posúdiť, či partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadom správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, ktoré ho v tomto konaní zaťažuje. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť účastníka alebo z objektívneho hľadiska vôbec nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. 2. 2002, sp. zn. 21Cdo/762/2001 uverejnený pod označením SJ 86/2002 v časopise Soudní judikatura, číslo zošitu 5/2002).
30. Veľmi zjednodušene možno povedať, že za konečného užívateľa výhod je považovaná osoba, ktorá disponuje aspoň 25% hlasovacích práv v právnickej osobe, právnickú osobu ovláda, má právo ustanoviť štatutárny, kontrolný alebo dozorný orgán alebo má právo na hospodársky prospech právnickej osoby v rozsahu aspoň 25%. Má teda buď rozhodovacie právomoci alebo právo na hospodársky prospech v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu. Ak chce partner verejného sektora uniesť dôkazné bremeno o správnosti a úplnosti zapísaných údajov, musí preukazovať nielen to, kto v partnerovi verejného sektora vytvára jeho vôľu (rozhodnutia), ale preukazovať aj to, ku komu reálne plynie hospodársky prospech vytváraný partnerom verejného sektora (súd teraz abstrahuje od prípadov, kedy hospodársky prospech nie je vyplácaný ako zisk, kedy je potrebné skúmať, či stav nevytvárania zisku nie je vytváraný umelo a hospodársky prospech je odčerpávaný prostredníctvom neekvivalentných majetkových a finančných transakcií). Je teda na partnerovi verejného sektora, aby súdu v konaní predložil dôkazy, u ktorej fyzickej osoby na konci reťazca jeho hospodársky prospech skončil resp. bol vyplatený. Pri zisťovaní a preukazovaní konečného užívateľa výhod je namieste uplatniť princíp „follow the money“, t.j. sledovania toku peňazí až po skutočného konečného užívateľa výhod. V tomto smere môže partner verejného sektora navrhovať a predkladať viacero dôkazov, logicky sa však pri tomto dokazovaní môžu najviac uplatniť výpisy z bankových účtov (uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. 5PExre/2/2018-510 zo dňa 10. 2. 2020).
31. Princíp obráteného dôkazného bremena, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti zápisu zaťažuje v zmysle § 12 ods.7 zákona o RPVS partnera verejného sektora, je jedným zo základných princípov právnej úpravy zákona o Registri partnerov verejného sektora. Nemôže to byť ani inak, keďže schránkové firmy majú zväčša sídlo v zahraničných jurisdikciách, kde sa právomoc slovenského súdu nemôže uplatniť. Súd preto nemá napr. právomoc získavať výpisy zo zahraničných účtov a preukázanie toho, kto je konečným beneficientom výhod cez sledovanie toku hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora, je preto logicky prenesené na partnera verejného sektora.
32. Súd musí pri svojom rozhodovaní zohľadniť aj verejný záujem. Predmet úpravy má verejnoprávny charakter. Účelom a zmyslom zákona č.315/2016 Z.z. je odkrytie a publicita beneficientov, ktorí majú prospech z transakcií s verejným sektorom. V odôvodnených prípadoch je preto podľa názoru ústavného súdu legitímne nepriznať právnu ochranu subjektu, ktorého cieľom je zmariť preverenie konečných užívateľov výhod v registri obligatórne zapísaného partnera verejného sektora. Aj miera dôkazného bremena je tomu primerane prispôsobená (§ 12 ods.7 zákona č.315/2016 Z.z.). Preto možno konštatovať, že všeobecnému súdu postačuje, ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže svoje tvrdenia o úplnosti a pravdivosti údajov, resp. postačuje, že existujúce pochybnosti okresného súdu zistené v priebehu konania nie je spôsobilý hodnoverne vysvetliť (Ústavný súd SR, II. ÚS 222/2020).
33. Oznamovateľ v zásade spochybnil pravdivosť a úplnosť zápisu najmä tvrdením, že konečným užívateľom výhod je K.. R. S. starší čo vyvodzuje z ním tvrdeného konania v zhode K.. R. S. st. a K.. R. S. ml., ktoré sa navonok malo manifestovať konaním K.. R. S. ml. ako splnomocnenca K.. R. S. st. na valnom zhromaždení partnera verejného sektora. L. konečného užívateľa výhod K.. R. S. st. vyvodzuje oznamovateľ aj od jeho dispozičného oprávnenia k bankovému účtu partnera verejného sektora (skutočnosť, že K.. R. S. st. je disponentom k účtu partnera verejného sektora potvrdil vo svojom vyjadrení aj partner verejného sektora, preto túto skutočnosť súd osobitne nepreveroval).
34. Pod pojmom „konanie v zhode“ je potrebné rozumieť konanie definované v § 66b Obchodného zákonníka. Konaním spoločným postupom sa rozumie konanie osôb, ktoré síce samostatne nespĺňajú kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z., avšak na základe napr. dohody alebo zmluvy o spoločnom postupe majú tieto fyzické osoby (podnikateľa) v rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá pre konečného užívateľa výhod uvedené v § 6 a ods. 1 spĺňa. Takýto spoločný postup dvoch alebo viacerých fyzických osôb má teda také účinky, akoby išlo o jednu fyzickú osobu konečného užívateľa výhod podľa § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z..
35. Vo vzťahu ku kvalifikovaniu určitého konania ako konania v zhode, je možné sa čiastočne inšpirovať aj českou judikatúrou k tejto otázke. Je však potrebné vnímať zásadný rozdiel medzi českou a slovenskou právnou úpravou konania v zhode, keď český Obchodný zákonník, z ktorého vychádza nižšie citovaná judikatúra vo svojich ustanoveniach §-u 66b ods.2 a 3 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2013 (v súčasnosti § 78 zákona o obchodních korporacích č.90/2012 Sb.) zakotvuje niekoľko vyvrátiteľných právnych domnienok konania v zhode (má sa za to, že osobami konajúcimi v zhode, ak nie je preukázaný opak, sú osoby blízke, ovládajúca osoba a ovládaná osoba atď.) V slovenskej právnej úprave podobné vyvrátiteľné domnienky zakotvené nie sú (v tejto súvislosti stojí za zmienku, že novela zákona o RPVS schválená Národnou radou SR dňa 27.6.2019, vo svojej pôvodnej verzii danej do pripomienkového konania, obsahovala aj nové ustanovenie zakotvujúce nové vyvrátiteľné domnienky konania v zhode, okrem iného, medzi blízkymi osobami, no toto ustanovenie sa do konečnej verzie schváleného zákona už nedostalo) a na to, aby určité konanie mohlo byť označené za konanie v zhode podľa § 66b Obchodného zákonníka, musí byť splnený nielen predpoklad, že osoby uvedené v zákone konali zhodne, pričom sledovali rovnaký cieľ, ale aj to, že toto zhodné konanie bolo dôsledkom ich vzájomnej dohody; skutočnosť, že nimi sledovaný cieľ bol zhodný, sama osebe ešte neznamená, že konanie týchto osôb bolo konaním v zhode. O konaní v zhode možno hovoriť iba vtedy, keď konaniu osôb uvedených v zákone predchádzala ich vzájomná dohoda, pričom je bez významu jej forma (ústna, písomná alebo či ide o dohodu uzatvorenú konkludentne). Existenciu takejto dohody však treba v každom prípade preukázať. Konanie blízkych osôb preto bez ďalšieho automaticky za konanie v zhode nemožno považovať, ale vždy je potrebné skúmať či medzi nimi existovala (existuje) dohoda o spoločnom postupe. Bez preukázania existencie dohody o spoločnom postupe K.. R. S. st. a K.. R. S. ml. ako blízkych osôb, nemôže potom obstáť tvrdenie oznamovateľa o konaní v zhode týchto dvoch osôb odvodené iba z existencie ich rodinného vzťahu a splnomocnenia spoločníka partnera verejného sektora
na konanie K.. R. S. st.. Podľa použiteľnej českej judikatúry, „aby bylo možno určité osoby považovat za jednající ve shodě ve smyslu §66b odst. 1 obch. zák., musí tyto osoby jednat ve vzájemném (vědomém) srozumění, které musí směřovat k nabytí, postoupení, výkonu či jiné dispozici s hlasovacími právy v určité osobě a k tomuto cíli musí být směřováno proto, aby osoby takto jednající ovlivnily chování této osoby. Teprve tehdy, jsou-li splněna všechna uvedená kritéria, lze dotčené osoby považovat za jednající ve shodě. Za jednající ve shodě lze považovat jakékoliv osoby, jejichž jednání bude naplňovat uvedené znaky“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26. januára 2011, sp. zn. 29 Cdo 3619/2009, uverejnený pod číslom 106/2011 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). „Jednáním ve shodě není jednorázové uplatnění vlivu ve společnosti (např. shodné hlasování na jedné valné hromadě). Pojmovým znakem jednání ve shodě je jeho relativní dlouhodobost a soustavnost. Mezi osobami jednajícími ve shodě pak musí existovat vzájemné srozumění, jež však nemusí být vyjádřeno v písemné ani ústní formě, a zobrazí se pouze ve faktickém souladném chování těchto osob. Zpravidla bude v tomto směru uzavřena alespoň ústní dohoda; na její existenci lze usuzovat především z jednotlivých kroků, kterými osoby jednající ve shodě budou směřovat k naplnění obsahu takové dohody a které nelze vysvětlit jinými příčinami, než právě jejich vzájemným srozuměním (srov. Pelikánová I., Komentář k obchodnímu zákoníku. 2 díl, 3. vydání, Praha: Aspi Publishing, 2004, str. 213). Jednání ve vzájemném srozumění v podobě vědomé koordinace výkonu hlasovacích práv může indikovat i setrvalé souhlasné hlasování akcionářů. Přesto jej obvykle nebude možné považovat za dostatečné kritérium, na jehož základě bude moci soud bez dalšího (vždy) uzavřít, že osoby souhlasně hlasující jednaly ve shodě. Obdobně není možné jen na základě rozdílného hlasování akcionářů tvrdit, že ve shodě nejednali“ (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Cdo 3577/2012 zo dňa 30.10.2014). 36. Tvrdenie oznamovateľa o konaní v zhode K.. R. S. st. a K.. R. S. ml. sa javí nielen nedoložené dôkazmi, ale javí sa byť aj zmätočným, keďže na konanie v zhode by bolo potrebné, aby obe spomínané osoby konali súbežne v jednom čase rovnaké konanie (či úkon). Takýmto konaním nemôže byť konanie jednej osoby v mene druhej na základe splnomocnenia.
37. Súd preto konštatoval, že konanie v zhode, ktoré by mohlo mať vplyv na určenie konečných užívateľov výhod, nebolo preukázané.
38. Hoci dispozičné právo K.. R. S. st. k účtu partnera verejného sektora by mohlo byť jedným z dôkazov jeho statusu konečného užívateľa výhod, je potrebné prihliadnuť na to, že dispozičné právo k účtu K.. R. S. je logicky spojené s jeho postavením konateľa partnera verejného sektora a povinnosťou obchodného vedenia spoločnosti v zmysle § 134 Obchodného zákonníka. Partner verejného sektora túto skutočnosť ani netají a bolo by skôr neobvyklé, ak by K.. R. S. st. ako konateľ dispozičné oprávnenie k účtu nemal.
39. Súd preskúmal aj rozhodnutia valných zhromaždení partnera verejného sektora o nakladaní so ziskom partnera verejného sektora a zistil, že zisk nie je vyplácaný a kumuluje sa na účte nerozdeleného zisku minulých rokov a preto skúmanie toku zisku partnera verejného sektora uplatniac princíp „follow the money“ preto nemá zmysel. Tvrdenie oznamovateľa o „odtekaní peňazí“ z partnera verejného sektora zostali v nekonkrétnej rovine nielen bez predloženia relevantných dôkazov, ale aj bez konkrétneho tvrdenia, preto nemohli byť súdom preskúmané.
40. Javí sa, že iniciovanie tohto konania o preverenie úplnosti a pravdivosti údajov zapísaných v RPVS je dôsledkom vnútorného sporu medzi spoločníkmi partnera verejného sektora. Súd musí pripomenúť, že už viackrát judikoval, že úlohou každého verejného registra je poskytovať hodnoverné právne relevantné informácie o skutočnostiach v ňom zapísaných. Jedným z mechanizmov na dosiahnutie tohto účelu v RPVS je konanie o kvalifikovanom podnete. Účelom konania podľa § 12 nie je riešiť spory medzi spoločníkmi partnera verejného sektora alebo preverovať majetkové pomery konečných užívateľov výhod (aj keď aj to môže byť jednou zo skúmaných skutočností súdom z hľadiska možnosti nadobudnutia podielov v spoločnosti konečným užívateľom výhod resp. skutočnosti či konečný užívateľ výhod skutočne čerpá zo spoločnosti majetkový prospech), či riešiť eventuálnu trestnú činnosť zúčastnených (vrátane trestného činu priamej alebo nepriamej korupcie či daňových trestných činov), legálnosť nadobudnutého majetku konečných užívateľov výhod, korektnosť priebehu verejných obstarávaní a pod.. Treba jasne rozlišovať medzi kompetenciami jednotlivých orgánov ochrany práva. Riešenie sporov medzi spoločníkmi je úlohou všeobecného obchodného súdu príslušného podľa sídla partnera verejného sektora. Samozrejme, že napr. štruktúra spoločníkov (veľkosť ich podielov) ovplyvňuje určenie konečného užívateľa výhod a preto eventuálny spor napr. o platnosť prevodu obchodného podielu môže
mať dopad na aj na určenie konečného užívateľa výhod, konanie podľa § 12 z.č. 315/2016 Z.z. však nemôže takýto spor nahrádzať.
41. Vedený vyššie uvedenými úvahami, súd dospel k záveru, že partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadne správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, súd nenašiel dôvod na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora, preto konanie zastavil.
42. Na dôvažok súd považuje za významné uviesť, že rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru a preto nevytvára prekážku veci rozhodnutej pre prípadné opätovné preskúmanie správnosti a úplnosti zápisu a uloženie sankcie za jeho nesprávnosť či neúplnosť, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných informácií alebo verejných registrov či z vlastnej činnosti súdu najavo, že údaje zapísané o partnerovi verejného sektora v registri neboli úplné alebo správne. V takom prípade by súd z úradnej povinnosti konanie začal opätovne.
43. Vychádzajúc z § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z.z. a za analogického použitia ustanovenia § 297 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok), rozhodol súd vo veci samej uznesením.
44. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko žiaden z účastníkov si nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.